Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžr/152/2011

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: S.S., IČO: X., so sídlom M., proti odporkyni: Správa katastra Považská Bystrica so sídlom Slovenských partizánov č. 7, 017 01 Považská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14. júna 2011 č. k. 13Sp/5/2011-26, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14. júna 2011 č. k. 13Sp/5/2011-26   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi ani zúčastneným osobám 1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. V 2087/2010 z 20. decembra 2010 (č. l. 7) odporkyňa ako prvostupňový správny orgán príslušný v zmysle § 11 ods. 2 a § 16a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietla návrh na povolenie vkladu podľa zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech tretích osôb, spočívajúceho v existencií inžinierskych sietí – plynárenských zariadení, strpieť prechod a prejazd oprávneného z vecného bremena za účelom údržby a opravy plynárenských zariadení cez pozemok registra E KN par. č. X. v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 33/2009 zo dňa 25.02.2009 vyhotoveného firmou GEOing, s.r.o., Prievidza v prospech žalobcu (IČO: X.) v k. ú. P. podľa § 10 ods. l písm. a), e) a f) zákona č. 656/2004 Z.z., (zákon o energetike). Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu podania návrhu je na katastrálne konanie príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. v hore platnom znení správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

2. Svoje zamietavé rozhodnutie odporkyňa odôvodnila najmä tým, že preskúmala platnosť hore uvedenej zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech tretích osôb zo dňa 04.05.2010 uzatvorenej medzi účastníkmi:

1. J., rod. H., nar. X., bytom H. ako povinná osoba, ďalej

2. N., a.s., M. zast. 1/ Ing. I. (predseda predstavenstva a generálny riaditeľ), 2/ Ing. J., CSc. (člen predstavenstva), splm. Ing. M. ako investor,

3. S., a.s., M., IČO: X., zast. Ing. D., riaditeľ sekcie investícií na základe plnomocenstva č. 277/2009 zo dňa 01.10.2009 ako oprávnená osoba.

3. Podľa odporkyne vecné bremeno už vzniklo zo zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení noviel (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 656/2004 Z.z.“), tzn. nezávisle od vôle vlastníka pozemku, ktorému patri za zriadenie vecného bremena jednorazová peňažná náhrada dohodou. Náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľností nedohodnú inak. náhrada sa určí znaleckým posudkom. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku hradí držiteľ povolenia.

4. Aby v evidencií katastra nehnuteľnosti bola existencia vecného bremena zapísaná – záznamom, je potrebné, aby držiteľ oprávnenia predložil geometrický plán spolu s návrhom na zápis vecného bremena. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vyhotovenie GP (25.02.2009) držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba je oprávnený

a) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti,

b) odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej písomnej výzve neurobil ich vlastník, nájomca alebo správca (ďalej len "vlastník"); písomná výzva musí byť vlastníkovi doručená najmenej tri mesiace pred plánovaným začiatkom odstraňovania alebo okliesňovania stromov,

c) vstupovať v súlade s osobitnými predpismi do uzavretých priestorov a zariadení Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby a Železníc Slovenskej republiky po predchádzajúcom súhlase,

d) vstupovať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené osobitné telekomunikačné zariadenia, 6) v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti,

e) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa osobitného predpisu. 7a) Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. v hore citovanom znení predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. a), b) a d) sa nevyžaduje, ak ide o

a) bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,

b) stav núdze alebo predchádzanie jeho vzniku,

c) poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania. Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 656/2004 Z.z. v hore citovanom znení vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činností na základe výzvy podľa odseku 1 písm. b) náhrada preukázaných nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia. Ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na náhradu škody alebo nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania možno uplatniť u držiteľa povolenia alebo ním poverenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorí túto škodu alebo obmedzenie vlastníckych práv spôsobili, do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom poškodený dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku škody alebo od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo poškodeného na náhradu škody alebo na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká. Podľa § 10 ods. 4 zák. č. 656/2004 Z.z. v hore citovanom znení držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba je povinný konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach a právom chránených záujmoch vlastníkov dotknutých nehnuteľnosti, ak sa jej nedá vyhnúť obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Vstup na cudzie pozemky je držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba povinný oznámiť vlastníkovi; to neplatí, ak ide o vstup na cudzie pozemky z dôvodu havárií a porúch na energetických zariadeniach. Po skončení nevyhnutných pozemných prác, je držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo ak to nie je možné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu. Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 656/2004 Z.z. v hore citovanom znení držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba pri výkone oprávnení podľa odseku 1 koná vo verejnom záujme. Oprávnenia podľa odseku 1 sú vecnými bremenami 7) spojenými s vlastníctvom dotknutej nehnuteľnosti a sú spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Vlastník dotknutej nehnuteľnosti má za zriadenie týchto vecných bremien nárok na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady. Lehoty na uplatnenie nároku na poskytnutie tejto primeranej jednorazovej náhrady sú rovnaké ako lehoty uvedené v odseku 3.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

5. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie z 11.01.2011 prostredníctvom odporkyne na Krajský súd v Trenčíne.

6. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní, bez pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p., pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho potvrdil podľa § 250j ods. 1 O.s.p. na základe nasledujúcich dôvodov.

7. V svojom odôvodnení krajský súd zdôraznil obsah článku II. zmluvy, ktorý vymedzuje vecné bremeno ako povinnosť povinnej (J.) strpieť na parcele E-KN č. X. k. ú. P. existenciu sietí (plynových zariadení) oprávneného z vecného bremena, a to v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 33/2009vb z 25.02.2009 vyhotoveného firmou GEOing, s.r.o., Prievidza. Povinná z vecného bremena bola ďalej zaťažená povinnosťou strpieť prechod a prejazd zamestnancov a vozidiel oprávneného z vecného bremena za účelom údržby a opravy plynárenských zariadení, pričom toto oprávnenie sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje na celú dotknutú nehnuteľnosť. V zmysle článku III. zmluvy sa dohodla jednorazová náhrada za zriadené vecné bremeno vo výške 4.485,31 €, ktorú zaplatí investor stavby.

8. Ďalej krajský súd sa pridržal hore uvedenej argumentácie odporkyne (viď body č. 3 a 4), a preto ich Najvyšší súd Slovenskej republiky nebude opakovať.

9. Následne krajský súd konštatoval, že v prejednávanej veci ide o zákonné vecné bremeno (§ 10 ods. 5, veta prvá), z ktorého je oprávnený navrhovateľ ako držiteľ povolenia v zmysle zákona o energetike. Navrhovateľ bol oprávnený podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností zo zákonného vecného bremena. Na posúdenie veci nemá vplyv skutočnosť, že navrhovateľ a N., a.s. sa v Zmluve o zriadení vecného bremena dohodli na vyplatení jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena z finančných prostriedkov investora stavby, pričom z ustanovenia § 10 ods. 5 zák. č. 656/2004 Z.z. vyplýva, že túto povinnosť má držiteľ povolenia.

III.

Odvolanie navrhovateľa/stanoviská A)

10. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 02.08.2011 (č. l. 31) proti rozsudku prvostupňového súdu s priloženými dôkaznými prostriedkami (listiny) navrhovateľ poukázal na to, že

- krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci,

- na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- pričom jeho rozhodnutie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Konkrétne navrhovateľ poukázal na tú argumentáciu krajského súdu, kedy pre posúdenie, či ide o vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona, alebo o vecné bremeno zriadené zmluvou, je rozhodujúce to, kto je držiteľom povolenia a nie tá skutočnosť, kto je stavebníkom resp. investorom stavby.

12. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ zdôraznil, že nebol stavebníkom ani investorom stavby plynárenského zariadenia na pozemku pani B. a N., a.s., ktorá stavbu predmetného plynárenského zariadenia realizovala, nebola ani poverenou právnickou osobou, na ktorú by sa mohli ustanovenia zák. č. 656/2004 Z.z. vzťahovať. Ďalej poukázal na to, že stavebné povolenie na uskutočnenie stavby plynárenského zariadenia nebolo vydané navrhovateľovi ako stavebníkovi, a tiež ani inému subjektu, ktorý by konal v jeho mene.

13. Na základe uvedených skutočností ďalej navrhovateľ konštatoval, keďže v danom prípade nebol stavebníkom žiadny držiteľ povolenia (v zmysle zák. č. 656/2004 Z.z.) a ani ním poverená osoba, potom oprávnenie zriadiť stavbu na cudzom pozemku stavebníkovi (tzn. N., a.s.) s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. e) zák. č. 656/2004 Z.z. nemohlo vzniknúť. Tento svoj záver následne navrhovateľ rozvinul v tom duchu, že nakoľko toto oprávnenie nevzniklo, nemôže sa ani považovať za vecné bremeno.

14. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ poukázal na to, že nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu nevyplýva, že by tento skúmal rozhodnutie stavebného úradu, preto sa navrhovateľ domnieva, že tak krajský súd neúplne zistil skutkový stav, ktorý bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ak by totiž uvedené stavebné povolenia skúmal, potom by musel podľa navrhovateľa zistiť, že boli vydané a nadobudli právoplatnosť ešte v čase, keď zák. č. 656/2004 Z.z. ustanovenie o práve zriadiť stavbu na cudzom pozemku mimo zastavaného územia obce ani neobsahoval.

15. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že z vykonaného dokazovania mu zároveň nie je zrejmé, na základe čoho dospel krajský súd k záveru. že oprávneným zo zákonného vecného bremena, je práve navrhovateľ. V súvislosti s uvedeným odkázal na stránku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde ku dňu spísania odvolania je evidovaných päťdesiat držiteľov povolenia na distribúciu plynu.

16. Záverom navrhovateľ požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu zrušil a súčasne priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanie odvolania.

B)

17. Vyjadrenie odporkyne sa v súdnom spise nenachádzalo.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

19. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených odporkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj opravného prostriedku, ktorou sa navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne, je právna otázka, či vecné bremeno súvisiace s výstavbou plynového (energetického) zariadenia mohlo zo zákona vzniknúť pri vyššie opísanej skutkovej situácii. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

20. V súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje, že po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) najmä vo vzťahu k hore vymedzenej skutkovej/ právnej otázke.

21. Predovšetkým Najvyšší súd upozorňuje na odvolacie argumenty navrhovateľa (viď bod č. 13), tzn. že nakoľko v danom prípade nebol stavebníkom žiadny držiteľ povolenia (v zmysle zák. č. 656/2004 Z.z.) a ani ním poverená osoba, potom oprávnenie zriadiť stavbu na cudzom pozemku stavebníkovi (tzn. N., a.s.) s poukazom na ustanovenie § 10 ods. ods. 1 písm. e) zák. č. 656/2004 Z.z. nemohlo vzniknúť.

22. Uvedená argumentácia navrhovateľa vychádza z nesprávnej aplikácie správneho práva. O oprávnení vykonať stavebné činnosti na konkrétnom pozemku, tzn. o jeho udelení, rozhoduje príslušný orgán verejnej správy, ktorým je stavebný úrad. Najvyšší súd nemá a ani vzhľadom na účinky ustanovenia § 135 ods. 2 veta druhá v spojení s § 250b O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. nemôže mať žiadne pochybnosti, že stavebný úrad právoplatne na základe stavebných povolení číslo RM 2814/S/2006-5 TX1 A-10 zo dňa 18.9.2006 (právoplatné a vykonateľné dňa 25.10.2006 – č. l. 36) a číslo RM 969/S/2007-8 TX1 A-10 zo dňa 4.6.2007 (právoplatné a vykonateľné dňa 24.07.2007 – č. l. 38), stavebníka (v danom prípade N., a.s.) oprávnil aj na zriadenie stavby na cudzom pozemku, čím vznikla aj nevyvrátiteľná domnienka, že poverenie na vykonanie takejto stavby bolo držiteľom oprávnenia dané, nakoľko by inak bolo od držiteľa celkom logicky očakávané, že by na tento nedostatok v prebiehajúcom stavebnom konaní poukázal). Na základe uvedeného je potom neudržateľný ani nasledujúci záver navrhovateľa, že nakoľko toto oprávnenie nevzniklo, nemôže sa ani považovať za vecné bremeno.

23. Aj vo svojej ďalšej námietke (viď bod č. 14), že krajský súd neúplne zistil skutkový stav, nakoľko tento neskúmal rozhodnutia stavebného úradu, sa navrhovateľ nedržal dôsledne poznatkov správneho práva ako aj judikatúry správnych súdov. Na prvom mieste musí Najvyšší súd odmietnuť argumentáciu navrhovateľa o neexistencii práva zriadiť stavbu (časť argumentov je obsiahnutá v bode č. 22, a preto ich Najvyšší súd nebude opakovať) na cudzom pozemku mimo zastavaného územia obce. Ustanovenie § 10 ods. 1 v spojení s odsekom 5 zák. č. 656/2004 Z.z. jednoznačne aj v období rokov 2006/2007 oprávňuje tam uvedené subjekty na „výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti,“. A pod toto je možné zahrnúť aj výstavbu energetických stavieb, ktoré samozrejme museli byť zriadené na základe stavebného povolenia vydaného aj v zmysle predchádzajúceho súhlasu vlastníka cudzej nehnuteľnosti.

24. Na druhom mieste v súvislosti s touto námietkou navrhovateľa je nutné zdôrazniť materiálne účinky právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sa nevzťahujú nielen na účastníkov ale aj na orgány verejnej moci. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. Právoplatnosť je taká materiálna vlastnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorá zabezpečuje, že úprava právnych vzťahov účastníkov požadovaná v konaní je v zmysle zásady stability právneho systému (právna istota) konečná (relatívna nemennosť vychádza z možnosti sa domáhať ochrany v správnom a následne ústavnom súdnictve) a túto skutočnosť musí každý rešpektovať, ibaže zákon by povoľoval opak. Na možnú existenciu tohto opaku však navrhovateľ nepoukazoval.

25. Ďalej navrhovateľ vyjadril pochybnosti o tom (v spojení s odkazom stránku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví), na základe čoho dospel krajský súd k záveru, že oprávneným zo zákonného vecného bremena, je práve navrhovateľ. Uvedená námietka navrhovateľa je celkom irelevantná a súčasne nepochopiteľná, lebo krajský súd vychádzal z obsahu návrhu na povolenie vkladu vecného bremena v prospech tretej osoby (súčasť predloženého administratívneho spisu), v ktorom sa žiadalo povolenie a vykonanie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností v časti C: Ťarchy, jednoznačne v prospech: S., a.s., M., IČO: X., tzn. žiadateľa.

V.

26. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok navrhovateľa Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

27. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má právo na náhradu trov tohto konania. Obdobne sa zásada úspešnosti aplikuje aj na možný nárok zúčastnených osôb 1/ a 2/, ktoré svoje procesné postoje nezaslali konajúcemu súdu.

28. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť). Napriek skutočnosti, že išlo o vec vyplývajúcu z občianskoprávnych vzťahov (úprava vecného bremena spadá pod režim Občianskeho zákonníka), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 2 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

29. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie.

Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyužil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).

V Bratislave 11. septembra 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová