Najvyšší súd

1Sžr/3/2010

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka   a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej PhD., v právnej veci

žalobcu: J., bytom K., právne zastúpeného JUDr. R., advokátom v B., proti žalovanému:

Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Po-1/2008-4 zo dňa 9.6.2009, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/74/2009-96 zo dňa 12.8.2010 v

spojení s opravným uznesením č. k. 23S/74/2009-119 zo dňa 23.9.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č.k. 23S/74/2009-96 zo dňa 12.8.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 23S/74/2009-119

zo dňa 23.9.2010   m e n í   tak, že žalobu   z a m i e t a.

Hotové výdavky a odmenu súdom ustanoveného advokáta žalobcu JUDr. R. bude

znášať štát.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom v spojení s opravným

uznesením uvedeným vo výroku toho rozhodnutia zrušil z dôvodu podľa § 250j ods. 2  

písm. c/ OSP rozhodnutie žalovaného č. Po-1/2008-4 zo dňa 9.6.2009, ktorým žalovaný

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Zvolen  

č. C-2/2008-54 zo dňa 24.3.2009 o vyhovení protestu prokurátora č. j. Pd 21/09-5  

zo dňa 17.3.2009 a zrušení rozhodnutia Správy katastra Zvolen C-2/2008 zo dňa 15.8.2008.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovaného zaviazal k náhrade trov konania

žalobcu v sume 677,28 €.  

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil

skutkový stav veci. Poukázal na uznesenie bývalého Ľudového súdu v Krupine  

č. k. Nc 44/55-5 zo dňa 17.3.1955, ktoré naznačuje, že medzi účastníkmi konania došlo

k zrušeniu spoluvlastníctva a súd pokonávku vlastníkov schválil. Uviedol, že v konaní  

sp. zn. 10C 96/76 pred Okresným súdom vo Zvolene bol k znaleckému posudku pripojený  

aj situačný nákres, ktorý vychádzal z nákresov použitých v rámci konania Nc 44/55. Tieto

spisy však žalovaný nemal k dispozícii a preto konštatoval, že v ďalšom konaní bude

potrebné, aby si správne orgány oba súdne spisy vyžiadali.

Krajský súd spochybnil závery správnych orgánov, ktoré zhodne v odôvodneniach

rozhodnutí tvrdili, že dodatkom k špecifickým podmienkam bolo stanovené, ako postupovať

pri riešení vlastníckych vzťahov pri spoločných dvoroch, ktoré boli podlomené

v pozemnoknižných vložkách, ale bez výmery, neboli zamerané pri mapovaní a nebol

zachovaný ani žiaden grafický podklad, pretože k spoločnému dvoru (o ktorý v uvedenej veci

ide) sa v súdnom spise nachádza nákres rozdelenia dvora z roku 1947 označený ako ČD 1/47,

v ktorom sú zobrazené aj podlomené parcely č. X. ako X./1 až X./5. Ďalej konštatoval, že

odčleneniu časti dvora s parc. č. X./2 nasvedčuje aj kópia z katastrálnej mapy žalovaného (č.

l. 39 súdneho spisu).

Na záver krajský súd poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 9.6.1980, podľa ktorej žalobca

(spolu so svojou nebohou manželkou) kúpil pozemok EN X. do bezpodielového

spoluvlastníctva, čo tiež svedčí tvrdeniu žalobcu, že tento pozemok nebol súčasťou podielového vlastníctva dvora s parc. č. X., z čoho by potom vyplývalo, že sa naň nemal

vzťahovať dodatok k špecifickým podmienkam pre k. ú. P.

Podľa krajského súdu za stavu, keď by sa preukázalo, že žalobca je výlučným

vlastníkom pozemku s parc. č. X., by nebola Správa katastra Zvolen oprávnená na základe

návrhu komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú. P. zmeniť

režim výlučného vlastníctva na podielového spoluvlastníctvo, pretože takýto postup by bol

v rozpore s čl. 20 Ústavy SR.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal rozsudok zmeniť a žalobu

zamietnuť ako nedôvodnú.  

Žalovaný krajskému súdu vytýkal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu  

a na základe neho vyvodenie nesprávneho právneho záveru. Poukázal na to, že doklady,  

na ktoré poukazoval a na podklade ktorých mal posudzovať skutočnosti týkajúce  

sa vlastníckych vzťahov k spornému pozemku, nemožno považovať za také, na základe ktorých by mohol konať. Uznesenie ľudového súdu z roku 1955 mu nebolo nikdy predložené

v origináli a spis sa nenachádzal ani na Okresnom súde vo Zvolene. Zo spisu Okresného súdu

vo Zvolene sp. zn. 10C 96/76 nemožno podľa žalovaného odvodzovať krajským súdom

tvrdené skutočnosti, pretože tento spor sa týkal odstránenia nelegálne postavených budov a zameranie, ktoré bolo súčasťou spisu, sa týkalo len lokalizácie stavieb, no v žiadnom

prípade na týchto náčrtoch neboli zobrazené podlomenia parcely X. (X. až X.), tak ako sú

zapísané v pkn. vložkách. K neoverenej fotokópii grafického podkladu rozdeleniu dvora

z roku 1947 podľa ČD 1/47, v ktorom podľa žalobcu mali byť jednoznačne zobrazené pkn.

parcely X. až X., uviedol, že tento doklad nebol doposiaľ predložený a preto ide o novú

skutočnosť, o ktorej žalovaný nemal vedomosť. Zdôraznil však, že tento náčrt z roku 1947

nemá charakter geometrického plánu, nie je vyhotovený v mierke, chýbajú miery parciel

a navyše opäť ide o doklad bez zákonných znakov charakterizujúcich verejnú listinu a preto

ho nemožno v žiadnom prípade považovať za relevantnú listinu preukazujúcu lokalizáciu

parcely X.

Žalovaný ďalej dôvodil, že z dôvodu absencie technického podkladu, ktorý by riešil

dvor ako celok (CKN X., plocha 534m2) a zidentifikoval by ju so všetkými parcelami X. až X., bol žalobca vyzvaný na predloženie geometrického plán. Doložený geometrický plán č.

114/2007 však nebol vyhotovený požadovaným spôsobom, pretože mal vytvoriť za súhlasu

všetkých spoluvlastníkov spoločného dvora obnovenie pôvodných pkn. parciel X. až X. tak,

aby sa k nim dali zapísať vlastnícke vzťahy z jednotlivých pkn. vložiek, resp. z ďalších na ne

nadväzujúcich právoplatných právnych listín. Poukázal aj na znalecký posudok z roku 1976

(vyhotovený pre účely konania na Okresnom súde vo Zvolene), z ktorého vyplýva, že znalec

nemal k dispozícii nákres rozdelenia parciel z roku 1947. Zdôraznil, že samotný technický

podklad bez právnej listiny nezakladá vlastníctvo.

Podľa žalovaného vyššie uvedené doklady síce poukazujú na zmeny vlastníctva

spoločného dvora, čo do vlastníckeho režimu aj veľkosti, no bez relevantného technického

dokladu ich nie je možné riešiť a ani zapísať do katastra nehnuteľností. Ich existenciu nikdy

nepopieral, no ako už viackrát zdôrazňoval, nevie lokalizovať to, k akému pozemku tieto

práva vznikli.

Ku kúpnej zmluve RI 218/80 uviedol, že parcely v nej uvedené (aj X. a X.   bez výmery) sú parcelami operátu pozemkovej knihy a k ich identifikácii na stav operátu

evidencie nehnuteľností nedošlo – preto bola zmluva zapísaná len v časti D – poznámka,  

čo znamená, že právo síce je nesporné, ale pre neidentitu parciel pozemkovej knihy a parciel

evidencie nehnuteľností sa nedá zapísať do operátu evidencie nehnuteľností.

Okrem toho žalobca namietal postup krajského súdu poukazom na to, že povinnosťou

súdov v preskúmavacom konaní je posudzovanie zákonnosti rozhodnutia z dôvodov,  

či sa malo alebo nemalo vyhovieť protestu prokurátora resp. či boli splnené zákonné

podmienky pre potvrdenie rozhodnutia správy katastra o vyhovení protestu prokurátora,  

na základe skutkových a právnych skutočností existujúcich v čase rozhodovania

vychádzajúcich z podkladov nachádzajúcich sa v spise. Vytýkal i nesprávne obsadenie súdu

ako aj výšku trov priznaných advokátovi žalobcu.  

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť

ako vecne správny. Žalobca nesúhlasil so spochybňovaním autenticity grafického podkladu

ČD 1/47 a uznesenia Ľudového súdu v Krupine zo dňa 17.3.1955. Podľa žalobcu  

aj na základe listín, ktoré mali správne orgány k dispozícii, bolo možné zistiť, že pôvodný dvor o výmere 534m2 už nemožno zaevidovať ako nehnuteľnosť v podielovom

spoluvlastníctve. Napadnutým rozhodnutím žalovaného a jemu predchádzajúcim rozhodnutím

Správy katastra vo Zvolene zo dňa 24.3.2009 došlo k zmene práv žalobcu a boli dotknuté jeho

právom chránené záujmy a preto je toto rozhodnutie súdom preskúmateľné. Tvrdil, že v rámci

konania pred súdom bolo nevyhnutné sa zaoberať aj výlučným vlastníctvom žalobcu, nakoľko

k odstránenie duplicitného stavu mohlo dôjsť aj tým spôsobom, že by rozhodnutie správy

katastra zo dňa 15.8.2008 ostalo v platnosti a zrušené mohlo byť ďalšie rozhodnutie

zakladajúce duplicitný stav. Ďalej uviedol, že postup správy katastra, ktorá posúdila návrh  

na zápis vlastníckeho práva k pozemku vydržaním zo dňa 19.5.2008 podľa obsahu  

ako námietku podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., bol správny, pretože bolo zrejmé,  

že sa domáhal, aby bol zapísaný ako výlučný vlastník pozemku parc. č. X. a tým namietal

správnosť výpisu z návrhu registra.

Žalobca v doplnení vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 3.12.2010 vyjadril názor, že vo veci

bol daný dôvod na zrušenie správnych rozhodnutí aj podľa § 250j ods. 3 OSP  

a to pre neúplnosť spisov správneho orgánu. Dodal, že uznesenie Ľudového súdu v Krupine

z 1955 bolo správe katastra predložené v origináli.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení  

s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré  

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. novembra 2011 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 OSP).  

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správa katastra

rozhodnutím C-2/2008 zo dňa 15.8.2008 uznala za opodstatnenú námietku žalobcu proti

výpisu z návrhu registra podanú podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon“) a preto jej vyhovela.

Na základe uvedeného rozhodnutia mal vyhotoviteľ registra vykonať opravu v písomnej

a grafickej časti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“)   v k. ú. P. tak, že na pozemok s parc. č. X. o výmere 52m², druh pozemku zastavaná plocha,

vytvorený v zmysle GP č. 114/2007, bude v registri uvedený ako vlastník v podiele 1/1

žalobca. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal návrh na zápis

vlastníckeho práva k pozemku CKN X. vydržaním podľa § 11 ods. 1 zákona, pričom správa

katastra tento návrh posúdila ako námietku voči výpisu z návrhu registra podaný podľa § 7

ods. 2 zákona. Správa katastra v rozhodnutí konštatovala, že uvedený pozemok bol

v nespornom vlastníctve žalobcu podľa kúpnej zmluvy č. RI 218/80 a následne D 1089/90.

Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté protestom prokurátora č. Pd 21/09-5  

zo dňa 17.3.2009 z dôvodu, že správa katastra ním mala porušiť § 11 zákona, keď návrh

žalobcu na vydržanie podľa § 11 ods. 1 zákona posúdila ako námietku podľa § 7 ods. 3

zákona. Navyše podľa prokurátora, ak by správa katastra nezrušila uvedené rozhodnutie,

spôsobila by duplicitu pri zápise vlastníckeho práva, ktorá by vznikla po vyhlásení

právoplatnosti ROEP-u, nakoľko vo výpise ROEP-u pre žalobcu ohľadom pozemku CKN  

č. X. o výmere 534 m² je zahrnutá aj parcela CKN č. X. o výmere 52 m².

Správa katastra rozhodnutím č. C-2/2008-54 zo dňa 24.3.2009 vyhovela protestu

prokurátora a svoje rozhodnutie č. C-2/2008 zo dňa 15.8.2008 zrušila. Z odôvodnenia

vyplýva, že žalobca podal dňa 19.5.2008 návrh na zápis vlastníckeho práva k pozemku  

č. X. vydržaním. Návrh bol prerokovaný komisiou na obnovu evidencie pozemkov

a právnych vzťahov k nim v k. ú. P., ktorá správe katastra odporučila, aby uvedený návrh

považovala za námietku voči výpisu z návrhu registra podľa § 7 ods. 3 zákona  

a aby jej vyhovela a žalobcu zapísala ako vlastníka v 1/1 pozemku X. o výmere 52m². Správa

katastra konštatovala, že návrh mala považovať za návrh podaný podľa § 11 ods. 1 zákona

a ak by zistila, že neboli splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva, mala návrh na

vydržanie zamietnuť. Ak by toto rozhodnutia správa katastra nezrušila, spôsobila by duplicitu

pri zápise vlastníckeho práva, pretože táto by vznikla po vyhlásení právoplatnosti ROEP-u,

keď vo výpise ROEP-u pre žalobcu ohľadom parc. CKN č. X. je zahrnutá aj parc. CKN č. X.

o výmere 52m².

Žalobca uvedené rozhodnutie napadol odvolaním, v ktorom správe katastra vytýkal,  

že porušila § 18 ods. 2 písm. b/ zákona č. 162/1995 Z.z., keď nezapísala práva

k nehnuteľnosti parc. č. X. kúpenej zmluvou RI 218/80. Uviedol, že správny orgán

nezisťoval, že predávajúci dvor neodpredávali, ale predali len svoje osobné vlastníctvo

pozemku č. X., na ktorom mali vlastnú stavbu a prokurátor bol uvedený do omylu, že išlo

o spoločný dvor.

Žalovaný po podaní odvolania žalobcom rozhodnutie správy katastra z 24.3.2009

potvrdil a v odôvodnení sa v podstate stotožnil so závermi správy katastra.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že predmetom preskúmavacieho

konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe

vyhovenia protestu prokurátora.

Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor  

nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (§ 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších

predpisov - ďalej len „zákon o prokuratúre“).

V zmysle § 27 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre a § 69 ods. 4 správneho poriadku

proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať

rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora  

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.  

Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom

orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému

protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Inštitút protestu prokurátora, ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru

prokuratúry, slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy

- na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto

dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým,   že podaním protestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu

(ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie).

  Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve možnosti – buď protestu prokurátora

vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne.

  V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje

súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu

o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods. 4 správneho poriadku). Keďže

predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t. j. len rozhodnutie

vydané v konaní upravenom v § 69 správneho poriadku, v odvolaní (rozklade) nie je možné

napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základe veci. Odvolanie sa teda pripúšťa

len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.

Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP je, že návrhom

napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu   na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva (§ 247 ods. 1 OSP), ako

aj to, že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).

Nakoľko ustanovenie § 247 ods. 2 OSP dovoľuje všeobecným súdom, aby v správnom

súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúmali len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli

právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a žalobcovia sa domáhali

preskúmania rozhodnutia žalovaného v konaní o proteste prokurátora, predmetom

preskúmania súdom v prejednávanej veci mohla byť len zákonnosť tohto rozhodnutia  

a rozhodnutia Správy katastra vo Zvolene, ktorým vyhovela protestu prokurátora,  

a to z hľadiska, či protestu prokurátora malo alebo nemalo byť vyhovené. Nie je možné  

v tomto konaní preskúmavať rozhodnutie pôvodné, ani riešiť otázku, komu svedčí vlastnícke

právo.

  Je potrebné pripomenúť, že preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej časti OSP nepodlieha

na základe žaloby iba rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu prokurátora, nakoľko takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo

alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom

chránených záujmov alebo povinností netýka.

V zmysle § 11 zákona správny orgán na návrh účastníka konania rozhodnutím potvrdí,

že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky

ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa. Návrh

musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným

predpisom.

Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva  

k pozemku vydržaním, ak

a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona,

b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke

právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu.

Proti rozhodnutiu o nadobudnutí vlastníctva k pozemku vydržaním nemožno podať

opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu. Rozhodnutie je konečné, čím však nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia

vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu.

Zo spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca sa svojim podaním zo dňa 19.5.2008

domáhal vydania rozhodnutia podľa § 11 ods. 1 zákona o vydržaní vlastníctva

k nehnuteľnostiam CKN X. a z doplnenia návrhu zo dňa 13.6.2008 aj X., ktoré nadobudol so

svojou nebohou manželkou kúpnou zmluvou z 9.6.1980 a odvtedy nehnuteľnosť užívali

v dobrej viere, že im patrí.

Na návrh komisie ROEP správa katastra posúdila uvedený návrh ako námietku

v zmysle § 7 zákona a nepostupovala ďalej podľa ustanovení § 11 zákona. Aj z tohto dôvodu

rozhodnutie správy katastra napadol prokurátor protestom. Je zrejmé, že žalobca sa domáhal

práve postupu podľa § 11 zákona, keď to jednak vyplýva zo samotného obsahu návrhu

a jednak k svojmu návrhu predložil aj doklady a čestné prehlásenia vyžadované  

pre preukázanie splnenia podmienok vydržania. Žalobca tvrdil splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva aj v odvolaní zo dňa 14.4.2009 proti rozhodnutiu správy katastra  

C-2/2008-54 zo dňa 24.3.2009. Správa katastra pri nesplnení podmienok pre vydržanie

nehnuteľnosti mohla návrh žalobcu zamietnuť. Žalobca by sa v takom prípade mohol

domáhať určenia vlastníckeho práva súdnou cestou. Správa katastra a následne aj žalovaný

správny orgán sa stotožnili so závermi prokurátora, že takýmto postupom došlo k porušeniu

ustanovení § 11 ods. 1 až 4, 8, 10 zákona.

Druhým dôvodom protestu prokurátora bola možnosť vzniku duplicity pri zápise

vlastníckeho práva, pretože vo výpise ROEP parcela CKN č. X. o výmere 534m² zahrňuje aj

parcelu X.. Rozdelenie spoločného dvora (CKN-X.) na päť častí vychádzalo z Dodatku ku

špecifickým podmienkam pre k. ú. P., ktorým bol stanovený postup, ako postupovať pri

riešení vlastníckych vzťahov pri spoločných dvoroch, ktoré sú podlomené

v pozemnoknižných vložkách, ale bez výmery, neboli zamerané pri mapovaní katastra a nebol

zachovaný grafický podklad. Predmetný spoločný dvor bol podlomený na X. až X., no tieto

časti neboli graficky zobrazené v mape pozemkového katastra ani v mape katastra

nehnuteľností. Geometrický plán č. 114/2007 podľa správnych orgánov neumožňuje zápis do katastra nehnuteľností bez doloženia príslušných právnych listín a neboli ním obnovené

pôvodné pozemkovoknižné parcely č. X. a X.

  Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom krajského súdu, ktorý rozhodnutie

žalovaného a prvostupňového orgánu o vyhovení protestu prokurátora zrušil z dôvodu

nedostačujúceho zistenia skutkového stavu. Krajský súd sa mal totiž zaoberať uvedenými

správnymi rozhodnutiami z hľadiska dôvodnosti protestu prokurátora t. j., či mu malo alebo

nemalo byť vyhovené a nie v tomto štádiu konania (keď správny orgán ešte meritórne

nerozhodol o pôvodnom návrhu žalobcu na zápis vlastníckeho práva vydržaním podľa § 11

ods. 1 zákona) skúmať otázku režimu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k opačnému záveru ako krajský súd, pretože

rozhodnutie i postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu po podaní protestu

prokurátora boli v súlade so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 220 OSP

v spojení s § 250ja ods. 3 zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j  

ods. 1 OSP).

O trovách konania pred krajským súdom ako aj pred odvolacím súdom rozhodol

odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že vzhľadom

na neúspech žalobcu v konaní nezaviazal k úhrade jeho trov konania žalovaného, ale v zmysle

§ 140 ods. 2 bude hotové výdavky a odmenu advokáta JUDr. D., ustanoveného žalobcovi

uznesením súdu podľa § 30 OSP (ktorý rozhodne aj o ich výške), znášať štát. Žalovanému,

hoci ako odvolateľ bol v konaní úspešný, zákon priznanie náhrady trov konania

nepredpokladá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. novembra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová