Najvyšší súd  

1Sžr/42/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J., bytom Š., zastúpený advokátskou spoločnosťou JUDr. M., advokátka, s.r.o., so sídlom N., proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Žiline, so sídlom A. Kmeťa č. 17, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/67/2010-38 zo dňa 26.1.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline   č. k. 21S/67/2010-38 zo dňa 26.1.2011   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline (ďalej len krajský súd) nevyhovel návrhu žalobcu (13.01.2011) na prerušenie konania z dôvodu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. j. 2010/00447/CHO zo dňa 19.5.2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši   č. OLÚ 10/00047 - 4RJ zo dňa 4.3.2010 v ktorom uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o lesoch), za čo mu podľa §11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 63 ods. 5 zákona o lesoch bola uložená pokuta vo výške 2000 EUR. Zároveň mu bola   uložená povinnosť zaplatiť trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 EUR.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa skutkového stavu ku dňu vydania rozhodnutia a rovnako aj v právnych otázkach je rozhodujúci stav platného práva v dobe vydania napadnutého rozhodnutia. Vyriešenie vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré žalobca podľa napadnutého rozhodnutia neoprávnene používal, zriadením vecného bremena, rieši právne pomery žalobcu odo dňa právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu, po tom čo eventuálne bude súdom rozhodnuté o zriadení vecného bremena. Ide teda o zmenu skutkového stavu, ktorá pre súd v rámci rozhodovania o žalobe   na preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného nie je relevantná ani v prípade, ak Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozhodne o zriadení vecného bremena. Dodal, že má za to,   že v rámci prebiehajúceho konania vedeného na Krajskom súde v Žiline   pod sp. zn. 21S/67/2010 skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca v návrhu na prerušenie konania neriešia vzniknutú situáciu v prebiehajúcom konaní a ani pod ich vplyvom nevzniká potreba prerušenia konania do skončenia konania vedenom na Okresnom súdu v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. 7C/286/2010.

Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP a návrh žalobcu o prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a návrhu na prerušenie konania vyhovel. Uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, rozhodnutie súdu 1. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O prerušenie konania žiadal z dôvodu, že na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši   je vedené konanie o zriadenie vecného bremena, kde sa rieši otázka sporného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu a otázka vecného bremena, ktoré   sú podstatné pre rozhodnutie krajského súdu. Žalobca má za to, že prerušenie konania   je dôvodné a v prípade jeho úspechu v konaní vedenom na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši o zriadenie vecného bremena, bude preukázaná aj jeho dobromyseľnosť ohľadne výkonu domnelého vlastníckeho práva, a   táto skutočnosť môže mať podstatný vplyv   na priebeh sporu vedenom na krajskom súde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel jednomyseľne (§ 3 zák. č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 109 ods. 2 OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 2 OSP upravuje situácie, kedy súd na základe vlastnej úvahy môže rozhodnúť o prerušení konania, ak vzniknú v konaní určité prekážky. Na rozdiel   od ustanovenia § 109 ods. 1 OSP, ktorý taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť, ustanovenie ods. 2 vymenúva prekážky, kedy   je posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania ponechané na úvahu konajúceho súdu.   To znamená, že je len na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom vymedzenej prekážky konania, toto preruší, alebo bude v konaní ďalej pokračovať. V predmetnej právnej veci krajský súd náležitým spôsobom odôvodnil, prečo nevidel dôvod pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP a preto odvolací súd v tomto štádiu konania jeho záver rešpektoval a rozhodol podľa § 219 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

S obdobným právnym názorom je vydané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/272/2009 z 08. septembra 2009 a konajúci senát Najvyššieho súdu nezistil dôvody, prečo by sa s touto skoršou judikatúrou nemal stotožniť.

Pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 246c a § 224 ods. 1 OSP nepriznal.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 08. novembra 2011

  Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová