UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: O. D., bytom L., P. G., proti odporcovi: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Pozemkového úradu Liptovský Mikuláš č. R 744-836/95-96 Kš zo dňa 22.7.1996, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/46/2012-33 zo dňa 19.12.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 22Sp/46/2012-49 zo dňa 14.1.2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/46/2012-33 zo dňa 19.12.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 22Sp/46/2012-49 zo dňa 14.1.2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením podľa § 250p OSP odmietol odvolanie navrhovateľky, a to z dôvodu, že odvolanie bolo podané oneskorene a podala ho osoba, ktorá na to nebola oprávnená. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.1996 a opravný prostriedok je zo dňa 13.11.2012. Nebola preukázaná ani skutočnosť, že navrhovateľka je osoba oprávnená na podanie opravného prostriedku.
Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka včas odvolanie. Uviedla v ňom, že rozhodnutie, ktoré napadla je v rozpore zo zákonom. Krajský súd sa oprel iba o to, či je navrhovateľka oprávnená osoba. K odvolaniu doložila Registráciu o členstve vo výbore UPS Dovalovo - Liptovský Hrádok a zápisnicu z valného zhromaždenia UPS Dovalovo ako najvyššieho orgánu UPS. Pokiaľ ide o podanie po uplynutí lehôt, to zdôvodnila tým, že po právoplatnosti rozhodnutia č. R 744-836/95-96 Kš sa viacerí členovia predchádzajúcich výborov obracali na rôzne inštitúcie, ale nikde nepochodili. Až následne, po odporučení výboru NR a Krajskej prokuratúry v Žiline sa ako členka výboru UPS rozhodla podať takýto návrh. Má za to, že Najvyšší súd SR nájde ustanovenie, na základe ktorého bude jej návrhu vyhovené a bude nariadené Pozemkovému úradu v Liptovskom Mikuláši vykonať konanie o ROEP vo vložke 253Katastrálneho úradu Liptovská Porúbka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Podľa § 250m ods. 2 OSP návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
Podľa § 250p OSP ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutia Pozemkového úradu Liptovský Mikuláš č. R 744-836/95- 96 Kš zo dňa 22.7.1996 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.1996. Ako aj sama navrhovateľka vo svojom návrhu - opravnom prostriedku uviedla, O. O., ako splnomocnený zástupca podielnikov Urbárskeho spolku Dovalovo nevyužil možnosť na odvolanie v zákonnej lehote. Opravný prostriedok bol na Okresný súd Liptovský Mikuláš, ktorý ho postúpil Krajskému súdu v Žiline, podaný dňa 14.11.2012. Občiansky súdny poriadok stanovuje na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu vo svojej piatej časti lehotu 30 dní od doručenia rozhodnutia. Je teda zrejmé, že navrhovateľka podala opravný prostriedok oneskorene, a to až niekoľko rokov po uplynutí lehoty na jeho podanie.
Navyše, ako správne uviedol krajský súd, navrhovateľka nepreukázala, že je oprávnenou osobou na podanie opravného prostriedku. Zo spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu sa týka Urbárskeho pozemkového spoločenstva Liptovský Hrádok, mestská časť Dovalovo, kde je navrhovateľka členkou Výboru. Z ustanovenia § 20 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách platnom a účinnom v čase vydanie rozhodnutia krajského súdu, ako aj z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši č. 2006/00369-2/LP z 29.11.2006, ktorý k svojmu odvolaniu navrhovateľka pripojila vyplýva, že Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva a za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru a ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru. Navrhovateľka preto nie je oprávnená sama za Urbárske pozemkové spoločenstvo Liptovský Hrádok, mestská časť Dovalovo konať. Ak by aj navrhovateľka bola oprávnenou osobou na podanie opravného prostriedku, to nič nemení na fakte, že ten bol podaný oneskorene a krajský súd by ho aj v tomto prípade musel odmietnuť.
Krajský súd sa preto správne nezaoberal dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu.
Námietky navrhovateľky neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. Krajský súd správne odmietol opravný prostriedok navrhovateľky ako oneskorene podaný a preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 OSP).
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP a v odvolacom konaní neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.