Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžr/23/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. – U., N., proti žalovanému: Obvodný pozemkový úrad v Prievidzi, Mariánska č. 6, Prievidza, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPU 80-2010/1708-Ku zo dňa 25.5.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11Sp/22/2010- 24 zo dňa 6.10.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11Sp/22/2010-24 zo dňa 6.10.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto uznesenia, ktorým žalovaný:
- schválil vykonanie projektu pozemkových úprav v k. ú. S. podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon“)
- vyslovil, že podľa § 11 ods. 20 zákona Správa katastra Prievidza vyznačí obmedzujúcu poznámku a to zákaz scudzenia a zaťaženia tam určených pozemkov
- podľa § 14 ods. 8 zákona určil dátum zániku nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam na 31.10.2010.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd dospel k záveru, že žalobca nespĺňal kritériá účastníka pozemkových úprav, pretože nebol vlastníkom ani nájomcom pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám (§ 6 ods. 1 písm. a/, b/, ani ho nebolo možné označiť za účastníka podľa ostatných kritérií (§ 6 ods. 1 písm. c/ až h/ zákona). Pripomenul, že žalobca združuje spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ale spoločné nehnuteľnosti nevlastní, ani ich nemá v nájme a keďže ho spoluvlastníci nesplnomocnili na zastupovanie v konaní ani na podanie žaloby, jeho žalobu označil za nedôvodnú. Súd žalobcovi vytýkal, že prvé dva body jeho žaloby sú nekonkrétne a nepresné, pričom súd nie je povinný vyhľadávať a spresňovať dôvody žaloby, uviedol, že námietky pod bodmi 3 a 4 riešil žalovaný a boli zapracované v pozemkových úpravách a námietku pod bodom 5 vyhodnotil ako nedôvodnú, lebo poznámka bola v súlade s § 11 ods. 20 zákona. Súd pripomenul, že napadnuté rozhodnutie nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom a žalobné námietky mohol žalobca, ak by bol účastníkom konania, uplatniť v predchádzajúcich etapách pozemkových úprav.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal postup v konaní o ROEP. Tvrdil, že námietky v správnom konaní ani nemohol podať, pretože nebol informovaný o priebehu pozemkových úprav a ani účastníci pozemkových úprav neboli riadne oboznámení s projektom. Uviedol, že pri spracovaní ROEP začala neznáma osoba spochybňovať vlastníctvo k niektorým pozemkom a tieto zapísala do vlastníctva štátu, na základe čoho štatutár žalobcu vzniesol v minulosti protest proti ROEP. Ďalej poukázal na viaceré nezrovnalosti v konaní o ROEP a pripomenul, že po zhodnotení Registra nového stavu a bezvýslednej komunikácii bol žalobca nútený písomne dňa 25.8.2008 vyzvať žalovaného na spoluprácu, pričom doposiaľ nedostal na túto výzvu odpoveď, preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nie je účastníkom pozemkových úprav, čo ho viedlo k podaniu tejto žaloby. Okrem iného žiadal aj priznanie pozemkov vydaných urbariátu v roku 1767.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/ a h/ OSP.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPU 80-2010/1708-Ku zo dňa 25.5.2010. Krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom konštatoval, že žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie žaloby. Napriek tomuto tvrdeniu sa krajský súd okrajovo vyjadril k žalobným dôvodom žalobcu.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V zmysle § 249 OSP sa konanie začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Podľa § 250 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté (ods. 1).
Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo (ods. 2).
V zmysle § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
V zmysle § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď žalobu žalobcu, o ktorom tvrdil, že nebol oprávnený na jej podanie, zamietol ako nedôvodnú.
Krajský súd mal predovšetkým skúmať splnenie podmienok konania – okrem iného aj spôsobilosť byť účastníkom konania, procesnú spôsobilosť účastníka konania a po ustálení charakteru preskúmavacieho konania aj otázkou okruhu účastníkov konania a ich prípadného povinného zastúpenia v konaní. Pokiaľ mal krajský súd pochybnosti o tom, čoho sa žalobca vlastne domáhal (jeho pochybnosti sú zjavné z jeho zmienky o nekonkrétnosti a nepresnosti prvých dvoch námietok žaloby ako aj konštatovania o petite žaloby v odôvodnení, že: „...v správnom súdnictve môže súd žalobu zamietnuť alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť, ale nemôže rozhodnúť tak, ako to žiada žalobca“), mal v zmysle § 43 OSP, vyzvať žalobcu na opravu žaloby a tiež ho náležite poučiť o jeho procesných právach a povinnostiach (§ 5 OSP). Až po odstránení naznačených pochybností by mohol krajský súd rozhodnúť a to buď podľa § 250d ods. 3 OSP, ak by došiel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie na podanie žaloby, prípadne z dôvodu neodstránenia vád žaloby brániacich jej vecnému vybaveniu a pod., alebo meritórne podľa § 250j a nasl. OSP. Bez ustálenia podmienok konania na základe výzvy na opravu a následné spresnenie žaloby neboli podmienky na zamietnutie žaloby z dôvodu konštatovania neoprávnenosti žalobcu na jej podanie, o ktorej dôvodoch však napriek tomuto konštatovaniu súd meritórne rozhodoval.
Vzhľadom na uvedenú nedôslednosť postupu súdu prvého stupňa Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho rozsudok podľa § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s § 221 OSP z dôvodov podľa § 221 ods. 1, písm. f/ a h/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 OSP.
Vzhľadom na uvedené neboli predpoklady na to, aby odvolací súd konal vo veci samej. Povinnosťou súdu prvého stupňa v novom konaní bude ustáliť podmienky konania, pokúsiť sa o odstránenie vytýkaných vád žaloby brániacich jej vecnému vybaveniu a následne vo veci zvoliť ďalší postup v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová