1Sžr/2/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobkyne : M.. G. F., nar. X., trvale bytom R., X., zast.: H., IČO: X, so sídlom L., proti žalovanému : 1./ Katastrálny úrad v Bratislave so sídlom Chlumeckého č. 2, 821 03 Bratislava, 2./ Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, so sídlom Ružová dolina č. 27, 821 09 Bratislava, za účasti: 1./U., so sídlom Š., IČO:   X a 2./ E. R., bytom H., X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie žalovanej 2./ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. júna 2011, č. k. 4S 126/2010-99, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa   24. júna 2011 č.k. 4S 126/2010-99, p o t v r d z u j e.

Žalovaná 2./ je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 225,31 €.

Zúčastneným osobám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na katastrálnom orgáne

Rozhodnutie č. 1:

1. Rozhodnutím č. V-19891/2009 z 3. novembra 2009 žalovaná 2./ ako prvostupňový správny orgán podľa § 31b písm. e/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) zastavila konanie vo veci návrhu na povolenie vkladu záložného práva zo zmluvy uzatvorenej medzi bankou U. ako záložný veriteľ a žalobkyňou záložcom a E. R. ako budúcim záložcom, ktorá sa týkala nehnuteľnosti byt č. 3 na 1. poschodí v k.ú. S. M.., LV č. X., do Katastra nehnuteľností v Bratislave. Podľa § 31b písm. ú/ zák. č. 162/1995 Z.z. v znení platnom v čase vydania rozhodnutia sa konanie o návrhu na vklad zastaví, ak v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok.

2. Svoje zamietavé rozhodnutie žalovaná 2./ odôvodnila iba tým, že žalovaná 2./ svojim predchádzajúcim rozhodnutím č. V-19891/2009 zo dňa 29. septembra 2009 prerušila konanie z dôvodu zistených nedostatkov, a to že predložený návrh na vklad nespĺňa podmienky elektronického podania a účastníci konania nezaplatili správny poplatok podľa zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkov v znení neskorších predpisov.

Nakoľko do dňa vydania napadnutého rozhodnutia 1. neboli uvedené nedostatky odstránené, bolo rozhodnuté tak, ako správny orgán uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia 1.

3. Vo vzťahu k možnosti podania opravných prostriedkov žalovaná 2./ poučila účastníkov katastrálneho konania o nemožnosti podať odvolanie v zmysle zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov s právom toto rozhodnutie preskúmať súdom.

Rozhodnutie č. 2:

4. Rozhodnutím č. V-19893/2009 zo dňa 05.11.2009 žalovaná 2./ ako prvostupňový správny orgán podľa § 31b písm. e/ zák. č. 162/1995 Z.z. zastavila konanie vo veci návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe už hore citovanej zmluvy uzatvorenej medzi bankou U. ako záložný veriteľ a žalobkyňou záložcom a E. R. ako budúcim záložcom.

5. Svoje zamietavé rozhodnutie žalovaná 2./ odôvodnila rovnakými dôvodmi, ako tomu bolo v predchádzajúcom rozhodnutí č. 1. Tiež pripojila rovnaké poučenie o odvolacích prostriedkoch. II.

Konanie na prvostupňovom súde

6. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala žalobu z 12. januára 2011 prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Bratislave.

7. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj 1. stupňové správne rozhodnutia a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

8. Pre krajský súd bolo z priloženého spisu preukázané, že Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu bol dňa 16. septembra 2009 doručený tak návrh na vklad záložného práva ako aj návrh na vklad vlastníckeho práva.

9. Krajský súd ďalej poukázal na to, že žalobkyňa následne oba návrhy doplnila dňa   15. októbra 2009, a z jej doplnenia zároveň krajskému súdu vyplýva, že upravila návrh zo dňa 11. septembra 2009 v časti III. tým spôsobom, že netrvá na urýchlenom konaní v zmysle § 32 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z.

10. V súvislosti s uvedeným krajský súd po citácii ustanovenia § 47 Správneho poriadku vyslovil záver, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným 2./ nespĺňajú v dostatočnej miere podmienky, ktoré sú upravené v ust. § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

11. Následnú nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí vidí krajský súd najmä v tom, že žalovaná 2./ bližšie nevyjasnila, ktoré listiny (vrátane žalobkyňou doložených) mala na mysli ako nedostačujúce pre ďalšie konanie. Ďalej preto, že správny orgán sa nijakým spôsobom vo svojich rozhodnutiach nevysporiadal s vykonanou úhradou správnych poplatkov, resp. o poplatkoch v napadnutých rozhodnutiach nerozhodol.

12. Z uvedených dôvodov krajský súd uznal námietky žalobkyne ako opodstatnené, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej 2./ podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. (nepreskúmateľnosť) a vec jej vrátil na ďalšie konanie za účelom odstránenia vytýkaných nedostatkov.

13. Vo vzťahu k žalovanému 1./ pre krajský súd vyplynul záver, že v danej veci skutočne nekonal, žiadne rozhodnutie vo veci nevydal, a preto súd v celom rozsahu jeho námietku pasívnej legitimácie uznal ako dôvodnú a konanie voči nemu z tohto titulu zastavil.

III.

Odvolanie žalovanej 2./ stanoviská A)

14. Vo včas podanom odvolaní bez uvedenia dátumu a doručeného dňa 23. augusta 2011 (č.l. 104) proti rozsudku prvostupňového súdu žalovaná 2./ poukázala na to, že rozsudok (výroky) krajského súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody žalovanej 2/.

15. Predovšetkým žalovaná 2./ poukázala na to, že súdom preskúmavané rozhodnutia, ktorým zastavila katastrálne konanie, nie je rozhodnutím vo veci samej, ale je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka vedenia konania, a ako také je v zmysle ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p. vylúčené z preskúmavania súdom na základe žaloby podľa Druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku.

16. Navyše žalovaná 2./ uviedla, že rozhodnutím o zastavení katastrálneho konania podľa jej mienky neboli dotknuté práva fyzických alebo právnických osôb. Následky rozhodnutia o zastavení konania nevyvolávajú kvalitatívnu zmenu v právach fyzickej alebo právnickej osoby ako rozhodnutia žalovanej 2./ o zamietnutí návrhu na vklad alebo o povolení vkladu.

17. S tým súvisí už skoršia námietka žalovanej 2./ o nedostatku právomoci krajského súdu rozhodovať o žalobe proti procesnému rozhodnutiu správneho orgánu.

18. Súčasne žalovaná 2./ zdôraznila, že žalobkyňa správny poplatok v lehote určenej žalovanou 2./, ani do momentu samotného rozhodnutia o zastavení katastrálneho konania nedoplatila.

19. Žalovaná 2./ rovnako konštatovala, že krajský súd, hoci v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vytýka žalovanému nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutí, tak sám svoj rozsudok vo veci neodôvodňuje inak ako citáciou zákonného ustanovenia správneho poriadku, bez akéhokoľvek zdôvodnenia, v čom vidí nedostatky rozhodnutia žalovaného 2./, resp. jeho nepreskúmateľnosť.

20. Záverom žalovaná 2./ požiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby odvolaním napadnuté výroky súdneho rozhodnutia zmenil a konanie zastavil.

B)

21. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 29. septembra 2011 (č.l. 108) formulovaného prostredníctvom právneho zástupcu vyplýva, že nesúhlasí s námietkami žalovanej 2./

Vo vzťahu k námietke‚ že rozhodnutia o zastavení katastrálnych konaní majú povahu procesných rozhodnutí bez možnosti prieskumu súdom, žalobkyňa s poukazom na ustanovenia § 247 ods. 1 a § 248 písm. a/ O.s.p. konštatovala, že hoci takéto rozhodnutie správneho orgánu je rozhodnutím procesným, tak nejde o rozhodnutie, ktorým sa upravuje konanie, ale katastrálne konanie sa ním ukončuje.

22. Súčasne žalobkyňa pripustila, že žalovaná 2./ vo veci samej opätovne meritórne rozhodla na základe následných nových katastrálnych konaní, čím vyhovela návrhom žalobkyne ako aj zúčastnených osôb.

Podľa § 250o O.s.p. platí, že ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

23. So záverom žalovanej 2./ o nedostatočnosti zdôvodnenia rozsudku krajského súdu žalobkyňa vyslovila nesúhlas. Ďalej pripojila krátku poznámku k   postupu elektronických podaní v katastrálnych konaniach tak, ako ich prezentuje Úrad geodézie a kartografie Slovenskej republiky na svojich internetových stránkach.  

24. Záverom svojho podania žalobkyňa požiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil spolu s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia, ktorých predbežné vyčíslenie pripojila. Súčasne vyslovila požiadavku zvážiť možnosť vo veci nariadiť aj ústne pojednávanie, nakoľko jeho výsledok môže mať vplyv na právnu prax na úseku katastra.  

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd   (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p.   a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore vychádzajúce z občianskoprávnych vzťahov vyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom na procesný charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný).

Po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným   v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

26. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovanou 2./. Na druhej strane podstatou odvolania správneho orgánu ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej 2./, je právna otázka, či rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania je rozhodnutím spôsobilým na súdny prieskum. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

27. Avšak napriek tomu, že žalovaná 2./ svoje odvolanie oprela o viacero námietok, Najvyšší súd sa musí na prvom mieste vysporiadať s procesnou situáciou, tzn. s existenciou nových rozhodnutí v tej istej veci. Až po zistení, že netvoria v zmysle § 103 a 104 O.s.p. neodstrániteľnú prekážku pre súdny prieskum, vzniká žalobkyni, tzn. aj žalovanej 2./ právo na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky).

Podľa § 103 subs. § 246c ods. 1 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to,   či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 subs. § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

28. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla (viď bod č. 22), že žalovaná 2./ vo veci samej opätovne meritórne rozhodla na základe následných nových katastrálnych konaní, čím vyhovela jej návrhom a zúčastnených osôb.

Správne súdnictvo je v zmysle § 244 a nasl. ustanovení O.s.p. zamerané na poskytnutie súdnej ochrany práv a záujmom jednotlivcov, ktoré sú negatívne dotknuté rozhodovacou činnosťou správnych orgánov. Pokiaľ vydaním nového rozhodnutia správny orgán napraví negatívne dôsledky pôvodného meritórneho rozhodnutia, existencia takéhoto novšieho rozhodnutia správneho orgánu predstavuje v zmysle § 103 a 104 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. neodstrániteľný nedostatok podmienok súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia.

Avšak predmetom tohto konania nie je prieskum meritórneho rozhodnutia, ale rozhodnutia správneho orgánu procesného charakteru, v čom sa tak žalobkyňa ako aj žalovaná 2./ zhodli. Preto Najvyšší súd odvolacie konanie nezastavil.  

29. Ďalej Najvyšší súd po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu   k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250ja ods. 3 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých   v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

30. S námietkou žalovanej 2./, že procesné rozhodnutie o zastavení konania je v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. vyňaté zo súdneho prieskumu, sa Najvyšší súd nestotožňuje. Predovšetkým je nutné zdôrazniť, že ustanovenie § 248 O.s.p. je vykonávacou právnou normou pre čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podľa článku 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

31. Ďalej je nepochybné, že katastrálne konanie predovšetkým zabezpečuje a napomáha realizovať a chrániť vlastnícke práva jednotlivcov v zmysle predpokladanom v znení čl. 20 ods. 1 ústavy. V súvislosti s uvedeným je nutné aj pripomenúť vkladové právotvorné účinky zápisu práv k nehnuteľnostiam vyvolaných zmluvami súkromného práva, ktoré sú bližšie zakotvené v ustanovení § 47 Občianskeho zákonníka a § 4, § 5, § 28 a § 70 zák. č. 162/1995 Z.z.

Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach   k nehnuteľnostiam,.................. sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

32. Z uvedených ustanovení vyplýva záver, že nezavkladovaná zmluva súkromného práva týkajúca sa práva k nehnuteľnosti

- zakladá iba obligačný vzťah medzi zmluvnými stranami s podmienenou platnosťou,

- je základným podkladom pre vkladové konanie,

- sama o sebe nespôsobuje vznik absolútnych vecných práv k nehnuteľnostiam a

- nie je hodnoverným údajom na preukázanie vlastníctva tretím osobám (erga omnes). Všetky uvedené vlastnosti nezavkladované zmluvy sa zmenia vydaním kladného vkladového rozhodnutia. Potom ak správa katastra vkladové konanie zastaví v rozpore so zákonom, ide o procesné rozhodnutie spadajúce pod čl. 46 ods. 2 ústavy a ako také nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu.

33. Vo zvyšnej časti sa Najvyšší súd celkom stotožňuje s argumentáciou krajského súdu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodní ako aj o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1./.

V.

34. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalovanej 2./ a stanoviska žalobkyne Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Bude preto ďalšou úlohou žalovanej 2./ v novom konaní zvážiť, či existencia nových rozhodnutí nevytvára niektorú z prekážok v zmysle § 31b zák. č. 162/1995 Z.z., poprípade v zmysle subsidiárneho pôsobenia § 30 Správneho poriadku. Ak uvedené prekážky neexistujú, potom bude musieť odstrániť nedostatky vytknuté krajským súdom.

35. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku.

Podľa § 151 ods. 1   O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia   s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi   v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá : 1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobkyne podaním   z 29. septembra 2011 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky   č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.1.1. vyjadrenie k odvolaniu (11)......... 1 úkon práv. pomoci   180, 35 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrad rež. paušálu   7,41 €

  celkom náhrada právneho zastúpenia :   187,76 €

2. z náhrady 20 % DPH   37,55 €

tzn. v celkovej sume : 225, 31 €

Nakoľko úspešná žalobkyňa bola zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o výpočte náhrady právneho zastúpenia sú obsiahnuté v podaní zo dňa 29. septembra 2011, ktorý je súčasťou súdneho spisu krajského súdu (č.l. 110).

37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri účastníctve v konaní podľa 3. hlavy je nutné vychádzať z ustanovenia § 250m ods. 3 O.s.p., podľa ktorého účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Vo vzťahu k možným nárokom na náhradu trov konania zúčastnených osôb v konaní podľa 3. hlavy si Najvyšší súd v zmysle § 250m ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. osvojil extenzívny výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré toto právo však priznávajú iba aktívnym účastníkom súdneho konania, kam nepriamo priraďujú iba navrhovateľa a odporcu. Najvyšší súd preto už dlhodobo deklaruje, že právo na náhradu trov súdneho konania prislúcha pri splnení ďalších podmienok aj zúčastneným osobám. Nakoľko však v prejednávanej veci zúčastnené osoby argumentačne nepodporovali postoj žiadnej strany, nie je možné im priznať právo na náhradu trov na základe princípu úspešnosti v konaní.

38. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava evidencie nehnuteľností je iba čiastočne spojená s právnymi vzťahmi uvedenými v § 7 ods. 1 O.s.p.), a hoci žalobkyňa označila pojednávanie vo veci za vhodné, Najvyšší súd nezistil, že v konaní by bolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie, a z iných dôvodov tiež nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

39. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie.

Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Nakoľko túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyužil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).

V Bratislave 11. decembra 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Lenka Štefčíková