1Sžr/205/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: D. D., bytom V. XX, práv. zast. Mgr. Vladimírom Karáskom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Stred 60/55 proti žalovanému: Okresný úrad Považská Bystrica, so sídlom Centrum 1/1, Považská Bystrica (pôvodne Správa katastra Považský Bystrica, za účasti Q. Q., bytom S. C., F. XXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s.r.o. so sídlom Považská Bystrica, Námestie Andreja Hlinku 29/34, IČO: 47241411 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 821/2013 zo dňa 9. apríla 2013, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S 89/2013-39 zo dňa 10. septembra 2013 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k 13S 89/2013-39 zo dňa 10. septembra 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením zastavil konanie, a to vzhľadom na späťvzatie žaloby. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, čo odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, keď nezistil zákonné podmienky pre použitie ust. § 146 ods. 2 OSP.

II.

Výrok o trovách konania napadla žalobkyňa odvolaním. Má za to, že výrok krajského súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalobkyni aspoň voči zúčastnenej osobe je nesprávny a odporuje základnému právu žalobkyne na uplatnenie ich práv a oprávnených záujmov v súdnom konaní, ako aj ich právu napriznanie náhrady trov konania, ak je žaloba dôvodná a pre zavinené konanie iného účastníka konania bolo konanie zastavené. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že bez súhlasu a vedomia žalobkyne, záložný veriteľ a zúčastnená osoba uzatvorili zmluvu dňa 7.6.2013, teda po podaní žaloby, Dohodu o odstúpení od kúpnych zmlúv, na základe ktorej došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy zavkladovanej na katastri nehnuteľností a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z tejto kúpnej zmluvy žiadala žalobkyňa žalobou zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Na základe tejto Dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv Správa katastra Považská Bystrica, na základe návrhu nie žalobkyne, záznamom obnovila vlastnícke právo žalobkyne a to k stavu pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy. Žaloba teda bola dôvodná a následný úkon, uzatvorenie Dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv, to potvrdzuje. Obnovením ich vlastníckeho práva zanikol dôvod viesť súdne konanie, a preto zobrali svoju žalobu späť. Spolu s odvolaním predložila žalobkyňa viaceré rozhodnutia súdov, ktoré podľa jej názoru poukazujú na možnosť uložiť povinnosť náhrady trov konania aj voči pribratému účastníkovi konania. Žiadala preto, aby odvolací súd zmenil druhý výrok uznesenia krajského súdu a uložil zúčastnenej osobe povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti výroku o trovách nie je dôvodné.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zo spisu krajského súdu bolo zistené, že žalobkyňa podala žalobu proti rozhodnutiu a postupu Správy katastra Považská Bystrica, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej žalobkyňou zastúpenou záložným veriteľom ako predávajúcou a zúčastnenou osobou ako predávajúcim. Následne došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby z dôvodu, že bez jej súhlasu, záložný veriteľ a zúčastnená osoba uzatvorili Dohodu o odstúpení od kúpnych zmlúv, na základe ktorej došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy a následne bolo záznamom obnovené vlastnícke právo žalobkyne k stavu pred podpisom kúpnej zmluvy. Žiadala konanie zastaviť a priznať im náhradu vyčíslených trov konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne. Nemohol použiť ust. § 146 ods. 2 OSP, ako to vo svojom odvolaní žalobkyňa žiadala. Z prvej vety, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, je zrejmé, že zastavenie konania zapríčinila žalobkyňa, a to tým, že svoju žalobu vzala späť. V tomto prípade nie je možné podporne použiť ani druhú vetu ust. 146 ods. 2 OSP, nakoľko nevzala svoj návrh späť pre správanie žalovaného. Nebol preto dôvod na postup podľa § 146 ods. 2 OSP, ale na aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovení § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a žalobcom ich náhradu z dôvodu neúspechu v odvolacom konaní nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.