1Sžr/174/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci žalobcu: T. Z., bytom Z., A., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom, Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: Poľovnícke združenie vlastníkov pozemkov „HÁJ", Skačany, právne zastúpeného Právnym centrom s.r.o., so sídlom Žilinská 8, Bratislava, IČO: 36 698 873, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1/2011 zo dňa 10.2.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/21/2011-76 zo dňa 22.5.2012 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/21/2011-91 zo dňa 27.9.2012 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/21/2011-76 zo dňa 22.5.2012 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/21/2011-91 zo dňa 27.9.2012 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 134,79 Eur (titulom náhrady trov právneho zastúpenia) k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odôvodnenie

I Predmet konania

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 22.5.2012 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.02.2011 o odvolaní žalobcu proti jeho vylúčeniu z členstva v PZ a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a ods. 3 O.s.p.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 679,38 Eur, do troch dní.

Opravným uznesením vydaným dňa 27.9.2012 opravil krajský súd postupom podľa § 164 O.s.p. záhlavie a časť výroku rozsudku č. k. 11S/21/2011-76 zo dňa 22.5.2012 tak, že správne uviedol,,...opreskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1/2011 zo dňa 10.2.2011...”.

V dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu z členstva pre hrubé porušenie Domáceho poriadku PZ (privlastnenie si zveri patriacej PZ) a čl. 3 ods. 2 písm. c/ Stanov PZ a § 13 ods. 2 písm. c/ Stanov SPZ postupom podľa § 20 ods. 1 písm. d/ Stanov SPZ, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom a preto ho podľa § 250 ods. 2 písm. c/ a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd poukázal na to, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobca spolu s p. V. dňa 7.11.2010 nenahlásil ulovenie jedného kusa zveri, jelenčaťa, s úmyslom privlastniť si ho. Žalobca popieral spáchanie tohto skutku a napádal rozhodnutie pre nezistený skutkový stav a procesné pochybenia.

Krajský súd rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže vo veci nebol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav (§ 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., § 32 ods. 1 Správneho poriadku). Zdôraznil, že súdu nebol predložený úplný spis, keďže sa v ňom nenachádza časť o dokazovaní a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a žalovanému uložil, aby v ďalšom konaní vypočul zápisnične žalobcu, V., poľovného hospodára A., svedkov K., O. a Ing. M.. Krajský súd poukázal na to, že pri preskúmaní vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom pred vydaním rozhodnutia a dokazovanie vykonáva len výnimočne, nemôže nahrádzať správny orgán (§ 250i ods. 1 O.s.p.), a keďže vo veci nebol zistený skutkový stav dostatočne, nemohol krajský súd akceptovať návrh žalovaného na vypočutie svedkov. Medzi tvrdením účastníkov o skutku boli zásadné rozdiely a preto musí žalobca zdôvodniť, prečo ulovenú zver nepredložil poľovnému hospodárovi na váženie na obvyklom mieste, t.j. u pomocného hospodára K., ale ju zaviezol domov, ďalej kedy (časový údaj) previezol druhý sporný kus zveri od Ing. M., keďže na lístku o pôvode ulovenej raticovej zveri č. 4/10, ktorý žalovanému dodatočne predložil, je uvedený ako prepravca (podľa žalovaného hneď ráno 7.11.2010, hoci bol skoro ráno na poľovačke, mal dva kusy zveri doma, čo videli A. a K.). Podobne aj Ing. M. sa musí k dopraveniu zveri žalobcovi podrobne vyjadriť a tiež aj zdôvodniť, prečo je na lístku č. 4/10 uvedený ako dopravca žalobca, pričom vo vyhlásení k lístku Ing. M. tvrdil, že on zver dopravil žalobcovi, ktorý vtedy nebol doma. Zápisnice o vypočutí žalobcu a svedkov musia byť súčasťou administratívneho spisu.

Krajský súd dal za pravdu aj ďalším námietkam žalobcu týkajúcim sa procesných pochybení žalovaného. Oznámenie o vylúčení z členstva zo zasadnutia výboru PZ zo dňa 11.11.2010 a rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia nezodpovedajú zákonnému postupu. Podľa názoru krajského súdu oznámenie o vylúčení sa zrejme týkalo oznámenia o začatí správneho konania, ktoré sa neoznamuje rozhodnutím a neprichádza do úvahy pripustenie opravného prostriedku. Krajský súd tu poukázal na § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., v zmysle ktorého sa na konanie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok (zák. č. 71/1967 Zb.) a preto musí správne rozhodnutie mať náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku, najmä vo výroku musí byť uvedený právny predpis, podľa ktorého sa rozhodovalo a presne popísaný skutok, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným. Disciplinárne trestanie je istý druh trestania, kde sa uplatňujú zásady trestného konania. Po odstránení nedostatkov môže žalovaný vo veci opäť rozhodnúť.

II Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný. Následne podal odvolanie aj proti opravnému uzneseniu a nakoniec odvolaciemu súdu doručil podanie zo dňa 23.10.2012 označené ako „doplnok k odvolaniu“. Všetky tieto podania (celkovo 3) sú v podstate obsahovo totožné - žalovaný krajskému súd vytýkal nesprávne označenie preskúmavaného rozhodnutia, keď krajský súd v rozsudku uviedol č. 2/2011, ktoré však bolo vydané voči inému členovi združenia; žalovaný vydal dňa 10.2.2011 dve rozhodnutia o vylúčení z členstva v Poľovníckom združení vlastníkov pozemkov „HÁJ” Skačany,označené pod č. 1/2011 a č. 2/2011. Ďalej argumentoval, že v petite napadnutého rozsudku (žalovaný mal zrejme na mysli výrok) navyše absentuje konkrétna špecifikácia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré má byť rozsudkom krajského súdu zrušené. Nedostatok rozsudku videl žalovaný aj v tom, že krajský súd neuviedol lehotu, v ktorej je žalovaný povinný nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania a preto považoval rozsudok za neurčitý a nezrozumiteľný.

Ku skutočnostiam uvedeným v odôvodnení rozsudku dodal, že správne konanie bolo riadne začaté oznámením o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené a že žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku.

V odvolaní proti opravnému uzneseniu žalovaný namietal zvolený postup krajského súdu, ktorý nedostatok rozsudku odstránil len formou opravného uznesenia. Podľa neho ide o porušenie práva a teda nie je možné ho odstrániť len na základe vydania opravného uznesenia. Vytýkané vady rozsudku boli podľa žalovaného podstatnou chybou, ktorú nemožno subsumovať pod chybu v písaní a počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť. Krajský súd podľa neho nerozhodol o celom návrhu a preto mal rozhodnúť formou dopĺňacieho rozsudku.

Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; zrušiť navrhol aj opravné uznesenie. III Stručné zhrnutie vyjadrenia žalobcu k odvolaniam žalovaného

Žalobca k odvolaciemu dôvodu žalovaného o absencii lehoty na zaplatenie trov konania poukázal na § 160 O.s.p., z ktorého jasne vyplýva, že v prípade neuvedenia lehoty na zaplatenie platí zákonné ustanovenie, ktoré nariaďuje splniť si svoju povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K ďalším dôvodom žalovaného žalobca uviedol, že nesprávne označenie preskúmavaného rozhodnutia sa zjavne stalo nedopatrením a z celého spisového materiálu, ako aj z celého odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplynulo, že žalobcom je T. Z. a rozudok sa týka rozhodnutia žalovaného č. 1/2011 a nie č. 2/2011.

Žalobca zotrval na svojom názore o tom, že postup správneho orgánu bol zmätočný a nepreskúmateľný a v hrubom rozpore so zásadami správneho konania. Uviedol, že dňa 11.11.2010 sa konalo zasadnutie výboru PZ vlastníkov pozemkov „HÁJ” Skačany, ktoré prijalo uznesenie č. 5/2010 a toho istého dňa bola zaslaná listina - oznámenie o vylúčení z PZ, v ktorej ako poučenie bolo uvedené: „Proti tomuto rozhodnutiu sa môžeš odvolať na Členskú schôdzu PZ prostredníctvom Výboru PZ do 15 dní od doručenia“. Podľa tohto poučenia nebolo jasné, o aké rozhodnutie išlo, proti čomu sa možno odvolať, ďalej nebol známy ani výrok rozhodnutia, teda či išlo len o oznámenie alebo o rozhodnutie. Ďalej výbor PZ vydal ďalšie rozhodnutie dňa 28.12.2010 o uložení kárneho opatrenia, vylúčenie z členstva v PZ vlastníkov pozemkov „HÁJ” Skačany. Žalovanému vytýkal, že jeho rozhodnutia nemali náležitosti podľa Správneho poriadku (výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní). Výrok ako najdôležitejšiu časť správneho rozhodnutia považoval za úplne zmätočný, pretože žalovaný vo výroku spomenul porušenie stanov PZ čl. 3 práva a povinnosti členov PZ ods. 2 písm. C, ten ale znie: „Členov do PZ prijíma členská schôdza na základe návrhu výboru, ktorý prerokoval písomné žiadosti z radov čakateľov na členstvo v PZ”.

Podľa žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného vydané v rozpore so zákonom, nemá zákonom požadované náležitosti a preto navrhol rozsudok krajského súdu v spojení s opravným prostriedkom potvrdiť. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

IV Argumentácia rozhodnutia žalovaného

Žalovaný v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím na odvolanie žalobcu potvrdil vylúčenie žalobcu z členstva pre hrubé porušenie Domáceho poriadku PZ (privlastnenie si zveri patriacej PZ) a čl. 3 ods. 2písm. c/ Stanov PZ a § 13 ods. 2 písm. c/ Stanov SPZ postupom podľa § 20 ods. 1 písm. d/ Stanov SPZ. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca spolu s V. dňa 7.11.2010 nenahlásil ulovenie jedného kusa zveri, jelenčaťa, s úmyslom privlastniť si ho.

V Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok i opravné uznesenie sú vydané v súlade so zákonom, a preto ich podľa § 219 ods. 1 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. ako vecne správne vo výroku z nasledovných dôvodov potvrdil. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. septembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení účinnom od 1.9.2009 sa tento zákon nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva.

Pred účinnosťou zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o poľovníctve), ktorým došlo k úprave postavenia poľovníckych združení, bolo poľovnícke združenie občianskym združením, registrovaným na výkon práva poľovníctva, na ktoré sa vzťahovali ustanovenia zákona o združovaní občanov. Od 1.9.2009 bola ale takáto pôsobnosť vylúčená.

Podľa § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve Občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu (zákon o združovaní občanov) je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 246 ods. 1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 246a ods. 1 O.s.p. miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje s úmyslom udržať svoju doterajšiu judikatúru na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr/56/2011 zaoberajúci sa obdobnou otázkou: „...V súvislosti s uvedeným je nutné poukázať na teóriu správneho práva (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správni právo, Obecná část, 6. vydaní, Praha: C. H. Beck, 2006, str. 105 a nasl.), podľa ktorej medzi subjekty verejnej správy sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré teória člení na územné, osobné a reálne korporácie. Najmä osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných povolaní alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec korporácie odopreté. Uvedené členstvo potom odborná literatúra označuje ako nútené členstvo, lebo iba členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje napríkladjednotlivca na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi...... Navyše uvedený verejnoprávny charakter aj v súčasnosti podporuje zák. č. 274/2009 Z.z., ktorý prostredníctvom svojho § 41 a nasl. ustanovení vytvára komorový systém, tzn. systém záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä § 51 cit. zákona), a ďalej aj systém prísnej kontroly etického správania jednotlivých členov s tým, že podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor štátnej správy (§ 71 v spojení s § 75 zák. č. 274/2009 Z.z.)...“ (koniec citovaného textu).

Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je z vyššie uvedeného zrejmé, že žalovaný ako subjekt práva má samosprávny a združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský princíp. Kárne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckej organizácie, je podľa odvolacieho súdu jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby - člena žalovaného. Rozhodnutia žalovaného vydané v rámci kárneho konania preto nemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu.

Pokiaľ teda krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci súdneho prieskumu, jeho postup bol správny a nachádza oporu v judikatúre NS SR (sp. zn. 1 Sžr/42/2012 z 13.4.2012, sp. zn. 1 Sžr/153/2011 zo dňa 6.3.2012).

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti „oznámeniu“ o jeho vylúčení z členstva pre hrubé porušenie Domáceho poriadku PZ (privlastnenie si zveri patriacej PZ) a čl. 3 ods. 2 písm. c/ Stanov PZ a § 13 ods. 2 písm. c/ Stanov SPZ postupom podľa § 20 ods. 1 písm. d/ Stanov SPZ. Žalovaný odvolaniu nevyhovel a na základe podanej žaloby žalobcu bolo toto rozhodnutie žalovaného krajským súdom zrušené.

Žalovaný v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal nesprávne číselné označenie preskúmavaného rozhodnutia, keď krajský súd uvádzal č. 2/2011, hoci rozhodnutie týkajúce sa žalobcu má označenie 1/2011. Krajský súd vytýkaný nedostatok odstránil postupom podľa ustanovenia § 164 O.s.p., keď vydal vo veci opravné uznesenie. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd postupoval v súlade so zákonom, nakoľko uvedené ustanovenie umožňuje súdu kedykoľvek, a to aj bez návrhu, opraviť v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. V danej veci treba považovať chybné číslené označenie rozhodnutia žalovaného za zrejmú nesprávnosť, ktorá je odstrániteľná práve uvedeným postupom aký zvolil krajský súd. V žiadnom prípade nejde o vadu, ktorá by mohla byť dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu, čo by bolo navyše nehospodárne. Z celého rozsudku krajského súdu je totiž bezpochybne zrejmé, že sa prekúmava rozhodnutie o vylúčení žalobcu z radov žalovaného a to na základe jeho žalobného návrhu; žalobca by sa nemohol domáhať preskúmania rozhodnutia, ktoré sa ho netýka, teda ktorým by nebol žiadnym spôsobom dotknutý na svojich právach. Skutočnosť, že ide o toto konkrétne rozhodnutie navyše vyplýva aj zo slovného označenia preskúmavaného rozhodnutia, keď krajský súd opakovane uvádzal, že išlo o rozhodnutie o vylúčení žalobcu z členstva v PZ. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaného, že krajský súd mal vydať dopĺňací rozsudok. Uvedená situácia - chybné označenie preskúmavaného rozhodnutia - jednoznačne nie je uvedená v ustanovení § 166 O.s.p. upravujúcom podmienky, kedy súd vydáva dopĺňací rozsudok, pretože krajský súd nezabudol rozhodnúť o časti konania, trovách, či o predbežnej vykonateľnosti.

K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že v rozsudku nebola uvedená lehota na plnenie náhrady trov konania žalobcovi, Najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého je súdom uloženú povinnosť potrebné splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Ďalšie odvolacie dôvody žalovaný neuviedol a neodvolal sa ani proti výroku o trovách konania.

Najvyšší súd však dáva žalovanému do pozornosti, že v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že i rozhodnutie o kárnom opatrení vo forme vylúčenia člena z poľovníckeho združenia podlieha režimu Správneho poriadku a rovnako tak i konanie mupredchádzajúce.

Podľa § 47 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1).

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2).

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3). Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom (ods. 4).

V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia (ods. 5).

Ak sa teda žalobca v správnom konaní odvolal voči svojmu vylúčeniu z PZ namietajúc, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané postupom v súlade so Správnym poriadkom, nemalo zákonom požadované náležitosti a žalovaný rozhodol bez dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom žalovaný jeho odvolaniu napriek týmto zrejmým vadám a nedostatkom svojho prvostupňového rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho nevyhovel, bolo na mieste jeho rozhodnutie zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie, v ktorom bude jeho úlohou vysporiadať sa s odvolaním žalobcu, doplniť dokazovanie v krajským súdom naznačenom smere a následne opätovne rozhodnúť v súlade so Správnym poriadkom.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok žalovaného Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého priznal v konaní úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania podľa jeho vyčíslenia a to v sume 134,79 Eur. Trovy konania boli určené podľa § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby - podanie odvolanie - 127,16 Eur a z prislúchajúceho režijného paušálu v sume 7,63 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.