Najvyšší súd

1Sžr/66/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľky: V., bytom B., proti odporcovi: Krajský pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova tr. 69, Nitra, o návrhu navrhovateľky na obnovu konania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/39/2010-8 zo dňa 28. februára 2011, takto

  r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre   č. k. 11S/39/2010-8 zo dňa 28. februára 2011   p o t v r d z u j e.

Návrh na prerušenie konania   z a m i e t a .

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na obnovu konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh navrhovateľky na obnovu konania   je neprípustný, nakoľko smeruje proti uzneseniu o zastavaní konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v konaní správneho súdnictva, teda proti procesnému rozhodnutiu.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie v celom rozsahu.

V odvolaní uviedla, že dôvodom na obnovu konania je to, že podľa Ústavy Slovenskej republiky má právo na súdnu ochranu pri protizákonnom vyvlastnení jej pozemku v prospech tzv. záhradkárov a to ešte za ceny spred 60 rokov. Podľa čl. 19 ústavy má právo   na právnu pomoc a súd jej nedal primeranú lehotu na to, aby si našla advokáta   a aby si našetrila na súdny poplatok z dôchodku. Ako hlavný dôvod návrhu na obnovu konania uviedla, že Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku č. 74258/01 právoplatného 2.6.2008 vyslovil rozpor zákona č. 64/1997 Z.z. s medzinárodnými dohovormi a medzinárodné dohovory majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, zákon   č. 64/1997 Z.z. stratil platnosť a už sa podľa neho nemôže postupovať pri odnímaní vlastníckeho práva občanom Slovenskej republiky. Podľa názoru navrhovateľky   nie je napadnuté uznesenie dostatočne odôvodnené.

Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky povolil obnovu konania v celom rozsahu a aby vec prerušil a sudca postupoval podľa čl. 144 ústavy, aby súlad zákona   č. 64/97 Z.z. s ústavou a Medzinárodnými dohovormi posúdil Ústavný súd SR v náleze.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Podľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom   na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť   v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru,   že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

Podľa § 228 ods. 2 OSP návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť   i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne   aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Námietky navrhovateľky uplatnené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého právoplatného uznesenia. Rozhodnutie krajského súdu je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dostatočne odôvodnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky k veci dopĺňa, že obnova konania je možná len proti rozhodnutiam, ktoré presne stanovuje zákon, a to OSP. Ide o právoplatné rozsudky a právoplatné uznesenia, ktorými bol schválený zmier, právoplatné platobné rozkazy, právoplatné rozkazy na plnenie, právoplatné zmenkové platobné rozkazy alebo právoplatné rozhodnutia vydané v konaní o dedičstve. Nie je preto možné, aby súd povolil obnovu konania v prípade, ak bolo konanie zastavené uznesením z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Navyše správne súdnictvo sa vykonáva podľa osobitných ustanovení 5. časti O.s.p., ktorá prípustnosť opravných prostriedkov vylučuje s pripustením výnimiek, ktoré sa však   na prejednávanú vec nevzťahujú.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd správne zamietol návrh žalobkyne o obnovu konania, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 OSP).

Pokiaľ sa navrhovateľka v podanom odvolaní domáhala prerušenia konania, musí Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako krajský súd nerozhodovali o merite veci, a preto rozhodnutie súdu nezávisí   od rozhodnutia či všeobecne záväzný právny predpis č. 64/97 Z.z., ktorý sa týka veci,   je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná.  

Preto na prerušenie odvolacieho konania neboli dané žiadne zákonné dôvody   a Najvyšší súd Slovenskej republiky tento návrh navrhovateľky s poukazom na ustanovenie   § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 a § 109 ods. 1 písm. b) OSP ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení   s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP a v odvolacom konaní neúspešnej navrhovateľke právo   na ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová