Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžr/74/2011

   

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P., a.s. V., so sídlom L., zast.: T., ako predsedom predstavenstva a M., členkou predstavenstva, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Námestove so sídlom Nám. A. Bernoláka č. 381/4,

Námestovo, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OPÚ-2010-08/00785/dam  

zo dňa 01.10.2010, na odvolanie podanom T., predsedom predstavenstva navrhovateľa a M.,

členkou tohto predstavenstva, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. marca 2011

č. k. 29Sp/53/2010-89, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline  

zo dňa 04. marca 2011 č. k. 29Sp/53/2010-89   p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania trovy odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

I.

K návrhu

Pán T. L., ako predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti P., a.s., a pani M., ako

členka uvedenej spoločnosti, zastupujúc spoločnosť P., a.s., L. sa návrhom na začatie konania

(opravným prostriedkom – poznámka odvolacieho súdu) podaným na Krajskom súde v Žiline

dňa 04.11.2010 domáhali preskúmania rozhodnutia odporcu č. OPÚ-2010-08/00785/dam zo

dňa 01.10.2010 a jeho zrušenia. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v reštitučnom konaní

podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku o nároku týkajúceho sa nehnuteľností v k. ú. S.. K

nehnuteľnostiam vymenovaným v rozhodnutí č. OPU-2010/08/00785/dam zo dňa 01.10.2010

odporca priznal vlastnícke právo v prospech podielnikov v spoločnosti P.S. v citovanom

reštitučnom konaní.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré

mu predchádzalo, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že na strane

navrhovateľa - úpadcu je nedostatok aktívnej procesnej legitimácie na podanie opravného

prostriedku, pričom tento nedostatok konania predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania,

a preto návrhu nevyhovel.

V konaní krajský súd skúmal splnenie procesných podmienok konania, a to aj,  

či opravný prostriedok podala osoba naň oprávnená. Z výpisu z obchodného registra  

pre krajský súd vyplynulo, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

20.12.2001, sp. zn. 36K-24K 323/00-614, bol na majetok dlžníka P. a.s. vyhlásený konkurz

a v súčasnosti funkciu správkyne konkurznej podstaty zastáva JUDr. D.

S odkazom na prechodné ustanovenie § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj na ustanovenia § 14  

ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej na účely tohto

uznesenia „zák. č. 328/1991 Zb.“) krajský súd vyslovil právny názor, že jedným z účinkov

vyhlásenia konkurzu je sukcesia správcu do procesných práv a povinností úpadcu

v konaniach, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, tzn. vrátane dispozičného

práva osoby, ktorá bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich

právach.

Ďalej krajský súd zdôraznil, že k podaniu opravného prostriedku proti rozhodnutiu

odporcu došlo dňa 04.11.2010, tzn. až po vyhlásení konkurzu na majetok navrhovateľa – ten

bol vyhlásený už dňa 20.12.2001.

Nakoľko opravný prostriedok nepochybne smeruje do konkurznej podstaty, dospel

krajský súd k záveru, že procesné práva na vyvolanie súdneho prieskumu navrhovateľovi

spoločnosti P., a.s. V. ako úpadcovi neprislúchajú a že tieto práva naopak svedčia správcovi

(v danom čase JUDr. D.). Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd konštatoval nedostatok

aktívnej procesnej legitimácie navrhovateľa - úpadcu na podanie opravného prostriedku,

a preto ho odmietol.

Následne krajský súd na základe prijatých právnych záverov vyslovil dôvody, prečo

návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa 01.10.2010 nevyhovel.  

III.

Odvolanie navrhovateľa/súčasti súdneho spisu

Odvolaním zo dňa 29. marca 2011 navrhovateľ vyslovil, že krajský súd si nezistil

riadne náležitý skutkový stav, keď považoval pozemky parc. č. X. až X., ktoré patria urbáru

S., za majetok patriaci do konkurznej podstaty spoločnosti P., a.s.

Navrhovateľ síce na jednej strane pripustil, že uvedené pozemky sú od roku 1996

predmetom reštitučného sporu, avšak na základe rozhodnutia OÚ – odbor PPIH Tvrdošín  

č. 97/02685 – 002 –HA 16/A – 10/PU37 boli v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline

č. 10S 58/97 zo dňa 29.05.1998 zapísané katastrálnym úradom do vlastníctva Urbáru S.. Preto

s prihliadnutím na ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa

nemohli stať súčasťou konkurznej podstaty.  

Tento stav mali podľa navrhovateľa rešpektovať všetky orgány štátnej správy

a konajúce súdy v sporoch č. 1S 135/03-202; 5Sp/2/2004; 5812/2003 na Krajskom súde

v Košiciach v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Sžo 113/2008,

ako aj teraz v konaní OPÚ v Námestove č. OPÚ-2010/08/0078/dam zo dňa 01.10.2010, kedy

účastníkom konania v reštitučnom spore bol v súlade s § 6 O.s.p., s čl. 46 Ústavy Slovenskej

republiky a tiež čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a relevantnej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva výlučne navrhovateľ.

Taktiež navrhovateľ v svojom odvolaní vyslovil názor, že v danom prípade konkurzná

správkyňa nevyužila opravný prostriedok a v dôsledku jej nekonania sa mal majetok patriaci

do konkurzu dokonca zmenšiť.

Na základe uvedených argumentov navrhovateľ vyslovil záver, že krajský súd:

1. porušil práva účastníka konania podľa § 3 O.s.p., čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky  

a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach,

2. súd nesprávne posúdil možnosť použitia § 14 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní, čím odňal aktívnu legitimáciu navrhovateľovi v konaní o odvolacom

prostriedku,

3. neúplné zistil skutkový stav tým, že si nevyžiadal spisy v doterajších konaniach  

pred Krajskými súdmi v Banskej Bystrici a Košiciach.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť a vec

vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Následne navrhovateľ prostredníctvom svojho odvolania vyslovil (č. l. 99) absolútnu

nedôveru ku Krajskému súdu v Žiline, najmä k senátu v zložení Mgr. M.,  

JUDr. R. a iní, ktorí mali byť podľa navrhovateľa priamo zainteresovaní na vydieraní

spoločnosti R., a.s. (predchodca navrhovateľa). Navyše navrhovateľ upozornil, že bola podaná

sťažnosť k Európskemu súdu v Štrasburgu pre porušenie základných ľudských práv a slobôd

a že vlastník celého majetku (tzn. kanadská spoločnosť) si uplatňuje arbitrážnym spôsobom

náhradu škody v zmysle dvojstrannej zmluvy medzi ČSR a Kanadou.

Toto odvolanie bolo podľa doplňujúceho rozdeľovníka navrhovateľa zaslané  

na vedomie viacerým predstaviteľom vnútroštátnych a európskych orgánov.

Na nasledujúcich číslach listov spisu krajského súdu sa nachádzajú viaceré listiny

pripojené navrhovateľom k odvolaniu, a to žiadosť o nahliadnutie do registra pozemkových

spoločenstiev (č. l. 101), rozhodnutie Obvodného úradu Trstená z 20. mája 1996 (č. l. 102,

103), rozhodnutie Okresného úradu v Tvrdošíne z 09. augusta 2000 (č. l. 104, 105), výpis

z LV č. X. (č. l. 106), prípis Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne z 19.11.1992 (č. l. 107),

prípis J. z 20.09.1991 (č. l. 108), spisový obal došlej pošty (č. l. 109 až 110), prípis Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16.02.2011 (č. l. 111) a Dohodu medzi vládou

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane investícii

(č. l. 112 až 115) a v závere je pripojená obálka (č. l. 116). Ďalej v súdnom spise   sa

nachádzajú doručovacie pokyny odporcovi (č. l. 117 až 121) a predkladacia správa krajského

súdu z 23.05.2011 na č. l. 123. Iné písomnosti s výnimkou pripojeného a zviazaného

administratívneho spisu v čase rozhodovania senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

o tejto veci sa v súdnom spise krajského súdu nenachádzali.

IIIa.

Urgencie navrhovateľa/vyjadrenie

Následne podaním navrhovateľa z 28.06.2011 označeným ako „Druhá urgencia

vytýčenia pojednávania“ navrhovateľ vytýkal predsedovi senátu, resp. konajúcemu senátu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že vo veci sp. zn. 1Ndz 1/2011 rozhodol absolútne

nekvalifikovane bez toho, aby sa oboznámil s konkurzným alebo reštitučným spisom a zistil,

či vlastne spor, o ktorý sa s Pozemkovým úradom v Námestove navrhovateľ súdi, je vôbec

predmetom konkurzného konania, či je obchodná spoločnosť P., a.s., vôbec ešte legitímne V.

Ďalej navrhovateľ bez bližších súvislostí vymenoval značný počet rozsudkov

krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré mali byť pre odporcu

kogentné, a ten ich podľa tvrdenia navrhovateľa odmietol akceptovať.

Vzhľadom na uvedené argumenty navrhovateľa vyzval Najvyšší súd Slovenskej

republiky správkyňu úpadcu, aby sa k nim vyjadrila. Následne JUDr. D. so sídlom v Banskej

Bystrici ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P., a.s. „v konkurze“ prostredníctvom

listu zo dňa 22.08.2011 oznámila, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-

24 K 323/00-614 zo dňa 20.12.2002 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu P., a.s.

a uznesením č. k. 36K-24K 323/00-KI-3341 zo dňa 25.01.2008 bola ustanovená do funkcie

správkyne konkurznej podstaty tohto úpadcu.

Ďalej z jej vyjadrenia vyplýva, že z titulu funkcie správkyne úpadcu  

(tzn. navrhovateľa) jej odporca doručil rozhodnutie č. OPÚ-2010/08/00785/dam/ zo dňa

01.10.2010 týkajúce sa reštitučného konania vo veci nehnuteľnosti v k. ú. S. na LV č. X. pre

nasledujúce pozemky :

parc.č. X. o výmere 8.232 m2, ostatná plocha,

parc.č. X. o výmere 15.507 m2, trvalé trávne plochy,

parc.č. X. o výmere 9.704 m2, trvalé trávne plochy,

parc.č. X. o výmere 971.217 m2, ostatné plochy,

parc.č. X. o výmere 2.614 m2, zastavané plochy,

parc.č. X. o výmere 3.859 m2, zastavané plochy,

parc.č. X. o výmere 8.244 m2, zastavané plochy.  

Tieto pozemky, podľa vyjadrenia správkyne, sú v súpise konkurznej podstaty úpadcu

napísané v zmysle ustanovenia § 19 ZKV s „poznámkou“.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. platí, že ak sú pochybnosti, či vec patrí  

do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými

osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala

do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý

vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu

zahrnutá oprávnene.

Tiež v svojom vyjadrení JUDr. D. konštatovala, že proti rozhodnutiu odporcu

napadnutého v tomto konaní navrhovateľom podala ako správkyňa opravný prostriedok.

Z pripojeného súpisu konkurznej podstaty úpadcu (3. spracované znenie z 18.10.2004)

vyplýva, že do tohto zoznamu sú v účtovnej hodnote 11.676.497.834,-Sk   (odhadová cena

277.528.357,-Sk) vložené ložiská rašeliny s poznámkou, že o tomto majetku sa koná na

Krajskom súde v Žiline.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

v medziach hore uvedených námietok navrhovateľa a stanoviska správkyne konkurznej

podstaty úpadcu priložený spis krajského súdu (v rozsahu vymedzenom vyššie), oboznámil  

sa s pripojeným súdnym spisom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr 15/2010

ako aj s uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 2Sžo 113/2008, a na základe nižšie uvedených

názorov dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) k záveru,  

že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné potvrdiť.

Predovšetkým s poukazom na predložený spisový materiál Najvyšší súd konštatuje,

že predmetom začatého súdneho prieskumu je preskúmanie rozhodnutia odporcu  

č. OPÚ-2010/08/00785/dam zo dňa 01.10.2010, ktorým odporca vyslovil, že oprávnené osoby

v ňom uvedené spĺňajú podmienky zákona č. 229/1991 Zb. a priznáva sa im vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. S.

Krajský súd na základe skutočností zistených z obchodného registra ako aj

z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici vykonal výklad relevantných ustanovení  

zák. č. 328/1991 Zb., a to najmä § 14 tohto zákona s právnym záverom, že procesné práva  

na vyvolanie súdneho prieskumu navrhovateľovi – tzn. spoločnosti P., a.s. zastúpenej

predsedom a členkou predstavenstva ako úpadcovi neprislúchajú. Najmä proti tomuto

právnemu názoru krajského súdu navrhovateľ brojí so záverom, že krajský súd tým, že

nesprávne posúdil možnosť použitia § 14 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní,

tým odňal aktívnu legitimáciu navrhovateľovi v konaní o odvolacom prostriedku. Na základe

uvedeného Najvyšší súd na prvom mieste posúdil správnosť právnej aplikácie citovaného

ustanovenia § 14 na prejednávanú vec.

Zo súdneho spisu je preukázané, že opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho

orgánu podala spoločnosť P., a.s. (pôvodné obchodné meno R., a.s.) zastúpená T., ako

predsedom predstavenstva, a M., ako člen predstavenstva tejto spoločnosti. Najvyšší súd,

napriek nesúhlasnej argumentácii navrhovateľa o existencii legitímneho konkurzu na jeho

majetok, má preukázané, že na majetok uvedenej spoločnosti bol v zmysle dostupných informácií uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.2.2001 č. k. 36-24 K

323/00 ku dňa 20.12.2001 vyhlásený konkurz. Konajúcemu súdu neboli poskytnuté žiadne

informácie, a to ani zo strany navrhovateľa, ktoré by zákonným spôsobom vyvrátili publicitu

údajov zapísaných do obchodného registra, a to nielen z hľadiska materiálneho ale aj

formálneho (viď § 27 Obchodného zákonníka) o prebiehajúcom konkurznom konaní. Osoba

správcu konkurznej podstaty bola viackrát zmenená, v súčasnosti, po svojom ustanovení do

tejto funkcie, je správkyňou úpadcu P., a.s. JUDr. D., advokátka, so sídlom B.

Najvyšší súd na tomto mieste opätovne poukazuje na to, že aj v tomto prípade, pokiaľ

navrhovateľ argumentuje, že konkurz bol vyhlásený nezákonne, resp. že už netrvá,  

aby správnemu súdu v zmysle § 120 a nasl. ustanovení O.s.p. predložil dôkazné prostriedky

preukazujúce jeho tvrdenie; v opačnom prípade neuniesol dôkazné bremeno. Nakoľko  

tak navrhovateľ nekonal, pre Najvyšší súd nie je spochybnený stav navrhovateľa,  

že je právoplatne V. Na základe takto zisteného skutkového stavu Najvyšší súd pristúpil

k prevereniu správnosti aplikácie ustanovení zák. č. 328/1991 Zb.

Je nepochybné, že prebiehajúce konkurzné konanie ako generálna exekúcia majetku

úpadcu vyvoláva smerom k úpadcovi, tzn. navrhovateľovi osobitné účinky, a to najmä v tom,

že na základe § 6 zák. č. 328/1991 Zb. dochádza k transformácii jeho majetku.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 328/1991 Zb. majetok podliehajúci konkurzu tvorí

konkurznú podstatu, kam zákon zaraďuje veci, byty a nebytové priestory, práva a iné

majetkové hodnoty, tzn. majetok, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok,

ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj

záväzok.

K uvedeným osobitným účinkom konkurzu patrí nielen zákonná eliminácia

akéhokoľvek mocenského konania (s výnimkou konkurzného konania), ktoré by mohlo,  

čo i len vyvolať zníženia alebo aj nezvýšenia majetku úpadcu, ktorého zistenú časť zákon

označuje za majetkovú podstatu (a tak ohroziť pozíciu a majetkové uspokojenie veriteľov),

ale aj suspendovanie mocenskej pozície štátu s jeho finančnými požiadavkami do pozície

majetkového veriteľa. Najvyšší súd pritom zdôrazňuje, že vyhlásenie konkurzu na majetok

úpadcu je právnou skutočnosťou, pričom zákon č. 328/1991 Zb. prenáša niektoré oprávnenia

k majetku úpadcu z obchodnej spoločnosti (z jej štatutárnych orgánov) na súdom ustanoveného správcu za účelom zamedzenia alebo predchádzania mareniu účelu

konkurzného konania pri nakladaní s konkurznou podstatou. Na tomto mieste Najvyšší súd

zdôrazňuje, že zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že k podaniu opravného prostriedku

v reštitučnom konaní došlo až po vyhlásení konkurzu na majetok navrhovateľa (20.12.2001)

a v tomto konaní v zmysle hore uvedeného vyjadrenia JUDr. D. sa pokračuje so správkyňou.

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. vyhlásenie konkurzu má tieto účinky:

a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia  

s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu

týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela

s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení

konkurzu;

b)..........;

c) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho  

do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno

začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky,

ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami

§ 23 a 24;

d) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením

konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú

nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené;....

Podľa § 14 ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb. v konaniach prerušených podľa odseku 1 písm.

d) s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), sa však

pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania.

Správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Úpadca môže tento návrh podať,  

len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom, pričom v tomto prípade úpadca zostáva

účastníkom konania. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí, trestné konanie

a colné konanie. Procesné úkony uskutočnené v čase od vyhlásenia konkurzu do vydania

rozhodnutia o prerušení konania podľa odseku 1 písm. d) sú neúčinné.

Za riadne spísanie konkurznej podstaty je zodpovedný správca (viď § 18 v spojení  

s § 8 ods. 4) a zákon prostredníctvom § 19 vytvára vyvrátiteľnú domnienku (prostredníctvom odporovacej žaloby tretej osoby), že sporná vec je do súpisu majetku úpadcu zahrnutá

oprávnene ak sa v súdnom konaní nepreukáže opak.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. platí, že ak sú pochybnosti, či vec patrí  

do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými

osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala

do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý

vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu

zahrnutá oprávnene.

Z pripojeného súpisu konkurznej podstaty úpadcu (3. spracované znenie z 18.10.2004)

pre Najvyšší súd vyplýva, že do tohto zoznamu sú v účtovnej hodnote 11.676.497.834,-Sk

(odhadová cena 277.528.357,-Sk) vložené pozemky sporné v prebiehajúcom reštitučnom

konaní; označené ako ložiská rašeliny s poznámkou, že o tomto majetku sa koná na Krajskom

súde v Žiline.

Na základe uvedeného Najvyšší súd podporuje názor krajského súdu, že z citovaných

ustanovení zák. č. 328/1991 Zb. jednoznačne vyplýva, že jedným z účinkov vyhlásenia

konkurzu je sukcesia správcu do procesných práv a povinností úpadcu v konaniach. K tomu

ďalej Najvyšší súd dodáva, že jedným z takýchto procesných práv úpadcu je aj dispozičné

procesné právo úpadcu, ktorý sa môže domnievať, že rozhodnutím a postupom správneho

orgánu bol ukrátený na svojich majetkových právach, ktoré sa priamo týkajú alebo  

by sa mohli týkať majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, lebo je celkom nepochybné,  

že do majetku úpadcu tieto práva patria.

Vzhľadom na uvedené ako aj z pohľadu konkurzného konania je irelevantné,  

ak navrhovateľ s poukazom na LV č. X. zo 14.05.1999, ktorý pripojil k svojmu odvolaniu,

spochybňuje (argument na str. 3 pod bodom 1.) zápis predmetných pozemkov do konkurznej

podstaty, keď v tom čase konkurzné konanie neprebiehalo a navyše v časti B nie sú členovia

Urbáru S. ako vlastníci zapísaní. Avšak aj iné navrhovateľom k odvolaniu pripojené listiny by

sa stali pre odvolacie konanie relevantné až tým okamihom, ak by navrhovateľ preukázal

svoju aktívnu legitimáciu na podanie tohto návrhu.

Naopak, je nepochybné, že opravný prostriedok a súdne konanie tým vyvolané  

sa týkajú reštituovaných nehnuteľností, ktoré boli jednoznačne správcom zahrnuté do majetku

úpadcu. V zmysle pripojeného administratívneho spisu sa totiž oprávnené osoby z Urbáru S.

domáhali vydania nehnuteľností, pôvodne určených na „na výstavbu závodu pre ťažbu

rašeliny v S.“, a vyzvali povinnú osobu (v tom čase R.S.) dňa 04.10.1991 na vydanie týchto

nehnuteľností, avšak táto povinná osoba dohodu o vydaní nehnuteľností neuzavrela, nakoľko

predmet uplatneného nároku bol vo verejnej dražbe, ktorá sa konala dňa 24.04.1992

v Dolnom Kubíne predaný vydražiteľovi firme M. (neskôr prevedené na subjekt R.S. – Q.).

Ďalej má Najvyšší súd preukázané, že v tomto konaní napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu malo byť doručované nielen spoločnosti P. a.s., L. ale aj jej správcovi konkurznej

podstaty, tzn. JUDr. D., N.

Za týchto okolností nemôžu prislúchať procesné práva na vyvolanie súdneho

prieskumu spoločnosti P., a.s. V. ako úpadcovi (a tým aj procesne neoprávnenej osobe), ale

tieto práva naopak svedčia správcovi, ktorý v rámci svojej zákonnej zodpovednosti za správu

majetku úpadcu je oprávnený využívať aj prostriedky súdnej ochrany vrátane podania

opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu v zmysle Piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku. Preto aj zákon správcu označil za účastníka takéhoto konania,

nepripúšťajúc, aby úpadca samotný, resp. jeho štatutárny orgán získal dispozičné právo nad

konkurzným majetkom prostredníctvom prebiehajúceho súdneho konania, resp. bol súdnym

rozhodnutím legitimizovaný ako osoba oprávnená na jeho nakladanie.

Takisto Najvyšší súd nemôže súhlasiť s námietkou navrhovateľa (str. 4 bod 4.),  

že iba on zabraňuje zmenšeniu majetku obchodnej spoločnosti P., a.s. ako navrhovateľa.

Z obsahu pripojeného súdneho spisu 1Sžr 15/2010 ako aj úradného záznamu z 08.09.2011

nepochybne vyplýva, že na Krajskom súde v Žiline je zaevidovaný opravný prostriedok

podaný správkyňou konkurznej podstaty JUDr. D. v rovnakej veci, tzn. proti odporcovi

Obvodnému pozemkovému úradu v Námestove, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia zo dňa 01.10.2010 č. OPÚ-2010/08/00785/dam, ktoré je tam vedené pod sp. zn.

29Sp/4/2011.

Na hore uvedené právne názory nemá vplyv ani uznesenie Najvyššieho súdu  

sp.zn. 2Sžo 113/2008 z 18. marca 2009 nakoľko konajúci senát Najvyššieho súdu   po oboznámení sa s predmetným uznesením nezistil v ňom žiadne právne názory, ktoré  

by svedčili v prospech argumentov navrhovateľa. Citovaným uznesením Najvyšší súd

Slovenskej republiky 18. marca 2009 odmietol odvolanie, nakoľko smerovalo proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že krajský súd neúplné zistil skutkový stav tým,

že si nevyžiadal spisy v doterajších konaniach pred Krajskými súdmi v Banskej Bystrici

a Košiciach, Najvyšší súd uvádza, že z takto sformulovaného odvolacieho dôvodu  

nie je jasné, prečo malo byť povinnosťou krajského súdu takto konať. Ak navrhovateľ chcel

preukázať, že na jeho majetok vyhlásené konkurzné konanie je ukončené, a že pominuli

účinky s týmto konkurzom zákonom spojené, potom mal na preukázanie tejto skutočnosti

predložiť konajúcim súdom v zmysle § 120 a nasl. O.s.p. relevantné dôkazy. Nakoľko  

tak neurobil, Najvyšší súd označil aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

Navrhovateľ ďalej urgoval vytýčenie pojednávania na rozhodnutie v predmetnej veci.

Nakoľko v prejednávanej veci išlo o preskúmanie uznesenia krajského súdu a neboli naplnené

podmienky potrebné na vytýčenie pojednávania, Najvyšší súd rozhodol po neverejnej porade

senátu bez vytýčenia pojednávania, a to aj s prihliadnutím na mnohé ústne a písomné urgencie

navrhovateľa.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle

§ 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.  

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s § 250k ods. 1, § 246c ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný

navrhovateľ má právo na náhradu trov tohto konania.

Vo vzťahu k označeniu navrhovateľa Najvyšší súd „ex offo“ doplnením dodatku  

„v konkurze“ naplnil zákonom (§ 9 ods. 4 Obchodného zákonníka) stanovený štatus

navrhovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok   n i e je   prípustný.

V Bratislave 07. októbra 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:  

Ľubica Kavivanovová