Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžr/55/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Banskej Bystrici, Partizánska cesta č. 1, Banská Bystrica, proti žalovanej: Správa katastra Zvolen, Študentská č. 12, Zvolen, za účasti: 1/ S. s.r.o., N., 2/ Mgr. I., bytom J., obaja právne zastúpení AK U., s.r.o., so sídlom N., 3/ M., bytom B., zastúpená JUDr. M., bytom K., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 3364/2008 zo dňa 9.12.2008,
o odvolaní žalobcu a účastníčky 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/70/2010-44 zo dňa 5.1.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/70/2010-44 zo dňa 5.1.2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP až do právoplatného skončenia
veci vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 6C/54/2007 s odôvodnením,
že vo veci na okresnom súde vystupuje ako navrhovateľka M. a ako odporca Mgr. J., jej
predmetom je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ku ktorému správa katastra povolila
vklad vlastníckeho práva a práve rozhodnutie o tomto vklade je predmetom súdneho
prieskumu na základe prokurátorskej žaloby.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobca a účastníčka 3/.
Žalobca dôvodil tým, že v konaní na okresnom súde sa rieši, či nájom bude trvať
naďalej alebo či bude skončený, nejde pritom o otázku, ktorá by mohla mať vplyv na konanie
vedené na krajskom súde. Práve zrušením predmetného rozhodnutia žalovanej v tomto
(prerušenom) konaní by sa obnovil právny stav v konaní vedenom na okresnom súde,
čo sa týka účastníkov, teda žalovaným by bola opäť spoločnosť S. s.r.o. tak, ako ním mala byť
počas celého sporu. Zdôraznil, že táto spoločnosť nadobudla bytový dom, v ktorom sa
nachádza predmetný byt, aj s nájomcami s uzavretými nájomnými zmluvami na dobu neurčitú
a následne sa na ňu vzťahovalo zákonné obmedzenie pri ďalšom predaji bytov vyplývajúce
z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Poukázal aj na skutočnosť, že na krajskom súde sa viedli dve obdobné konania,
v ktorých krajský súd rozhodol bez toho, aby vyčkával na výsledok prebiehajúceho konania
o sporných výpovediach z nájmu bytov.
Účastníčka 3/ vo svojom odvolaní predovšetkým poukázala na platnú právnu úpravu
obsiahnutú v § 711 ods. 6 OZ, podľa ktorej účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede
nájmu bytu. To znamená, že je vylúčené, najmä z dôvodu právnej istoty, aby rozhodnutie
súdu o neplatnosti malo účinky spätne ku dňu doručenia výpovede. Z tohto dôvodu
nie je podľa jej názoru potrebné vyčkať na rozhodnutie okresného súdu.
K odvolaniam sa písomne vyjadrili účastníci 1/ a 2/ a žiadali žalobu prokurátora
odmietnuť pre neprípustnosť odvolania alebo konanie zastaviť z dôvodu, že podaním protestu
prokurátora došlo k prekročeniu práv prokuratúry a teda k porušeniu zákona, lebo proti napadnutému rozhodnutiu správy katastra nebolo možné podať protest.
Správa katastra ako žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniam navrhla uznesenie
krajského súdu o prerušení potvrdiť ako vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/
OSP.
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis
žalovaného, vyplýva, že žalobca sa žalobou podľa § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250b
ods. 5 OSP podanou na krajskom súde dňa 9.8.2010 domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovanej správy katastra č. V 3364/2008 zo dňa 9.12.2008, ktorým
bol povolený vklad vlastníckeho práva ku bytu vo vchode č. X., bytového domu vo Z., na
ulici B., súp. č. X., a k príslušným spoluvlastníckym podielom, a to na základe kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 30.9.2008 medzi spoločnosťou S. s.r.o. ako predávajúcim a Mgr. D. ako
kupujúcim.
M. uzavrela s právnym predchodcom spoločnosti S. s.r.o. zmluvu o nájme bytu na
dobu neurčitú. Na Okresnom súde vo Z. sa pod sp. zn. 6C 54/2007 vedie konanie o jej návrhu
na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Išlo o nájom bytu nájomcami v tzv.
privatizovaných bytových domoch, požívajúci osobitnú zákonnú ochranu (§ 16 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z.).
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba,
môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi,
ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné
právo spoluvlastníka domu.
Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca
uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie
neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 170 ods. 3 OSP uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie
o vedení konania.
Krajský súd konanie prerušil, pretože dospel k záveru, že výsledok konania
na okresnom súde o neplatnosť výpovede nájmu bytu môže mať význam pre rozhodnutie
v konaní o preskúmaní zákonnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva k tomuto bytu.
S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.
V prípade meritórneho rozhodnutia vo veci vedenej na okresnom súde môžu nastať
dve situácie. Okresný súd návrhu navrhovateľky (v tomto konaní účastníčky 3/) vyhovie
a vysloví, že výpoveď z nájmu bytu bola neplatná a teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy,
na základe ktorej žalovaná povolila sporný vklad, bola stále platná zmluva o nájme
predmetného bytu uzavretá na dobu neurčitú. Alebo okresný súd návrh zamietne, teda
výpoveď z nájmu bude platná, avšak v tomto prípade účinky výpovede nastanú
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu, teda nastane situácia, že v čase
uzavretia spornej kúpnej zmluvy naďalej platne existoval nájom bytu. Je teda zrejmé, že bez
ohľadu na výsledok konania vedeného na okresnom súde, bude pre krajský súd vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu v zmysle § 250i ods. 1
OSP rozhodná situácia v čase vydania tohto rozhodnutia a rozhodnutie okresného súdu
(tak, ako je to uvedené vyššie) preto nemôže mať žiaden význam pre preskúmavacie konanie.
Odvolací súd v súvislosťami s námietkami účastníkov 1/ a 2/ poukazuje na to, každé
rozhodnutie súdu možno napadnúť odvolaním, ak to zákon nevylučuje (§ 201 ods. 1 v spojení
s § 202 OSP). Občiansky súdny poriadok taxatívne vymenúva v § 202 rozhodnutia, ktoré
nemožno napadnúť odvolaním, no uznesenie o prerušení konania medzi nimi uvedené nie je.
(Zákon výslovne uvádza v § 202 ods. 3 písm. o/ OSP len uznesenie o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP.) Keďže v zmysle § 170 ods. 3 OSP
takéto uznesenie nie je ani uznesením, ktorým sa vedie konanie, nemožno ho podradiť
pod uznesenia vylúčené z preskúmania na základe odvolania podľa § 202 ods. 3 písm. a/ OSP.
Z uvedených dôvodov predmetné uznesenie možno napadnúť odvolaním. Zároveň odvolací
súd nemôže rozhodnúť o návrhu účastníkov 1/ a 2/ na zastavenie konania z dôvodu
prekročenia práv prokuratúry, pretože v tomto štádiu je predmetom konania odvolanie
účastníkov proti uzneseniu o prerušení konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu prerušením konania, najmä vo svetle vyššie uvedenej
skutočnosti – že k prerušeniu došlo z dôvodu vyčkania na výsledok konania, ktorý však podľa
odvolacieho súdu nemôže maž žiaden význam pre toto konanie – by došlo k neúmernému
predĺženiu a prieťahom v konaní a v konečnom dôsledku k zásahu do práv účastníkov
konania garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 2).
Pokiaľ teda krajský súd prerušil konanie, hoci na tento postup neboli splnené
predpoklady, odňal tým účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie
krajského súdu z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom
na § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 bude povinnosťou súdu prvého stupňa
rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová