Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžr/142/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: E., bytom X.V.H., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek s.r.o. so sídlom Pohraničná č. 4,
Komárno, proti žalovanému (ým): 1/ Správa katastra Komárno, so sídlom Alžbetin Ostrov,
Platanová alej č. 7, Komárno, IČO: 37 860 381, 2/ Katastrálny úrad v Nitre so sídlom
Štefánikova č. 69, Nitra, IČO: 37 860 381, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo dňa 29. júna 2011 č. k. 15S/2/2011-52, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
29. júna 2011 č. k. 15S/2/2011-52 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. Xo 24/2010-2/Fi z 26.10.2010 žalovaný ako odvolací katastrálny
orgán v zmysle § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv v znení neskorších zmien (ďalej len pre účely rozsudku
„zák. č. 162/1995 Z.z.“) postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Správy katastra
Komárno č. X 82/2010-15 z 18.08.2010 o zastavení konania o oprave chýb potvrdil.
2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca návrhom zo 06.05.2010 žiadal určiť
priebeh hranice pozemkov, ktorých je výlučným vlastníkom, tzn. parciel registra C-KN č. X.,
č. X., č. X. a č. X., zapísaných na LV č. X. pre k. ú. V., nakoľko v danom prípade podľa
žalobcu sa pôvodná hranica medzi susediacimi pozemkami stala neurčitou, pričom tento stav
mohol viesť aj k porušeniu vlastníckeho práva.
3. Odporcovia Ľ. a manželkou E., rod. B. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. V., zapísaných na LV č. X. ako parcela registra C-
KN č. X., č. X. a č. X..
4. Žalobca najmä poukázal na sporný priebeh hranice dotknutých susediacich pozemkov
žalobcu a manželov N., tzn. medzi parc. č. X. (žalobca) a č. X. (manželia N.), ktoré boli
okrem iných parciel vytvorené geometrickým plánom č. 920-0124-4-15 z 18.03.1964 po
rozdelení PK parciel zapísaných v PKV č. X. k. ú. V. č. X. na novovytvorené
- parc. č. X., dom a dvor o výmere 3.725 m2 a
- parc. č. X., roľa o výmere 2.717 m2.
5. Správa katastra Komárno listom z 19.05.2010 s odkazom na ustanovenie § 70 zák. č.
162/1995 Z.z. oznámila žalobcovi, že geometrické určenie nehnuteľností (tzn. priebeh
vlastníckych hraníc parciel) je záväzným údajom katastra nehnuteľností a nakoľko spor o ich
priebeh zasahuje do vlastníckeho práva, preto právomoc rozhodnúť o ich priebehu patrí súdu
podľa § 7 O.s.p.
6. Následne žalobca dňa 07.06.2010 doručil Správe katastra Komárno Oznámenie –
požiadavka na konanie, v ktorom uviedol, že je vlastníkom parc. č. X. – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 328 m2, a tento údaj nie je v súlade so skutočným stavom v teréne,
nakoľko skutočný stav je taký, že parcela č. X. sa v realite na mieste teoreticky zakreslenom
v katastrálnej mape nenachádza. Vzhľadom na hore uvedené a s poukazom na § 59 ods. 3 zák.
č. 162/1995 Z.z. požiadal žalobca začať katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom
operáte.
Žalobca vo svojom podaní zároveň poukázal na zrušujúce rozhodnutie Katastrálneho
úradu v Nitre sp.zn. Xo 21/2002-4/Br z 10.07.2002, ktoré sa tiež týkalo v parciel registra C-
KN č. X. a č. X.
7. Toto podanie žalobcu vyhodnotila Správa katastra Komárno ako návrh na opravu vád
katastrálneho operátu ohľadom preverenia zákresu parcely registra C-KN č. X. – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 328 m2, zapísanej na LV č. X. pre k. ú. V. a zaslala o začatí
konania upovedomenie všetkým účastníkom katastrálneho konania, tzn. žalobcovi, Ing. Ľ. a
E.E., obaja bytom vo V.
8. Ďalej žalovaný vychádzal zo skutočností zistených v súdnom konaní sp. zn.
9C 253/1995 na Okresnom súde Komárno. Na tomto okresnom súde od roku 1995 prebiehal
súdny spor o vydanie nehnuteľnosti parc. č. X.1 – záhrada o výmere 328 m2 (vytvorená
nehnuteľnosť na základe geometrického plánu súdneho znalca Ing. V. č. 18/2001 z
30.03.2001), petit ktorého sporu bol neskôr zmenený na uloženie povinnosti A.A.
s manželkou Z. vypratať hore uvedenú nehnuteľnosť – záhrada o výmere 328 m2.
9. Podľa žalovaného okresný súd najmä prostredníctvom geometrického plánu č. 920-
0124-4-15 z 18.03.1964 zistil, že sporné parcely boli delené PK parc. č. X. a č. X., pričom
v rámci tohto geometrického plánu bola medzi nimi vytvorená parcela registra C-KN č. X.,
ktorá bola zakreslená akoby bola súčasťou verejného priestranstva.
10. Ďalej zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. V. č. 18/2001 z 30.03.2001
vyplýva pre žalovaného, že výmera spornej parcely registra C-KN č. X. sa nachádza vo vnútri
užívanej plochy a nie na cestnom telese, preto pri delení tejto plochy ich treba oddeliť vo
vnútri oplotenej hranice. Táto oplotená hranica a jej výmera sa presne zhoduje s výmerou,
ktorá bola v pôvodnej PKV pre pôvodné parcely č. X. a č. X. o výmere 6 442 m2.
V citovanom znaleckom posudku podľa žalovaného bolo tiež uvedené, že po zameraní
jednotlivých parciel pozemkov, ktoré sú v užívaní žalobcu a odporcov zistil, že plocha
užívaná manželmi N., je o 328 m2 menšia, než mu vlastnícky patrí. Žalovaný k tomuto
uviedol, že je to plocha, ktorú znalec vytvoril na susednej hranici sporných nehnuteľností
namiesto nesprávne zakreslenej parcely registra C-KN č. X., ktorá v novom geometrickom
pláne zanikla.
11. Na vytýčenom súdnom pojednávaní Z.Z. a tiež právni nástupcovia po neb. A..A.,
tzn. Ing. E., Ing. P. a G. ohľadom parcely registra C-KN č. X. – jarok o výmere 328 m2
poukázali na potvrdenie Slovenskej správy ciest, že táto parcela nikdy nezasahovala do telesa cesty, pričom navrhovateľ nepreukázal, akým právnym titulom spornú parcelu č. X.1 –
záhrada o výmere 328 m2, určenú geometrickým plánom Ing. V. nadobudol.
12. Podľa žalovaného ďalej Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 6Co 102/2006-473
zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C 201/88 zistil, že medzi žalobcom a manželmi
H. prebiehal spor ohľadom určenia hranice medzi pozemkami účastníkov. Aj v tomto súdnom
konaní žalobca tvrdil, že A. a Z.Z. na jeho úkor užívali viac ako 318 m2, pričom Okresný súd
Komárno týmto rozsudkom určil, manželia H. užívajú o 318 m2 viac ako im podľa vlastníctva
patrí, pričom táto výmera nie je na úkor výmery patriacej odporcom, pretože tí majú výmeru
takú, aká je vedená v evidencii nehnuteľnosti spolu aj s parcelou registra C-KN č. X.
o výmere 328 m2, vedená ako miestna komunikácia.
Ďalej súd vyslovil, že hranicu medzi pozemkami manželov H., ktoré sú evidované na
LV č. X., k. ú. V. ako parcela registra C-KN č. X. a medzi nehnuteľnosťami parcelami
registra C-KN č. X. a č. X. vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na LV č. X., k. ú. V.,
tvorí priamka medzi bodmi A-B-C-D podľa geometrického plánu zo dňa 14.08.1990 č. B 209-
26/90 a znaleckého posudku Ing. V., ktorý tvorí súčasť rozsudku.
13. Čo sa týka chronologických súvislostí, žalovaný uviedol, že
1. v PKV č. X. boli pôvodne zapísané PK parcely č. X. a č. X. v podielovom
spoluvlastníctve A. (1/2) a K. (1/2). Dňa 31.03.1964 na základe doručeného
geometrického plánu boli uvedené parcely rozdelené na nové parcely pre
1.1. PKV č. X.: parc. č. X., č. X., X. a X. – hradská o výmere 328 m2,
1.2. PKV č. X.: parc. č. X. a X. do výlučného vlastníctva žalobcu,
1.3. PKV č. X.: parc. č. X. do výlučného vlastníctva E..
2. LV č. X. bol založený v rámci II. etapy zakladania evidencie právnych vzťahov
pod položkou výkazu zmien č. 162/68 so zapísaním
2.1. parc. č. X. – záhrady o výmere 1 035 m2,
2.2. parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 328 m2,
2.3. parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.002 m2 a
2.4. parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2,
2.5. pričom na parc. č. X. je postavený rodinný dom so súpisným č. X.,
to všetko vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
3. Dňa 15.12.1995 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi A. Hanesz spolu
s manželkou Z. a G. a kupujúcimi Ing. Ľ. a E.E., predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v k. ú. V., zapísaných na
3.1. LV č. X. ako parcela registra C-KN č. X. – záhrady o výmere 1.311 m2,
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov H. a
3.2. LV č. X. ako parcela registra C-KN č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 567
m2, a č. X. záhrady o výmere 574 m2, a dom so súpisným č. X., postavený na parcele
č. X. vo výlučnom vlastníctve G..
14. Na základe hore uvedených skutočností žalovanému vyplynulo, že parcela registra
C-KN č. X. zastavané plocha a nádvoria o výmere 328 m2, je evidovaná vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, pričom jej zákres je prevedený v katastrálnej mape v súlade
s geometrickým plánom č. 920-0124-4-15 zo dňa 18.03.1964.
15. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
16. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Nitre žalobu z 24.10.2010.
17. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná. Preto žalobu v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 O.s.p. na základe nasledujúcich
dôvodov zamietol.
18. Vo svojom zamietajúcom rozsudku po citácii ustanovení § 59 ods. 1, 4 a X. zák. č.
162/1995 Z.z. krajský súd poukázal na to, že žalobca sa pôvodným návrhom domáhal určenia
priebehu hranice v návrhu uvádzaných pozemkov poukazujúc na sporný priebeh hranice
pozemkov medzi parc. č. X. a č. X., ktoré boli v minulosti vytvorené geometrickým plánom č.
920-0124-4-15 zo dňa 18.03.1964. Svoju nespokojnosť zameral na výmeru novovytvorenej
parcely č. X., pri ktorej žalobca poukazoval, že pri výpočte výmery o tejto parcely podľa
uvedeného geometrického plánu zo dňa 18.03.1964 došlo pravdepodobne k chybnému
výpočtu, pričom bola asi umelo vytvorená parcela č. X.
19. Nasledujúci návrh o oprave chýb v katastrálnom operáte žalobca odôvodnil tým,
že napriek vlastníctvu parc. č. X. v k. ú. V., tento údaj nie je v súlade so skutočným stavom
v teréne, keďže predmetná parcela sa na mieste zakreslenia nenachádza.
20. Ďalej krajský súd, po tom čo zrekapituloval argumentáciu tak prvostupňového
správneho orgánu ako aj žalovaného, vyslovil názor o ich správnosti. Čo sa týka postupu
podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z., krajský súd za predpoklad pre vykonanie
opravy údajov katastra správou katastra označil to, aby údaje katastra boli v rozpore
s verejnou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrenia zmien údajov katastra, alebo
s výsledkami revízie údajov katastra. Nakoľko pre krajský súd z administratívneho spisu
vyplýva, že žalobca je evidovaný ako výlučný vlastník parcely registra C-KN č. X. o výmere
328 m2, k. ú. V., zapísanej na LV č. X. a že je nepochybné aj to, že zákres tejto parcely
v katastrálnej mape je v súlade s geometrickým plánom č. 920-0124-415 zo dňa 12.03.1964,
potom stav v operáte katastra nehnuteľností je v súlade s listinami.
21. Keďže postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade
so zákonom, krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská
A)
22. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 05.08.2011 (č. l. 59) proti rozsudku
prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil
s argumentáciou krajskému súdu, že parcela č. X. k. ú. V., ktorá je predmetom konania,
neexistovala pred rokom 1964 a ani po ňom a je súčasťou inej veľkej parcely.
23. Podľa tvrdenia žalobcu, uvedená iná veľká parcela bola v spoluvlastníctve jeho
rodičov, po smrti rodičov ktorých došlo k dedeniu medzi počtom viacerých dedičov,
čo vyvolalo potrebu delenia dovtedy jestvujúcich parciel č. X. a X.. Toto z vlastného podnetu
a na vlastné náklady vykonal prvostupňový správny orgán geometrickým plánom, ktorý
v rámci delenia pôvodnej parcely vyznačil aj parcelu č. X. s výmerou 328 m2.
Ak by krajský súd nazrel do uvedeného geometrického plánu č. 920-0124-4-15 zo dňa
18.3.1964, potom by podľa žalobcu zistil, kto a odkedy vytvoril menovitý predmet konania
a kde ho umiestnil.
24. Ďalej žalovaný namietal, že krajský súd procesné i vecne pochybil. pretože zastavil
konanie proti subjektu (prvostupňovému správnemu orgánu), ktorý by mal byť zaviazaný
svoju chybu opraviť.
25. Taktiež žalobca poukázal na bezvýslednosť svojej opakovanej snahy preukázať,
že jeho vlastníctvo, ktoré orgány katastra evidujú nesprávne, nakoľko ho vyznačuje
na neexistujúcom mieste, čím je žalobca ako vlastník poškodený. Svoje poškodenie v právach
zo strany katastra vidí žalobca v tom, že je vlastníkom parcely, za ktorú, hoc už desaťročia
platí daň z nehnuteľnosti, mu nemôže byť daná k dispozícii, lebo tam, kde je zakreslená, sa
nenachádza.
Následne žalobca načrtol dôvody, prečo všetky doterajšie konania boli zamietnuté:
1. kataster nemôže stanoviť nové miesto bez súdneho rozhodnutia,
2. súd nemôže rozhodnúť proti operatíve katastra,
3. kataster nemôže meniť hranice pozemkov, pretože sa medzitým zmenil katastrálny
zákon,
4. súd nemôže riešiť zmenu miesta parcely a podobne.
26. Súčasne žalobca poukázal na záver súdneho znalca v inom konaní, ktorý predložil
súdu znalecký posudok, podľa ktorého sa uvedená parcela s rovnakou rozlohou nachádza
na ním presne uvedenom inom mieste terénu. Túto parcelu však označil ako novú, dovtedy
neexistujúcu parc. č. X.1. Navyše Okresný súd Komárno, napriek výhradám žalobcu, že sa
parc. č. X. len voľnomyšlienkárskym postupom znalca premenovať na imaginárnu novú
parcelu X.1, zamietol jeho žalobu, lebo parc. č. X.1 nemohla byť predmetom dedenia
žalobcom ani iného získania.
Hoci žalobca tvrdil, že v písomnom odvolaní znovu namietal, že súd bol viazaný
prejednaním predmetu podľa jeho žaloby, tzn. parc. č. X. a nie akejsi fatamorgánne
vytvorenej parcely namiesto tej v jeho žalobe mal podľa tvrdenia žalobcu súd svojvoľne
zmeniť označenie parcely, a následne odvolací súd potvrdil rozsudok 1. stupňa.
27. Ďalej žalobca vyslovil nesúhlas so záverom krajského súdu, že žalobca mal uviesť,
že pri výpočte výmery v tomto geometrickom pláne došlo pravdepodobne k chybnému
výpočtu výmery novovytvorenej parcely č. X., pričom bola asi umelo vytvorená parcela č. X.
Žalobca však zdôraznil, že táto bola po roku 1964 prerozdelená dedením a tiež po roku 1964
zanikla a ani dnes nejestvuje. Preto žalobca zastáva názor, že takéhoto úsudku Krajského súdu
mu bolo odňaté nezákonne 328 m2 pozemku, aj keď je naďalej ich formálnym (žalobca použil
označenie „papierovým“) vlastníkom.
28. Tiež žalobca zdôraznil tú skutočnosť, že súdy vymenovali znalcov, aby v konaní
o parcele č. X. zistili jej možnú polohu. Avšak znalci zistili a predložili súdom znalecké
posudky, podľa ktorých existuje výmera pre parcelu č. X. v inej parcele u iného vlastníka,
ktorý oproti jeho evidovanej výmere narába s výmerou svojho vlastníctva o 328 m2 väčšou.
Žalobca teda konštatoval, že výmera parcely teda existuje, jej označenie musí zostať, aby sa
parcela odlíšila z výmery inej parcely iného vlastníka do vlastníctva žalobcu.
29. Záverom žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vysloviť
neplatnosť napadnutého rozhodnutia žalobcu. Súčasne požadoval zaviazať Správu katastra
Komárno, aby v súlade s ust. § 59 ods.1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. na odstránenie chybu
v zakreslení a zaevidovaní parcely č. X. k. ú. V., zapísanej na LV č. X. k. ú. V. spôsobom, aby
bol súlad medzi reálnym stavom s operátom katastra nehnuteľností v tejto veci.
B)
30. Žalovaný vo svojom stanovisku z 26.08.2011 (č. l. 67) zdôraznil zistenia uvedené
v znaleckom posudku č. 5/2005 súdneho znalca Ing. J., podľa ktorého parcela č. X. tak, ako je
zakreslená v katastrálnej mape na mieste samom, už neexistuje a fakticky neexistovala už
pred rokom 1964, teda nemôže ju užívať ani žalobca, ani vlastníci priľahlých parciel č. X., č.
X.0, č. X. a č. X.. Plocha tejto parcely mala byť zahrnutá do celkového rozdelenia pôvodnej
pozemkovoknižnej parcely č. X. a č. X..
31. Vo vzťahu k napadnutému zastaveniu proti žalovanému 1/ bez vydania uznesenia
žalovaný uviedol, že krajský súd rozhodol o uvedenej skutočnosti v súlade s Občianskym,
súdnym poriadkom.
32. Záverom žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
rozhodol podľa § 250ja ods. 3 druhá veta s odkazom na § 219 O.s.p.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
33. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že konanie
krajského súdu je zaťažené vadou, ktoré nie je v súlade s ústavným právom každého
na poskytnutie súdnej ochrany (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom), a preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich
záverov.
1) Okruh účastníkov súdneho konania:
34. Na prvom mieste musí odvolací súd vždy preverovať splnenie podmienok súdneho
konania ako aj správne vymedzený okruh účastníkov. Nesplnenie podmienok konania (§ 103
O.s.p.) ako aj odňatie možnosti niektorému z účastníkov zúčastniť sa na konaní predstavujú
závažné pochybenia pri poskytovaní súdnej ochrany v zmysle čl. 46 a nasl. v spojení
s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré musí súd vždy prihliadnuť.
35. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa zaoberal so žalobou
žalobcu, ktorú podal proti žalovanému ako odvolaciemu katastrálnemu orgánu. Avšak
z pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že už prvostupňový katastrálny
orgán konal s okruhom účastníkov vymedzeným nielen žalobcom, ale aj pánom Ing. Ľ.
a paňou E. N., obaja bytom V.. S rovnakým okruhom účastníkov konal aj žalovaný.
36. Ak krajský súd účasť obidvoch posledne menovaných v súdnom prieskume
nezabezpečil, potom porušil ich práva na spravodlivú súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 ústavy
v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), čo je
na účely správneho súdnictva vykonané prostredníctvom ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu
uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti
by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
2) K vymedzeniu nápravného inštitútu opravy vád:
37. Je nepochybné, že manželia N., ako pôvodní účastníci katastrálneho konania, nemali
ani aktívny ani pasívny prístup k informáciám, a preto nemali ani informácie, aký je ďalší
osud návrhu žalobcu na opravu chýb v súdnom prieskume.
V súvislosti s uvedeným je najmä nutné podčiarknuť to, že žalovaný správne
signalizoval nesprávnosti, resp. minimálne nejasnosti týkajúce sa sporom dotknutej parcely
registra C-KN č. X., kde prostredníctvom svojho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
napríklad uviedol (na str. 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že „bola medzi nimi
vytvorená parcela registra C-KN č. X., ktorá bola zakreslená akoby bola súčasťou verejného
priestranstva“ alebo „namiesto nesprávne zakreslenej parcely registra C-KN č. X., ktorá
v novom geometrickom pláne zanikla“ (viď body č. 9 a 10). Preto Najvyšší súd nemohol
v merite odvolania rozhodnúť, lebo hore uvedená vada mu v tom bránila.
38. Napriek tomu, že Najvyšší súd označil za zrušovací dôvod ustanovenie § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p., musí vzhľadom na zabezpečenie účelu Občianskeho súdneho poriadku
a na často sa opakujúce nedostatky pri prieskume rozhodnutí vydaných v konaní o oprave
chýb v katastrálnom operáte podať v prejednávanej veci zhrnutie svojej doterajšej judikatúry.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
39. Základný rámec pre opravu chýb v katastrálnom operáte vymedzuje v prejednávanej
veci ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. spolu s ustanovením § 22 ods. 1
a X., podľa ktorého aj konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je katastrálnym
konaním, ktoré je všeobecne upravené ako správne konanie.
Pritom od správy katastra sa celkom legitímne očakáva, že si bude v zmysle čl. 2 ods. 2
ústavy riadne plniť svoje úlohy jej zákonom vymedzené v oblasti evidencie nehnuteľností,
a to najmä, že v zmysle § 18 ods. 2 písm. c) zák. č. bude spravovať a aktualizovať kataster
v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien
zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien
zistených pri obnove katastrálneho operátu, to všetko v súčinnosti s vlastníkmi, s inými
oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi.
Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. správa katastra aj bez návrhu opraví
údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,
40. Už vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžr 76/2011 zo dňa 06.03.2012 Najvyšší súd
načrtol myšlienku, že „legitímne očakávaným dôsledkom povolenia vkladu [uvedené sa
nepochybne vzťahuje aj na záznam] účastníka tohto konania je to, že orgán správy katastra
zabezpečí bezchybný prenos všetkých nevyhnutných údajov a informácií potrebných
pre riadny výkon vlastníckeho práva do príslušného katastrálneho operátu “.
Potom za chybu katastrálneho operátu, ktorá je predmetom opravy, je nutné označiť
taký nesprávny prenos dokumentačných údajov alebo iných informácií z podkladových listín
(vkladuschopné verejné alebo iné listiny), ktorého dôsledkom je vytvorenie, po vykonaní
zápisu do príslušného katastrálneho operátu (§ 3 ods. 9), rozporu, ktorý je kvalifikovaný
(opísaný) v hore uvedenom ustanovení § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z., pričom
tento rozpor musí napríklad znemožňovať, zhoršovať alebo iným spôsobom negatívne
zasahovať do výkonu vlastníckeho práva vymedzenom v zmysle triády oprávnení vlastníka
(viď ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka) k jeho predmetu – nehnuteľnosti evidovanej
v katastri, tzn. predmet vlastníckeho práva užívať, disponovať s ním a nerušene ho držať
vo svojej moci.
41. Je pritom nepochybné, že nakoľko iba správa katastra je oprávnená na vykonávanie
zápisov práv k nehnuteľnostiam (§ 4 v spojení s § 18 ods. 2 písm. b/), je potom iba ona
zodpovedná za ich správnosť, tzn. hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (§ 70),
a následne je povinná bezodkladne odstrániť oprávnene namietané chyby údajov (rozpory)
zapísané u nehnuteľností. V opačnom prípade by sa oprávnenie správy katastra opravovať
chyby pri výkone svojej vlastnej právomoci stalo celkom nepoužiteľným (obsolétnym)
prvkom ochrany práv a oprávnených záujmov jednotlivcov a mohlo by výrazne a najmä negatívne ovplyvniť nerušený výkon vlastníckeho práva v rozsahu hore uvedenom (viď záver
bodu č. 40).
Preto aj Najvyšší súd v hore citovanom rozsudku sp. zn. 1Sžr 76/2011 zo dňa
06.03.2012 ďalej vyslovil, že „Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte (písm. a/ a § 22
ods. 1) je osobitným opravným prostriedkom zameraným v zmysle imperatívu § 18 ods. 2
písm. c) cit. zákona na výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií vrátane
obnovenie hodnovernosti (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.) a tým aj záväznosti údajov katastra
po zistení, že to, čo správa katastra zapísala, nezodpovedá tomu, čo nepochybne zmluvná
strana chcela svojou vôľou prejaviť.
Obnovenie hodnovernosti sa dosahuje na základe zásady súčinnosti s dotknutými
subjektmi odstránení rozporov medzi preverenými údajmi a informáciami z návrhu vrátane
zmluvy a dotknutými údajmi katastrálneho operátu, a to aj prostredníctvom využitia
výkladových pravidiel občianskeho alebo obchodného práva.“
42. Vykonaniu opravy v katastrálnom operáte nemôže po právnej stránke zabrániť ani
tvrdené vlastnícke právo inej osoby k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o oprave
chýb, lebo nielenže Ústava Slovenskej republiky majetku nadobudnutému v rozpore
s právnym poriadkom súdnu a inú právnu ochranu neposkytuje (viď čl. 20 ods. 1 veta druhá
v spoj. s čl. 152 ods. 4 ústavy) ale na druhej strane vytvára kontinuálny právny tlak
na legitímny výkon právomoci orgánov štátnej moci (čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 veta
prvá ústavy); ibaže originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenej
nehnuteľnosti nezahladí právne dôsledky tejto chyby.
V súvislosti s uvedeným právnym názorom Najvyšší súd poukazuje napríklad na svoj
rozsudok sp. zn. 1Sžr 110/2011 zo dňa 17.04.2012, v ktorom sa konštatuje nasledujúce:
„Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd správne zamietol žalobu žalobcov. Vždy, keď
správa katastra formou konania o odstránení chýb v katastrálnom operáte rozhoduje
o nároku na prinavrátenie vlastníckeho práva alebo vecného práva k cudzej veci, ktorý na inú
osobu prešiel bez právneho dôvodu, tzn. riešia problém, ktorý zvyšná spoločnosť chápe ako
krivdu, musí okrem iného aj prihliadnuť na právne dôsledky vyplývajúce z princípu,
že z bezprávia (krivdy) právo nevzniká,,ex iniuria ius non oritur“. Preto v žiadnom prípade
nemôže ani dlhá doba existencie stavu (v prejednávanej veci od roku 1993) existujúceho
v rozpore s požiadavkami zákona (zásada legality) vytvoriť u orgánu správy katastra
[vo vzťahu k možnosti opravy chýb katastrálneho operátu]domnienku, že už ide o nemenný
právny stav.“
43. Obdobne sa Najvyšší súd vyslovil aj prostredníctvom iného rozsudku (m.m.
rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr 72/2011 zo dňa 14.02.2012):
„Charakter demokratickej spoločnosti a rešpektovanie starorímskej zásady „nemo plus
iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ neumožňuje štátu v oblasti realizácie
súkromného práva počas obdobia neslobody nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku. ktorý
bol pôvodnému vlastníkovi odňatý bez právneho dôvodu. Ak by takúto situáciu súd
akceptoval, poprel by demokratickou spoločnosťou akceptovaný princíp „ex iniuria ius non
oritur“.“
44. Judikovaný rozsah porušenia vlastníckeho práva jednotlivca zo strany štátnych
orgánov a vymedzený hore uvedenými názormi Najvyšší súd zatiaľ zavŕšil nasledujúcim
konštatovaním: „Vždy, keď správne orgány rozhodujú (či už formou reštitučného konania
alebo konania o odstránení chýb v katastrálnom operáte) o nároku na prinavrátenie
vlastníctva k pozemku, ktorý na štát prešiel bez právneho dôvodu, tzn. riešia problém, ktorý
zvyšná spoločnosť chápe ako krivdu, musia okrem iného aj prihliadnuť na právne dôsledky
vyplývajúce z princípu „nemo turpitudinem suam allegare potest“.
Pokiaľ v predchádzajúcom procese štát pochybí pri aplikácii zásady legality, musí
bezodkladne prostriedkami nápravy (napríklad konaním o oprave chýb v katastrálnom
operáte) odstrániť nezákonnosť navrátením veci do pôvodného právneho stavu (restitutio in
integrum); pričom ani právoplatný výsledok procesu obnovy katastrálneho operátu novým
mapovaním ani právoplatné schválenie registra obnovy evidencie pozemkov netvorí v zmysle
§ 70 zák. č. 165/1995 Z.z. v spojení s čl. 20 ods. 1 veta tretia ústavy prekážku“ (m.m. hore
uvedený rozsudok sp. zn. 1Sžr 72/2011 zo dňa 14.02.2012).
3) Oprava vád zasahujúcich do vlastníctva:
45. Vzhľadom na hore uvedené právne názory a tiež s poukazom na argumentáciu
žalobcu (viď bod č. 25) sa ako najzávažnejšia a súčasne právne veľmi komplikovaná bude
v prejednávanej veci (nakoľko v konaní bude nutné ustáliť v zmysle znaleckých posudkov
[najmä závery doslovne citované nižšie v bode č. 50], či neexistujú pochybnosti o tom, či
uvedená parcela nie je zapísaná na liste vlastníctva tretích osôb, resp. o jej výmeru sa
vlastnícke právo týchto tretích osôb nenavýšilo) javiť otázka, či chyby vzniknuté počas
katastrálneho konania v príslušnom katastrálnom operáte môžu viesť k zmenám vlastníckeho
práva, resp. aké dopady na vlastnícke právo môžu mať.
Hľadanie odpovede na takto položenú otázku je mimoriadne dôležité, lebo ustanovenie
§ 59 zák. č. 162/1995 Z.z. nevylučuje, že oprava údajov katastra, ak sú v rozpore s verejnou
listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo
s výsledkami revízie údajov katastra, môže mať dopad na vznik, zmenu ani na zánik práv
k nehnuteľnostiam, tzn. v prejednávanej veci aj vlastníckeho práva.
Podľa § 59 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z. oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv
na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59
ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.
46. Právna teória (napríklad Lazar, J. a kol.: Základy občianskeho hmotného práva,
Facultas Iuridica, Trnava, 2000, s. 172 a nasl., alebo Vojčík, P. a kol.: Občiansky zákonník,
stručný komentár, IURA EDITION, Bratislava, 2008, s. 289 a nasl.) rieši problematiku
nadobudnutia vlastníckeho práva jednotlivcom ako vecného práva prostredníctvom
derivatívneho alebo orginárneho spôsobu (módu) nadobudnutia vlastníckeho práva k veci,
pričom striktne odlišuje vznik právnych účinkov pri hnuteľných veciach od nehnuteľností.
V prípade nehnuteľností, ako osobitných predmetov vlastníctva, nadobudnutie
vlastníckeho práva v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka podlieha osobitnému
registračnému procesu pred štátnym orgánom podľa zák. č. 162/1995 Z.z. – katastrálne
konanie o zápise vlastníckeho práva (najmä právotvorný [konštitutívny] zápis vlastníckeho
práva vo vkladovom konaní alebo formou jeho záznamu s evidenčnými [deklaratórnymi]
účinkami).
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. zápisy práv k nehnuteľnostiam majú
právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
47. Je preto nepochybné, že účinky derivatívneho nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti jeho prevodom nenastávajú v čase jeho vzniku, tzn. v čase nadobudnutia
platnosti zmluvy alebo iného právneho úkonu vykonaného s týmto úmyslom (tzn. za účelom
uskutočnenia samotného prevodu vlastníckeho práva), ale občianske právo vznik účinkov
prostredníctvom viaže (časovo odsúva) na naplnenie odkladacej podmienky (viď § 36 v spojení s § 47 Občianskeho zákonníka), ktorou je právoplatné rozhodnutie katastrálneho
orgánu s právotvornými, tzn. konštitutívnymi účinkami (§ 4 ods. 3).
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
Podľa § 36 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej
splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak zákon ustanovuje, že k zmluve je
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
48. Naopak, v prípade originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti jeho prechodom účinky pre osobu vlastnícke právo nadobúdajúcu nastávajú
v čase jeho vzniku, tzn. v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci o prechode
vlastníckeho práva; avšak správne právo vznik účinkov časovo odsúva prostredníctvom
vykonania záznamu (evidenčné, tzn. deklaratórne účinky), resp. skorším konaním
o poznámke (predbežné účinky); ide o rozhodnutia správnych orgánov s časovým dopadom
„ex tunc“ na účinky vlastníckeho práva voči tretím osobám.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
Podľa § 36 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej
splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak zákon ustanovuje, že k zmluve je
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
49. V prejednávanej veci namietaná chyba nemala podľa tvrdenia žalobcu (viď najmä
bod č. 23) vzniknúť v katastrálnom operáte na základe vkladuschopnej listiny vyhotovenej
podľa súkromného práva, ale naopak na základe geometrického (polohopisného) plánu
č. 920-0124-4-15 z 18.03.1964 zrealizovaného katastrálnym orgánom samotným za účelom
rozdelenia existujúcich pozemkov zaevidovaných v PKV č. X. parc. č. X. a X. za účelom
umožnenia dedičského konania, na ktorý, ak je na požiadanie vydaný ako kópia, sa v zmysle
§ 69 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. v súčasnosti nazerá ako na verejnú listinu vo vzťahu nielen
k svojmu obsahu grafickému ale aj textovému.
Podľa § 69 ods. 1 veta prvá zák. č. 162/1995 Z.z. správa katastra vyhotoví
na požiadanie výpis alebo kópiu zo súboru geodetických informácií, výpis alebo kópiu zo súboru popisných informácií, kópiu z pozemkových kníh, ako aj identifikáciu parcely. Výpis
alebo kópia, ako aj identifikácia parcely sú verejné listiny.
Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrický plán je technický podklad právnych
úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv
k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa
zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú
dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa
geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť
právnickej osoby zriadenej štátom.
50. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že súdny znalec v odbore geodézia a
kartografia Ing. V. prostredníctvom znaleckého posudku č.: 16/97 -1/2001 na str. 1 vo vzťahu
k existencii možnej chyby katastrálneho operátu konštatoval, že
„Po kontrolnom zameraní hraníc pozemkov užívaných navrhovateľom E. som zistil, že
tento užíva menej o plochu 328 m2.
Po kontrolnom zameraní a výpočte plôch užívaných A. H. a spol. som zistil, že
menovaní užívajú viac o 328 m2.“
Napriek skutočnosti, že už v predchádzajúcom znaleckom posudku č.: B-209-26/90
z 25.08.1990 uvedený súdny znalec už raz poukázal v súdnom konaní na to, že A. H. a spol.
užívajú väčšiu plochu a na odstránenie zisteného rozporu [vo výkone užívacieho práva
(possesio) ako súčasti oprávnení vlastníka] je potrebné vyhotoviť geometrický plán, tak bol
v tom čase konajúcim súdom usmernený, že predmetom sporu je určenie hranice medzi
nehnuteľnosťami parc. č. X., X. a susednými parc. č. X. a X. Následne odstránenie
nezrovnalosti vo výmerách podľa konajúceho súdu nebolo predmetom sporu a na základe
nariadenia krajského súdu bolo potrebné vykonať len kontrolné dokazovanie vzájomných
nárokov. Ani túto skutočnosť krajský súd v prejednávanej veci nezobral dostatočne do úvahy
a ani z nej nevyvodil zodpovedajúce závery.
51. Práve s rozsahom užívacieho práva k predmetu vlastníctva, tzn. k pozemkom
dotknutým návrhom žalobcu na opravu chýb, sa mal a musel žalovaný katastrálny úrad
v správnom odvolacom konaní zaoberať. Ako už bolo hore uvedené (viď bod 40.),
pod negatívnym zásahom do výkonu vlastníckeho práva (jeho porušením) v rozsahu
vymedzenom v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnosti evidovanej v katastri je
nutné chápať aj znemožnenie užívať predmet vlastníckeho práva v celom jeho zákonnom rozsahu a v prípade takéhoto porušenia vlastníckeho práva sa napĺňa účel občianskeho
súdneho konania vymedzený v zmysle § 3 záver v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.
52. Je celkom evidentné, že správa katastra by následne za situácie opísanej hore (viď
bod č. 51 a v argumentácii žalobcu v zmysle bodu č. 26) mohla čeliť problému spojeného
s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretie osoby, ktoré umožňujú jeho
terajším vlastníkom v skutočnosti užívať výmeru týchto nehnuteľností vo väčšom rozsahu,
ako je evidované v katastri nehnuteľností.
53. V súvislosti s hore uvedenou situáciou je však nutné pri súdnom prieskume
rozhodnutia správneho orgánu vždy klásť dôraz na podmienku riadnosti (tzn. legálnosti
a legitímnosti v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy) katastrálneho konania. Preto, ak správny súd
na základe tvrdenia žalobcu alebo iného účastníka súdneho prieskumu v súvislosti
s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne opodstatnené pochybnosti o riadnosti prv
urobeného rozhodnutia vydaného v katastrálnom konaní (v danej veci ide o historický
geometrický [polohopisný] plán ako osobitný právno-aplikačný akt [tretia skupina rozhodnutí
správnych orgánov vymedzená prostredníctvom § 244 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia spôsobilé
na súdny prieskum], ktorého čiastočný technický charakter nebráni vo vykonaní súdneho
prieskumu a súčasne ktorým môžu byť práva jednotlivcov priamo dotknuté – viď záver prvej
vety § 244 ods. 3 O.s.p.), je jeho povinnosťou v zmysle § 245 ods. 1 O.s.p. tento prieskum
vykonať.
Podľa § 245 ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané
rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho
preskúmanie určený osobitný postup.
Podľa § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté.
54. Na podporu svojho záveru o súdnej preskúmateľnosti geometrického plánu ako
osobitného rozhodnutia ako aj možných dôsledkov z neho vyplývajúcich je nutné na tomto mieste poukázať na právne názory obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu
sp. zn. 1Sžd 2/2011 zo dňa 23. augusta 2011:
„Práve ústavnú formuláciu „rozhodnutia týkajúce sa“ (čl. 46 ods. 2) nie je
potom možné reštriktívne vykladať ako rozhodnutia, ktoré sú zákonným spôsobom
za právoplatné označené, ale podľa mienky Najvyššieho súdu sa vzťahuje aj
na také rozhodnutia, ktorých právoplatnosť správny orgán vyslovil alebo ich tak
označil, hoci neskôr sa preukáže, že na ich právoplatnosť nie sú zákonné
podmienky splnené.
Najvyšší súd k tomuto záveru uvádza, že do skupiny rozhodnutí, u ktorých
podmienky pre platnosť, a s tým spojenú právoplatnosť, nenastanú nikdy, patria
podľa odbornej literatúry (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správní právo;
Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo) predovšetkým nulitné akty
vrchnostenskej správy nazývané tiež paakty. Medzi typické znaky, ktoré by mali
vyvolávať pochybnosti o nulite inak formálne vydaného aktu, patria najmä
absencia právneho titulu, najzávažnejšie vady príslušnosti a nedostatok
právomoci konajúceho správneho orgánu, resp. úradnej osoby.“
55. Z uvedeného vyplýva, že najmä právno-aplikačné akty katastrálnych orgánov
vydané v katastrálnom konaní, prostredníctvom ktorých boli nad rámec ich právomoci
(a contrario čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 veta prvá a čl. 20 ods. 1 ústavy) chybne
zapísané vlastnícke práva rozhodnutia v prospech tretích osôb, a ktoré trpia tak závažnými
vadami, že domnienka súdu o ich nulitnosti je ťažko spochybniteľná, spadajú do hore
uvedenej skupiny rozhodnutí, ktoré sa musia v zmysle ústavného príkazu zakomponovaného
do čl. 46 ods. 2 ústavy preskúmať.
Preto pokiaľ správny súd dospeje k záveru, že takéto rozhodnutie by muselo byť
vyhodnotené ako paakt bez konštitutívnych (právotvorných) účinkov, potom ani tretie osoby
ako ďalší vlastníci sa nemôžu dovolávať konštitutívnych účinkov zapísaných práv
(vlastníckeho práva) v katastri nehnuteľností, resp. ich hodnovernosti a záväznosti (§ 70),
lebo by v zmysle čl. 20 ústavy došlo k popretiu mechanizmu derivatívneho nadobudnutia
vlastníckeho práva slovne vyjadreného zásadou – nikto nemôže nadobudnúť viac práv ako ich
mal jeho predchodca („nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“)
a nakoľko by dôsledkom tohto nelegitímneho konania muselo byť odmietnutie poskytnutia
súdnej a inej ochrany majetku nadobudnutého v rozpore s právnym poriadkom.
Podľa článku 20 ods. 1 veta druhá ústavy majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva.
4) Ku konštitutívnym účinkom zápisu (intabulácia):
56. Hore uvedený geometrický (polohopisný) plán z 18.03.1964 má historický charakter
(v čase jeho vyhotovenia platil ešte pôvodný zákon č. 177/1927 Sb.), a preto jeho záväznosť
a právne účinky je nutné posudzovať najmä vzhľadom na pôvodný zákonný text uvedený
v § 42 zák. č. 177/1927 Zb., a to konkrétne v jeho odseku 8. Je jednoznačné, že už v tomto
období bol kladený dôraz cez intabulačný princíp na formálnu publicitu pozemkového
katastra, a to v rozsahu všetkých jeho zložiek, tzn. aj popisných (technických) údajov
zachytených v geometrických plánoch.
Podľa § 42 zákona č. 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení. (Katastrální
zákon.)
(1) Pozemkový katastr s jedné strany a desky zemské, knihy pozemkové, knihy
železniční, horní a oficiální soupis památek s druhé strany dlužno udržovati ve stálém
vzájemném souladu.
(2) Jsou proto povinny zaslati jednak knihovní soudy katastrálnímu měřickému úřadu
všechna knihovní usnesení o změnách ve statkové podstatě knihovních těles a o zápisech
věcných práv, jež jsou předmětem zápisu v pozemkovém katastru, jednak katastrální měřický
úřad knihovnímu soudu k nahlédnutí ohlášení o shledaných změnách v rozsahu knihovního
tělesa nebo věcných práv, jež jsou předmětem zápisu v pozemkové knize nebo co do druhů
pozemků (§ 21) a jejich hranic. O takto oznámených změnách zavede knihovní soud pokud se
týče katastrální měřický úřad příslušné řízení podle vládního nařízení o tom vydaného. Doví-
li se však knihovní soud z ohlášení katastrálního měřického úřadu, že nějaké věcné právo
nebylo zapsáno do veřejných knih, zavede z úřední povinnosti řízení a dohlédá, aby zápis byl
vykonán.
(3) Jde-li v ohlášení katastrálního měřického úřadu o změnu, kterou se mění zákres
na mapě veřejné knihy, připojí katastrální měřický úřad příslušný náčrtek anebo, je-li již
změna ta v mapě katastrální zakreslena, snímek této mapy.
(4) Liší-li se knihovní vlastník anebo jeho jméno od řádného držitele nebo jeho jména,
zapsaného v pozemkovém katastru, a není-li možno do dohledné doby odstraniti tento
nesoulad, poznamená se v pozemkovém katastru i jméno knihovního vlastníka.
(5) K soudnímu usnesení, podle něhož byl proveden ve veřejné knize zápis, který
vyvolává v pozemkovém katastru změnu předmětu měření, musí býti připojen geometrický
(polohopisný) plán (odst. 8).
(6) Parcela se rozdělí v pozemkovém katastru podle usnesení knihovního soudu
a k němu připojeného geometrického (polohopisného) plánu i tehdy, nebyla-li změněna držba.
(7) Ve veřejné knize mohou býti parcely děleny, jejich hranice změněny (opraveny)
nebo nové vlastnické hranice vyznačeny toliko podle geometrického (polohopisného) plánu
nebo snímku katastrální mapy vyhotoveného katastrálním měřickým úřadem, nebo podle
geometrického (polohopisného) plánu vyhovujícího ustanovením § 51, na němž jest
katastrálním měřickým úřadem potvrzen souhlas s novým označením parcel nebo jejich dílců
(§ 80).
(8) Se žádostí za knihovní zápis musí strana předložiti mimo původní plán anebo snímek
katastrální mapy kolku prostý, ověřený jeho opis (kopii) pro soudní spisy a nepochází-li plán
od příslušného katastrálního měřického úřadu, druhý kolku prostý ověřený opis (kopii)
pro provedení zápisu v pozemkovém katastru. Pro soudní spisy může býti stranou ponechán
původní plán nebo snímek katastrální mapy.
(9) Má-li knihovní soud po ruce příslušný náčrtek nebo snímek katastrální mapy,
dodaný katastrálním měřickým úřadem (odst. 3), může se strana naň odvolati žádajíc
za dělení nebo opravu hranic parcely nebo za vyznačení nové vlastnické hranice ve veřejné
knize a není povinna předložiti jiný plán a jeho snímky.
(10) V usneseních doručovaných katastrálnímu měřickému úřadu uvede knihovní soud
katastrální území, v jehož obvodu pozemek leží, označení příslušného knihovního tělesa a
jméno a adresu nabyvatelovu.
57. Na podporu hore uvedeného (bod č. 56) je možné napríklad prezentovať názory
uvedené v pomerne staršej odbornej literatúre (Doc. Dr. Fajnor, V. a Dr. Záturecký, A.:
Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, 3. vydanie pôvodného
diela, Heuréka, Šamorín, 1998, s. 128 a 132), kde sa zdôrazňuje [Najvyšší súd sa pri citácii
pridržiava aj archaického vyjadrenia myšlienky]: „1. Vlastníkom nehnuteľnosti,
do pozemkovej knihy zapísanej, zpravidla môže byť len ten, kto je v pozemkovej knihe ako
vlastník vpísaný.
Jestli si kúpim nehnuteľnosť od dosavadného vlastníka A, aj vyplatím cenu
nehnuteľnosti a on ma aj uvedie v jej držbu, avšak nedám sa vpísať do pozemkovej knihy:
vlastníkom nehnuteľnosti ešte vždy nie som ja, ale A. “
58. Hoci v období od roku 1951 až do účinnosti zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch
vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam bolo upustené od hore uvedeného
princípu konštitutívnych účinkov zápisov vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, tak prostredníctvom ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona č. 265/1992
Zb. bol tento princíp aj pre zápisy právnych vzťahov, ktoré boli v evidencii nehnuteľností
vykonané podľa doterajších predpisov, opätovne oživený, a preto aj na historické údaje
zapísané v katastrálnom operáte pre k. ú. V. je nutné nazerať ako na hodnoverné (tzn. že sa
nevylučujú ich právotvorné účinky), pokiaľ sa nepreukáže opak.
5) K charakteru geometrického plánu:
59. Najvyšší súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre načrtol právnu charakteristiku
geometrického plánu. Napríklad v rozsudku sp. zn. 1Sžr 14/2011 zo dňa 30. novembra 2011
sa zaoberal právnou otázkou, či geometrický plán a údaje v ňom obsiahnuté si môžu
odporovať, a pokiaľ nastane takáto situácia, či je možné niektoré údaje označiť za hodnoverné
a niektoré naopak nie. Navyše takto vymedzenú otázku ďalej rozvinul aj v tom duchu, ktoré
údaje v geometrickom pláne sú právne záväzné a či je možné za hore opísaného stavu
od vlastníka parcely logicky očakávať, že bude preverovať jednotlivé údaje v geometrickom
pláne overenom pracovníkom správy katastra nehnuteľností. Následne Najvyšší súd vyslovil
tieto závery [ďalej nasleduje citácia všetkých relevantných častí uvedenú rozsudku]:
„Z obsahu jednotlivých podaní je pre Najvyšší súd jednoznačné, že medzi
vlastníkmi pozemkov, tzn. žalobcami a zúčastnenými osobami navzájom existuje
spor o priebeh hranice susedných pozemkov, a preto zákonná domnienka uvedená
v § 3 ods. 2 veta posledná zák. č. 162/1995 Z.z. nemohla nastať. Najvyšší súd
potom musí vychádzať z hranice pozemku určenej lomovými bodmi, tzn.
zo znázornenia hranice vymedzenej vlastníckym právom k nehnuteľnosti.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. parcelou sa rozumie geometrické
určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape alebo
v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.
Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrickým určením nehnuteľnosti
alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov
nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami.
Podľa § 95 vyhl. č. 79/1996 Z.z. je geometrický plán grafickým znázornením
nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje
stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových
parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je
aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku.
Podľa § 103 vyhl. č. 79/1996 Z.z. na úradné overenie geometrického plánu
vyhotoviteľ predkladá
a) autorizačne overený geometrický plán (najmenej v štyroch
vyhotoveniach),
b) dokumentáciu uvedenú v § 94,
c) podklady na aktualizáciu vo výmennom formáte vo všetkých katastrálnych
územiach,
d) oznámenie o nedostatkoch zistených na geodetických bodoch.
Výsledný operát sa v jednom vyhotovení ukladá do štátnej dokumentácie.
Pre Najvyšší súd v zmysle hore uvedených ustanovení vyplýva,
že geometrický plán nie je iba jednoduchým grafickým znázornením hraníc
pozemkov a ich zmien, ale obsahuje podľa § 97 citovanej vyhlášky ďalšie
numerické údaje, a to popisové pole a výkaz výmer parciel a dielov. Aj v tomto
konaní predložený geometrický plán................... vykazuje u pozemkov č............
šírku 22,00 m a nie žalovaným uvádzaných 20,00 m.
Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrický plán je technický
podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad
na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú
na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností
aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia
osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán
bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej
osoby zriadenej štátom.
S podporou hore citovaného ustanovenia § 67 zák. č. 162/1995 Z.z. sa
Najvyšší súd stotožňuje s argumentmi žalobcov, že geometrický plán v prípade
originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, čo v prejednávanej
veci reálne nastalo, je aj právno-relevantným dokumentom na preukázanie všetkých tvarových a rozmerových vlastností pozemku (viď § 98 písm. c/
vyhl. č. 79/1996 Z.z.). Najmä právna relevancia tohto dokumentu je zvýraznená
požiadavkou, že nejde o jednoduchý náčrt vykonaný vlastníkom pozemku,
ale o výsledok činnosti odbornej osoby, navyše autorizačne overený a následne
úradne overený správou katastra.
Údaje a tvar pozemkov dotknutých rozhodnutím sú výsledkom meračských
prác v teréne (bližšie § 101 vyhl. 79/1996 Z.z.) vykonaných dňa 01.08.1994
a výpočtových a zobrazovacích prác (bližšie § 102 vyhl. 79/1996 Z.z), kde ich
hranice boli v prejednávanej veci vymedzené, resp. vytýčené plotom a kovovými
rúrkami. Na základe uvedeného pre Najvyšší súd zatiaľ vyplýva z citovaných
ustanovení záver, že geometrický plán je právne relevantným dokumentom (§ 67),
ktorý prostredníctvom lomových bodov (§ 3 ods. 6) geometricky a polohovo
určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery) vymedzené
vlastníckym právom k nehnuteľnosti.
B) Rozpory v geometrickom pláne
Uvedený geometrický plán vypracovaný......... na oddelenie parciel bol
v celosti overený.........., zamestnankyňou Správy katastra Poprad, a ako taký sa
stal hodnoverným technickým podkladom k zápisu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.
Vo vzťahu k uvedenému musí Najvyšší súd na tomto mieste vysloviť
prinajmenej hlboké znepokojenie nad argumentáciou žalovaného, že podľa neho
bolo možné jednoduchým pomeraním dotknutých hraníc parciel v predmetnom
geometrickom pláne zistiť (viď mierka geometrického plánu 1:1000), že dotknuté
strany (hranice) parciel majú výmeru o 2 mm menej v porovnaní s protiľahlými
stranami. Pokiaľ by Najvyšší súd túto argumentáciu žalovaného mal akceptovať,
potom je namieste otázka, prečo sa táto skutočnosť nepreverovala už v štádiu
autorizácie (..........), resp. v štádiu úradného overenia. Avšak Najvyšší súd musí
ihneď dodať, že takýto spôsob overovania vnútornej a vzájomnej pravdivosti
údajov zachytených na geometrickom pláne a navrhnutý žalovaným sa
prinajmenej javí ako problematický, lebo na jednej strane žalovaný tvrdí, že numerický údaj 22,00 m zaznamenaný pri šírke pozemku je na geometrického
plánu nepresne uvedený, ale na druhej strane v svojom odvolaní deklaruje
absolútnu presnosť grafického vyhotovenia tohto geometrického plánu bez ohľadu
na prípustnosť bežnej chyby v meraní neškoleným jednotlivcom pri využití rôznych
geometrických pomôcok na zistenie odchýlky 2 mm.
Na základe uvedeného preto musí Najvyšší súd uzavrieť svoje úvahy
konštatovaním, že po úradnom overení geometrického plánu správou katastra
nie je možné od vlastníka nehnuteľnosti rozumne očakávať, že je schopný
odstrániť možné rozpory vo vnútornej a vzájomnej pravdivosti údajov zachytených
na geometrickom pláne, ak ich vôbec zistí.
C) Záväznosť geometrického plánu
Odhliadnuc od uvedenej argumentácie žalovaného, práve údaj o šírke
jednotlivých pozemkov sa stal predmetom sporu žalobcov a zúčastnených osôb.
Najvyšší súd sa preto zameral na zistenie toho, ktoré údaje katastra je nutné
považovať za právne relevantné, tzn. že sú hodnoverné a záväzné dovtedy, dokiaľ
sa právnou cestou nepreukáže ich opak.
Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh
pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov
katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a
podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj
štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže
opak. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ak je
určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním
vykonaným po účinnosti tohto zákona.
Je nepochybné z obsahu ustanovení § 3 ods. 3 a 4 zák. č. 162/1995 Z.z.,
že pod pojmom geometrické určenie nehnuteľnosti sa rozumie vymedzenie tvaru
a rozmerov nehnuteľnosti a jej hraníc, ktoré sa vykoná napríklad prostredníctvom
geometrického plánu.
Ak v zmysle citovaného § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. iba výmera parcely, ktorá
nebola určená v digitálnej forme prostredníctvom obnovy katastrálneho operátu,
nie je záväzným a hodnoverným údajom katastra (toto sa však vzťahuje iba na tú
časť geometrického plánu označenú ako výkaz výmer), potom žalovaný mal
právne objasniť v rámci svojho odôvodnenia, prečo v prejednávanej veci
nepripisuje popisným údajom o rozmeroch nehnuteľnosti (§ 3 ods. 4 zák. č.
162/1995 Z.z.), medzi ktoré patria aj číselné údaje o šírke a dĺžke pozemkov,
právnu relevanciu. Toto žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevykonal, čím zapríčinil nepreskúmateľnosť svojich právnych názorov a záverov
v dôsledku nedostatku dôvodov (zrušovací dôvod v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/
O.s.p).
Na základe uvedeného musí Najvyšší súd konštatovať, že medzi záväzné
a hodnoverné údaje geometrického plánu (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.) patria
v zmysle § 3 ods. 4 údaje vymedzujúce tvar a rozmery nehnuteľnosti, tzn. aj šírka
pozemku.“
60. Okrem iného zhora citovaného rozsudku ako aj z predchádzajúcich záverov
Najvyššieho súdu vyplýva jednoznačne právny názor, že na
geometrický plán, a to aj historicky starší, je nutné v súčasnosti nazerať
ako na verejnú listinu a súčasne ako na právno-aplikačný akt správy katastra,
ktorý je spôsobilý aj negatívne zasiahnuť do evidencie zapísaných práv vrátane
práva vlastníckeho, a súčasne je právne relevantným dokumentom (§ 67)
evidovaným orgánom správy katastra, ktorý prostredníctvom lomových bodov
(§ 3 ods. 6) geometricky a polohovo určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice
pozemku (tvar a rozmery), čo všetko je predurčené (determinované)
vlastníckym právom k nehnuteľnosti; inak povedané, geometrický plán je
právne relevantné grafické znázornenie priestoru (vrátane pod a nad ním),
v ktorom štát umožňuje a súčasne garantuje uplatnenie právnej sily vlastníka.
6) K možnosti prevodu vlastníckeho práva zaťaženého chybou:
61. Najvyšší súd v úvode (viď bod č. 45) načrtol základnú právnu otázku, či chyby
vzniknuté počas katastrálneho konania v príslušnom katastrálnom operáte môžu viesť
k zmenám vlastníckeho práva (tzn. či sú najmä spôsobilým titulom na prevod z pôvodného
vlastníka na tretiu osobu), resp. aké dopady na vlastnícke právo môžu mať. Inak povedané,
ako právne nazerať v katastrálnom konaní na majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom.
62. S prihliadnutím na skôr vyslovené závery o derivatívnych a originárnych spôsoboch
nadobudnutia vlastníckeho práva (viď body č. 46 a 48) ako aj na opis právnych následkoch
ničotných rozhodnutí (paktov charakterizovaných prostredníctvom bodu č. 54) sa v zmysle
výkladovej zásady „reductio ad absurdum“ ako celkom logický javí právny názor, že chyba
v katastrálnom operáte nie je sama o sebe právnym titulom na vznik, zmenu alebo zánik
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
63. Obdobné závery je možno nájsť v citovanej literatúre (bod č. 57), kde na str. 132 sa
uvádza:
„2. Ačkoľvek vlastníkom môže byť len ten, kto je v pozemkovej knihe
vpísaný: preca nie je každý vlastníkom, kto sa javí v pozemkovej knihe ako
vlastník. Nestane sa totiž vlastníkom ten, koho vklad je neplatný.“
Ak hore citovaný text Najvyšší súd zovšeobecní, potom z neho vyplýva očakávaný
záver, že otázka perfektnosti zápisu (tzn. vrátane zápisu oprosteného od existencie chýb
v katastrálnom operáte) má zásadný vplyv na vznik práv evidovaných v katastri
nehnuteľností.
64. Následne sa dá hore uvedený záver (bod č. 63) výkladovou metódou „a contrario“
dotvoriť v tomto duchu. Ak bol zápis vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaťažený
A. externými chybami, tzn. vykonaný v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi
schopnosť osoby konať vrátane nátlaku alebo existencie podstatného omylu,
nelegitímneho zastúpenia alebo nemravného konania až po intenzitu podvodu či
prevodu nehnuteľnosti nevlastníkom; inak povedané – vklad vykonaný na základe
absolútne neplatného právneho úkonu, resp.
B. internými chybami, tzn. vyvolávajúce rozpor s verejnou listinou alebo s inou listinou,
alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra; inak povedané – záznam práva vykonaný na základe chyby
zapríčinenej vnútorným prenosom údajov zapisovaného práva do katastrálneho
operátu,
potom vo všetkých uvedených príkladoch chýb vkladu je tento právne neúčinný (tzn. vkladom
za týchto podmienok nie je možné dosiahnuť právotvorných účinkov) a nedôjde od samého
počiatku (ex tunc) k nadobudnutiu vlastníckeho práva vkladajúcou osobou.
65. Odlišná situácia nastane pri zápise vlastníckeho práva na základe záznamu (§ 34
ods. 1), kde správa katastra plní dohliadaciu právomoc nad úplnosťou obsahu verejnej listiny.
Pokiaľ bol zápis záznamu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaťažený
A. externými chybami, tzn. záznam vykonaný bez prihliadnutia na existujúce chyby
v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností verejnej listiny (najmä jej
neprávoplatnosti v dôsledku doručovacích vád) vrátane prekročenia, poprípade
zneužitia právomoci orgánu verejnej moci (falšovania alebo pozmeňovania verejnej
listiny) resp. absenciu jej predpísaných náležitosti (§ 36 ods. 1), ako aj
B. internými chybami, tzn. vyvolávajúce rozpor s verejnou listinou alebo s inou listinou,
alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie
údajov katastra,
potom vo všetkých uvedených príkladoch chýb záznamu prechod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je síce voči adresátom verejnej listiny, ktorá je alebo titulom alebo
zaznamenáva dôvody na vznik, zmenu alebo zánik práva, účinný, ale dispozitívne účinky voči
tretím osobám nenastanú.
66. Proti vzniku externých chýb vkladu, tzn. proti nadobudnutiu majetku v rozpore
s právnym poriadkom, sa môže osoba dotknutá ich existenciou najmä brániť v samotnom
vkladovom katastrálnom konaní, následne v súdnom prieskume vkladu podľa 2. hlavy X..
časti O.s.p., poprípade v adhéznom súdnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu.
Proti vzniku externých chýb záznamu sa môže osoba dotknutá ich existenciou brániť
napríklad prostredníctvom opravného, odvolacieho konania, či obnovy konania u dotknutého
orgánu verejnej moci, poprípade v osobitnom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva.
Naopak proti interným chybám tak pri vklade ako aj pri zázname sa dotknutá osoba
môže brániť iba v katastrálnom konaní o oprave chýb.
Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. práva katastra aj bez návrhu opraví
údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
7) K plynutiu času na majetok získaný v rozpore s právnym poriadkom:
67. Ustanovenie § 59 ovládajúce katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom
operáte neobsahuje explicitne vymedzený časový limit pre svoje začatie a tak sa javí,
že nespokojný jednotlivec sa môže návrhom kedykoľvek domáhať nápravy chýb
v katastrálnom operáte. Takýto výklad by však odporoval princípu právnej istoty (čl. 1 ods. 1
veta prvá ústavy), z ktorého vychádza evidenčný charakter katastra nehnuteľností ako
hodnoverných a záväzných údajov, tzn. všeobecne vierohodných a stabilných údajov nielen
pre účastníkov katastrálneho konania ale aj pre tretie osoby vrátane orgánov verejnej moci.
Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak
sa nepreukáže opak.
Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku,
geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera
poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa § 7 zák. č. 162/1995 Z.z. kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape,
údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery
pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce,
2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných
pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov
do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje
o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného
prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len
"vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"),
ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj
údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje
o bodových poliach,
e) sídelné a nesídelné geografické názvy.
68. V zmysle zásady proporcionality je preto nutné právne vyvažovať postavenie
vlastníka, ktorému bolo chybou v katastrálnom operáte zhoršený výkon vlastníckeho práva,
s presvedčením inej osoby, ktorá uvedený majetok užíva tiež v dôsledku tejto chyby.
Rozhodujúcim kritériom pre vyvažovanie obidvoch záujmov je plynutie času a počas neho
nenarušené spravodlivé presvedčenie osoby, ktorá majetok užíva, že ho užíva v dobrej viere,
tzn. že nie je obmyseľná (opozitum pre pojem dobromyseľný) a koná v medziach dobrých
mravov.
69. V spojitosti s hore načrtnutým záverom (viď bod č. 68) Najvyšší súd už
prostredníctvom svojho uznesenia sp. zn. 6MCdo 1/2011 zo dňa 30.05.2012 vymedzil obsah
pojmu dobrá viera ako veľmi všeobecne vymedzený morálno-právny príkaz (apel) spoločnosti
na vlastné i očakávané cudzie správanie jednotlivca a súčasne ako základný prvok (maxima)
súkromného práva nasledovne:
„Dobromyseľnosť, resp. dobrá viera znamená, že niekto s ohľadom
na určitý právny vzťah, pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti (ostražitosti či
starostlivosti), je vnútorne presvedčený o správnosti (poctivosti) svojho konania.
Dobromyseľnosť je mravnou kategóriou a v súvislosti s posudzovaním
konkrétnej veci zároveň základným právnym princípom súkromného práva
(príkazom k jeho optimalizácii, jeho maximou, právnym pravidlom
v najvšeobecnejšej podobe). Tento právny princíp rešpektovala súdna prax na
území Slovenska už dávno v minulosti, čo možno doložiť rozhodnutím právnej
jednotnosti bývalej uhorskej kráľovskej Kurie R.P.J. zo 27/XI. 1913 č. 3 (Doc. Dr.
Vladimír Fajnor a Dr. Adolf Záturecký, Zásadné rozhodnutia býv. uh. kr. Kurie
do 28/X. 1918 a Najvyššieho súdu Československej republiky do roku 1926
vo veciach občianskoprávnych z oboru práva súkromného platného na Slovensku
a v Podkarpatskej Rusi, vydané nákladom Právnickej jednoty na Slovensku
v Bratislave, ročník 1927, rozhodnutie č. 36, str. 59 až 65), v ktorom je uvedené:
„Podľa všeobecných právnych úkonoch smerujúcich k nabytiu práv je treba
bezelstnosti nabývateľa, v nedostatku ktorej nadobudnutie pokladá sa
za obmyseľné, a nakoľko je obmyseľné, uzavretý právny úkon voči tretej osobe,
práva ktorej boli ním porušené, je bezúčinný a jako taký môže byť napadnutý.“
Z hľadiska dobrej viery akákoľvek snaha vlastníka, napríklad prostredníctvom konania
o oprave chýb v katastrálnom operáte, ju narušuje, lebo povinnosťou správy katastra je zobrať
do katastrálneho konania aj osoby, v prospech ktorých chyby vlastníckeho práv svedčia, tzn.
že ich informuje o stave neistoty ich doteraz vykonávanej držby majetku.
70. Avšak hore uvedené plynutie času (bod č. 68) spôsobuje neistotu osoby, ktorá
majetok užíva. Princíp proporcionality vyžaduje, aby sa uvedená neistota čo najskôr ukončila
a aby právo zapísané v katastri bolo uznané v prospech doterajšieho vlastníka alebo popreté
v neprospech tretej osoby, ktorá svoju neprerušenú dobrú vieru nepreukáže. Zákonodarca
ponúka jasný limit prostredníctvom inštitútu vydržania, tzn. po uplynutí desaťročnej lehoty,
kedy nie je narušená dobrá viera osoby, že majetok, ktorý užíva, jej patrí aj v zmysle
právneho poriadku. Pokiaľ tretia osoba v katastrálnom konaní namietne vydržanie užívaného
majetku, uvedený inštitút vytvorí v zmysle § 31a písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. v zmysle
ustálenej judikatúry skutočnú prekážku pre ďalšie konanie o oprave chýb, lebo pravdivosť
námietky vydržania môže preveriť iba súd.
V.
71. Slovenský právny poriadok pri usporiadaní právnych vzťahov vychádza z princípu
právneho štátu (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), ktorého imanentnou
súčasťou je aj zásada právnej istoty, tzn. legitímne očakávanie jednotlivcov, že konanie
štátnych orgánov a ich výsledky vo forme individuálnych správnych alebo iných právno-
aplikačných aktov budú v súlade so zásadou legality (čl. 2 ods. 2). Všetky nápravné
mechanizmy v zmysle pozitívneho práva vrátane konaní o oprave chýb musia dôsledne
naplňovať hore uvedené princípy a zásady práva.
72. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery Najvyšší súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho uznesenia.
73. Bude preto úlohou krajského súdu v ďalšom konaní na základe hore uvedeného
prehľadu doterajšej súdnej judikatúry zvážiť po pribratí pôvodných účastníkov katastrálneho
konania, či návrhu žalobcu na vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte majú príslušné
katastrálne orgány vyhovieť s právnymi dôsledkami predpokladanými v § 59 ods. 4 zák. č.
162/1995 Z.z.
Podľa § 59 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z. oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv
na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59
ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.
74. O trovách odvolacieho súdneho konania Najvyšší súd s odkazom na ustanovenie
§ 224 ods. 3 v spojitosti s § 246c ods. 1 O.s.p.
Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 14. augusta 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Ľubica Kavivanovová