Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžr/31/2010

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ J. Ď., 2/ E. Ď., obaja bytom H., proti odporcovi: Správa katastra Bytča, Zámok č. 104, Bytča, o odvolaní

navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 23Sp/13/2010-117 zo dňa

23.11.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline  

č. k. 23Sp/13/2010-117 zo dňa 23.11.2010   p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením zamietol žiadosť navrhovateľov  

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre konanie o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu č. 606/2008 zo dňa 18.9.2008, ktorým odporca nevyhovel námietke

navrhovateľov v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach  

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 tohto

zákona.

Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia včas odvolanie tvrdiac, že ich krajský súd

diskriminoval a porušil ich ústavné práva, keď im odmietol prideliť bezplatného právneho

zástupcu, hoci mali na to právo nielen pre ich sociálnu situáciu ale zo zákona, lebo v iných

konaniach im za tých istých okolností právnik pridelený bol. K odvolaniu priložili uznesenie

Ústavného súdu o ustanovení advokáta navrhovateľom pre konanie vedené pred ústavným

súdom pod sp. zn. III. ÚS 121/2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP)   a

dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno vyhovieť.

V predmetnej právnej veci sa navrhovatelia opravným prostriedkom zo dňa

20.10.2008 domáhali preskúmania rozhodnutia odporcu o nevyhovení námietke

navrhovateľov na vydanie rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva vydržaním alebo

o potvrdení, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby a tým zrušiť listinu

osvedčenia č. N 375/95, NZ 84/96, pretože na osvedčenú nehnuteľnosť p. č. CKN 415/3  

sa uskutočnil ďalší prevod vlastníctva na inú osobu a zrušenie vkladovej listiny nie je

v kompetencii správneho orgánu.

Navrhovatelia požiadali o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, ktorú

krajský súd znovu zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok, potom,  

čo v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžo/180/2010 zo dňa 31.8.2010 žiadosť

posúdil aj z pohľadu potreby zvýšenej ochrany navrhovateľov.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že súhrn príjmov

navrhovateľov je 791,26 € mesačne, navrhovatelia vlastnia nehnuteľnosť, teda nie sú povinní

platiť nájom a ich výdavky zahrňujú bežné poplatky spojené s bývaním. Záväzok voči

Slovenskej sporiteľni - Allianz vznikol v dôsledku neúspechu v súdnom konaní a uloženia

povinnosti platiť trovy konania (konanie na prvom stupni sp. zn. 7C/371/00 a na odvolacom

krajskom súde 6Co/609/2005), pričom tento záväzok predstavuje cca 33,93 € mesačne.

Uvedený spor bol civilný a začal sa na návrh navrhovateľov, ktorí si museli a mali byť

vedomí, že samotné podanie návrhu neznamená automaticky rozsudok v ich prospech

a s prípadnými výdavkami v súvislosti s neúspechom v konaní museli počítať. Krajský súd v súvislosti s tvrdenými záväzkami navrhovateľov poukázal na to, že v priebehu piatich

mesiacov navrhovatelia uvádzali iné dlhy a iné dôvody ich vzniku.

Súd prihliadol aj na to, že hoci navrhovatelia majú v súvislosti so svojim nepriaznivým

zdravotným stavom zvýšené výdavky na lieky, tieto nepredstavujú až takú položku, ktorá  

by spôsobovala ťaživé pomery navrhovateľov a bránila, či znemožňovala im zaplatiť súdny

poplatok z konania bez toho, aby bola ohrozená ich výživa.

V intenciách uznesenia najvyššieho súdu sa krajský súd zaoberal aj posúdením

zvýšenej potreby právnej ochrany navrhovateľov vzhľadom k predmetu konania  

a konštatoval, že na základe opravného prostriedku navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu

bude súd skúmať, či postup odporcu bol v súlade so zákonom a ak odporca nepostupoval

v súlade so zákonom a mohol návrh navrhovateľov prejednať aj napriek ďalšiemu prevodu

nehnuteľnosti, bude otázka, či sú dané také údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých

vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, predmetom posúdenia v novom

konaní pred správnym orgánom. Na základe uvedeného súd ustálil, že predmetom konania  

je otázka, ktorá nevyžaduje zvýšenú právnu ochranu, pretože predmetom je posúdenie

výlučne správnosti právneho výkladu ustanovenia § 12 zákona č. 180/1995 Z.z.

Na záver krajský súd poukázal na to, že hoci v správnom súdnictve platí zvýšená

potreba právneho povedomia pre formuláciu dôvodov nezákonnosti správnych rozhodnutí,

neznamená to, že ak účastník nie je zastúpený advokátom, dôjde k zníženiu jeho ochrany

a k narušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, pretože aj v správnom súdnictve

možno rozlišovať prípady náročnejšie ako iné. Na podporu svojho záveru poukázal krajský

súd na skutočnosť, že v konaní o opravnom prostriedku ani zákon nevyžaduje povinné

zastúpenie advokátom.

Podľa § 30 OSP účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený

od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť

zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti

súd účastníka poučí.

Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde  

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne

súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Vyššie citované zákonné ustanovenia ustanovujú podmienky, ktoré musia byť

kumulatívne splnené, aby súd mohol ustanoviť účastníkovi zástupcu z radov advokátov.

Jednou z podmienok pre ustanovenie právneho zástupcu je preukázanie pomerov

účastníka, ktoré takúto žiadosť odôvodňujú. Ak je účastníkom fyzická osoba, preukazujú  

sa majetkové, sociálne i rodinné pomery, ktoré musia byť trvalého charakteru, pre ktoré

nemožno spravodlivo žiadať zaplatenie súdneho poplatku.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý sa podrobne zaoberal

majetkovými a sociálnymi pomermi navrhovateľov, že tieto nespĺňajú predpoklady  

pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Navrhovatelia preukázali, že ich celkový

mesačný príjem činí 791,26 €, čo je podstatne viac ako zákonné životné minimum, ktoré bolo

v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 300/2010 Z.z.  

od 1.7.2010 podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovené na sumu 185,38 € mesačne,  

ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu a 129,31 € mesačne na ďalšiu spoločne posudzovanú

osobu, teda v prípade navrhovateľov činí životné minimum suma 314,69 € (k 1.1.2009 to boli

sumy 178,91 € a 124,81 € a od 1.7.2009 185,19 € a129,18 €). Navrhovatelia síce majú

záväzky voči rôznym subjektom, k týmto sa však zaviazali zmluvne, na základe vlastnej

slobodnej vôle (napr. za účelom splácania trov konania v dôsledku neúspechu v civilnom

konaní začatom na ich návrh) a nemožno preto spravodlivo konštatovať, že navrhovatelia  

by spĺňali podmienku oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu už samotné nesplnenie tejto podmienky má  

za následok nemožnosť ustanoviť navrhovateľom bezplatného právneho zástupcu z radov

advokátov, pretože zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 30 a § 138 OSP musia

byť splnené všetky súčasne, čo znamená, že aj pri nesplnení čo len jedinej z nich, súd nemôže

žiadosti účastníka vyhovieť.

Krajský súd sa v intenciách uznesenia odvolacieho súdu zaoberal aj skúmaním potreby

zvýšenej právnej ochrany navrhovateľov, ktorú však vzhľadom na predmet a charakter

konania nezistil a tento svoj záver, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, náležitým

spôsobom odôvodnil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP

ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1

OSP v spojení s § 224 ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP tak, že navrhovateľom ich náhradu

nepriznal, pretože v odvolacom konaní neboli úspešní a ani im žiadne trovy nevznikli.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. apríla 2011

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová