Najvyšší súd Slovenskej republiky  

1Sžr/8/2010

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ E., 2/ E., 3/ Ing. L., 4/ M., 5/ B., 6/ J., 7/ A., 8/ I., 9/ Š., 10/ E., 11/ Š., 12/ A., 13/, L., 14/ M., 15/ E., 16/ A., X./ P., 18/ A., 19/ JUDr. M., X./ E., 21/ Ing. R., 22/ I., 23/ M., všetci bytom B., všetci právne zastúpení JUDr. I., advokátkou v B., proti žalovanému: Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, za účasti: Ing. P., T., právne

zastúpeného A. s.r.o., advokátska kancelária, K., v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 9625/99 zo dňa 26.2.2004, o odvolaní žalobcov /1/ až 23/ proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 257/05-59 zo dňa 26.2.2009 v spojení  

s opravným uznesením č. k. 2S 257/05-84 zo dňa 28.9.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 2S 257/05-59 zo dňa 26.2.2009 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S 257/05-84  

zo dňa 28.9.2010   p o t v r d z u j e.

Žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 v spojení  

s § 250b ods. 1 a 2 OSP zastavil konanie o oneskorene podanej žalobe, ktorou sa žalobcovia

domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR

Bratislavu o zápise vlastníckeho práva k bytom č. X. až X. v bytovom dome na B. v prospech

Ing. P. a M.

Krajský súd v uznesení uviedol, že preskúmavané správne rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 26.2.2004, no žaloba bola podaná na krajskom súde až dňa 19.8.2005, teda

zjavne oneskorene. Krajský súd poukázal na to, že z obsahu žaloby ani nevyplýva,  

že by žalobcovia tvrdli nedoručenie rozhodnutia, prípadne skutočnosť, že sa s nimi malo  

ako s účastníkmi konania konať, preto neprichádzal do úvahy postup podľa § 250b ods. 2

OSP.

Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia včas odvolanie žiadajúc jeho zrušenie

a vrátenie veci na ďalšie konanie. Uviedli, že dňa 2.12.1999 bola podpísaná zmluva

o nadstavbe bytov medzi stavebníkmi P. a M. na jednej strane a hlavným mestom SR

Bratislavou na strane druhej. Zmluva bola zaregistrovaná na Správe katastra pre hlavné mesto

SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II pod č. V-9625/99.

Predmetom zmluvy bola výstavba jednopodlažnej nadstavby a podkrovia v bytovom

dome na B.. Hoci územné ani stavebné konanie vo veci vôbec nezačalo, správa katastra dňa

26.2.2004 zapísala ako vlastníkov neexistujúcich bytov na LV č. X. oboch stavebníkov.

Žalobcovia sami tvrdili, že neboli a ani nemohli byť účastníkmi katastrálneho konania,

pretože v tom čase boli iba nájomníkmi, ktorí byty postupne odkupovali v rokoch 2000  

až 2003. Vyjadrili však presvedčenie, že postup krajského súdu, ktorý konanie zastavil

z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby, nebol správny. Tvrdili, že prvýkrát sa o zásahu

do vlastníckych práv dozvedeli až 4.4.2005 - vyvesením vyhlášky o začatí územného konania

na nadstavbu bytového domu z 29.3.2005 a až potom začali zisťovať príčiny tohto stavu.

Dňa 18.5.2005 podali návrh v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona  

na opravu zrejmých chýb zapísaných do LV č. X., no správny orgán považoval žiadosť  

za bezpredmetnú a keďže takto využili všetky možnosti v snahe o nápravu protiprávneho

stavu na správnom orgáne, podali žalobu na súd. Žaloba bola podaná do dvoch mesiacov

potom, čo bolo doručené oznámenie správneho orgánu, že sám nápravu nevykoná.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu  

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky z pripojeného spisu krajského súdu

a administratívneho spisu zistil, že žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti povolania

vkladu vlastníckeho práva k bytom na B., vedených na LV č. X., v prospech stavebníkov.

Samotní žalobcovia nepopierali, že žalované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť už dňa

26.2.2004 a netvrdili ani, že správny orgán s nimi mal konať ako s účastníkmi konania a mal

im toto rozhodnutie doručiť. To ani nebolo možné, keďže v čase uzavretia zmluvy medzi

stavebníkmi a hlavným mestom SR Bratislavou žalobcovia boli len nájomníkmi bytov

v dotknutom bytovom dome; vlastníkom domu bolo mesto. Žalobu podali žalobcovia na súde

až dňa 19.8.2005.

Hoci krajský súd do záhlavia rozhodnutia ako žalovaného uviedol Katastrálny úrad

Bratislava je zrejmé, že správne označenie žalovaného (v súlade s § 250 ods. 4 OSP) je

Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, čo napokon vyplýva aj z vyjadrení

Katastrálneho úradu Bratislava.  

Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 250 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením

priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti   by mohli byť

zrušením správneho rozhodnutia dotknuté (ods. 1).

Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník

správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich

právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní

nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo (ods. 2).

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny

orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (ods. 4).

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je

účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo

k nehnuteľnosti.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd prvého stupňa nepochybil,

keď konanie o žalobe z dôvodu jej oneskoreného podania zastavil. Skutočnosť, že žaloba bola

podaná oneskorene (viac ako rok po nadobudnutí právoplatnosti správneho rozhodnutia)

nenamietali ani samotní žalobcovia. Vzhľadom na to, že zákon neumožňuje zmeškanie lehoty

na podanie žaloby odpustiť a do úvahy neprichádzal ani postup podľa § 250b ods. 2 OSP,

keďže žalobcovia netvrdili, že napadnuté rozhodnutie im malo byť doručené a že mali byť

účastníkmi správneho konania, krajský súd konanie o oneskorene podanej žalobe postupom

podľa § 250d ods. 3 OSP správne zastavil.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobcovia (v čase podpísania zmluvy

o nadstavbe bytov december 1999 neboli vlastníkmi bytov) ani neboli aktívne legitimovaní  

na podanie žaloby o preskúmanie uvedeného správneho rozhodnutia s poukazom na § 250

ods. 2 OSP v spojení s § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je tiež dôvod na zastavenie

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vo výroku vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c a § 224 ods. 1

OSP tak, že žalobcom trovy konania nepriznal, lebo neboli v odvolacom konaní úspešní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júna 2011  

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD. v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová