Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžr/147/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., T., so sídlom V., právne zastúpeného JUDr. P., AK R., proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Trenčíne, Nám. sv.
Anny č. 7, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
2010/00083 zo dňa 12.5.2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S/58/2010-91 zo dňa 26.7.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/58/2010-91 zo dňa 26.7.2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto
rozhodnutia podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2010/00083 zo dňa 12.5.2010, rozhodnutia
č. 2009/00453-3 o odvolaní P. z funkcie poľovníckeho hospodára a rozhodnutia označeného
ako Návrh na poľovníckeho hospodára zo dňa 19.2.2010. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že písomné oznámenie žalovaného z 12.5.2010
o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím preskúmateľným v správnom súdnictve.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť. Krajskému súdu vytýkal, že sa stotožnil s názorom žalovaného,
že napadnuté rozhodnutie z 12.5.2010 nie je rozhodnutím preskúmateľným podľa § 247
a nasl. OSP. Podstatnú vadu rozhodnutia videl aj v tom, že krajský súd nerozhodol o celej
žalobe, zaoberal sa len rozhodnutím žalovaného z 12.5.2010, no bez akéhokoľvek
zdôvodnenia opomenul zvyšok žaloby (preskúmanie rozhodnutia o odvolaní P. z funkcie
poľovníckeho hospodára a návrhu na poľovníckeho hospodára z 19.2.2010). Takýmto
rozhodnutím krajský súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221
ods. 1, písm. f/ OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu, ktorého súčasťou
bol aj administratívny spis žalovaného, zistil, že žalobca podal na miestne nepríslušnom
Krajskom súde v Trnave návrh zo dňa 19.7.2011 označený ako žaloba, ktorým sa domáhal
preskúmania a zrušenia:
- rozhodnutia žalovaného č. 2010/00083 zo dňa 12.5.2010
- rozhodnutia č. 2009/00453-3 o odvolaní P. z funkcie poľovníckeho hospodára
- rozhodnutia označeného ako návrh na poľovníckeho hospodára zo dňa 19.2.2010.
Vec bola postúpená príslušnému Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý následne zastavil
konanie o žalobe. Zo záhlavia zastavujúceho uznesenia ako aj z odôvodnenia (druhá strana,
posledný odsek) vyplýva, že sa zaoberal len písomným oznámením žalovaného
zo dňa 12.5.2010 o vybavení sťažnosti, ktoré nepovažoval za rozhodnutie podliehajúce
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. V prvom odseku odôvodnenia uviedol, že žalobca
sa domáhal preskúmania uvedeného rozhodnutia ako aj rozhodnutia o odvolaní P. z funkcie
poľovníckeho hospodára č. j. 2009/00453-3 zo dňa 23.10.2009, no v ďalšom sa ním
nezaoberal. Návrh na poľovníckeho hospodára č. j. 2010/00120-2 zo dňa 19.2.2010, ktorého
preskúmania sa žalobca tiež domáhal, krajský súd vo svojom uznesení neuviedol vôbec.
Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci krajský súd opomenul
vysporiadať sa s celým žalobným návrhom a svoj postup a rozhodnutie nezdôvodnil. Ak mal
krajský súd pochybnosti o žalobe, o tom, preskúmania ktorých rozhodnutí sa žalobca
domáhal, mal tieto pred svojim konečným rozhodnutím odstrániť a dostatočne objasniť, čoho
sa vlastne žalobca domáhal. Ak pochybnosti nemal, bolo jeho povinnosťou vysporiadať
sa s celým petitom, tak ako vyplýva zo žaloby zo dňa 19.7.2010, teda ich preskúmať,
resp. objasniť, prečo ich preskúmavať nemôže.
Pokiaľ teda krajský súd zastavil konanie o žalobe, pričom z uznesenia je zrejmé,
že sa bez akéhokoľvek odôvodnenia nezaoberal celým žalobným návrhom, čo nakoniec
namieta aj žalobca v odvolaní proti zastavujúcemu uzneseniu, odňal tým žalobcovi možnosť
konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie
krajského súdu postupom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ v spojení s § 221 ods. 2 OSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O trovách konania odvolací súd v zmysle § 224 ods. 3 OSP nerozhodoval, keďže
o nich rozhodne krajský súd v novom konaní.
POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. decembra 2011
JUDr. Igor Belko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová