Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžr/55/2011

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Banskej Bystrici, Partizánska cesta č. 1, Banská Bystrica, proti žalovanej: Správa katastra Zvolen, Študentská č. 12, Zvolen, za účasti: 1/ S. s.r.o., N., 2/ Mgr. I., bytom J., obaja právne zastúpení AK U., s.r.o., so sídlom N., 3/ M., bytom B., zastúpená JUDr. M., bytom K., o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 3364/2008 zo dňa 9.12.2008,

o odvolaní žalobcu a účastníčky 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

23S/70/2010-44 zo dňa 5.1.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č. k. 23S/70/2010-44 zo dňa 5.1.2011   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP až do právoplatného skončenia

veci vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 6C/54/2007 s odôvodnením,  

že vo veci na okresnom súde vystupuje ako navrhovateľka M. a ako odporca Mgr. J., jej

predmetom je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ku ktorému správa katastra povolila

vklad vlastníckeho práva a práve rozhodnutie o tomto vklade je predmetom súdneho

prieskumu na základe prokurátorskej žaloby.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobca a účastníčka 3/.

Žalobca dôvodil tým, že v konaní na okresnom súde sa rieši, či nájom bude trvať

naďalej alebo či bude skončený, nejde pritom o otázku, ktorá by mohla mať vplyv na konanie

vedené na krajskom súde. Práve zrušením predmetného rozhodnutia žalovanej v tomto

(prerušenom) konaní by sa obnovil právny stav v konaní vedenom na okresnom súde,  

čo sa týka účastníkov, teda žalovaným by bola opäť spoločnosť S. s.r.o. tak, ako ním mala byť

počas celého sporu. Zdôraznil, že táto spoločnosť nadobudla bytový dom, v ktorom sa

nachádza predmetný byt, aj s nájomcami s uzavretými nájomnými zmluvami na dobu neurčitú

a následne sa na ňu vzťahovalo zákonné obmedzenie pri ďalšom predaji bytov vyplývajúce

z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov. Poukázal aj na skutočnosť, že na krajskom súde sa viedli dve obdobné konania,

v ktorých krajský súd rozhodol bez toho, aby vyčkával na výsledok prebiehajúceho konania

o sporných výpovediach z nájmu bytov.

Účastníčka 3/ vo svojom odvolaní predovšetkým poukázala na platnú právnu úpravu

obsiahnutú v § 711 ods. 6 OZ, podľa ktorej účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede

nájmu bytu. To znamená, že je vylúčené, najmä z dôvodu právnej istoty, aby rozhodnutie

súdu o neplatnosti malo účinky spätne ku dňu doručenia výpovede. Z tohto dôvodu  

nie je podľa jej názoru potrebné vyčkať na rozhodnutie okresného súdu.

K odvolaniam sa písomne vyjadrili účastníci 1/ a 2/ a žiadali žalobu prokurátora

odmietnuť pre neprípustnosť odvolania alebo konanie zastaviť z dôvodu, že podaním protestu

prokurátora došlo k prekročeniu práv prokuratúry a teda k porušeniu zákona, lebo proti napadnutému rozhodnutiu správy katastra nebolo možné podať protest.

Správa katastra ako žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniam navrhla uznesenie

krajského súdu o prerušení potvrdiť ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10

ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré  

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/

OSP.

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis

žalovaného, vyplýva, že žalobca sa žalobou podľa § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250b  

ods. 5 OSP podanou na krajskom súde dňa 9.8.2010 domáhal preskúmania zákonnosti

a zrušenia rozhodnutia žalovanej správy katastra č. V 3364/2008 zo dňa 9.12.2008, ktorým

bol povolený vklad vlastníckeho práva ku bytu vo vchode č. X., bytového domu vo Z., na

ulici B., súp. č. X., a k príslušným spoluvlastníckym podielom, a to na základe kúpnej zmluvy

uzavretej dňa 30.9.2008 medzi spoločnosťou S. s.r.o. ako predávajúcim a Mgr. D. ako

kupujúcim.

M. uzavrela s právnym predchodcom spoločnosti S. s.r.o. zmluvu o nájme bytu na

dobu neurčitú. Na Okresnom súde vo Z. sa pod sp. zn. 6C 54/2007 vedie konanie o jej návrhu

na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Išlo o nájom bytu nájomcami v tzv.

privatizovaných bytových domoch, požívajúci osobitnú zákonnú ochranu (§ 16 ods. 1 zákona

č. 182/1993 Z.z.).

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba,

môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi,  

ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné

právo spoluvlastníka domu.

Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca

uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú

až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie

neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam  

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

  Podľa § 170 ods. 3 OSP uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie  

o vedení konania.

Krajský súd konanie prerušil, pretože dospel k záveru, že výsledok konania  

na okresnom súde o neplatnosť výpovede nájmu bytu môže mať význam pre rozhodnutie

v konaní o preskúmaní zákonnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva k tomuto bytu.

S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.

V prípade meritórneho rozhodnutia vo veci vedenej na okresnom súde môžu nastať

dve situácie. Okresný súd návrhu navrhovateľky (v tomto konaní účastníčky 3/) vyhovie

a vysloví, že výpoveď z nájmu bytu bola neplatná a teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy,  

na základe ktorej žalovaná povolila sporný vklad, bola stále platná zmluva o nájme

predmetného bytu uzavretá na dobu neurčitú. Alebo okresný súd návrh zamietne, teda

výpoveď z nájmu bude platná, avšak v tomto prípade účinky výpovede nastanú  

až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu, teda nastane situácia, že v čase

uzavretia spornej kúpnej zmluvy naďalej platne existoval nájom bytu. Je teda zrejmé, že bez

ohľadu na výsledok konania vedeného na okresnom súde, bude pre krajský súd vo veci

preskúmania zákonnosti rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu v zmysle § 250i ods. 1

OSP rozhodná situácia v čase vydania tohto rozhodnutia a rozhodnutie okresného súdu  

(tak, ako je to uvedené vyššie) preto nemôže mať žiaden význam pre preskúmavacie konanie.

Odvolací súd v súvislosťami s námietkami účastníkov 1/ a 2/ poukazuje na to, každé

rozhodnutie súdu možno napadnúť odvolaním, ak to zákon nevylučuje (§ 201 ods. 1 v spojení

s § 202 OSP). Občiansky súdny poriadok taxatívne vymenúva v § 202 rozhodnutia, ktoré

nemožno napadnúť odvolaním, no uznesenie o prerušení konania medzi nimi uvedené nie je.

(Zákon výslovne uvádza v § 202 ods. 3 písm. o/ OSP len uznesenie o zamietnutí návrhu  

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP.) Keďže v zmysle § 170 ods. 3 OSP

takéto uznesenie nie je ani uznesením, ktorým sa vedie konanie, nemožno ho podradiť  

pod uznesenia vylúčené z preskúmania na základe odvolania podľa § 202 ods. 3 písm. a/ OSP.

Z uvedených dôvodov predmetné uznesenie možno napadnúť odvolaním. Zároveň odvolací

súd nemôže rozhodnúť o návrhu účastníkov 1/ a 2/ na zastavenie konania z dôvodu

prekročenia práv prokuratúry, pretože v tomto štádiu je predmetom konania odvolanie

účastníkov proti uzneseniu o prerušení konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu prerušením konania, najmä vo svetle vyššie uvedenej

skutočnosti – že k prerušeniu došlo z dôvodu vyčkania na výsledok konania, ktorý však podľa

odvolacieho súdu nemôže maž žiaden význam pre toto konanie – by došlo k neúmernému

predĺženiu a prieťahom v konaní a v konečnom dôsledku k zásahu do práv účastníkov

konania garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 2).

Pokiaľ teda krajský súd prerušil konanie, hoci na tento postup neboli splnené

predpoklady, odňal tým účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných

mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie

krajského súdu z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom

na § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 bude povinnosťou súdu prvého stupňa

rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:  

Ľubica Kavivanovová