Najvyšší súd
1Sžr/3/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej PhD., v právnej veci
žalobcu: J., bytom K., právne zastúpeného JUDr. R., advokátom v B., proti žalovanému:
Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Po-1/2008-4 zo dňa 9.6.2009, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/74/2009-96 zo dňa 12.8.2010 v
spojení s opravným uznesením č. k. 23S/74/2009-119 zo dňa 23.9.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/74/2009-96 zo dňa 12.8.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 23S/74/2009-119
zo dňa 23.9.2010 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.
Hotové výdavky a odmenu súdom ustanoveného advokáta žalobcu JUDr. R. bude
znášať štát.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením uvedeným vo výroku toho rozhodnutia zrušil z dôvodu podľa § 250j ods. 2
písm. c/ OSP rozhodnutie žalovaného č. Po-1/2008-4 zo dňa 9.6.2009, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Zvolen
č. C-2/2008-54 zo dňa 24.3.2009 o vyhovení protestu prokurátora č. j. Pd 21/09-5
zo dňa 17.3.2009 a zrušení rozhodnutia Správy katastra Zvolen C-2/2008 zo dňa 15.8.2008.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovaného zaviazal k náhrade trov konania
žalobcu v sume 677,28 €.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil
skutkový stav veci. Poukázal na uznesenie bývalého Ľudového súdu v Krupine
č. k. Nc 44/55-5 zo dňa 17.3.1955, ktoré naznačuje, že medzi účastníkmi konania došlo
k zrušeniu spoluvlastníctva a súd pokonávku vlastníkov schválil. Uviedol, že v konaní
sp. zn. 10C 96/76 pred Okresným súdom vo Zvolene bol k znaleckému posudku pripojený
aj situačný nákres, ktorý vychádzal z nákresov použitých v rámci konania Nc 44/55. Tieto
spisy však žalovaný nemal k dispozícii a preto konštatoval, že v ďalšom konaní bude
potrebné, aby si správne orgány oba súdne spisy vyžiadali.
Krajský súd spochybnil závery správnych orgánov, ktoré zhodne v odôvodneniach
rozhodnutí tvrdili, že dodatkom k špecifickým podmienkam bolo stanovené, ako postupovať
pri riešení vlastníckych vzťahov pri spoločných dvoroch, ktoré boli podlomené
v pozemnoknižných vložkách, ale bez výmery, neboli zamerané pri mapovaní a nebol
zachovaný ani žiaden grafický podklad, pretože k spoločnému dvoru (o ktorý v uvedenej veci
ide) sa v súdnom spise nachádza nákres rozdelenia dvora z roku 1947 označený ako ČD 1/47,
v ktorom sú zobrazené aj podlomené parcely č. X. ako X./1 až X./5. Ďalej konštatoval, že
odčleneniu časti dvora s parc. č. X./2 nasvedčuje aj kópia z katastrálnej mapy žalovaného (č.
l. 39 súdneho spisu).
Na záver krajský súd poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 9.6.1980, podľa ktorej žalobca
(spolu so svojou nebohou manželkou) kúpil pozemok EN X. do bezpodielového
spoluvlastníctva, čo tiež svedčí tvrdeniu žalobcu, že tento pozemok nebol súčasťou podielového vlastníctva dvora s parc. č. X., z čoho by potom vyplývalo, že sa naň nemal
vzťahovať dodatok k špecifickým podmienkam pre k. ú. P.
Podľa krajského súdu za stavu, keď by sa preukázalo, že žalobca je výlučným
vlastníkom pozemku s parc. č. X., by nebola Správa katastra Zvolen oprávnená na základe
návrhu komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú. P. zmeniť
režim výlučného vlastníctva na podielového spoluvlastníctvo, pretože takýto postup by bol
v rozpore s čl. 20 Ústavy SR.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.
Žalovaný krajskému súdu vytýkal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu
a na základe neho vyvodenie nesprávneho právneho záveru. Poukázal na to, že doklady,
na ktoré poukazoval a na podklade ktorých mal posudzovať skutočnosti týkajúce
sa vlastníckych vzťahov k spornému pozemku, nemožno považovať za také, na základe ktorých by mohol konať. Uznesenie ľudového súdu z roku 1955 mu nebolo nikdy predložené
v origináli a spis sa nenachádzal ani na Okresnom súde vo Zvolene. Zo spisu Okresného súdu
vo Zvolene sp. zn. 10C 96/76 nemožno podľa žalovaného odvodzovať krajským súdom
tvrdené skutočnosti, pretože tento spor sa týkal odstránenia nelegálne postavených budov a zameranie, ktoré bolo súčasťou spisu, sa týkalo len lokalizácie stavieb, no v žiadnom
prípade na týchto náčrtoch neboli zobrazené podlomenia parcely X. (X. až X.), tak ako sú
zapísané v pkn. vložkách. K neoverenej fotokópii grafického podkladu rozdeleniu dvora
z roku 1947 podľa ČD 1/47, v ktorom podľa žalobcu mali byť jednoznačne zobrazené pkn.
parcely X. až X., uviedol, že tento doklad nebol doposiaľ predložený a preto ide o novú
skutočnosť, o ktorej žalovaný nemal vedomosť. Zdôraznil však, že tento náčrt z roku 1947
nemá charakter geometrického plánu, nie je vyhotovený v mierke, chýbajú miery parciel
a navyše opäť ide o doklad bez zákonných znakov charakterizujúcich verejnú listinu a preto
ho nemožno v žiadnom prípade považovať za relevantnú listinu preukazujúcu lokalizáciu
parcely X.
Žalovaný ďalej dôvodil, že z dôvodu absencie technického podkladu, ktorý by riešil
dvor ako celok (CKN X., plocha 534m2) a zidentifikoval by ju so všetkými parcelami X. až X., bol žalobca vyzvaný na predloženie geometrického plán. Doložený geometrický plán č.
114/2007 však nebol vyhotovený požadovaným spôsobom, pretože mal vytvoriť za súhlasu
všetkých spoluvlastníkov spoločného dvora obnovenie pôvodných pkn. parciel X. až X. tak,
aby sa k nim dali zapísať vlastnícke vzťahy z jednotlivých pkn. vložiek, resp. z ďalších na ne
nadväzujúcich právoplatných právnych listín. Poukázal aj na znalecký posudok z roku 1976
(vyhotovený pre účely konania na Okresnom súde vo Zvolene), z ktorého vyplýva, že znalec
nemal k dispozícii nákres rozdelenia parciel z roku 1947. Zdôraznil, že samotný technický
podklad bez právnej listiny nezakladá vlastníctvo.
Podľa žalovaného vyššie uvedené doklady síce poukazujú na zmeny vlastníctva
spoločného dvora, čo do vlastníckeho režimu aj veľkosti, no bez relevantného technického
dokladu ich nie je možné riešiť a ani zapísať do katastra nehnuteľností. Ich existenciu nikdy
nepopieral, no ako už viackrát zdôrazňoval, nevie lokalizovať to, k akému pozemku tieto
práva vznikli.
Ku kúpnej zmluve RI 218/80 uviedol, že parcely v nej uvedené (aj X. a X. bez výmery) sú parcelami operátu pozemkovej knihy a k ich identifikácii na stav operátu
evidencie nehnuteľností nedošlo – preto bola zmluva zapísaná len v časti D – poznámka,
čo znamená, že právo síce je nesporné, ale pre neidentitu parciel pozemkovej knihy a parciel
evidencie nehnuteľností sa nedá zapísať do operátu evidencie nehnuteľností.
Okrem toho žalobca namietal postup krajského súdu poukazom na to, že povinnosťou
súdov v preskúmavacom konaní je posudzovanie zákonnosti rozhodnutia z dôvodov,
či sa malo alebo nemalo vyhovieť protestu prokurátora resp. či boli splnené zákonné
podmienky pre potvrdenie rozhodnutia správy katastra o vyhovení protestu prokurátora,
na základe skutkových a právnych skutočností existujúcich v čase rozhodovania
vychádzajúcich z podkladov nachádzajúcich sa v spise. Vytýkal i nesprávne obsadenie súdu
ako aj výšku trov priznaných advokátovi žalobcu.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny. Žalobca nesúhlasil so spochybňovaním autenticity grafického podkladu
ČD 1/47 a uznesenia Ľudového súdu v Krupine zo dňa 17.3.1955. Podľa žalobcu
aj na základe listín, ktoré mali správne orgány k dispozícii, bolo možné zistiť, že pôvodný dvor o výmere 534m2 už nemožno zaevidovať ako nehnuteľnosť v podielovom
spoluvlastníctve. Napadnutým rozhodnutím žalovaného a jemu predchádzajúcim rozhodnutím
Správy katastra vo Zvolene zo dňa 24.3.2009 došlo k zmene práv žalobcu a boli dotknuté jeho
právom chránené záujmy a preto je toto rozhodnutie súdom preskúmateľné. Tvrdil, že v rámci
konania pred súdom bolo nevyhnutné sa zaoberať aj výlučným vlastníctvom žalobcu, nakoľko
k odstránenie duplicitného stavu mohlo dôjsť aj tým spôsobom, že by rozhodnutie správy
katastra zo dňa 15.8.2008 ostalo v platnosti a zrušené mohlo byť ďalšie rozhodnutie
zakladajúce duplicitný stav. Ďalej uviedol, že postup správy katastra, ktorá posúdila návrh
na zápis vlastníckeho práva k pozemku vydržaním zo dňa 19.5.2008 podľa obsahu
ako námietku podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., bol správny, pretože bolo zrejmé,
že sa domáhal, aby bol zapísaný ako výlučný vlastník pozemku parc. č. X. a tým namietal
správnosť výpisu z návrhu registra.
Žalobca v doplnení vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 3.12.2010 vyjadril názor, že vo veci
bol daný dôvod na zrušenie správnych rozhodnutí aj podľa § 250j ods. 3 OSP
a to pre neúplnosť spisov správneho orgánu. Dodal, že uznesenie Ľudového súdu v Krupine
z 1955 bolo správe katastra predložené v origináli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. novembra 2011 po tom, čo deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1
a 3 OSP).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správa katastra
rozhodnutím C-2/2008 zo dňa 15.8.2008 uznala za opodstatnenú námietku žalobcu proti
výpisu z návrhu registra podanú podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon“) a preto jej vyhovela.
Na základe uvedeného rozhodnutia mal vyhotoviteľ registra vykonať opravu v písomnej
a grafickej časti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v k. ú. P. tak, že na pozemok s parc. č. X. o výmere 52m², druh pozemku zastavaná plocha,
vytvorený v zmysle GP č. 114/2007, bude v registri uvedený ako vlastník v podiele 1/1
žalobca. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal návrh na zápis
vlastníckeho práva k pozemku CKN X. vydržaním podľa § 11 ods. 1 zákona, pričom správa
katastra tento návrh posúdila ako námietku voči výpisu z návrhu registra podaný podľa § 7
ods. 2 zákona. Správa katastra v rozhodnutí konštatovala, že uvedený pozemok bol
v nespornom vlastníctve žalobcu podľa kúpnej zmluvy č. RI 218/80 a následne D 1089/90.
Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté protestom prokurátora č. Pd 21/09-5
zo dňa 17.3.2009 z dôvodu, že správa katastra ním mala porušiť § 11 zákona, keď návrh
žalobcu na vydržanie podľa § 11 ods. 1 zákona posúdila ako námietku podľa § 7 ods. 3
zákona. Navyše podľa prokurátora, ak by správa katastra nezrušila uvedené rozhodnutie,
spôsobila by duplicitu pri zápise vlastníckeho práva, ktorá by vznikla po vyhlásení
právoplatnosti ROEP-u, nakoľko vo výpise ROEP-u pre žalobcu ohľadom pozemku CKN
č. X. o výmere 534 m² je zahrnutá aj parcela CKN č. X. o výmere 52 m².
Správa katastra rozhodnutím č. C-2/2008-54 zo dňa 24.3.2009 vyhovela protestu
prokurátora a svoje rozhodnutie č. C-2/2008 zo dňa 15.8.2008 zrušila. Z odôvodnenia
vyplýva, že žalobca podal dňa 19.5.2008 návrh na zápis vlastníckeho práva k pozemku
č. X. vydržaním. Návrh bol prerokovaný komisiou na obnovu evidencie pozemkov
a právnych vzťahov k nim v k. ú. P., ktorá správe katastra odporučila, aby uvedený návrh
považovala za námietku voči výpisu z návrhu registra podľa § 7 ods. 3 zákona
a aby jej vyhovela a žalobcu zapísala ako vlastníka v 1/1 pozemku X. o výmere 52m². Správa
katastra konštatovala, že návrh mala považovať za návrh podaný podľa § 11 ods. 1 zákona
a ak by zistila, že neboli splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva, mala návrh na
vydržanie zamietnuť. Ak by toto rozhodnutia správa katastra nezrušila, spôsobila by duplicitu
pri zápise vlastníckeho práva, pretože táto by vznikla po vyhlásení právoplatnosti ROEP-u,
keď vo výpise ROEP-u pre žalobcu ohľadom parc. CKN č. X. je zahrnutá aj parc. CKN č. X.
o výmere 52m².
Žalobca uvedené rozhodnutie napadol odvolaním, v ktorom správe katastra vytýkal,
že porušila § 18 ods. 2 písm. b/ zákona č. 162/1995 Z.z., keď nezapísala práva
k nehnuteľnosti parc. č. X. kúpenej zmluvou RI 218/80. Uviedol, že správny orgán
nezisťoval, že predávajúci dvor neodpredávali, ale predali len svoje osobné vlastníctvo
pozemku č. X., na ktorom mali vlastnú stavbu a prokurátor bol uvedený do omylu, že išlo
o spoločný dvor.
Žalovaný po podaní odvolania žalobcom rozhodnutie správy katastra z 24.3.2009
potvrdil a v odôvodnení sa v podstate stotožnil so závermi správy katastra.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že predmetom preskúmavacieho
konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe
vyhovenia protestu prokurátora.
Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor
nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (§ 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov - ďalej len „zákon o prokuratúre“).
V zmysle § 27 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre a § 69 ods. 4 správneho poriadku
proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať
rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom
orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému
protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
Inštitút protestu prokurátora, ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru
prokuratúry, slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy
- na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto
dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, že podaním protestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu
(ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie).
Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve možnosti – buď protestu prokurátora
vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne.
V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje
súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu
o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods. 4 správneho poriadku). Keďže
predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t. j. len rozhodnutie
vydané v konaní upravenom v § 69 správneho poriadku, v odvolaní (rozklade) nie je možné
napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základe veci. Odvolanie sa teda pripúšťa
len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.
Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP je, že návrhom
napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva (§ 247 ods. 1 OSP), ako
aj to, že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).
Nakoľko ustanovenie § 247 ods. 2 OSP dovoľuje všeobecným súdom, aby v správnom
súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúmali len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli
právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a žalobcovia sa domáhali
preskúmania rozhodnutia žalovaného v konaní o proteste prokurátora, predmetom
preskúmania súdom v prejednávanej veci mohla byť len zákonnosť tohto rozhodnutia
a rozhodnutia Správy katastra vo Zvolene, ktorým vyhovela protestu prokurátora,
a to z hľadiska, či protestu prokurátora malo alebo nemalo byť vyhovené. Nie je možné
v tomto konaní preskúmavať rozhodnutie pôvodné, ani riešiť otázku, komu svedčí vlastnícke
právo.
Je potrebné pripomenúť, že preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej časti OSP nepodlieha
na základe žaloby iba rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu prokurátora, nakoľko takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo
alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom
chránených záujmov alebo povinností netýka.
V zmysle § 11 zákona správny orgán na návrh účastníka konania rozhodnutím potvrdí,
že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky
ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa. Návrh
musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným
predpisom.
Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva
k pozemku vydržaním, ak
a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona,
b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke
právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu.
Proti rozhodnutiu o nadobudnutí vlastníctva k pozemku vydržaním nemožno podať
opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu. Rozhodnutie je konečné, čím však nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia
vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu.
Zo spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca sa svojim podaním zo dňa 19.5.2008
domáhal vydania rozhodnutia podľa § 11 ods. 1 zákona o vydržaní vlastníctva
k nehnuteľnostiam CKN X. a z doplnenia návrhu zo dňa 13.6.2008 aj X., ktoré nadobudol so
svojou nebohou manželkou kúpnou zmluvou z 9.6.1980 a odvtedy nehnuteľnosť užívali
v dobrej viere, že im patrí.
Na návrh komisie ROEP správa katastra posúdila uvedený návrh ako námietku
v zmysle § 7 zákona a nepostupovala ďalej podľa ustanovení § 11 zákona. Aj z tohto dôvodu
rozhodnutie správy katastra napadol prokurátor protestom. Je zrejmé, že žalobca sa domáhal
práve postupu podľa § 11 zákona, keď to jednak vyplýva zo samotného obsahu návrhu
a jednak k svojmu návrhu predložil aj doklady a čestné prehlásenia vyžadované
pre preukázanie splnenia podmienok vydržania. Žalobca tvrdil splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva aj v odvolaní zo dňa 14.4.2009 proti rozhodnutiu správy katastra
C-2/2008-54 zo dňa 24.3.2009. Správa katastra pri nesplnení podmienok pre vydržanie
nehnuteľnosti mohla návrh žalobcu zamietnuť. Žalobca by sa v takom prípade mohol
domáhať určenia vlastníckeho práva súdnou cestou. Správa katastra a následne aj žalovaný
správny orgán sa stotožnili so závermi prokurátora, že takýmto postupom došlo k porušeniu
ustanovení § 11 ods. 1 až 4, 8, 10 zákona.
Druhým dôvodom protestu prokurátora bola možnosť vzniku duplicity pri zápise
vlastníckeho práva, pretože vo výpise ROEP parcela CKN č. X. o výmere 534m² zahrňuje aj
parcelu X.. Rozdelenie spoločného dvora (CKN-X.) na päť častí vychádzalo z Dodatku ku
špecifickým podmienkam pre k. ú. P., ktorým bol stanovený postup, ako postupovať pri
riešení vlastníckych vzťahov pri spoločných dvoroch, ktoré sú podlomené
v pozemnoknižných vložkách, ale bez výmery, neboli zamerané pri mapovaní katastra a nebol
zachovaný grafický podklad. Predmetný spoločný dvor bol podlomený na X. až X., no tieto
časti neboli graficky zobrazené v mape pozemkového katastra ani v mape katastra
nehnuteľností. Geometrický plán č. 114/2007 podľa správnych orgánov neumožňuje zápis do katastra nehnuteľností bez doloženia príslušných právnych listín a neboli ním obnovené
pôvodné pozemkovoknižné parcely č. X. a X.
Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom krajského súdu, ktorý rozhodnutie
žalovaného a prvostupňového orgánu o vyhovení protestu prokurátora zrušil z dôvodu
nedostačujúceho zistenia skutkového stavu. Krajský súd sa mal totiž zaoberať uvedenými
správnymi rozhodnutiami z hľadiska dôvodnosti protestu prokurátora t. j., či mu malo alebo
nemalo byť vyhovené a nie v tomto štádiu konania (keď správny orgán ešte meritórne
nerozhodol o pôvodnom návrhu žalobcu na zápis vlastníckeho práva vydržaním podľa § 11
ods. 1 zákona) skúmať otázku režimu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k opačnému záveru ako krajský súd, pretože
rozhodnutie i postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu po podaní protestu
prokurátora boli v súlade so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 220 OSP
v spojení s § 250ja ods. 3 zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j
ods. 1 OSP).
O trovách konania pred krajským súdom ako aj pred odvolacím súdom rozhodol
odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že vzhľadom
na neúspech žalobcu v konaní nezaviazal k úhrade jeho trov konania žalovaného, ale v zmysle
§ 140 ods. 2 bude hotové výdavky a odmenu advokáta JUDr. D., ustanoveného žalobcovi
uznesením súdu podľa § 30 OSP (ktorý rozhodne aj o ich výške), znášať štát. Žalovanému,
hoci ako odvolateľ bol v konaní úspešný, zákon priznanie náhrady trov konania
nepredpokladá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. novembra 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová