Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžr/166/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J., nar. X., bytom P.P., zast.: JUDr. Jozefom Pirkovským, Spoločnosť advokátov Prešov, advokátskou spoločnosťou so sídlom Hlavná č. 19, Prešov, proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Prešove, so sídlom Masarykova č. 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 07. júla 2011 č. k. 1S 88/2010- 36, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 07. júla 2011 č. k. 1S 88/2010-36 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. 10/00183-FA z 01. júna 2010 žalovaný v medziach svojich oprávnení podľa § 71 ods. 2 písm. b), § 73 písm. c) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Snine č. j. OLÚ2009/00001-l/Ka zo 14.01.2009 v jeho výrokovej časti tak, že znie nasledovne [odvolací súd cituje podstatnú časť zmeneného výroku relevantnú pre ďalšie konanie]:
„Obvodný lesný úrad v Snine, v zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov schvaľuje zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva (ďalej len“ nájomná zmluva“) v uznanom Poľovnom revíri Pčoliné, písomne uzavreté medzi nájomcom, t.j. Poľovníckou spoločnosťou Pavlovec Pčoliné a prenajímateľmi:
Urbárska spoločnosť HRUN pozemkové spoločenstvo Čukalovce na výmere 304 ha lesných pozemkov
ROTAX-ARCH spol. s.r.o. zastúpená B. na výmere 291,03 ha poľnohospodárskych pozemkov
Gréckokatolícka cirkev farnosť Pčoliné a Čukalovce spolu na výmere 19,74 ha lesných pozemkov a 53,44 ha poľnohospodárskych pozemkov
Agrifop, a.s., Duchnovičova 573/18 Stakčín na výmere 5,18 ha poľnohospodárskych pozemkov
SVP, OZ Košice, na výmere 14,56 ha vodných plôch B., v zastúpení M., na výmere 840,66 ha lesných pozemkov na základe splnomocnenia
Vlastníci poľovných........ M., P.P., na výmere 0,95 ha lesných pozemkov a 8,61 ha poľnohospodárskych pozemkov
Uvedené poľovné pozemky sú začlenené do Poľovného revíru Pčoliné, uznaného rozhodnutím Lesného úradu v Humennom zo dňa 25. mája 1993 č. LU-502/93-Ki o celkovej výmere 4.110 ha.
Platnosť schválených nájomných zmlúv je stanovená na dobu 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. Ďalej žalovaný poukázal na tú námietku žalobcu, že správny orgán pri rozhodovaní akceptoval okrem iného aj zmluvu o nájme uzavretú medzi H. a nájomcom Poľovnícka spoločnosť Pavlovec o postúpení výkonu práva poľovníctva s tým, že H. mala uznesením Okresného súdu v Humennom č. k. 5C 121/04 zo dňa 22.06.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 174/04 zo dňa 23.08.2004 uložený zákaz nakladať s majetkom, s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. v k. ú. P., a to najmä nepreviesť nehnuteľnosti na inú fyzickú či právnickú osobou odplatne či bezodplatne, uzavrieť nájomnú zmluvu, záložnú zmluvu, zriadiť vecné bremeno odplatne či bezodplatne, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad, vykonávať právo hospodárenia, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na príslušnom okresnom súde.
3. Vzhľadom na hore uvedené uznesenie Okresného súdu v Humennom žalovaný svoje pozmeňujúce rozhodnutie odôvodnil s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Obdo 1/03 [podľa uvedeného rozsudku občianske právo upravuje nájom veci, a výkon práva poľovníctva nie je vec] tým, že pani H. je evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností evidovaných na LV č. X. v k. ú. P.. Podľa právoplatného uznesenia Okresného súdu v Humennom č. 5C 121/04 Okresný súd Humenné zakázal menovanej H. nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. v k. ú. P. ako s vecou. Žalovaný preto dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu v Humennom o predbežnom opatrení sa netýka výkonu práva poľovníctva, nakoľko uvedená vlastníčka poľovných pozemkov nedávala do nájmu nehnuteľnosť, ale výkon práva poľovníctva. S uvedeným názorom žalovaného sa malo stotožnilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky prostredníctvom svojho rozhodnutia č. j. 2320/2009-730/1072 z 10.06.2009.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu z 29.07.2010 na Krajský súd v Prešove.
5. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
6. Vychádzajúc z ustanovení § 247 ods. 1, § 244 ods. 3 a § 249 ods. 2 O.s.p. krajský súd poukázal na to, že Okresný súd v Humennom obmedzil výkon vlastníckeho práva H. vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. v k. ú. P., ktoré obmedzenie presne špecifikoval tým, že jej zakázal nakladať s týmito nehnuteľnosťami, a to najmä „aby nepreviedla tieto nehnuteľnosti na inú fyzickú či právnickú osobu odplatne, či bezodplatne, aby neuzavrela nájomnú zmluvu, záložnú zmluvu, nezriadila vecné bremená odplatne, či bezodplatne, nevložila tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad inej právnickej osobe, nevykonávala práva obhospodarovania v zmysle LHP, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C 121/04.“
7. Podľa krajského súdu je nesporné, pričom pri svojom názore sa opieral tiež o hore citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že Okresný súd v Humennom uznesením zo dňa 22.06.2004 sp. zn. 5C 121/04 nezakázal H. uzatvárať nájomnú zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva, lebo ak tak mienil urobiť, potom takéto obmedzenie vlastníckeho práva mal vo výroku svojho uznesenia uviesť.
8. Ďalej k svojej argumentácii krajský súd pripojil doslovnú citáciu § 2 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb., z ktorého mu vyplýva názor (okrem iného potvrdený aj iným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 88/2009), že výkon práva poľovníctva nie je vec.
9. Ak potom žalobca tvrdí, že v dôsledku schválenia nájomných zmlúv, ktoré uzavrela Poľovnícka spoločnosť Pavlovec ako prenajímateľ s nájomcami, vrátane H., malo byť porušené jeho subjektívne právo na výkon práva poľovníctva, krajský súd poukázal na to, že podľa § 14 ods. 4 zák. č. 23/1962 Zb. má každý z vlastníkov spoločného poľovného revíru má prednostné právo na vznik členstva v poľovnom združení.
10. Rovnako k námietke o platnosti zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva sa krajský súd vyjadril, že sa stotožňuje s názorom správneho orgánu, že táto otázka nemôže byť predmetom správneho konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.12.2008 sp. zn. 1Cdo 84/2008), a aj keď sa na platnú zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva vyžaduje schválenie príslušného správneho orgánu v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb., v prípade spornosti otázky platnosti tejto zmluvy poskytuje ochranu ohrozeným alebo porušeným právam súd.
11. Tiež krajský súd odmietol námietku žalobcu o porušení subjektívnych práv žalobcu, ktoré mu garantuje čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s tým poukázal na to, že uznaný poľovný revír v predmetnej veci je treba posudzovať ako spoločnú vec podľa § 136 Občianskeho zákonníka, a teda menšina sa musí podriadiť väčšine. Takisto k porušeniu subjektívnych práv žalobcu podľa krajského súdu nemohlo dôjsť ani v dôsledku toho, že právo poľovníctva na uvedených nehnuteľnostiach chcel vykonávať prostredníctvom Poľovníckej spoločnosti Urbárska Pčoliné.
12. Krajský súd ďalej zdôraznil tú skutočnosť, že pri súperení viacerých poľovných združení, ako je tomu v predmetnej veci, kto bude poľovať v danej lokalite, rozhoduje väčšinový vlastník revíru o tom, s kým uzavrie zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri. Ak Poľovnícke združenie Urbárska Pčoliné bolo toho názoru, že nájomná zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva medzi Poľovníckou spoločnosťou Pavlovec a p. B., ktorá vzhľadom na výmeru pozemkov bola rozhodujúcim subjektom, je neplatná, potom nič mu nebránilo v tom, aby podal žalobu na súd o určenie neplatnosti tejto zmluvy a požiadal prvostupňový správny orgán o prerušenie konania.
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská A)
13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 10.08.2011 (č. l. 44 – tzn. že odvolanie bolo podané na 14. deň, tzn. v predposledný deň zákonnej lehoty) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu stručne poukázal na to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
14. Záverom žalobca požadoval zrušenie rozhodnutia bez bližšej špecifikácie dôvodov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Čo sa týka doplnenia bližších dôvodov odvolania, k nim právny zástupca žalobcu uviedol, že ich doplní v lehote 15 dní.
B)
15. Uznesením krajského súdu zo dňa 12.09.2011 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p., aby chýbajúce náležitosti odvolania doplnil.
16. Podaním zo dňa 28.09.2011 označeným ako Doplnenie dôvodov odvolania (č. l. 51) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že nemôže súhlasiť s právnymi názormi krajského súdu vyslovených ohľadne vplyvu uznesenia Okresného súdu v Humennom na možnosť H. uzatvárať nájomnú zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva, a zotrval na svojom skôr naznačenom odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
17. Žalobca v doplnení odvolania vyslovil nesúhlas s názorom krajského súdu, že nebolo možné zrušiť niečo, čo vlastníčke H. uznesením okresného súdu zakázané nebolo. Takýto postup krajského súdu žalobca označil ako zužujúci výklad obsahu uznesenia o predbežnom opatrení.
18. Ďalej upozornil na to, že nakoľko sama H. podala návrh na čiastočné zrušenie uznesenia Okresného súdu v Humennom o predbežnom opatrení v rozsahu zákazu uzavrieť nájomnú zmluvu na výkon práva poľovníctva, potom aj jej malo byť zrejmé, že predbežné opatrenie o zákaze uzavrieť nájomnú zmluvu sa týka nájomnej zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva.
19. Na základe tohto záveru žalobca sa domnieva, že neboli splnené zákonné podmienky, resp. sa vytvorila zákonná prekážka brániaca tomu, aby správny orgán mohol schváliť zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva. Nakoľko ide o predbežný úsudok, mal správny orgán podľa žalobcu k nemu procesne pristupovať ako k predbežnej otázke.
20. Z týchto dôvodov žalobca tvrdí, že uvedeným postupom došlo k porušeniu § 14 Správneho poriadku, § 16 ods. 1 a § 14 ods. 1 a 3 zák. č. 23/1962 Zb. (viď hore uvedený odvolací dôvod). Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie okresného národného výboru. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len "vlastníci spoločného poľovného revíru"). Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 23/1962 Zb. výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.
21. V súvislosti s uvedeným žalobca ďalej poukázal na to, že došlo bez súhlasu žalobcu k nútenému obmedzeniu jeho vlastníckeho práva (garantovaného mu Ústavou Slovenskej republiky), hoci toto obmedzenie je možné iba v nevyhnutnej miere alebo vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primerané náhradu
22. V dôsledku napadnutého rozhodnutia žalobca vyslovil názor, že nemôže realizovať výkon práva poľovníctva v rozsahu, akom by chcel, a ako to zodpovedá jeho vlastníckym právam.
23. Záverom (viď v obdobných intenciách aj bod č. 14) žalobca požadoval zrušenie rozhodnutia krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
C)
24. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.10.2011 (č. l. 60) vyplýva, že súhlasí s rozsudkom krajského súdu nielen v jeho výrokovej časti ale aj s jeho podrobným odôvodnením.
25. Záverom žalovaný požadoval napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správne a spravodlivý podľa ustanovení § 219 O.s.p. Zároveň vyslovil súhlas, aby odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
27. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či krajský súd spolu so žalovaným svojou interpretáciou uznesenia okresného súdu o predbežnom opatrení nezasiahol základných ľudských práv žalobcu na vlastníctvo. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
28. Na prvom mieste po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).
1) K nutnosti prihliadať na dodatočné odvolacie body:
29. Na prvom mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť tú skutočnosť, že hoci žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal včas odvolanie, tak toto podanie nespĺňalo (č. l. 44 súdneho spisu) zákonom kladené požiadavky na obsah a rozsah odvolania. Strohosť odvolania a absencia, resp. nedostatok odvolacích dôvodov, ktoré vytvárajú rámec prieskumu odvolacieho konania (právny zástupca žalobcu iba naznačil, že odvolacie dôvody sa opierajú o ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), je v zmysle § 209 O.s.p. odstrániteľnou vadou odvolania. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd konštatovať, že k naplneniu právneho pojmu odvolací dôvod nepostačuje zo strany žalobcu zastúpeného právne kvalifikovanou osobou (advokátom) iba uvedenie zákonného textu bez objasnenia logických súvislostí, v čom žalobca napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny (§ 205 ods. 1 O.s.p.), resp. že prvostupňový súd postupoval v rozpore so zákonom. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
30. V opísanom prípade zákonodarca ukladá prostredníctvom § 209 O.s.p. prvostupňovému súdu notifikačnú povinnosť, aby vyzval odvolateľa na reparáciu odstrániteľných nedostatkov odvolania, tzn. absentujúcich odvolacích dôvodov, ex offo postupom.
Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
31. Avšak, ani za tejto situácie nesmie prvostupňový súd opomenúť zákonnú časovú limitáciu na rozšírenie rozsahu a odvolacích dôvodov, ktorá je zakotvená v ustanovení § 205 ods. 3 O.s.p., a preto je nepochybné, že uvedenú notifikačnú povinnosť musí prvostupňový súd realizovať bezodkladne a ku stupni naliehavosti tomu zodpovedajúcimi prostriedkami komunikácie. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
32. Z priloženého súdneho spisu je evidentné, že odvolanie bolo žalobcom podané osobne na 14. deň zákonnej lehoty (10.08.2011), tzn. v jej predposledný deň pred uplynutím. Za tejto situácie krajský súd po oboznámení sa s nedostatočným obsahom si mal urýchleným spôsobom splniť svoju notifikačnú povinnosť. Krajský súd však takto nekonal a neoprávnene poskytol žalobcovi legitímnu nádej, že svoje odvolanie môže rozšíriť o odvolacie dôvody, o čom nasvedčuje jeho nasledujúci postup:
1. dňa 08.09.2011 bolo vypracované poverenie pre vyššieho súdneho úradníka na odstraňovanie vád odvolania,
2. dňa 12.09.2011 bolo vydané uznesenie podľa § 209 O.s.p. so stanovením 10 dňovej lehoty,
3. 29.09.2011 právny zástupca doručil na krajský súd podanie označené ako doplnenie dôvodov odvolania. Hore uvedeným postupom krajský súd vôbec nenaplnil cieľ urýchliť odvolacie konanie, ale zaviazal Najvyšší súd, aby o takomto odvolaní musel, napriek jeho evidentným nedostatkom, konať.
2) K relevantnosti prejavu vlastníka:
33. Žalobca v svojom doplnenom odvolaní najmä upozornil na konanie H., ktorá tým, že podala návrh na čiastočné zrušenie uznesenia Okresného súdu v Humennom o predbežnom opatrení v rozsahu zákazu uzavrieť nájomnú zmluvu na výkon práva poľovníctva, mala podľa žalobcu implicitne potvrdiť, že predbežné opatrenie súdu o zákaze uzavrieť nájomnú zmluvu sa týka aj zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva.
34. Uvedená argumentácia je celkom nedôvodná, lebo išlo o dispozitívne oprávnenie, ktoré menovaná H. mala právo využiť a aj tak učinila. Následne viazať jej konanie s následkami, ktoré z neho vôbec nevyplývajú, toto musí Najvyšší súd odmietnuť. S prihliadnutím na materiálne a formálne dôsledky súdnych rozhodnutí je nutné povedať, že nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá (právny štát) ale aj čl. 141 ods. 2 (osamostatnenie súdnej moci) a čl. 142 ods. 1 (výnimočná právomoc súdnej moci) Ústavy Slovenskej republiky sú zvyšné subjekty povinné rešpektovať účinky súdnych rozhodnutí.
35. S poukazom na hore citované súdne rozhodnutia (viď najmä body č. 8 a 10) je nepochybné, že Okresný súd v Humennom uznesením zo dňa 22.06.2004 sp. zn. 5C 121/04 tak, ako správne konštatoval krajský súd, nezakázal H. uzatvárať zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva, lebo ak tak mienil urobiť, potom takéto obmedzenie vlastníckeho práva mal v súlade so zásadou právneho štátu vo výroku svojho uznesenia uviesť. Nakoľko tak neurobil, nie je možné toto uznesenie vykladať v tom duchu, že menovanej H. aj zakazuje v rámci svojho vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti uzatvárať zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva.
36. Ďalej žalobca brojil (bod č. 22) proti napadnutému rozhodnutiu z toho dôvodu, že nemôže realizovať výkon práva poľovníctva v rozsahu, akom by chcel, a ako to zodpovedá jeho vlastníckym právam. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd poukázať na obsah ustanovenia § 14 zák. č. 23/1962 Zb., ktoré upravuje „a priori“ (§ 14 ods. 2) alebo „ex post“ podmienky na zapojenie sa vlastníka spoločného poľovného revíru do výkonu práva poľovníctva. Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 23/1962 Zb. vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.
Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 23/1962 Zb. platí, že ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý podľa odseku 3, chce vykonávať právo poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.
37. Na základe citovaných ustanovení sa Najvyšší súd nemôže stotožniť s názorom žalobcu, že došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva, lebo nemôže vykonávať právo poľovníctva na svojom pozemku. v súvislosti s uvedeným Najvyšší súd dáva do pozornosti tú osobitosť výkonu práva poľovníctva, že jeho výkon je viazaný na uznaný poľovný revír (§ 5 zák. č. 23/1962 Zb.). Preto nie každý vlastník pozemku môže legitímne očakávať, že aj jeho pozemok mu umožní výkon tohto práva. Navyše poľovný revír je väčšinou vytváraný z viacerých pozemkov, tzn. sa vytvára spoločná nehnuteľnosť, kde vlastnícke práva k jednotlivým pozemkom sa menia na spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti. Ako správne konštatoval krajský súd, pri výkone vlastníckych práv v poľovníckom revíre sa potom postupuje v zmysle občianskoprávnej úpravy spoluvlastníctva.
38. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
39. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu sp. zn. MObdo 1/03, resp. 2Sžo 88/2009 spolu s rozhodnutím sp. zn. 1Cdo 84/2008 zo 16.12.2008, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
40. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania.
41. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov súvisiacich s výkonom práva poľovníctva je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
42. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie. Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky túto svoju právomoc ako odvolací súd nevyužil, došlo tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 05. júna 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová