Najvyšší súd  

1Sžr/158/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: v rade A/ P., bytom D., v rade B/ A., bytom D., obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka

JUDr. Blendovský, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/lA, Čadca, proti odporcovi: Správa

katastra Čadca, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576, Čadca, za účasti účastníkov konania: v

rade 1/ J., bytom O., v rade 2/ J., bytom O., v rade 3/ R., bytom O., v rade 4/ F., bytom M., v

rade 5/ A., bytom M., účastníci konania v rade 1/, 3/, 4/ a 5/ právne zastúpení JUDr. Marekom

Belkom, advokátom, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, Čadca, o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu odporcu, o návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu

v Žiline č. k. 22Sp/27/2011-30 zo dňa 26. augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie č. k. 22Sp/27/2011-45 Krajského súdu  

v Žiline zo dňa 06.10.2011 potvrdzuje.

Žiadnemu z účastníkov a zúčastneným osobám právo na náhradu trov konania

nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie Správy katastra Čadca

č. k. V 272/2011 zo dňa 30.3.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP za použitia § 250q ods. 2

OSP a § 250l ods. 2 OSP a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odporca

rozhodnutím V 272/2011 zo dňa 30.3.2011 zamietol návrh na vklad darovacej zmluvy podľa

ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), a to z dôvodu, že darovacia zmluva sa stala neplatným právnym úkonom v dôsledku dovolania sa tejto neplatnosti mimo súdneho

konania.

Krajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, že aj keď v rámci katastrálneho konania

ohľadne povoľovania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa účastníci

právneho úkonu môžu dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodov uvedených  

v § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OZ“), v prípade, že vznikne medzi účastníkmi spor ohľadne hmotnoprávneho naplnenia

podmienok právne relevantných na dovolanie sa relatívnej neplatnosti, správa katastra nemá

právomoc takýto spor riešiť. Nakoľko svojou povahou ide o občianskoprávny spor, potom

môže o ňom rozhodnúť iba súd. Správny orgán mal preto vyzvať dovolávajúceho sa

účastníka, aby preukázal, že sa začalo konanie o predbežnej otázke a ak v stanovenej lehote

toto nepreukáže, správa katastra katastrálne konanie preruší, pretože sa rieši otázka, ktorá

môže mať vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Ak účastník

nepreukáže, že takéto konanie na súde sa začalo, správa katastra vyhodnotí, že uplatnenie

relatívnej neplatnosti nevyvoláva vadu právneho úkonu a vklad povolí.

Krajský súd ďalej uviedol, že právny následok, ktorým je neplatnosť právneho úkonu,

môže spôsobiť len platné dovolávanie sa relatívnej neplatnosti. V tomto prípade je   ale dovolanie sa relatívnej neplatnosti absolútne neplatné, pretože právny úkon dovolania sa

relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný. Jeho neurčitosť

spočívala v tom, že z neho nebolo zrejmé v čom spočíval omyl, a preto sa nedalo posúdiť  

či išlo o kvalifikovaný omyl. Nezrozumiteľnosť podľa krajského súdu spočívala v tom,  

že účastníci najprv uvádzali, že od zmluvy odstupujú a neskôr sa domáhali relatívnej

neplatnosti tej istej zmluvy. Takýto právny úkon preto nemá za následok vznik, zmenu alebo

zánik povinnosti a neplatnosť pôsobí od začiatku. Toto dovolanie preto nespôsobilo

neplatnosť darovacej zmluvy. Posudzovanie dovolania sa neplatnosti zo strany odporcu  

len z hľadiska jej doručenia do dispozičnej sféry ostatným účastníkom darovacej zmluvy je

preto v tomto prípade nadbytočné a vyvodzovanie právnych záverov z tohto doručenia je

nesprávne.

Na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v katastrálnom konaní sa teda

prihliadne len vtedy, ak právny úkon dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu spĺňa náležitosti § 37 OZ a ak nenastane spor medzi zmluvnými stranami ohľadne hmotnoprávneho

posúdenia dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Len v tomto prípade

potom správny orgán posudzuje či bola námietka relatívnej neplatnosti doručená  

do dispozičnej sféry ostatným stranám. Správny orgán by mal v odôvodnení na námietku

relatívnej neplatnosti reagovať a ak je táto neplatná v odôvodnení to uviesť. To isté platí ak sa

zistí spor, aj to je potrebné v odôvodnení uviesť.

Na záver krajský súd uviedol, že odporca pri posudzovaní dovolania sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu vychádzal z iného právneho názoru a ak sa v novom konaní

nezmení skutkový stav, odporca vyhodnotí dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho

úkonu ako absolútne neplatné.

Proti predmetnému rozsudku podal odporca návrh na opravu odôvodnenia rozsudku

z dôvodu podľa § 165 ods. 1 OSP, teda že odôvodnenie rozsudku nemá podklad v zistení

skutkového stavu. Podľa jeho názoru v odôvodnení krajského súdu absentuje jednoznačné

stanovisko spôsobu doručenia dovolania sa relatívnej neplatnosti. Túto chybu je preto

potrebné odstrániť v rámci opravy odôvodnenia rozsudku. Podľa jeho názoru došlo k chybnej

interpretácii ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v nadväznosti na ustanovenie § 40a OZ v časti skutkových a právnych skutočností, na ktoré je správa katastra povinná  

vo vkladovom konaní prihliadať. Dôjdením dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho

úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorá má účinky

absolútnej neplatnosti. Ak má správa katastra preukázané doručenie dovolania sa relatívnej

neplatnosti ostatným účastníkom, nemôže túto skutočnosť prehliadnuť len z toho dôvodu,  

že dovolávajúci sa nepodá určovaciu žalobu, takéto konanie by bolo v hrubom rozpore

s ustanovením § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. V prípade, ak medzi dotknutými osobami

vznikne spor ohľadne naplnenia podmienok na dovolanie sa relatívnej neplatnosti je potrebné,

aby boli vyzvané všetky dotknuté osoby na podanie žaloby a nie len ten, kto sa neplatnosti

dovoláva. Za chybu v odôvodnení rozsudku považuje odporca tvrdenie krajského súdu,  

že v prípade nepreukázania podania žaloby má správa katastra vklad povoliť. Podľa názoru

odporcu, ak došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti a nebola podaná žiadnou dotknutou

osobou určovacia žaloba, správa katastra by mala katastrálne konanie zastaviť z dôvodu

nepredloženia listiny, ktorá by v katastrálnom konaní jednoznačne potvrdila, či daná zmluva

je platná alebo neplatná. Podľa odporcu je teda v odôvodnení rozsudku krajského súdu vyjadrený nesprávny právny názor na následný postup odporcu, a preto žiadal krajský súd

v Žiline o opravu odôvodnenia predmetného rozsudku.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 22Sp/27/2011-45 zo dňa 6.10.2011 zamietol

návrh odporcu na opravu odôvodnenia predmetného rozsudku, z dôvodu že sa tu nejedná

o opravu v zmysle § 165 ods. 1 OSP, pretože oprava spočíva vo vypustení alebo nahradení  

či zmenení konkrétnej vety v odôvodnení a nie v doplnení časti odôvodnenia, ktoré sa

v odôvodnení od začiatku nenachádzalo. Dôvodom opravy môže byť len rozpor odôvodnenia

so skutkovým stavom zisteným na základe vykonania dôkazov, ktoré spis obsahuje,  

a nie rozpor týkajúci sa právneho posúdenia veci. Ak odporca nesúhlasil s právne posúdením

veci zo strany súdu, mohol využiť inštitút odvolania.

Keďže krajský súd ako súd prvého stupňa nevyhovel návrhu na opravu odôvodnenia

rozsudku, v súlade s § 165 ods. 2 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky ako odvolaciemu súdu, aby o oprave rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z) dospel

k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku

krajského súdu. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 165 ods. 3 v spojení  

s § 246c ods. 1 prvá veta OSP.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje  

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 165 ods. 1 OSP pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení

skutkového stavu, môže účastník predtým ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť,

aby odôvodnenie bolo opravené.

Podľa § 165 ods. 2 OSP ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec

odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne.

Podľa § 165 ods. 3 OSP o oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie

netreba nariaďovať.

Podmienkami pre vykonanie opravy odôvodnenia rozsudku súdu v zmysle

ustanovenia § 165 OSP teda sú:

- žiadosť účastníka konania o vykonanie opravy odôvodnenia rozsudku,

- podanie žiadosti pred tým, než predmetný rozsudok nadobudne právoplatnosť,

- odôvodnenie rozsudku nemá podklad v zistení skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v danej veci boli splnené prvé dve

podmienky, avšak tretia podmienka (rozpor medzi zisteným skutkovým stavom  

a odôvodnením rozsudku krajského súdu) splnená nie je. Zistený skutkový stav zo strany

krajského súdu plne korešponduje s odôvodnením rozsudku krajského súdu. Skutočnosť,  

že sa odporca nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, nepredstavuje dôvod  

na opravu odôvodnenia rozsudku, ktoré podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zodpovedá ustanoveniam OSP, ako aj katastrálneho zákona a OZ. Účelom ustanovenia § 165 OSP nie je dopĺňať odôvodnenie rozhodnutia iba z dôvodu nespokojnosti účastníka  

s odôvodnením rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Oprava odôvodnenia rozhodnutia  

v zmysle § 165 OSP sa môže týkať len skutkových zistení a nie právneho posúdenia veci.

Odporca v závere svojho návrhu sám uviedol, že o opravu odvolania žiada z dôvodu, že podľa

neho je v napadnutom rozsudku vyjadrený nesprávny právny názor. Správnosť právneho

posúdenia krajského súdu ale môže byť predmetom preskúmavania len v odvolacom konaní,

spolu s preskúmavaním správnosti samotného výroku rozhodnutia, na základe riadne

podaného odvolania.

Ustanovenie § 165 ods. 2 O.s.p., konkrétne slovné spojenie „o oprave rozhodne“  

je nutné vykladať tak, že odvolací súd v rámci svojej právomoci (1. hlava 4. časti O.s.p.)

môže iba posúdiť zákonnosť uznesenia krajského súdu, ktorým nebolo v zmysle odseku 3

vyhovené návrhu na opravu odôvodnenia dotknutého rozsudku a ktoré sa namiesto doručenia

navrhovateľovi opravy predkladal de lege priamo odvolaciemu súdu. V žiadnom prípade   nie je možné od odvolacieho súdu vyžadovať, aby sám rozhodol o tom, či vyhovuje alebo

nevyhovuje návrhu na opravu rozsudku nižšieho súdu.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

príslušný na posúdenie rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku

krajského súdu podľa § 165 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP, potvrdil uznesenie

nevyhovujúce návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline  

č. k. 22Sp 27/2011-30 zo dňa 26. augusta 2011 z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených

v § 165 ods. 1 OSP.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 11. júla 2012

  Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková