Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžr/39/2012
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. S., bytom Ul. S. č. X., V. L., právne zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou v M., proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova č. 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 998B/2010-430 zo dňa 6.5.2010, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/174/2010-50 zo dňa 20.10.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/174/2010-50 zo dňa 20.10.2011 p o t v r d z u j e.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. 998B/2010-430 zo dňa 6.5.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Bratislave č. 2009/1589/283/ELE zo dňa 4.11.2009 o námietkach žalobkyne proti výpisu z registra nového stavu projektu pozemkových úprav v k.ú. V. L.. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného vychádzali z objektívne a správne posúdeného skutkového stavu. Konštatoval, že PPÚ v k.ú. V. L. bol spracovaný v súlade so schválenými zásadami pre umiestnenie nových pozemkov a so zákonom a boli ním vytvorené podmienky pre racionálne usporiadanie vlastníckych aj užívacích pomerov a práv. Dodal, že v danom prípade išlo projekt a zásady schválené väčšinou účastníkov percentuálne vyjadrenou hodnotou 99,95%.
Námietku žalobkyne o porušení jej procesných práv nepovažoval krajský súd za dôvodnú, pretože zo spisu vyplýva, že 1.4.2010 žalobkyňa prevzala aktualizovaný výpis RPS so sprievodným vysvetľujúcim listom obsahujúci údaje o druhu pozemkov v súlade s údajmi v katastri nehnuteľností s polohopisným zameraním rozhrania druhov pozemkov, t.j. so skutočným stavom v teréne a s hodnotovou mapou na ocenenie pôvodných pozemkov. Aktualizovaný výpis formálne odstraňuje nesúlad pôvodného a nového stavu k pozemkom; nové pozemky boli umiestnené v súlade so zákonnými kritériami primeranosti a schválenými zásadami. Námietky žalobkyne vznesené pri prejednaniach návrhu umiestnenia nových pozemkov boli v maximálnej možnej miere zohľadnené.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie žiadajúc napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnutie žalovaného zrušiť. Opätovne namietala, že žalovaný nevzal do úvahy v plnom rozsahu zásady pre umiestnenie pozemkov a rozhodnutie žalovaného si protirečí aj s platným zákonom. Poukázala na hranicu obvodu projektu, ktorá mala byť za ohradou (mimo hospodárskeho dvora parc. č. X. a X.); tvrdila, že jej bolo prisľúbené, že pôvodný stav sa zachová, no dodržané to nebolo. Pôvodne bola do obvodu pozemkových úprav zahrnutá len orná pôda časti týchto parciel, ktorá sa nachádzala za ohradou hospodárskeho dvora firmy A., no finálna podoba projektu zasahuje pozemkovými úpravami aj do časti dvora a pôvodné parc. č. X. a X., ktoré tvorili jeden celok, boli rozdelené na menšie celky.
Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný konal v rozpore so zásadami a zákonom, keď:
- „ostatnú parc. č. X. s podielom 463/560, čo je 1143m² vo dvore spoločnosti A. premiestnil značne menšej parc. č. X., ktorá má výmeru nezastavaného podielu 463/560, čo je 178m² a zastavanej plochy 463/560 predstavuje 15m²
- nová parc. č. X. zastavaná plocha s výmerou podielu 196/518, čo je 196m² sa stala úplne neprístupnou a nová parc. č. X. s výmerou podielu 1323/1403, čo je 1323m², ktorá tento prístup umožňovala, bola celá premiestnená k podstatne menšej novej parc. č. X. s výmerou 62/472, čo je 62m²
- priradením väčšej časti z väčšej parc. č. X. k menšej časti z menšej parc. č. X. bola porušená zásada zlučovania pozemkov.
Žalobkyňa vytýkala žalovanému, že jej bola vytvorená aj jedna nová parc. č. X. o celkovej výmere 472m², pričom jej pripadá 62m² a týmto zásahom bola k zastavanej ploche výmery 15m² na parc. č. X. priradená časť zastavenej plochy 57m² z parc. č. X.. Pozemkovými úpravami podľa žalobkyne došlo nie k sceľovaniu, ale ku drobeniu pozemkov so zámerom znevýhodniť dotknutých vlastníkov nehnuteľností. Napriek požadovanej výmere 400m² pre výlučné vlastníctvo sa tak nestalo.
Ďalej žalobkyňa namietala rozšírenie vecného bremena v prospech Slovenskej elektrizačnej sústavy, ku ktorému došlo spojením pôvodných pozemkov s parc. č. X., X., X., X., z ktorých nie všetky boli zaťažené vecným bremenom, do novej parc. č. X., ktorá bola takto celá zaťažená vecným bremeno. Vytýkala tiež postup pri určovaní hodnoty pozemkov, pretože z tabuľky žalovaného obsahujúcej tieto hodnoty nemožno zistiť, či pozemok nahradený hodnotovo správne.
Podľa žalobkyne rozhodnutie žalovaného malo za následok znemožnenie jej samostatného disponovania s nehnuteľnosťou, pretože majetkovoprávne vzťahy nemôže viac riešiť ako výlučný vlastník ale iba ako spoluvlastník. Tvrdila, že pozemkovými úpravami sa dostala do nevýhodnej pozície a z celkového pohľadu jej tieto úpravy nepriniesli takmer žiadne výhody; majú pre ňu predovšetkým likvidačný charakter.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolanie proti rozsudku krajského súdu odmietnuť s poukazom na § 214 ods. 2 a § 218 ods. 1 písm. d/ OSP. Podľa žalovaného žalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, opakovane uviedla len tie argumenty, s ktorými sa už krajský súd vysporiadal v odvolaním napadnutom rozsudku a vyjadril názor, že z tohto dôvodu nemôžu byť opakované argumenty žalobkyne odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP. Spochybnil tiež rozsah, v akom žalobkyňa napadla rozsudok, nakoľko jej odvolacie dôvody smerovali skôr proti rozhodnutiu správneho orgánu a nie proti rozsudku krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. novembra 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplýva, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Malackách č. j. OPÚ/2004/949 zo dňa 27.8.2004 boli podľa § 8 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon“) nariadené pozemkové úpravy v k.ú. V. L. a to z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona.
Žalobkyňa vstúpila do konania o ROEP ako vlastníčka 29 pozemkov a výmere 97 310m² s určenou hodnotou 9 744€. Podľa výpisu z registra nového stavu bolo žalobkyni navrhnutých 17 nových pozemkov o celkovej výmere 94 877m² a s určenou hodnotou 9 772,87€. Rozdiel vo výmere teda činil 2 433m² v neprospech žalobkyne a rozdiel v hodnote 28,87€ v prospech žalobkyne.
Žalobkyňa vzniesla proti výpisu z registra nového stavu námietku, ktorá bola najprv prerokovaná na Obvodnom pozemkovom úrade v Malackách. V námietke zo dňa 7.7.2009 nesúhlasila s výmerami a s umiestnením parc. č. X., X., X., X., X., X., X. a X. ako aj s rozdelením parc. č. X..
Po predložení námietky žalobkyne jej Krajský pozemkový úrad Bratislava (ďalej len „KPÚ“) svojim rozhodnutím č. 2009/1589/283/ELE zo dňa 4.11.2009 v zmysle § 13 ods. 4 zákona nevyhovel. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že rozdiely vo výmere a hodnote nových a pôvodných pozemkov boli v súlade s ustanovením § 11 ods. 4 a 5 zákona ako aj s platnými zásadami na umiestnenie nových pozemkov. Umiestnenie pozemkov bolo so žalobkyňou prerokované dňa 11.4.2008 a dňa 1.7.2008 boli prerokované aj jej požiadavky, ktoré boli v rozdeľovacom pláne zohľadnené.
Žalobkyňa napadla rozhodnutie KPÚ odvolaním, ktoré žalovaný v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím zamietol a rozhodnutie KPÚ potvrdil. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že primeranosť nových a pôvodných pozemkov sa posudzuje v celkovom súčte výmer a hodnôt všetkých pozemkov; posudzovať pritom nemožno jednotlivo, nakoľko dochádza k sceľovaniu výmer z pôvodných pozemkov do nových pozemkov a pritom bolo potrebné dodržať zákonné podmienky ako aj zásady dohodnuté a schválené vlastníkmi. Dodal, že žalobkyňa prevzala dňa 1.4.2010 aktualizovaný výpis RPS aj so sprievodným listom, obsahujúci údaje o druhu pôvodných pozemkov v súlade s údajmi uvedenými v katastri, s polohopisným zameraním rozhrania druhov pozemkov a s hodnotovou mapou na ocenenie pôvodných pozemkov.
Žalobkyňa sa na krajskom súde domáhala preskúmania tohto rozhodnutia žalovaného na základe žaloby zo dňa 12.7.2010, odôvodnenej zhodne ako odvolanie proti rozsudku krajského súdu.
Podľa § 1 zákona obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (ods. 1).
Pozemkové úpravy zahŕňajú a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov),
b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov (ods. 2).
V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona pozemkové úpravy sa vykonávajú ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.
Podľa § 11 zákona za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom obvodný pozemkový úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 7 (ods. 1).
Vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch (ďalej len "nový pozemok"). Obvodný pozemkový úrad pri výbere nových pozemkov prihliada na prevádzkovo-ekonomické pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z pozemkov. Prihliada sa najmä na a) prírodné podmienky, b) vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných podnikov a hospodárskych subjektov, c) pomer jednotlivých druhov pozemkov (kultúr) v obvode pozemkových úprav, d) vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov, e) záujmy ochrany životného prostredia, f) územnoplánovaciu dokumentáciu (ods. 2).
Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu (ods. 3). Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (ods. 4).
Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (ods. 5).
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami žalobkyne a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a dôvody žaloby neboli relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie žalovaného potvrdil, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd konštatuje, že dôvody odvolania žalobkyne sa v ničom neodlišovali od dôvodov podanej žaloby, s ktorými sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú vecne správne.
Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalobkyne uvádza, že pôvodné pozemky v hospodárskom dvore boli reálne rozdelené už v minulosti a to výstavbou, preto nemožno dať žalobkyni za pravdu, že pôvodné pozemky tvorili jeden celok. Samotnou výstavbou v minulosti totiž tieto pozemky stratili charakter ornej pôdy; nestalo sa tak teda pozemkovými úpravami. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobkyne, že sa jej pozemkovými úpravami znemožnilo samostatné disponovanie s pozemkami (ako výlučnej vlastníčky pozemkov), pretože ani pôvodné pozemky žalobkyňa nevlastnila ako výlučná vlastníčka. Treba tiež zdôrazniť, že nové pozemky vo výlučnom vlastníctve by ani v rámci ROEP nemohli byť vytvorené, pretože by tým bol porušený zákon, v zmysle ktorého nemôžu vzniknúť nové pozemky s výmerou menšou ako 400m².
V súvislosti s namietaným usporiadaním pozemkov v hospodárskom dvore odvolací súd poukazuje na to, že pôvodné pozemky parc. č. X. a X. sú sčasti zhodné s ohradeným hospodárskym dvorom spoločnosti A. s.r.o. Nachádzajú sa pod stavbami so súpisnými číslami X. a X., na parc. č. CKN X. a X. a tiež ide o parc. č. X. – dvor (ostatné plochy). V rámci nového usporiadania boli vytvorené nové pozemky s parc. č. X. vo výmere 518m² (zastavané plochy a nádvoria) – pod stavbou so súp. č. X., parc. č. X. vo výmere 472m² (zastavané plochy a nádvoria) a tiež parc. č. X. vo výmere 1403m² (ostatné plochy). Ako konštatoval žalovaný – nebolo možné v tomto prípade obnoviť pôvodný stav, pretože je neprípustné spojiť rôzne druhy pozemkov do jedného pozemku a stavby so súp. č. X. a X. sú stavbami trvalými, preto nové pozemky s parc. č. X., X. a X. nie sú poľnohospodársky obrábateľné.
K namietanému umiestneniu nového pozemku parc. č. X. odvolací súd uvádza, že tento pozemok vznikol zlúčením pôvodných pozemkov s parc. č. X., X., X. a X. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, má výmeru 15 853m² a bol vytvorený v súlade s vyjadrením žalobkyne do zápisnice z prerokovania PPÚ zo dňa 11.4.2008.
K námietkam žalobkyne, že kvôli PPÚ bola poškodená na svojich právach nakoľko už nie je výlučnou vlastníčkou pozemkov, treba uviesť, že okrem pozemkov v areáli hospodárskeho dvora spoločnosti A. s.r.o. (dvor a zastavané pozemky), ktorý však nebol rozdrobený v konaní o ROEP, ale stalo sa tak už v minulosti následkom výstavby, je pri všetkých novovytvorených pozemkoch výlučnou vlastníčkou žalobkyňa.
V zmysle zákona je treba prideliť za pôvodný pozemok taký pozemok, ktorý je druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primeraný pôvodnému pozemku, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Odvolací súd dospel k totožnému záveru ako žalovaný, že pripomienky žalobkyne boli zohľadnené, okrem tých, dôsledkom ktorých by došlo k porušeniu zákona alebo schválených zásad. Návrhy nových pozemkov boli so žalobkyňou riadne vopred prerokované. Nové pozemky boli vytvorené, pokiaľ ide o ich hodnotu a výmeru, v súlade s prijatými zásadami a tiež v súlade s § 11 zákona. Rozdiely v hodnote a výmere medzi pôvodnými a novými pozemkami žalobkyne nepresahujú 10%.
Odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k zásahu do práv, povinností či právom chránených záujmov žalobkyne a správne orgány postupovali v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nebola v tomto konaní úspešná. Žalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 13. novembra 2012
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová