1Sžr/206/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ B., bytom H., 2/ ALONEX, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 2172, Považská Bystica, IČO: 36 316 229, obaja právne zastúpení Mgr. Vladimírom Karáskom, advokátom so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Považská Bystrica, so sídlom Centrum 1/1, Považská Bystrica (pôvodne Správa katastra Považský Bystrica, za účasti: E., bytom G., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so sídlom Námestie Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Považská Bystrica č. V 1341/2013 zo dňa 13. mája 2013, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/88/2013-43 zo dňa 10. septembra 2013 v časti o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/88/2013-43 zo dňa 10. septembra 2013 v časti o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalobcom sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením zastavil konanie, a to vzhľadom na späťvzatie žaloby. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, čo odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, keď nezistil zákonné podmienky pre použitie ust. § 146 ods. 2 OSP. Krajský súd sa zaoberal otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, a to podľa procesného výsledku. V prípade, že zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná druhej strane náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil na uplatňovanie, alebo bránenie svojho práva. Pri späťvzatí platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie žalovaného. Musia byt teda splnené dve podmienky, žaloba musí byť podaná dôvodne a k späťvzatiu došlo pre správanie žalovaného. V tomto prípade žaloba bola podaná dôvodne, ale nebolo vzatá späť z dôvodusprávania sa žalovaného. Žalovaný sa nezúčastnil na právnom úkone, len v rámci svojich právomocí vykonal na jej základe zápis do katastra nehnuteľností, tak ako ukladá zákon. Preto nebolo možné priznať žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, a ani voči zúčastnenej osobe, nakoľko nevystupoval v konaní ako žalovaný. Zúčastnená osoba nemá nárok na náhradu trov konania z toho dôvodu, že pre jej správanie bola žaloba zo strany žalobcov zobratá späť, keď sa priamo zúčastnila na právnom úkone, dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv, ktorej uzatvorenie bolo dôvodom na späťvzatie žaloby. Podľa názoru krajského súdu, ak by vystupoval v pozícii žalovaného, bol by povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá OSP uhradiť žalobcom náhradu trov konania. Záverom uviedol, že žalovanému v konaní podľa Piatej časti OSP náhrada trov konania nepatrí.

II.

Výrok o trovách konania napadli žalobcovia odvolaním. Majú za to, že výrok krajského súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalobcom, aspoň voči zúčastnenej osobe je nesprávny a odporuje základnému právu žalobcov na uplatnenie ich práv a oprávnených záujmov v súdnom konaní, ako aj ich právu na priznanie náhrady trov konania, ak je žaloba žalobcov dôvodná a pre zavinené konanie iného účastníka konania bolo konanie zastavené. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že bez súhlasu a vedomia žalobcov, záložný veriteľ a zúčastnená osoba uzatvorili, po podaní žaloby, Dohodu o odstúpení od kúpnych zmlúv, na základe ktorej došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy zavkladovanej na katastri nehnuteľností a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z tejto kúpnej zmluvy žiadali žalobcovia žalobou zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Na základe tejto Dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv Správa katastra Považská Bystrica, na základe návrhu nie žalobcov, záznamom obnovila vlastnícke právo žalobcov a stavu pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy. Žaloba teda bola dôvodná a následný úkon, uzatvorenie Dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv, to potvrdzuje. Obnovením ich vlastníckeho práva zanikol dôvod viesť súdne konanie, a preto zobrali svoju žalobu späť. Spolu o odvolaním predložili žalobcovia viaceré rozhodnutia súdov, ktoré podľa ich názoru poukazujú na možnosť uložiť povinnosť náhrady trov konania aj voči pribratému účastníkovi konania. Žiadali preto, aby odvolací súd zmenil druhý výrok uznesenia krajského súdu a uložil zúčastnenej osobe povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov proti výroku o trovách nie je dôvodné.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zo spisu krajského súdu bolo zistené, že žalobcovia podali žalobu proti rozhodnutiu a postupu Správy katastra Považská Bystrica, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej žalobcami ako predávajúcimi, v zastúpení záložného veriteľa a zúčastnenou osobou ako predávajúcim. Následne došlo zo strany žalobcov k späťvzatiu žaloby, z dôvodu, že bez ich súhlasu, záložný veriteľ a zúčastnená osoba uzatvorili Dohodu o odstúpení od kúpnych zmlúv, na základe ktorej došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy a následne bolo záznamom obnovené vlastnícke právo žalobcov k stavu pred podpisom kúpnej zmluvy. Žiadali konanie zastaviť a priznať imnáhradu vyčíslených trov konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne. Nemohol použiť ust. § 146 ods. 2 OSP, ako to vo svojom odvolaní žalobcovia žiadali. Z prvej vety, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, je zrejmé, že zastavenie konania zapríčinili žalobcovia, a to tým, že svoju žalobu vzali späť. V tomto prípade nie je možné podporne použiť ani druhú vetu ust. 146 ods. 2 OSP, nakoľko nevzali svoj návrh späť pre správanie žalovaného. Nebol preto dôvod na postup podľa § 146 ods. 2 OSP, ale na aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovení § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a žalobcom ich náhradu z dôvodu neúspechu v odvolacom konaní nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.