1Sžr/7/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci žalobkyne: Ing. A., bytom B., právne zastúpenej JUDr. G., advokátkou v K., proti

žalovanému: Katastrálny úrad v Košiciach, Južná trieda č. 82, Košice, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 20/2007/Be-17 zo dňa 04.10.2007, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/153/2007-78 zo dňa

07.10.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. 6S/153/2007-78 zo dňa 07.10.2010   p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. Xo 20/2007/Be-17

zo dňa 04.10.2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie Správy katastra Košice č. X 137/07 zo dňa 07.06.2007 o zamietnutí návrhu

žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej

len „katastrálny zákon“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu

žalobkyni nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo

vydané v súlade so zákonom. Konštatoval, že návrh žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom

operáte tak, ako bol formulovaný, teda aby správa katastra zapísala, že vlastníctvo

k nehnuteľnostiam v ¼ patrí Ing. T. a v ¼ žalobkyni, nemohol byť akceptovaný, pretože

opraviť údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam možno v konaní o oprave chýb

v katastrálnom operáte len vtedy, ak boli zapísané buď v rozpore s verejnou listinou, alebo

s výsledkami prešetrovania zmien alebo revízie údajov katastra, resp. ak boli spôsobené

chybami v písaní, počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach

právnych úkonov alebo listín. V danom prípade však podľa záveru krajského súdu, by práve

vyhovením návrhu žalobkyne došlo k takémuto rozporu s verejnou listinou a to s notárskym

osvedčením o dedičstve, z ktorého jednoznačne vyplynulo vyporiadanie dedičov tak, ako bolo

a je v katastri zapísané.

K žalobkyňou namietanej otázke ohľadne spornosti existencie a platnosti dohody

o zriadení vecného bremena krajský súd poukázal na skutočnosť, že táto nie je riešiteľná

v správnom konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte ale, že patrí do kompetencie

okresného súdu a konanie o tejto otázke sa už vedie na základe určovacej žaloby žalobkyne

na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/78/2007.

Názor žalobkyne, že do LV č. X. nemala byť zapísaná ani ¼ nehnuteľností titulom

dohody o vyporiadaní BSM, lebo vlastníctvo sa mohlo zapísať len vkladom, nie záznamom na základe dohody dedičov, krajský súd označil ako absolútne neprijateľný, pretože

vo vzťahu k predmetu správneho katastrálneho konania je chybný.

Žalobkyňa včas podaným odvolaním navrhla rozsudok krajského súdu zmeniť

a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vrátiť vec na nové konanie.

V odvolaní v podstate zotrvala na svojej doterajšej argumentácii, že Ing. T. mala predmetné

nehnuteľnosti nadobudnúť podľa osvedčenia o dedičstve s tým, že bola povinná uhradiť

pohľadávku manželky poručiteľa (žalobkyne) z titulu vyporiadaného BSM a zároveň mala

žalobkyňa podľa dohody v osvedčení doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo

užívania nehnuteľnosti. Správa katastra vykonala záznam len v časti zmeny vlastníctva

nehnuteľnosti, no z dôvodu nejasnosti a neurčitosti nevykonala záznamom právo o určenie (?)

doživotného a bezplatného práva v rodinnom dome a právo užívania predmetných

nehnuteľností v prospech žalobkyne ako vecné bremeno. Tvrdila, že jej nebohý manžel a ona

boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, mali ½ a v rámci dedičského konania

bolo toto BSM vysporiadané tak, že celá ½ (teda nie len ½ z ½) bola predmetom dedičského

konania. Za ustúpenie tejto nehnuteľnosti malo žalobkyni patriť finančné vyporiadanie

a právo bezplatného a doživotného užívania nehnuteľnosti, čo znamená, že bez zriadenia

tohto práva by svoj podiel na nehnuteľnosti nikdy neodstúpila. Preto sa podľa žalobkyne musí

celé osvedčenie o dedičstve chápať jednotne a nerozdielne, inak by dohoda bola v celosti

neurčitá a nezrozumiteľná. Pokiaľ však správa katastra považovala dohodu za neurčitú

a nezrozumiteľnú a potrebovala na to schválenie súdnou cestou, bolo potom potrebné

považovať za nezrozumiteľné a neurčité aj vyporiadanie BSM. Ďalej dôvodila, že podľa bodu

V. osvedčenia o dedičstve mala Ing. T. nadobudnúť nehnuteľnosti za splnenia podmienok,

ktoré mali byť do katastra zavedené záznamom, no keďže záznam sa nevykonal pre

nezrozumiteľnosť podmienky, spôsobuje to neplatnosť celého právneho úkonu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na osvedčenie o dedičstve č. 25D 1020/97, Dnot

303/97 zo dňa 04.06.1998, ktoré nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia dňa

22.04.1998 a v zmysle ktorého notár ako súdny komisár osvedčil, že Ing. T. nadobúda do

svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel k tam uvedeným nehnuteľnostiam v podiele ½.

Tieto údaje boli zapísané do LV č. X. v súlade s predmetnou listinou. V zmysle tohto

osvedčenia mala manželka poručiteľa – žalobkyňa „doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľností“. Z tohto výroku však nebolo zrejmé, či uvedené právo

malo mať povahu vecného bremena alebo či malo ísť o osobný záväzok a preto správa

katastra užívacie právo do časti C – ťarchy LV nezapísala. K návrhu žalobkyne na opravu

v katastrálnom operáte uviedol, že po prešetrení obsahu podania a zápisov v katastri

nehnuteľností, ako aj na základe skutočností súvisiacich s podaním návrhu, nebol zistený

žiaden dôvod na vykonanie takejto opravy a preto návrh žalobkyne správa katastra správne

zamietla.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.06.2011 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 OSP).  

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobkyňa

sa u správy katastra svojim návrhom zo dňa 10.04.2007 domáhala začatia konania o oprave

chýb v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 3 katastrálneho zákona. Návrh žalobkyne

sa týkal nehnuteľností vedených na LV č. X., nachádzajúcich sa v k. ú. T., ako zastavaná

plocha, parc. č. X. o výmere 373 m², vrátane rodinného domu so súpisným číslom X.. Tieto

nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v podielovom spoluvlastníctve, a to tak, že ½ bola v BSM žalobkyne a jej nebohého manžela a druhá ½ nehnuteľností bola v BSM Ing. J.T.

a Ing. J. Žalobkyňa svojim návrhom zo dňa 10.04.2007 žiadala opraviť chybu na LV č. X.

v časti „vlastníci“ tak, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam v ¼ patrí Ing. T. a v ¼ žalobkyni.

Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe dohody dedičov malo byť na katastri zapísané

vecné bremeno v jej prospech spočívajúce v práve doživotného a bezplatného užívania

predmetných nehnuteľností, čo sa však nestalo. Preto podľa jej názoru ani nemala byť

zapísaná ani ¼ nehnuteľností titulom dohody o vyporiadaní BSM, lebo toto sa mohlo zapísať

len vkladom a nie záznamom.

Z osvedčenia o dedičstve 28D 1020/97, Dnot 303/97 zo dňa 06.04.1998

po poručiteľovi O. (manželovi žalobkyne) vyplýva, že dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej nehnuteľnosti (tak ako sú špecifikované vyššie) zapísané pod B1

v ½ na poručiteľa a manželku (žalobkyňu) nadobudla dcéra poručiteľa Ing. T. v celosti, ktorá

je povinná uhradiť pohľadávky manželky poručiteľa z titulu vyporiadaného BSM

k nehnuteľnostiam v sume 320.924 Sk do 5 rokov odo dňa právoplatnosti tohto osvedčenia.

Podľa dohody žalobkyňa má „doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania

nehnuteľnosti“. Toto osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia dňom

22.04.1998.

Príslušná správa katastra rozhodnutím č. X 137/07-Pľutová zo dňa 07.06.2007 návrh

žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom operáte zamietla z dôvodu, že samotný výrok

osvedčenia (dohody dedičov) č. 25D 1020/97, Dnot 303/97, že manželka poručiteľa  

– žalobkyňa má „doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania

nehnuteľnosti“, bol neurčitý a nezrozumiteľný, pretože z neho nebolo zrejmé, či toto právo

má mať povahu vecného bremena alebo osobného záväzku. Ak by malo mať povahu vecného

bremena, dohoda dedičov v tejto časti podlieha schváleniu súdom, pretože na platnosť dohody

sa vzťahujú rovnaké zákonné podmienky ako na vecné bremeno zriadené zmluvou. Z tohto

dôvodu správa katastra právo užívania nehnuteľností žalobkyňou nezapísala v časti  

„C-ťarchy“ na LV.

Zo spisu krajského súdu aj z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé

aj to, že na návrh žalobkyne Okresný súd Košice II uznesením, č. k. 14C 42/2007-12 zakázal

Ing. T. nakladať s predmetnými nehnuteľnosti a prikázal jej strpieť výkon práva užívania ½

nehnuteľností žalobkyňou s tým, že žalobkyni sa uložilo podať návrh o určenie doživotného a bezplatného práva v uvedenom rodinnom dome a práva užívania predmetných

nehnuteľností v ½.  

Žalovaný na odvolanie žalobkyne prvostupňové rozhodnutie správy katastra potvrdil,

s odôvodnením, že správa katastra vychádzala z osvedčenia o dedičstve, v ktorom notár

ako súdny komisár osvedčil, že Ing. T. nadobúda do svojho vlastníctva podiel

k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom osvedčenia vo veľkosti ½. Vykonať zápis

vlastníckych práv tak, ako sa ho domáhala žalobkyňa, teda v ¼ pre žalobkyňu a v ¼

pre Ing. T., by bolo možné len na základe zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilej

na zápis do katastra nehnuteľností, no žalobkyňa žiadnu takúto listinu v konaní nepredložila. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nezapísania práva užívania nehnuteľností pre

žalobkyňu poukázal žalovaný na to, že z osvedčenia nebolo zrejmé, či sa dediči dohodli na

zriadení vecného bremena alebo osobného záväzku a preto správa katastra užívacie právo

zapísať na LV nemohla. Dodal, že síce došlo k nesprávnemu zapísaniu práva ako vecného

bremena, no len v elektronickej podobe, no následne na základe záznamu z aktualizácie

údajov katastra nehnuteľností došlo k jeho výmazu.

Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu:

a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov

katastra,

b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne

zakreslené hranice pozemkov,

c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými

oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými

zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných

listinách a v iných listinách.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom správnych orgánov a krajského

súdu, že neboli splnené podmienky pre vykonanie opravy v katastrálnom operáte, ktorá mala

spočívať podľa návrhu žalobkyne v tom, že LV č. X. sa   v časti „vlastníci“ opraví tak,

že vlastníctvo k nehnuteľnostiam v ¼ patrí Ing. T. a v ¼ žalobkyni. Ako správne uviedol

žalovaný, opravu v katastrálnom operáte možno vykonať len v prípadoch taxatívne

vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. V predmetnej veci je bez všetkých pochybností zrejmé, že žiadna z uvedených situácií

nenastala. Údaje, ktoré správa katastra zapísala do katastra nehnuteľností, boli v súlade

s osvedčením o dedičstve 28D 1020/97, Dnot 303/97 zo dňa 06.04.1998, v zmysle ktorého

sa dedičia po poručiteľovi (manželovi žalobkyne) dohodli a súdny komisár ich dohodu

osvedčil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. v k. ú. K. ako parc. č. X. – zastavaná plocha

vo výmere 373 m², vrátane domu s príslušenstvom zapísané pod B1 v ½ na poručiteľa

s manželkou nadobudla dcéra poručiteľa Ing. T.. Táto dohoda nebola sporná, bola jasná

a zrozumiteľná a preto správa katastra v súlade s § 34 ods. 1 katastrálneho zákona zapísala

zmeny na LV č. X. záznamom. Vykonanie zmeny vo vlastníctve uvedených nehnuteľností tak, ako sa toho domáhala žalobkyňa, neprichádza do úvahy, pretože neexistuje (žalobkyňa

ani netvrdila opak) žiadna zmluva, či verejná alebo iná listina, na základe ktorej by takáto

zmena vykonaná mohla byť. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobkyne, že

nezrozumiteľnosť časti dedičskej dohody (žalobkyňa tvrdila aj neplatnosť úkonu) spôsobuje

neplatnosť celej dohody.

Krajský súd správne pripomenul, že otázka existencie a platnosti dohody o zriadení

vecného bremena (keď z osvedčenia nebolo zrejmé, či sa dedičia dohodli, že právo užívania

nehnuteľností žalobkyňou bude mať povahu osobného záväzku alebo vecného bremena)

nemôže byť riešená v správnom konaní – v konaní o návrhu na opravu chýb v katastrálnom

operáte, keďže pre takýto postup neboli splnené žiadne zo zákonných predpokladov, ale táto

otázka sa rieši v civilnom konaní na príslušnom okresnom súde.

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré

mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď návrh žalobkyne

na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietli.

Rovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými

žalobnými námietkami, ktoré sú totožné s odvolacími námietkami a dospel k správnemu

názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv

a chránených záujmov žalobkyne, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd

stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.  

Žalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jej odvolacie námietky

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na

uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP

v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech

v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.  

Žalovanému zákon priznanie trov neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. júna 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková