1Sžr/36/2012

  1  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu   JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci navrhovateľa: Ing. I. Š., N., trvale bytom D. S. prechodne bytom X., štátna príslušnosť Slovenská republika, Česká republika, proti odporkyni: Správa katastra Pezinok so sídlom Radničné námestie č. 7, Pezinok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. decembra 2011 č. k. 6Sp/l/2010-66, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. decembra 2011 č. k. 6Sp/l/2010-66 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e  

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. V 2651/2009 z 28.10.2009 odporkyňa ako prvostupňový správny orgán podľa § 11 ods. 2 a § 16a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) zamietla v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 a 3 zák. č. 162/1995 Z.z. návrh z 28.09.2009 na urýchlené povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy uzavretej 10.01.2007 medzi L.-I. spol. s r.o. (ako predávajúcou) a navrhovateľom ako kupujúcim v prospech navrhovateľa.

2. Viacpočetné nehnuteľnosti (pozemky), ktoré boli predmetom vkladového konania sa nachádzajú v k.ú. L., sú zapísané na LV č. X. a X., konkrétne parcelné čísla sú uvedené v predmetnom rozhodnutí. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu podania návrhu je na katastrálne konanie príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. v hore platnom znení správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať   s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,   či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,   či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové   a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

3. Svoje zamietavé rozhodnutie odporkyňa odôvodnila najmä tým,   že predávajúci – spoločnosť L.-I., s.r.o., bola z obchodného registra vymazaná rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 34CbR/59/2006 zo dňa 22.02.2007 (právoplatným k 12.04.2007), a teda nemá postavenie účastníka konania začatom 28.09.2009, z ktorého dôvodu nie je oprávnená nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností, a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom, a to najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,

b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať, alebo čítať, bola uzatvorená formou notárskej zápisnice,

e) v zmluve ide o skutočne opísané prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo   sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý   je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.  

4. Uvedenú skutočnosť označila odporkyňa za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. II.

Konanie na prvostupňovom súde

5. Proti tomuto rozhodnutiu tak uvedená spoločnosť L. - I. spol. s r.o., B., ako aj navrhovateľ (20.11.2009 a 07.12.2009) podali samostatne odvolania prostredníctvom odporkyne na Krajský súd v Bratislave.

6. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu a zistil že opravný prostriedok voči napadnutému rozhodnutiu podal aj predávajúci – spoločnosť L.-I., spol. s r.o. z totožných dôvodov ako navrhovateľ. O opravnom prostriedku uvedenej obchodnej spoločnosti rozhodol krajský súd právoplatným uznesením č. k. 6Sp/l/2010-15 z 30.03.2010, ktorým konanie o opravnom prostriedku predávajúceho (tzn. L.-I., spol. s r.o.) zastavil z dôvodu, že uvedená spoločnosť stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko bola postupom „ex offo“ vymazaná z obchodného registra.

7. Uvedené uznesenie krajského súdu bolo potvrdené uznesením Najvyššieho sudu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2010 sp. zn.   2 Sžo/155/2010.

8. Na základe podania navrhovateľa z 03.02.2010 krajský súd tento návrh prejednal a rozhodol podľa ustanovenia § 250q O.s.p. Na pojednávaní   v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, prítomný navrhovateľ uviedol, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu jeho zástupcu JUDr. E. R., tomuto odobral predtým udelené plnomocenstvo na jeho zastupovanie v konaní. Ďalej do spisu založil plnomocenstvo udelené JUDr. Z. K. z 09.12.2011, ktorej však ňou nebolo na znak súhlasu, že ho prijíma, podpísané. Krajský súd po prejednaní veci dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

9. Krajský súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie viacerými listinami. S odkazom na ustanovenia § 28 ods. 1 a 2, § 30 ods. 1, § 31 ods. 2 a 3 zák. č. 162/1995 Z.z., § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 250q ods. 2 O.s.p. krajský súd dospel k záveru, že spoločnosť L.-I., spol. s r.o. ako predávajúca stratila svoje postavenie zmluvnej strany z kúpnej zmluvy uzatvorenej 10.01.2007, nakoľko vtedy došlo k jej výmazu z obchodného registra. Tým zanikla jej možnosť vykonávať aktivity v ekonomických oblastiach, ako aj možnosť vstupovať do právnych vzťahov, pričom výmaz spoločnosti z obchodného registra má vzhľadom na citované ustanovenia právnych predpisov konštitutívny charakter. Pokiaľ za tejto situácie bol návrh na vklad vlastníckeho práva   k predmetným nehnuteľnostiam odporkyni doručený až 28.09.2009, nemohla byť podľa krajského súdu uvedená spoločnosť v tom čase účastníkom preskúmavaného vkladového konania. Na túto skutočnosť odporkyňa správne poukázala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

10. Ďalej krajský súd zdôraznil, že tento stav viedol k nenaplneniu procesnej podmienky na povolenie vkladu uvedenej v § 31 ods. 2 zák.   č. 162/1995 Z.z., a teda odporkyňa za použitia odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa zamietla správne. III.

Odvolanie navrhovateľa/ stanoviská A)

24. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.01.2012 (č.l. 79) proti rozsudku prvostupňového súdu navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 205 písm. c) O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa nezistil skutkový stav veci.

25. Ďalej navrhovateľ zrekapituloval historickú genézu sporov a listinných dôkazov v 46 bodoch, ktoré sa sčasti týkajú konkurzného konania na Krajskom súde v Bratislave a sčasti samotného súdneho prieskumu.

26. Záverom navrhovateľ požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu zrušil a nahradil ho rozhodnutím povoľujúci zápis vlastníckych práv v prospech kupujúceho účastníka Ing. I. Š. uvedeného v právoplatnej kúpnej zmluve v súlade s predloženým návrhom na vklad do katastra nehnuteľností v Pezinku. Podľa navrhovateľa týmto jediným správnym rozhodnutím, ktoré je možné v súčasnosti prijať, sa konečne nastolí po 4 ročných prieťahoch a obštrukciách zákonný stav, ktorý by v právnom štáte patriacim do EÚ mal byť samozrejmosťou. K odvolaniu okrem navrhovateľa pripojil svoj podpis aj JUDr. E. R.. B)

27. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 27.02.2012 (č.l. 85) vyplýva,   že v celom rozsahu trvá na svojom napadnutom rozhodnutí. Súčasne konštatovala, že počas konania katastrálneho, ako aj súdneho nenastali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu stanoviska odporkyne   k prejednávanej veci.

28. Taktiež zdôraznila tú skutočnosť, že vo veci vkladu V 2651/2009   je vydaný aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.   2 Sžo/155/2010, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave   v predmetnej veci.

29. Čo sa týka početných dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa, odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové dôkazy, resp. právne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu pôvodného rozhodnutia. Podľa odporkyne ide len o jeho subjektívne zhodnotenie celej veci, ktoré je len akýmsi chronologickým zhrnutím všetkých jeho krokoch v danej veci bez objasnenia ich obsahu.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote   (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia   § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených   v § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie   a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok   je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

31. Najvyšší súd sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených odporkyňou.

32. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu   k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust.   § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod   na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých   v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

33. Navrhovateľ svoje odvolanie oprel o ustanovenie § 205 písm. c) O.s.p. Ďalej jeho odvolanie obsahuje vysoký počet v bodoch zoradených chronologických informácií, ktoré nemajú charakter odvolacích námietok. Podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,   že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

34. Predovšetkým Najvyšší súd upozorňuje na odvolacie dôvody prezentované navrhovateľom, tzn. že rozsudok krajského súdu je nezákonný, a to tým, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Takto všeobecne sformulovaný odvolací dôvod nezodpovedá svojim rozsahom a obsahom zákonným požiadavkám odôvodnenia odvolania v zmysle § 205 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Už vo svojom rozhodnutí sp. zn.   5 Sžf/55/2007 Najvyšší súd poukázal na dôležitosť dispozičnej zásady ovládajúcej správne súdnictvo v obidvoch súdnych inštanciách v tom duchu,   že (nasleduje citácia):

„S právom účastníka podať odvolanie proti meritórnemu rozsudku prvostupňovému súdu je nerozlučne spojená jeho povinnosť v odvolaní presne v zmysle usmernenia obsiahnutého v § 205 ods. 1 O.s.p. špecifikovať právne nedostatky napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (tzn. v čom sa napadnutý rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny), ktorých rozsah je striktne vymedzený v nasledujúcom ustanovení § 205 ods. 2 O.s.p. Naopak ako   na neprípustné so samotnou myšlienkou odvolacieho súdneho konania je potrebné nazerať na to odvolanie alebo jeho časť, v ktorej účastník v nekonkrétnej a súčasnej vo všeobecnej rovine polemizuje s nedostatky správneho rozhodnutia, avšak z týchto svojich úvah nevyvodzuje, v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania, argumenty o nesprávnosti odvolaním napadnutého rozsudku alebo o vadách v postupe prvostupňového súdu. Pripustením takéhoto konania   by sa vlastne zmarila hlavná úloha súdov, ktorá spočíva v náprave nezákonného stavu v primeranej lehote. “  

35. K hore uvedeným myšlienkam musí Najvyšší súd na tomto mieste súčasne pripojiť, že od navrhovateľa sa neočakáva (viď § 250l ods. 1 O.s.p.) nutné právne zastúpenie (v prejednávanej veci minimálne navrhovateľ s právne kvalifikovanou osobou spolupracoval), ale na druhej strane, ak nevyužije možnosť právnej pomoci, toto ho nezbavuje povinnosti riadne a správne formulovať odvolacie dôvody.

36. Preto Najvyšší súd si nemôže tak sformulované odvolacie dôvody osvojiť a bude sa preto zaoberať iba vo všeobecnej rovine s prieskumom rozsudku krajského súdu vo vzťahu, či neopomenul vykonať dostatočné dokazovanie.

37. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že od navrhovateľa   sa očakáva dôkazová iniciatíva, tzn. ak navrhovateľ má úmysel spochybniť skutkový stav zistený správnym orgánom, musí aj ponúknuť príslušné dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení. Argumentácia vo všeobecnej rovine však túto požiadavku nenaplnila. Na základe uvedených záverov Najvyšší súd konštatuje, že krajský súd zistil skutkový stav z administratívneho spisu, tento posúdil ako dostatočný na vyslovenie záveru o zamietnutí návrhu na vklad. V tomto konaní krajského súdu nezistil Najvyšší súd žiadnu vadu v skutkovom stave a v postupe jeho zisťovania, aby krajský súd v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. mal dospieť k záveru o spochybnení zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

V.

38. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok navrhovateľa a stanoviska odporkyne Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa   § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

39. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa   § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má právo na náhradu trov tohto konania.

40. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle   § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava evidencie nehnuteľností je iba čiastočne spojená   s právnymi vzťahmi uvedenými v § 7 ods. 1 O.s.p.), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

41. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie. Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch   je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie   na odvolacom súde. Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyužil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla,   za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave dňa 19. februára 2013   Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková