Najvyšší súd
1Sžr/66/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľky: V., bytom B., proti odporcovi: Krajský pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova tr. 69, Nitra, o návrhu navrhovateľky na obnovu konania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/39/2010-8 zo dňa 28. februára 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/39/2010-8 zo dňa 28. februára 2011 p o t v r d z u j e.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na obnovu konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh navrhovateľky na obnovu konania je neprípustný, nakoľko smeruje proti uzneseniu o zastavaní konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v konaní správneho súdnictva, teda proti procesnému rozhodnutiu.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie v celom rozsahu.
V odvolaní uviedla, že dôvodom na obnovu konania je to, že podľa Ústavy Slovenskej republiky má právo na súdnu ochranu pri protizákonnom vyvlastnení jej pozemku v prospech tzv. záhradkárov a to ešte za ceny spred 60 rokov. Podľa čl. 19 ústavy má právo na právnu pomoc a súd jej nedal primeranú lehotu na to, aby si našla advokáta a aby si našetrila na súdny poplatok z dôchodku. Ako hlavný dôvod návrhu na obnovu konania uviedla, že Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku č. 74258/01 právoplatného 2.6.2008 vyslovil rozpor zákona č. 64/1997 Z.z. s medzinárodnými dohovormi a medzinárodné dohovory majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, zákon č. 64/1997 Z.z. stratil platnosť a už sa podľa neho nemôže postupovať pri odnímaní vlastníckeho práva občanom Slovenskej republiky. Podľa názoru navrhovateľky nie je napadnuté uznesenie dostatočne odôvodnené.
Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky povolil obnovu konania v celom rozsahu a aby vec prerušil a sudca postupoval podľa čl. 144 ústavy, aby súlad zákona č. 64/97 Z.z. s ústavou a Medzinárodnými dohovormi posúdil Ústavný súd SR v náleze.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Podľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Podľa § 228 ods. 2 OSP návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
Námietky navrhovateľky uplatnené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého právoplatného uznesenia. Rozhodnutie krajského súdu je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dostatočne odôvodnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky k veci dopĺňa, že obnova konania je možná len proti rozhodnutiam, ktoré presne stanovuje zákon, a to OSP. Ide o právoplatné rozsudky a právoplatné uznesenia, ktorými bol schválený zmier, právoplatné platobné rozkazy, právoplatné rozkazy na plnenie, právoplatné zmenkové platobné rozkazy alebo právoplatné rozhodnutia vydané v konaní o dedičstve. Nie je preto možné, aby súd povolil obnovu konania v prípade, ak bolo konanie zastavené uznesením z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.
Navyše správne súdnictvo sa vykonáva podľa osobitných ustanovení 5. časti O.s.p., ktorá prípustnosť opravných prostriedkov vylučuje s pripustením výnimiek, ktoré sa však na prejednávanú vec nevzťahujú.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd správne zamietol návrh žalobkyne o obnovu konania, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 OSP).
Pokiaľ sa navrhovateľka v podanom odvolaní domáhala prerušenia konania, musí Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako krajský súd nerozhodovali o merite veci, a preto rozhodnutie súdu nezávisí od rozhodnutia či všeobecne záväzný právny predpis č. 64/97 Z.z., ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Preto na prerušenie odvolacieho konania neboli dané žiadne zákonné dôvody a Najvyšší súd Slovenskej republiky tento návrh navrhovateľky s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 a § 109 ods. 1 písm. b) OSP ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP a v odvolacom konaní neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová