1Sžr/31/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ D.I., bytom H., 2/ Q.I., bytom tamtiež, právne zastúpených JUDr. Oxanou Bárekovou, advokátkou v Bratislave, so sídlom Palisády č. 33, proti žalovanému: Okresný úrad v Žiline (pôvodne: Katastrálny úrad v Žiline, Hollého č. 7, Žilina), za účasti účastníkov: 1/ MUDr. E. C., bytom H., 2/ E. C., bytom tamtiež, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. Xo-14/2011-Ha zo dňa 19.09.2011, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/92/2011-66 zo dňa 26.9.2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/92/2011-66 zo dňa 26.9.2012 m e n í tak, že žalobu žalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a.

Žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Predmet konania

Krajský súd v Žiline rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Xo-14/2011-Ha zo dňa 19.9.2011 o zmene prvostupňového rozhodnutia č. Xo-89/2011 zo dňa 27.5.2011, ktorým Správa katastra Martin rozhodla v zmysle ustanovení § 59 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) o oprave chyby v katastrálnom operáte tak, že:

- na LV č. XXX, k.ú. H., v časti A - majetková podstata sa opraví KN-C p.č. 148/05, záhrady, o výmere 2124m2 na KN-C p.č. 148/05, záhrady, o výmere 2121 m2; doplní sa KN-C p.č. 148/61, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 3 m2, umiestnené v pozemku kód 1, spôsob využívania pozemku kód 15, právny vzťah kód 5, vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku;

- na LV č. XXX, k.ú. H.. sa doplní súpisné číslo 199, na parcele č. 148/45, 148/61, druh stavby 10, popis stavby - rodinný dom, umiestnenie stavby 1;

- opraví sa chyba v katastrálnom operáte v súbore geodetických informácií (SGI) tak, že na základe záznamu podrobného merania zmien (ďalej len „ZPMZ“) 394E sa opraví zákres v mape Príbovce p.m. 7 k č. 3, opraví sa hranica medzi parcelami C-KN 148/45 a C-KN 148/5 a vytvorila sa nová parcela C-KN 148/61.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovaného zaviazal k úhrade trov konania žalobcov 1/ a 2/, a to za zaplatený súdny poplatok v sume 66 Eur a za trovy právneho zastúpenia v sume 906,12 Eur.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že správne orgány v konaní o oprave chyby v operáte katastra postupovali v rozpore s § 59 katastrálneho zákona v spojení s ustanoveniami Správneho poriadku. Konštatoval, že konanie o oprave chyby neslúži na určovanie vlastníka nehnuteľnosti a ani na riešenie vlastníckych sporov. Uviedol tiež, že správa katastra v rámci konania o oprave chyby vytvorila novú parcelu C-KN č. 148/61 o výmere 3m2 a túto zapísala na LV č. XXX v prospech vlastníkov MUDr. E. C. a MUDr. E. C., a ako titul nadobudnutia uviedla rozhodnutie o oprave chyby č. X-89/2011 zo dňa 19.9.2011.

Krajský súd vyslovil názor, že správny orgán mal poskytnúť účastníkom správneho konania všetky informácie a skutočnosti, ktoré sa zistili v rámci konania o oprave chyby a zároveň mal účastníkov konania odkázať na podanie vlastníckej žaloby, tak na strane žalobcu, ako aj účastníkov správneho konania MUDr. E. C. a MUDr. E. C..

II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na nové konanie.

Žalovaný trval na tom, že vec správne právne posúdil a rozhodol v súlade so zákonom, keď zosúladil hranice zakreslené v katastrálnej mape s geodetickými podkladmi a vykonal súvisiacu opravu údajov na liste vlastníctva.

Žalovaný zdôraznil, že druhostupňovým rozhodnutím nedošlo k zmene vlastníckych vzťahov, ani k riešeniu vlastníckeho sporu, ale len k zosúladeniu hraníc v súlade s geodetickou dokumentáciou. Uviedol, že krajský súd sa vo svojom stručnom odôvodnení vôbec nerozoberal dôvodmi, pre ktoré by žalovaný nemohol uvedeným spôsobom zosúladiť údaje katastra s geodetickou dokumentáciou. Krajskému súdu tiež vytýkal, že v rozsudku nekonkretizoval, v čom mal spočívať rozpor s ustanovením § 59 katastrálneho zákona. Ďalej uviedol, že informácie mohla správa katastra účastníkom konania poskytnúť len v rámci odôvodnenia rozhodnutia, to isté platí aj o odkázaní na „vlastnícku žalobu“. Dodal však, že z tejto formulácie krajského súdu nebolo zrejmé, ako mala správa katastra vo veci rozhodnúť a žalovaný taktiež spochybňoval postup krajského súdu, ktorý nechal v platnosti prvostupňové rozhodnutie správy katastra. Vyjadril názor, že súd, ktorý v rámci správneho súdnictva zruší rozhodnutie správneho orgánu pre nesprávne právne posúdenie veci, by mal súčasne vysloviť právny názor o tom, aké je správne právne posúdenie veci. Rozhodnutie súdu, ktoré neponúka alternatívu k nesprávnemu postupu, je nielen nepresvedčivé, ale aj v rozpore s princípmi právneho štátu, ktoré majú byť súdmi upevňované. Súd ako garant zákonnosti a konečná inštancia pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, má podľa názoru žalovaného právne problémy riešiť a pôsobiť výchovne voči účastníkom konania v zmysle ustanovenia § 1 O.s.p. Z rozsudku krajského súdu však nevyplynulo, v čom žalovaný pochybil a ani to, ako má v ďalšom konaní (a v obdobných prípadoch) postupovať. Preto podľa žalovaného mu bola nedostatočným a nezákonným odôvodnením rozsudku odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj právo na riadny a spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

III.

Stručné zhrnutie vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Uviedli, že predmetnú správnu žalobu podali nielen z dôvodu nečinnosti správneho orgánu, ale aj z dôvodu jeho nesprávneho postupu. Vyjadrili názor, že žalovaný mal v danej veci rozhodnúť len v rámci priznania pochybenia. Cieľom správneho konania malo byť odstránenie nedostatkov predchádzajúcich rozhodnutí a konaní právnych predchodcov žalovaného a zároveň mali byť účastníci správneho konania odkázaní na občianskosúdne konanie vo forme podania žaloby o určenie vlastníckeho práva. Namiesto predpokladaného správne orgány na obidvoch stupňoch popreli v celom rozsahu akékoľvek pochybenie z ich strany v minulosti a svojimi rozhodnutiami zasiahli do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Podľa žalobcov žalovaný nemal právomoc rozhodovať o ich vlastníckych právach.

Žalobcovia ďalej vyslovili názor, že rozsudok krajského súdu spĺňal všetky zákonné náležitosti. Dodali, že diskrečná právomoc správneho orgánu je priestor, ktorý je taktiež len vymedzený zákonom, v ktorom je správny orgán oprávnený formulovať svoje zámery autonómne na základe vlastného uváženia, napr. sa uplatňuje pri rozhodovaní o výške sankcie v rámci zákonom stanoveného rozpätia alebo pri výbere jedného z viacerých rovnocenných zákonných možností riešenia posudzovanej situácie, napr. pri výklade a napĺňaní právne neurčitých pojmov. Avšak stále je správny orgán limitovaný zákonnými ustanoveniami konkrétneho predpisu alebo vzájomnou koreláciou niekoľkých právnych predpisov, prípadne správny orgán si musí byť vedomý základných premís právneho poriadku SR - v tomto konkrétnom prípade, že vlastnícke právo požíva najvyššiu právnu ochranu. Žalobcovia preto uiedli, že nemožno akceptovať bez ďalšieho právnu argumentáciu žalovaného, že tento v podstate mohol zosúladii údaje katastra s geodetickou dokumentáciou. Podľa žalobcov práve týmto svojím neuváženým konaním a nesprávnym postupom zasiahol do vlastníckych práv žalobcov.

Žalobcovia zdôraznili, že v prípade akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva, je oprávnený rozhodovať súd.

IV. Prvostupňové správne rozhodnutie

Správa katastra pod č. X-89/2011 zo dňa 27.5.2011 rozhodla tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravila chybu v katastrálnom operáte pre k.ú. H.:

- na LV č. XXX - v časti A - majetková podstata opravila pozemok, parcela C-KN č. 148/5, záhrady, o výmere 2124 m2, na pozemok, parcela C-KN č. 148/5, záhrady, o výmere 2121 m2;

- na LV č. XXX doplnila pozemok parcela C-KN č. 148/61, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 3 m2, umiestnenie pozemku - kód 1, spôsob využívania pozemku - kód 15, právny vzťah - kód 5 - vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku;

- na LV č. XXX - v časti A - majetková podstata - stavby doplnil, že stavba súp.č. 199 je postavená aj na parcele C-KN č. 148/61; v súbore geodetických informácii v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona podľa ZPMZ č. 394E opravila hranicu medzi pozemkami C-KN parc.č. 148/45 a 148/5, a vytvoril nový pozemok C-KN parc.č. 148/61.

Konštatovala existenciu chybne vykonaného zákresu v mapových podkladoch už v roku 1987, keď boli pozemky parcely C-KN č. 148/5 a č. 148/45 zamerané na základe geometrického plánu (ďalej len „GP“) a prevedené do katastra nehnuteľností, pričom súčasní vlastníci tak boli uvedení do omylu o priebehu vlastníckej hranice. Uviedla, že pozemok EN parc.č. 148/45, bol vytvorený z pozemku EN č. 148/5 (o výmere 2124 m2 po zameraní GP), ktorý bol v čase predaja v spoluvlastníctve viacerých fyzických osôb. Vykonaním zápisu a zákresu sa údaje katastra nehnuteľností stali hodnoverné a záväzné. Na ich základe boli následne vykonávané ďalšie právne úkony. Pozemok 148/45 bol následne „prevedený formou osobného užívania na vlastníkov“ - žalobcov v tomto konaní, v podiele 1/1 (LV č. XXX, k.ú.H.). Vlastnícke hranice si vlastníci trvalým spôsobom neoznačili a na svojom pozemku si postavili rodinný dom súp. č. 199, zapísaný do katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien (ďalej len „PVZ“) č. 14/94. Súčasťou žiadosti o zápis domu bol aj GP č. 244-205-909-89 na zameranie rodinného domu, ktorý bol vypracovaný zameraním rodinného domu do pozemku evidovaného podľa platných mapových podkladov. Účastníci konania teda užívali svoj pozemok od roku 1987 tak, ako bol vykonaný zákres pozemku aj stavby do katastra nehnuteľností v presvedčení, že všetky podklady sú v katastri nehnuteľností evidované správne, že sú hodnoverné a záväzné. Pozemok, parcela C-KN č. 148/5, bol v roku 2006 v celosti odpredaný súčasným vlastníkom MUDr. E. C. a MUDr. E. C., ktorí si nechali vyhotoviť GP za účelom stavby plotu, avšak pri vyhotovovaní GP sa zistil chybný zákres vlastníckej hranice na mape, kde dĺžka vlastníckej hranice bola zakreslená dlhšia o cca 3,5 m než je v GP č. 243- 253-130-82/d, ktorého zákres bol vykonaný pod PVZ č. 21/87.

Preto správa katastra rozhodla tak, že vytvorila nový pozemok s parc. č. 148/61, na LV č. XXX, o výmere 3m2 (z pozemku s parc. č. 148/5) vo vlastníctve účastníkov konania 1/ a 2/ s poznámkou o tom, že vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby na ňom stojacej.

V. Argumentácia rozhodnutia žalovaného

Žalobcovia 1/ a 2/ podali proti rozhodnutiu správy katastra odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v tomto konaní preskúmavým rozhodnutím.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že parcela EN č. 148/45 bola do evidencie nehnuteľností zapísaná v prospech štátu na LV č. X, k.ú. H., pod PVZ č. 21/87, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.2.1987. Jej podkladom bol GP č. 243-253-130-82/d, ktorým sa uvedený pozemok vytvoril z pôvodného pozemku EN č. 148/5. Následne bola parcela EN č. 148/45 pridelená do osobného užívania žalobcom 1/ a 2/ na základe dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 7.5.1987, ktorí si na pozemku postavili rodinný dom súp.č. 199. Pod PVZ č. 14/94 sa na LV č. XXX zapísal rodinný dom so súp.č. 199 na základe žiadosti žalobcov zo dňa 5.10.1993, ktorej prílohou bol aj GP č. 244-206- 909-89 vyhotovený na zameranie stavby. Uvedený GP však neslúžil na zameranie hranice pozemkov C- KN č. 148/45 a 148/5. Hranice pozemku parc. č. 1485/45 boli v GP z roku 1989 zakreslené nesprávne. Žalovaný ďalej uviedol, že zo ZPMZ č. 394E (ktorý vychádzal z GP č. 243-253-130-82/d) vyplynulo, že rodinný dom bol postavený čiastočne na pozemku C-KN č. 148/5 a čiastočne na pozemku C-KN č. 148/45, kým podľa GP č. 244-205-909-89 bol rodinný dom postavený iba na pozemku parc. č. 148/45.

Žalovaný ďalej uviedol, že aj z tvrdení účastníkov konania vyplynulo, že „parcela bola posunutá“, pričom zaevidovanie tohto posunu mal na starosti geodet, no nikde nebolo uvedené, na základe akého právneho dôvodu sa parcela posunula. Podľa účastníkov konania k posunu došlo z dôvodu dodržania odstupu od verejnej komunikácie v zmysle platných predpisov, avšak takéto „posunutie“ nie je možné odôvodňovať dodržaním predpísaného odstupu, pretože hranice pozemkov nemôžu vlastníci ľubovoľne posúvať, a to ani v záujme dodržania právnych predpisov. Týmto posunutím de facto došlo k prisvojeniu si časti cudzieho pozemku, čo však nie je podľa platného práva možné. Vlastníctvo k pozemku možno nadobudnúť len na základe zmluvy s vlastníkom, vydržaním, dedením, prípadne iným spôsobom, ktorý pozná platné právo. Uvedeným posunutím hraníc pozemku a jeho premietnutím do katastrálnej mapy vznikol nesúlad (chyba) medzi katastrálnou mapou a listinou - geometrickým plánom GP č. 243-253- 130-82/d, ktorým poli zamerané hranice medzi pozemkami EN č. 148/45 a č. 148/5. Tieto hranice teda boli určené v GP č. 243-253-130-82/d a preto bolo potrebné zosúladiť zákres v katastrálnej mape s uvedeným GP. Žalovaný uviedol, že z dôvodu, že rodinný dom súp.č. 199 bol čiastočne postavený aj na pozemku C-KN č. 148/5, bolo potrebné túto zastavanú časť pozemku vyčleniť, a to vytvorením novej parcely C-KN č. 148/61 podľa ZPMZ č. 394E.

Žalovaný ďalej uviedol, že konanie o oprave chyby neslúži na určovanie vlastníka nehnuteľností, ani na riešenie vlastníckych sporov. Orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností nie sú oprávnenérozhodovať o tom, kto vlastníkom pozemku je a kto nie je, ale len o tom, či sú údaje v katastri zapísané správne, t.j. v súlade s listinou. Prejednávanie vlastníckych sporov patrí do právomoci súdov.

Žalovaný rozhodnutie správy katastra zmenil z dôvodu pochybení v jej postupe a rozhodnutí. Žalovaný správe katastra vytýkal nesprávne používanie slovného spojenia „katastrálne konanie“, nevhodné označovanie účastníkov konania spôsobom „Y. D. a Q.“, keďže každého účastníka konania treba vždy označovať menom aj priezviskom. Ďalej videl nedostatok prvostupňového rozhodnutia v tom, že grafické znázornenie zmeny podľa ZPMZ č. 394E malo byť prílohou rozhodnutia, aby bolo účastníkom konania zrejmé, ako sa údaje katastra nehnuteľností opravujú. Správa katastra postupovala podľa žalovaného nesprávne, keď zmenila druh novovytvoreného pozemku, parcela C-KN č. 148/61, bez rozhodnutia obvodného pozemkového úradu v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov z pôvodného druhu „záhrady“ na „zastavané plochy a nádvoria“, nakoľko správa katastra nemá právomoc meniť druh pozemku z poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku.

Preto žalovaný zmenil rozhodnutie správy katastra tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a/ a b/ katastrálneho zákona opravil údaje katastra nehnuteľností nasledovne: na LV č. XXX, k.ú. H., mení výmeru pozemku, parcela C-KN č. 148/5, z 2124 m2 na 2121 m2, na LV č. XXX, k.ú. H., dopĺňa pozemok, parcela C-KN č. 148/61, záhrady, o výmere 3 m2, umiestnenie pozemku - kód 1 (v zastavanom území obce), spôsob využívania pozemku - kód 15 (pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom), právny vzťah - kód 5 (vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku), na LV č. XXX, k.ú. H., dopĺňa údaj o tom, že stavba s.č. 199 je postavená aj na pozemku parcela C-KN č. 148/61, v katastrálnej mape pre k.ú. H. sa podľa ZPMZ č. 394E opraví zákres hranice medzi pozemkami, parcelami C-KN č. 148/45 a č. 148/5, a súčasne sa zakreslí nový pozemok, parcela C-KN č. 148/61.

VI. Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného bolo dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného o zmene prvostupňového správneho rozhodnutia vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Zákonom č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli s účinnosťou od 1. januára 2013 okrem iných zrušené aj katastrálne úrady (§ 1 písm. h/ zákona č. 345/2012 Z.z.), pričom v zmysle § 7 ods. 1 prešla ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi na správy katastra v sídlach krajov.

Podľa § 7 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy písm. e) sa zrušujú správy katastra. Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkovéhoúradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja.

Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Zo spisu vyplynulo, žalobcovia 1/ a 2/ dňa 22.2.2011 požiadali Správu katastra Martin o prešetrenie vo veci súladu grafickej a písomnej časti zápisu na LV č. XXX, k.ú. H.. Správa katastra vykonala šetrenie a oznámila žalobcom, že zápisy na LV č. XXX boli vykonané v súlade s verejnými listinami. Až po osobnej návšteve žalobcov na správe katastra bol zistený nesúlad a to v zákresoch GP č. 243-253-130- 82/d (PVZ č. 21/87) a GP č. 244-205-909-89 (PVZ č. 14/94) do katastra nehnuteľností ohľadne pozemkov parc. č. 148/5 a 148/45.

Dňa 4.5.2011 správa katastra listom oznámila žalobcom a účastníkom konania 1/ a 2/ začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte s tým, že chybný zákres vlastníckej hranice pozemku C-KN parc. č. 148/45, na ktorom je postavený rodinný dom žalobcov so súp.č. 199, bol zistený podľa ZPMZ č. 394E. Rodinný dom zasahuje do pozemku C-KN parc. č. 148/5, evidovaného na LV č. XXX, k.ú. H.. ZPMZ potvrdilo chybne vykonaný zákres v mapových podkladoch už v roku 1987. Zároveň správa katastra v uvedenom liste predvolala účastníkov konania na ústne pojednávanie v termíne 25.5.2011, v zápisnici z ktorého bolo uvedené, že podľa ZPMZ č. 394E bolo zamerané pôvodné meranie, platný právny stav, ktorý je zapísaný ako vlastníctvo na LV č. XXX a č. XXX v k.ú. H. a ktorý bol podkladom k zákresu do mapových podkladov - PVZ č. 21/87 a č. 26/87. Stav podľa ZPMZ č. 394E sa opravou zakreslí do mapových podkladov a zapíše sa do súboru popisných informácii, a to ako novovytvorený pozemok, parcela C-KN č. 148/61, o výmere 3 m2, ktorý ostáva vo vlastníctve MUDr. E. C. a MUDr. E. C. s tým, že podľa uvedeného ZPMZ sa časť rodinného domu súp.č. 199 zapíše na novovytvorený pozemok ako stavba na cudzom pozemku. Výmery pozemkov sa opravou nemenia. V zápisnici správa katastra o.i. uviedla, že tento stav možno usporiadať dohodou účastníkov alebo súdnou cestou.

Správa katastra Martin následne vydala dňa 27.5.2011 rozhodnutie č. X 89/2011, podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a/ a b/ katastrálneho zákona, ktorým rozhodla tak, ako je vyššie uvedené v bode IV. tohto rozsudku.

Zo spisového materiálu ďalej vyplynulo, že pod PVZ č. 21/87 bol vykonaný zápis na kupujúceho MNV Príbovce v podiele 1/1 k pozemku parc.č.148/5 na LV č. X, k.ú. H.. Pozemok EN č. 148/45 bol vytvorený z pozemku EN č. 148/5 (o výmere 2124 m2), ktorý bol v čase predaja v spoluvlastníctve R. Q., Z. T., D. Q. a Q.I.. Žalobcovia nadobudlo pozemok EN č. 148/45 do osobného užívania a na pozemku si postavili rodinný dom súp.č. 199, zapísaný do katastra nehnuteľností pod PVZ č. 14/94. Súčasťou žiadosti o zápis domu bol aj GP č. 244-205-909-89 na zameranie rodinného domu, ktorý bol vypracovaný zameraním rodinného domu do pozemku evidovaného podľa platných mapových podkladov. Podľa ich vyjadrenia mal geodet posunúť hranice pozemku tak, aby bol dodržaný zákonom požadovaný odstup od verejnej komunikácie.

Rozhodnutím súdu sp. zn. 5C 83/03 pozemok parc. C-KN č. 148/5, o výmere 2124 m2 nadobudli D. Q. a C. Q., ktorí ho v roku 2006 v celosti predali súčasným vlastníkom - účastníkom 1/ a 2/ (vklad č. V 2666/06). Títo si nechali v roku 2010 vypracovať GP, pričom bol zistený chybný zákres vlastníckej hranice na mape, kde dĺžka vlastníckej hranice bola zakreslená dlhšia o cca 3,5 m než je v GP č. 243- 253-130-82/d, ktorého zákres bol vykonaný pod PVZ č. 21/87.

Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov,

c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

Odvolací súd na rozdiel od krajského súdu dospel k záveru, že žalovaný sprány orgán postupoval a rozhodol správne, keď vykonal opravu chyby v katastrálnom operáte. Zo spisu bol podľa odvolacieho súdu jednoznačne preukázaný nesúlad medzi katastrálnou mapou a geometrickým plánom GP č. 243- 253-130-82/d, ktorým boli zamerané hranice medzi pozemkami EN č. 148/45 a č. 148/5. Uvedený nesúlad vznikol v roku 1987 dôsledkom posunutia hranice pozemkou a to chybným zákresom hranice na mape, keď dĺžka hranice bola zakreslená dlhšia o cca 3,5 m než je v GP č. 243-253-130-82/d, ktorého zákres bol vykonaný pod PVZ č. 21/87. Hranice boli v súlade so zákonom a záväzne určené GP č. 243-253-130-82/d. Keď teda do katastrálnej mapy bol zanesený iný údaj o prebiehu hraníc ako vyplynul z tohto GP, došlo tým ku chybe v katastrálnom operáte a preto bolo potrebné zosúladiť nesprávny zákres v katastrálnej mape s uvedeným GP z roku 1982.

Z tohto dôvodu žalovaný uvedený nesúlad odstránil tak, že vyčlenil časť pozemku C-KN č. 148/5 patriaceho účastníkom 1/ a 2/ a zastavaného rodinným domom súp.č. 199 patriacim žalobcom 1/ a 2/ tak, že túto zastavanú časť pozemku 148/5 vyčlenil a vytvoril novú parc. C-KN č. 148/61 podľa ZPMZ č. 394E a obnovil v mape zákres hraníc v súlade s GP č. 243-253-130-82/d.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že správne orgány sa nezaoberali sporom o vlastnícke právo, neurčovali ani nemenili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nemenili dokonca ani výmery pozemkov. Tým, že vyčelenili časť parc. č. 148/5 a vytvorili novú parc. č. 148/61, nezasiahli do vlastníckeho práva žalobcov ani účastníkov 1/ a 2/. Uvedeným úkonom totiž nezmenila vlastnícke vzťahy v pozemku parc. č. 148/5 či 148/45 - vlastníci ostali nezmenení. Zmena vlastníctva nenastala ani vo vzťahu k novovytvorenej parc. č. 148/61, keďže táto bola dovtedy súčasťou parc. č. 148/5 vo vlastníctve účastníkov 1/ a 2/ a uvedený vyčlenený pozemok ostal v ich vlastníctve aj po vykonaní uvedenej zmeny. Rovnako tak sa správne orgány svojim rozhodnutím podľa § 59 katastrálneho zákona nijakým spôsobom nedotkli ani nezasiahli do vlastníckych práv žalobcov 1/ a 2/ - vlastníctvo ich pozemku parc. č. 148/45, jeho výmera, ako aj práva k rodinnému domu súp.č. 199 na ňom stojacemu sa nezmenili a rozhodnutím žalovaného neboli nijako dotknutú. Bolo však zistené, že posunutím hraníc v rozpore s platným GP došlo k tomu, že uvedený rodinný dom žalobcov stojí sčasti na pozemku vo vlastníctve účastníkov 1/ a 2/. Vlastníctvo tejto časti pozemku, žalovaným vyčlenenej ako samostatná parc. č. 148/61, nebolo sporné - vlastníkmi pozemku boli a sú účastníci 1/ a 2/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dal za pravdu žalovanému, ktorý v odvolaní tvrdil, že rozsudok súdu prvého stupňa nebol dostatočne odôvodnený, nakoľko súd nedal správnym rogánom žiaden návod, ako majú vo veci ďalej konať. Rovnako tak krajský súd vôbec nekonkretizoval dôvody, pre ktoré v predmetnej veci nemohol správny orgán konať a rozhodnúť podľa § 59 katastrálneho zákona.

Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom konania podľa § 59 katastrálneho zákona je odstránenie chýb v katastrálnom operáte spočívajúcich v rozporoch medzi údajmi katastra, v tomto prípade zákresom hraníc na katastrálnej mape a verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra - v tomto prípade GP č. 243-253-130- 82/d. Správne orgány preto podľa odvolacieho súdu konali v súlade so zákonom, odstránili uvedené rozpory (existencia rozporov nebolo medzi účastníkmi pochybná a bolo aj zrejmé, kedy a akým spôsobom k rozporom došlo, a to „posunutím hranice“ pozemku) a svojim rozhodnutím v žiadnom prípade nezasiahli do existujúcich práv účastníkov konania. Neriešili, ani nijako nemenili vlastnícke vzťahy k pozemkom ani výmery pozemkov. V danej veci správne orgány odstránili nesúlad v informáciach katastra. Účastníci konania sa môžu domáhať v konaní na civilnom súde vyporiadania vzťahov, pokiaľ medzi nimi nedôjde k mimosúdnej dohode.

Vzhľadom na uvedené neboli dané dôvody pre to, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom a bolo aj riadne odôvodnené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republikynapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 v spojení s § 246c ods. 1 OSP zmenil tak, že žalobu žalobcov 1/ a 2/ ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 OSP).

O trovách konania pred krajským súdom rozhodol odvolací súd v súlade s § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcom 1/ a 2/ vzhľadom na ich neúspech v konaní nárok na náhradu trov nevznikol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcom 1/ a 2/ pre neúspech v tomto konaní odvolací súd náhradu trov nepriznal. Žalovanému zákon (§ 250k ods. 1 OSP) priznanie trov konania neumožnuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.