Najvyšší súd
1Sžr/158/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: v rade A/ P., bytom D., v rade B/ A., bytom D., obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka
JUDr. Blendovský, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/lA, Čadca, proti odporcovi: Správa
katastra Čadca, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576, Čadca, za účasti účastníkov konania: v
rade 1/ J., bytom O., v rade 2/ J., bytom O., v rade 3/ R., bytom O., v rade 4/ F., bytom M., v
rade 5/ A., bytom M., účastníci konania v rade 1/, 3/, 4/ a 5/ právne zastúpení JUDr. Marekom
Belkom, advokátom, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, Čadca, o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu, o návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Žiline č. k. 22Sp/27/2011-30 zo dňa 26. augusta 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie č. k. 22Sp/27/2011-45 Krajského súdu
v Žiline zo dňa 06.10.2011 potvrdzuje.
Žiadnemu z účastníkov a zúčastneným osobám právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie Správy katastra Čadca
č. k. V 272/2011 zo dňa 30.3.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP za použitia § 250q ods. 2
OSP a § 250l ods. 2 OSP a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odporca
rozhodnutím V 272/2011 zo dňa 30.3.2011 zamietol návrh na vklad darovacej zmluvy podľa
ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), a to z dôvodu, že darovacia zmluva sa stala neplatným právnym úkonom v dôsledku dovolania sa tejto neplatnosti mimo súdneho
konania.
Krajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, že aj keď v rámci katastrálneho konania
ohľadne povoľovania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa účastníci
právneho úkonu môžu dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodov uvedených
v § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), v prípade, že vznikne medzi účastníkmi spor ohľadne hmotnoprávneho naplnenia
podmienok právne relevantných na dovolanie sa relatívnej neplatnosti, správa katastra nemá
právomoc takýto spor riešiť. Nakoľko svojou povahou ide o občianskoprávny spor, potom
môže o ňom rozhodnúť iba súd. Správny orgán mal preto vyzvať dovolávajúceho sa
účastníka, aby preukázal, že sa začalo konanie o predbežnej otázke a ak v stanovenej lehote
toto nepreukáže, správa katastra katastrálne konanie preruší, pretože sa rieši otázka, ktorá
môže mať vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Ak účastník
nepreukáže, že takéto konanie na súde sa začalo, správa katastra vyhodnotí, že uplatnenie
relatívnej neplatnosti nevyvoláva vadu právneho úkonu a vklad povolí.
Krajský súd ďalej uviedol, že právny následok, ktorým je neplatnosť právneho úkonu,
môže spôsobiť len platné dovolávanie sa relatívnej neplatnosti. V tomto prípade je ale dovolanie sa relatívnej neplatnosti absolútne neplatné, pretože právny úkon dovolania sa
relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný. Jeho neurčitosť
spočívala v tom, že z neho nebolo zrejmé v čom spočíval omyl, a preto sa nedalo posúdiť
či išlo o kvalifikovaný omyl. Nezrozumiteľnosť podľa krajského súdu spočívala v tom,
že účastníci najprv uvádzali, že od zmluvy odstupujú a neskôr sa domáhali relatívnej
neplatnosti tej istej zmluvy. Takýto právny úkon preto nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik povinnosti a neplatnosť pôsobí od začiatku. Toto dovolanie preto nespôsobilo
neplatnosť darovacej zmluvy. Posudzovanie dovolania sa neplatnosti zo strany odporcu
len z hľadiska jej doručenia do dispozičnej sféry ostatným účastníkom darovacej zmluvy je
preto v tomto prípade nadbytočné a vyvodzovanie právnych záverov z tohto doručenia je
nesprávne.
Na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v katastrálnom konaní sa teda
prihliadne len vtedy, ak právny úkon dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu spĺňa náležitosti § 37 OZ a ak nenastane spor medzi zmluvnými stranami ohľadne hmotnoprávneho
posúdenia dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Len v tomto prípade
potom správny orgán posudzuje či bola námietka relatívnej neplatnosti doručená
do dispozičnej sféry ostatným stranám. Správny orgán by mal v odôvodnení na námietku
relatívnej neplatnosti reagovať a ak je táto neplatná v odôvodnení to uviesť. To isté platí ak sa
zistí spor, aj to je potrebné v odôvodnení uviesť.
Na záver krajský súd uviedol, že odporca pri posudzovaní dovolania sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu vychádzal z iného právneho názoru a ak sa v novom konaní
nezmení skutkový stav, odporca vyhodnotí dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu ako absolútne neplatné.
Proti predmetnému rozsudku podal odporca návrh na opravu odôvodnenia rozsudku
z dôvodu podľa § 165 ods. 1 OSP, teda že odôvodnenie rozsudku nemá podklad v zistení
skutkového stavu. Podľa jeho názoru v odôvodnení krajského súdu absentuje jednoznačné
stanovisko spôsobu doručenia dovolania sa relatívnej neplatnosti. Túto chybu je preto
potrebné odstrániť v rámci opravy odôvodnenia rozsudku. Podľa jeho názoru došlo k chybnej
interpretácii ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v nadväznosti na ustanovenie § 40a OZ v časti skutkových a právnych skutočností, na ktoré je správa katastra povinná
vo vkladovom konaní prihliadať. Dôjdením dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorá má účinky
absolútnej neplatnosti. Ak má správa katastra preukázané doručenie dovolania sa relatívnej
neplatnosti ostatným účastníkom, nemôže túto skutočnosť prehliadnuť len z toho dôvodu,
že dovolávajúci sa nepodá určovaciu žalobu, takéto konanie by bolo v hrubom rozpore
s ustanovením § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. V prípade, ak medzi dotknutými osobami
vznikne spor ohľadne naplnenia podmienok na dovolanie sa relatívnej neplatnosti je potrebné,
aby boli vyzvané všetky dotknuté osoby na podanie žaloby a nie len ten, kto sa neplatnosti
dovoláva. Za chybu v odôvodnení rozsudku považuje odporca tvrdenie krajského súdu,
že v prípade nepreukázania podania žaloby má správa katastra vklad povoliť. Podľa názoru
odporcu, ak došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti a nebola podaná žiadnou dotknutou
osobou určovacia žaloba, správa katastra by mala katastrálne konanie zastaviť z dôvodu
nepredloženia listiny, ktorá by v katastrálnom konaní jednoznačne potvrdila, či daná zmluva
je platná alebo neplatná. Podľa odporcu je teda v odôvodnení rozsudku krajského súdu vyjadrený nesprávny právny názor na následný postup odporcu, a preto žiadal krajský súd
v Žiline o opravu odôvodnenia predmetného rozsudku.
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 22Sp/27/2011-45 zo dňa 6.10.2011 zamietol
návrh odporcu na opravu odôvodnenia predmetného rozsudku, z dôvodu že sa tu nejedná
o opravu v zmysle § 165 ods. 1 OSP, pretože oprava spočíva vo vypustení alebo nahradení
či zmenení konkrétnej vety v odôvodnení a nie v doplnení časti odôvodnenia, ktoré sa
v odôvodnení od začiatku nenachádzalo. Dôvodom opravy môže byť len rozpor odôvodnenia
so skutkovým stavom zisteným na základe vykonania dôkazov, ktoré spis obsahuje,
a nie rozpor týkajúci sa právneho posúdenia veci. Ak odporca nesúhlasil s právne posúdením
veci zo strany súdu, mohol využiť inštitút odvolania.
Keďže krajský súd ako súd prvého stupňa nevyhovel návrhu na opravu odôvodnenia
rozsudku, v súlade s § 165 ods. 2 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky ako odvolaciemu súdu, aby o oprave rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z) dospel
k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku
krajského súdu. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 165 ods. 3 v spojení
s § 246c ods. 1 prvá veta OSP.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 165 ods. 1 OSP pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení
skutkového stavu, môže účastník predtým ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť,
aby odôvodnenie bolo opravené.
Podľa § 165 ods. 2 OSP ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec
odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne.
Podľa § 165 ods. 3 OSP o oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie
netreba nariaďovať.
Podmienkami pre vykonanie opravy odôvodnenia rozsudku súdu v zmysle
ustanovenia § 165 OSP teda sú:
- žiadosť účastníka konania o vykonanie opravy odôvodnenia rozsudku,
- podanie žiadosti pred tým, než predmetný rozsudok nadobudne právoplatnosť,
- odôvodnenie rozsudku nemá podklad v zistení skutkového stavu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v danej veci boli splnené prvé dve
podmienky, avšak tretia podmienka (rozpor medzi zisteným skutkovým stavom
a odôvodnením rozsudku krajského súdu) splnená nie je. Zistený skutkový stav zo strany
krajského súdu plne korešponduje s odôvodnením rozsudku krajského súdu. Skutočnosť,
že sa odporca nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, nepredstavuje dôvod
na opravu odôvodnenia rozsudku, ktoré podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zodpovedá ustanoveniam OSP, ako aj katastrálneho zákona a OZ. Účelom ustanovenia § 165 OSP nie je dopĺňať odôvodnenie rozhodnutia iba z dôvodu nespokojnosti účastníka
s odôvodnením rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Oprava odôvodnenia rozhodnutia
v zmysle § 165 OSP sa môže týkať len skutkových zistení a nie právneho posúdenia veci.
Odporca v závere svojho návrhu sám uviedol, že o opravu odvolania žiada z dôvodu, že podľa
neho je v napadnutom rozsudku vyjadrený nesprávny právny názor. Správnosť právneho
posúdenia krajského súdu ale môže byť predmetom preskúmavania len v odvolacom konaní,
spolu s preskúmavaním správnosti samotného výroku rozhodnutia, na základe riadne
podaného odvolania.
Ustanovenie § 165 ods. 2 O.s.p., konkrétne slovné spojenie „o oprave rozhodne“
je nutné vykladať tak, že odvolací súd v rámci svojej právomoci (1. hlava 4. časti O.s.p.)
môže iba posúdiť zákonnosť uznesenia krajského súdu, ktorým nebolo v zmysle odseku 3
vyhovené návrhu na opravu odôvodnenia dotknutého rozsudku a ktoré sa namiesto doručenia
navrhovateľovi opravy predkladal de lege priamo odvolaciemu súdu. V žiadnom prípade nie je možné od odvolacieho súdu vyžadovať, aby sám rozhodol o tom, či vyhovuje alebo
nevyhovuje návrhu na opravu rozsudku nižšieho súdu.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
príslušný na posúdenie rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku
krajského súdu podľa § 165 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP, potvrdil uznesenie
nevyhovujúce návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 22Sp 27/2011-30 zo dňa 26. augusta 2011 z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených
v § 165 ods. 1 OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 11. júla 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková