Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžr/147/2011

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., T., so sídlom V., právne zastúpeného JUDr. P., AK R., proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Trenčíne, Nám. sv.

Anny č. 7, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

2010/00083 zo dňa 12.5.2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 13S/58/2010-91 zo dňa 26.7.2011, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne  

č. k. 13S/58/2010-91 zo dňa 26.7.2011   z r u š u j e   a   vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2010/00083 zo dňa 12.5.2010, rozhodnutia

č. 2009/00453-3 o odvolaní P. z funkcie poľovníckeho hospodára a rozhodnutia označeného

ako Návrh na poľovníckeho hospodára zo dňa 19.2.2010. O trovách konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že písomné oznámenie žalovaného z 12.5.2010

o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím preskúmateľným v správnom súdnictve.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť. Krajskému súdu vytýkal, že sa stotožnil s názorom žalovaného,  

že napadnuté rozhodnutie z 12.5.2010 nie je rozhodnutím preskúmateľným podľa § 247

a nasl. OSP. Podstatnú vadu rozhodnutia videl aj v tom, že krajský súd nerozhodol o celej

žalobe, zaoberal sa len rozhodnutím žalovaného z 12.5.2010, no bez akéhokoľvek

zdôvodnenia opomenul zvyšok žaloby (preskúmanie rozhodnutia o odvolaní P. z funkcie

poľovníckeho hospodára a návrhu na poľovníckeho hospodára z 19.2.2010). Takýmto

rozhodnutím krajský súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10

ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré  

mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru,  

že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221

ods. 1, písm. f/ OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu, ktorého súčasťou

bol aj administratívny spis žalovaného, zistil, že žalobca podal na miestne nepríslušnom

Krajskom súde v Trnave návrh zo dňa 19.7.2011 označený ako žaloba, ktorým sa domáhal

preskúmania a zrušenia:

- rozhodnutia žalovaného č. 2010/00083 zo dňa 12.5.2010

- rozhodnutia č. 2009/00453-3 o odvolaní P. z funkcie poľovníckeho hospodára

- rozhodnutia označeného ako návrh na poľovníckeho hospodára zo dňa 19.2.2010.

Vec bola postúpená príslušnému Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý následne zastavil

konanie o žalobe. Zo záhlavia zastavujúceho uznesenia ako aj z odôvodnenia (druhá strana,

posledný odsek) vyplýva, že sa zaoberal len písomným oznámením žalovaného  

zo dňa 12.5.2010 o vybavení sťažnosti, ktoré nepovažoval za rozhodnutie podliehajúce

súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. V prvom odseku odôvodnenia uviedol, že žalobca

sa domáhal preskúmania uvedeného rozhodnutia ako aj rozhodnutia o odvolaní P. z funkcie

poľovníckeho hospodára č. j. 2009/00453-3 zo dňa 23.10.2009, no v ďalšom sa ním

nezaoberal. Návrh na poľovníckeho hospodára č. j. 2010/00120-2 zo dňa 19.2.2010, ktorého

preskúmania sa žalobca tiež domáhal, krajský súd vo svojom uznesení neuviedol vôbec.

Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci krajský súd opomenul

vysporiadať sa s celým žalobným návrhom a svoj postup a rozhodnutie nezdôvodnil. Ak mal

krajský súd pochybnosti o žalobe, o tom, preskúmania ktorých rozhodnutí sa žalobca

domáhal, mal tieto pred svojim konečným rozhodnutím odstrániť a dostatočne objasniť, čoho

sa vlastne žalobca domáhal. Ak pochybnosti nemal, bolo jeho povinnosťou vysporiadať  

sa s celým petitom, tak ako vyplýva zo žaloby zo dňa 19.7.2010, teda ich preskúmať,  

resp. objasniť, prečo ich preskúmavať nemôže.

Pokiaľ teda krajský súd zastavil konanie o žalobe, pričom z uznesenia je zrejmé,  

že sa bez akéhokoľvek odôvodnenia nezaoberal celým žalobným návrhom, čo nakoniec

namieta aj žalobca v odvolaní proti zastavujúcemu uzneseniu, odňal tým žalobcovi možnosť

konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných  

mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie

krajského súdu postupom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ v spojení s § 221 ods. 2 OSP zrušil  

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania odvolací súd v zmysle § 224 ods. 3 OSP nerozhodoval, keďže

o nich rozhodne krajský súd v novom konaní.

POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2011

JUDr. Igor Belko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová