Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžr/153/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ L., bytom R., 2/ J., bytom P., právne zastúpených Mgr. Vladimírom Karáskom, advokátom AK so sídlom Stred č. 60/55, Považská Bystrica, proti žalovanému: Slovenský poľovnícky zväz – Poľovné združenie Kaňa, Plevník – Drienové, právne zastúpenému: JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 30, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 8.12.2010 o vylúčení žalobcov 1/ a 2/ z členstva v Poľovníckom združení Kaňa, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/4/2011-35 zo dňa 28.6.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/4/2011-35 zo dňa 28.6.2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie o žalobách žalobcov 1/ a 2/, ktorými sa domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutí členskej schôdze Poľovníckeho združenia Kaňa zo dňa 8.12.2010 o zamietnutí ich odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam výboru Poľovníckeho združenia Kaňa (bez dátumu) o uložení kárneho opatrenia pre hrubé porušenie stanov a vnútorného poriadku – o ich vylúčení z Poľovného združenia Kaňa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutia nepovažoval za preskúmateľné súdom, pretože zo zákona č. 274/2009 Z.z. nevyplýva, že rozhodovanie poľovníckej organizácie vo veci vzniku a zániku členstva, by bolo rozhodovaním vo verejnom záujme. Krajský súd dôvodil, že tieto otázky upravujú Stanovy SPZ a konkrétnej poľovníckej organizácie. Preto dospel k záveru, že žalovaný ako orgán záujmovej samosprávy nerozhodoval vo veci verejnej správy, keď rozhodol o kárnom opatrení - vylúčení žalobcov 1/ a 2/ z členstva v poľovníckej organizácii.
Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia 1/ a 2/ včas odvolanie, ktorým žiadali napadnuté uznesenie zrušiť. Poukazovali predovšetkým na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej je rozhodnutím správneho orgánu každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia, alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických či právnických osôb. Tvrdili, že rozhodovanie o zániku členstva je jednoznačne rozhodovaním o základnom práve byť členom poľovného združenia, preto takéto rozhodnutie musí podliehať súdnemu prieskumu.
Uznesenie krajského súdu v časti o trovách napadol žalovaný, ktorý sa domáhal priznania náhrady trov konania tak, ako si ich vyčíslil a to podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, zistil, že žalobcovia sa žalobami doručenými krajskému súdu dňa 27.1.2011 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí, ktorými boli vylúčení z členstva v Poľovníckom združení Kaňa. V spise krajského súdu sa nachádzajú rozhodnutia výboru PZ o uložení kárneho opatrenia, bez číselného označenia a dátumu, adresované L. a J., z ktorých je zrejmé, že pre spáchanie priestupku podľa Stanov SPZ § 20, článok 10, boli vylúčení z členstva v Poľovníckom združení Kaňa. V spise sú ďalej odvolania žalobcov a rozhodnutia členskej schôdze zo dňa 8.12.2010, ako druhostupňového orgánu, o zamietnutí odvolaní.
V zmysle § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Slovenský poľovnícky zväz bol v zmysle § 1 ods. 1 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu založený ako združenie občanov podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len „zák. č. 83/1990 Zb.“).
Dňa 1.9.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 274/2009 Z.z.), ktorý prostredníctvom svojho čl. II. zmenil a doplnil zák. č. 83/1990 Zb. tak, že podľa § 1 ods. 3 písm. d/ sa tento zákon (č. 83/1990 Zb.) nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva.
Podľa § 80 ods. 9 zák. č. 274/2009 Z.z. občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.
Podľa § 80 ods. 12 veta prvá zák. č. 274/2009 Z.z. poľovnícka organizácia podľa odseku 9 je povinná do 31. januára 2010 uviesť svoje stanovy do súladu s týmto zákonom a predložiť jeden ich výtlačok príslušnému obvodnému lesnému úradu.
Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 274/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá
a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,
b) má sídlo na území Slovenskej republiky,
c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Odvolací súd v ďalšom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/56/2011 zaoberajúci sa obdobnou otázkou:
„...V súvislosti s uvedeným je nutné poukázať na teóriu správneho práva (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správni právo, Obecná část, 6. vydaní, Praha: C. H. Beck, 2006, str. 105 a nasl.), podľa ktorej medzi subjekty verejnej správy sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré teória člení na územné, osobné a reálne korporácie. Najmä osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných povolaní alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec korporácie odopreté. Uvedené členstvo potom odborná literatúra označuje ako nútené členstvo, lebo iba členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje napríklad jednotlivca na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi...
...Navyše uvedený verejnoprávny charakter aj v súčasnosti podporuje zák. č. 274/2009 Z.z., ktorý prostredníctvom svojho § 41 a nasl. ustanovení vytvára komorový systém, tzn. systém záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä § 51 cit. zákona), a ďalej aj systém prísnej kontroly etického správania jednotlivých členov s tým že podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor štátnej správy (§ 71 v spojení s § 75 zák. č. 274/2009 Z.z.)...“
Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je z vyššie uvedeného zrejmé, že žalovaný ako subjekt práva má samosprávny a združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský princíp. Kárne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckej organizácie, je podľa odvolacieho súdu jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby - člena žalovaného. Rozhodnutia žalovaného vydané v rámci kárneho konania preto nemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu.
Pokiaľ teda krajský súd zastavil konanie o žalobe z dôvodu, že táto smerovala proti rozhodnutiu, ktoré súdnemu prieskumu podľa piatej časti OSP nepodlieha, odňal tým žalobcom 1/ a 2/ možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu postupom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ v spojení s § 221 ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O trovách konania odvolací súd v zmysle § 224 ods. 3 OSP nerozhodoval, keďže o nich rozhodne krajský súd v novom konaní. Z rovnakého dôvodu sa nezaoberal odvolaním žalovaného proti výroku o trovách, keďže týmto uznesením bolo zrušené uznesenie krajského súdu ako celok.
POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. marca 2012
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová