Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžr/142/2011

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: E., bytom X.V.H., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek s.r.o. so sídlom Pohraničná č. 4,

Komárno, proti žalovanému (ým): 1/ Správa katastra Komárno, so sídlom Alžbetin Ostrov,

Platanová alej č. 7, Komárno, IČO: 37 860 381, 2/ Katastrálny úrad v Nitre so sídlom

Štefánikova č. 69, Nitra, IČO: 37 860 381, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre zo dňa 29. júna 2011 č. k. 15S/2/2011-52, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa

29. júna 2011 č. k. 15S/2/2011-52   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. Xo 24/2010-2/Fi z 26.10.2010 žalovaný ako odvolací katastrálny

orgán v zmysle § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv v znení neskorších zmien (ďalej len pre účely rozsudku

„zák. č. 162/1995 Z.z.“) postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Správy katastra

Komárno č. X 82/2010-15 z 18.08.2010 o zastavení konania o oprave chýb potvrdil.

2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca návrhom zo 06.05.2010 žiadal určiť

priebeh hranice pozemkov, ktorých je výlučným vlastníkom, tzn. parciel registra C-KN č. X.,

č. X., č. X. a č. X., zapísaných na LV č. X. pre k. ú. V., nakoľko v danom prípade podľa

žalobcu sa pôvodná hranica medzi susediacimi pozemkami stala neurčitou, pričom tento stav

mohol viesť aj k porušeniu vlastníckeho práva.

3. Odporcovia Ľ. a manželkou E., rod. B. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. V., zapísaných na LV č. X. ako parcela registra C-

KN č. X., č. X. a č. X..

4. Žalobca najmä poukázal na sporný priebeh hranice dotknutých susediacich pozemkov

žalobcu a manželov N., tzn. medzi parc. č. X. (žalobca) a č. X. (manželia N.), ktoré boli

okrem iných parciel vytvorené geometrickým plánom č. 920-0124-4-15 z 18.03.1964 po

rozdelení PK parciel zapísaných v PKV č. X. k. ú. V. č. X. na novovytvorené

- parc. č. X., dom a dvor o výmere 3.725 m2 a

- parc. č. X., roľa o výmere 2.717 m2.

5. Správa katastra Komárno listom z 19.05.2010 s odkazom na ustanovenie § 70 zák. č.

162/1995 Z.z. oznámila žalobcovi, že geometrické určenie nehnuteľností (tzn. priebeh

vlastníckych hraníc parciel) je záväzným údajom katastra nehnuteľností a nakoľko spor o ich

priebeh zasahuje do vlastníckeho práva, preto právomoc rozhodnúť o ich priebehu patrí súdu

podľa § 7 O.s.p.

6. Následne žalobca dňa 07.06.2010 doručil Správe katastra Komárno Oznámenie –

požiadavka na konanie, v ktorom uviedol, že je vlastníkom parc. č. X. – zastavané plochy

a nádvoria o výmere 328 m2, a tento údaj nie je v súlade so skutočným stavom v teréne,

nakoľko skutočný stav je taký, že parcela č. X. sa v realite na mieste teoreticky zakreslenom

v katastrálnej mape nenachádza. Vzhľadom na hore uvedené a s poukazom na § 59 ods. 3 zák.

č. 162/1995 Z.z. požiadal žalobca začať katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom

operáte.

Žalobca vo svojom podaní zároveň poukázal na zrušujúce rozhodnutie Katastrálneho

úradu v Nitre sp.zn. Xo 21/2002-4/Br z 10.07.2002, ktoré sa tiež týkalo v parciel registra C-

KN č. X. a č. X.

7. Toto podanie žalobcu vyhodnotila Správa katastra Komárno ako návrh na opravu vád

katastrálneho operátu ohľadom preverenia zákresu parcely registra C-KN č. X. – zastavané

plochy a nádvoria o výmere 328 m2, zapísanej na LV č. X. pre k. ú. V. a zaslala o začatí

konania upovedomenie všetkým účastníkom katastrálneho konania, tzn. žalobcovi, Ing. Ľ. a

E.E., obaja bytom vo V.

8. Ďalej žalovaný vychádzal zo skutočností zistených v súdnom konaní sp. zn.

9C 253/1995 na Okresnom súde Komárno. Na tomto okresnom súde od roku 1995 prebiehal

súdny spor o vydanie nehnuteľnosti parc. č. X.1 – záhrada o výmere 328 m2 (vytvorená

nehnuteľnosť na základe geometrického plánu súdneho znalca Ing. V. č. 18/2001 z

30.03.2001), petit ktorého sporu bol neskôr zmenený na uloženie povinnosti A.A.

s manželkou Z. vypratať hore uvedenú nehnuteľnosť – záhrada o výmere 328 m2.  

9. Podľa žalovaného okresný súd najmä prostredníctvom geometrického plánu č. 920-

0124-4-15 z 18.03.1964 zistil, že sporné parcely boli delené PK parc. č. X. a č. X., pričom

v rámci tohto geometrického plánu bola medzi nimi vytvorená parcela registra C-KN č. X.,

ktorá bola zakreslená akoby bola súčasťou verejného priestranstva.

10. Ďalej zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. V. č. 18/2001 z 30.03.2001

vyplýva pre žalovaného, že výmera spornej parcely registra C-KN č. X. sa nachádza vo vnútri

užívanej plochy a nie na cestnom telese, preto pri delení tejto plochy ich treba oddeliť vo

vnútri oplotenej hranice. Táto oplotená hranica a jej výmera sa presne zhoduje s výmerou,

ktorá bola v pôvodnej PKV pre pôvodné parcely č. X. a č. X. o výmere 6 442 m2.

V citovanom znaleckom posudku podľa žalovaného bolo tiež uvedené, že po zameraní

jednotlivých parciel pozemkov, ktoré sú v užívaní žalobcu a odporcov zistil, že plocha

užívaná manželmi N., je o 328 m2 menšia, než mu vlastnícky patrí. Žalovaný k tomuto

uviedol, že je to plocha, ktorú znalec vytvoril na susednej hranici sporných nehnuteľností

namiesto nesprávne zakreslenej parcely registra C-KN č. X., ktorá v novom geometrickom

pláne zanikla.  

11. Na vytýčenom súdnom pojednávaní Z.Z. a tiež právni nástupcovia po neb. A..A.,

tzn. Ing. E., Ing. P. a G. ohľadom parcely registra C-KN č. X. – jarok o výmere 328 m2

poukázali na potvrdenie Slovenskej správy ciest, že táto parcela nikdy nezasahovala do telesa cesty, pričom navrhovateľ nepreukázal, akým právnym titulom spornú parcelu č. X.1 –

záhrada o výmere 328 m2, určenú geometrickým plánom Ing. V. nadobudol.

12. Podľa žalovaného ďalej Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 6Co 102/2006-473

zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C 201/88 zistil, že medzi žalobcom a manželmi

H. prebiehal spor ohľadom určenia hranice medzi pozemkami účastníkov. Aj v tomto súdnom

konaní žalobca tvrdil, že A. a Z.Z. na jeho úkor užívali viac ako 318 m2, pričom Okresný súd

Komárno týmto rozsudkom určil, manželia H. užívajú o 318 m2 viac ako im podľa vlastníctva

patrí, pričom táto výmera nie je na úkor výmery patriacej odporcom, pretože tí majú výmeru

takú, aká je vedená v evidencii nehnuteľnosti spolu aj s parcelou registra C-KN č. X.

o výmere 328 m2, vedená ako miestna komunikácia.

Ďalej súd vyslovil, že hranicu medzi pozemkami manželov H., ktoré sú evidované na

LV č. X., k. ú. V. ako parcela registra C-KN č. X. a medzi nehnuteľnosťami parcelami

registra C-KN č. X. a č. X. vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na LV č. X., k. ú. V.,

tvorí priamka medzi bodmi A-B-C-D podľa geometrického plánu zo dňa 14.08.1990 č. B 209-

26/90 a znaleckého posudku Ing. V., ktorý tvorí súčasť rozsudku.

13. Čo sa týka chronologických súvislostí, žalovaný uviedol, že

1. v PKV č. X. boli pôvodne zapísané PK parcely č. X. a č. X. v podielovom

spoluvlastníctve A. (1/2) a K. (1/2). Dňa 31.03.1964 na základe doručeného

geometrického plánu boli uvedené parcely rozdelené na nové parcely pre

1.1. PKV č. X.: parc. č. X., č. X., X. a X. – hradská o výmere 328 m2,

1.2. PKV č. X.: parc. č. X. a X. do výlučného vlastníctva žalobcu,

1.3. PKV č. X.: parc. č. X. do výlučného vlastníctva E..

2. LV č. X. bol založený v rámci II. etapy zakladania evidencie právnych vzťahov

pod položkou výkazu zmien č. 162/68 so zapísaním

2.1. parc. č. X. – záhrady o výmere 1 035 m2,

2.2. parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 328 m2,

2.3. parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.002 m2 a

2.4. parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2,

2.5. pričom na parc. č. X. je postavený rodinný dom so súpisným č. X.,

to všetko vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

3. Dňa 15.12.1995 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi A. Hanesz spolu

s manželkou Z. a G. a kupujúcimi Ing. Ľ. a E.E., predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v k. ú. V., zapísaných na

3.1. LV č. X. ako parcela registra C-KN č. X. – záhrady o výmere 1.311 m2,

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov H. a

3.2. LV č. X. ako parcela registra C-KN č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 567

m2, a č. X. záhrady o výmere 574 m2, a dom so súpisným č. X., postavený na parcele

č. X. vo výlučnom vlastníctve G..

14. Na základe hore uvedených skutočností žalovanému vyplynulo, že parcela registra

C-KN č. X. zastavané plocha a nádvoria o výmere 328 m2, je evidovaná vo výlučnom

vlastníctve žalobcu, pričom jej zákres je prevedený v katastrálnej mape v súlade

s geometrickým plánom č. 920-0124-4-15 zo dňa 18.03.1964.

15. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

16. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Nitre žalobu z 24.10.2010.

17. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je

nedôvodná. Preto žalobu v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 O.s.p. na základe nasledujúcich

dôvodov zamietol.

18. Vo svojom zamietajúcom rozsudku po citácii ustanovení § 59 ods. 1, 4 a X. zák. č.

162/1995 Z.z. krajský súd poukázal na to, že žalobca sa pôvodným návrhom domáhal určenia

priebehu hranice v návrhu uvádzaných pozemkov poukazujúc na sporný priebeh hranice

pozemkov medzi parc. č. X. a č. X., ktoré boli v minulosti vytvorené geometrickým plánom č.

920-0124-4-15 zo dňa 18.03.1964. Svoju nespokojnosť zameral na výmeru novovytvorenej

parcely č. X., pri ktorej žalobca poukazoval, že pri výpočte výmery o tejto parcely podľa

uvedeného geometrického plánu zo dňa 18.03.1964 došlo pravdepodobne k chybnému

výpočtu, pričom bola asi umelo vytvorená parcela č. X.

19. Nasledujúci návrh o oprave chýb v katastrálnom operáte žalobca odôvodnil tým,

že napriek vlastníctvu parc. č. X. v k. ú. V., tento údaj nie je v súlade so skutočným stavom

v teréne, keďže predmetná parcela sa na mieste zakreslenia nenachádza.

20. Ďalej krajský súd, po tom čo zrekapituloval argumentáciu tak prvostupňového

správneho orgánu ako aj žalovaného, vyslovil názor o ich správnosti. Čo sa týka postupu

podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z., krajský súd za predpoklad pre vykonanie

opravy údajov katastra správou katastra označil to, aby údaje katastra boli v rozpore

s verejnou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrenia zmien údajov katastra, alebo

s výsledkami revízie údajov katastra. Nakoľko pre krajský súd z administratívneho spisu

vyplýva, že žalobca je evidovaný ako výlučný vlastník parcely registra C-KN č. X. o výmere

328 m2, k. ú. V., zapísanej na LV č. X. a že je nepochybné aj to, že zákres tejto parcely

v katastrálnej mape je v súlade s geometrickým plánom č. 920-0124-415 zo dňa 12.03.1964,

potom stav v operáte katastra nehnuteľností je v súlade s listinami.

21. Keďže postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade

so zákonom, krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

A)

22. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 05.08.2011 (č. l. 59) proti rozsudku

prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil

s argumentáciou krajskému súdu, že parcela č. X. k. ú. V., ktorá je predmetom konania,

neexistovala pred rokom 1964 a ani po ňom a je súčasťou inej veľkej parcely.

23. Podľa tvrdenia žalobcu, uvedená iná veľká parcela bola v spoluvlastníctve jeho

rodičov, po smrti rodičov ktorých došlo k dedeniu medzi počtom viacerých dedičov,

čo vyvolalo potrebu delenia dovtedy jestvujúcich parciel č. X. a X.. Toto z vlastného podnetu

a na vlastné náklady vykonal prvostupňový správny orgán geometrickým plánom, ktorý

v rámci delenia pôvodnej parcely vyznačil aj parcelu č. X. s výmerou 328 m2.

Ak by krajský súd nazrel do uvedeného geometrického plánu č. 920-0124-4-15 zo dňa

18.3.1964, potom by podľa žalobcu zistil, kto a odkedy vytvoril menovitý predmet konania

a kde ho umiestnil.

24. Ďalej žalovaný namietal, že krajský súd procesné i vecne pochybil. pretože zastavil

konanie proti subjektu (prvostupňovému správnemu orgánu), ktorý by mal byť zaviazaný

svoju chybu opraviť.

25. Taktiež žalobca poukázal na bezvýslednosť svojej opakovanej snahy preukázať,

že jeho vlastníctvo, ktoré orgány katastra evidujú nesprávne, nakoľko ho vyznačuje

na neexistujúcom mieste, čím je žalobca ako vlastník poškodený. Svoje poškodenie v právach

zo strany katastra vidí žalobca v tom, že je vlastníkom parcely, za ktorú, hoc už desaťročia

platí daň z nehnuteľnosti, mu nemôže byť daná k dispozícii, lebo tam, kde je zakreslená, sa

nenachádza.

Následne žalobca načrtol dôvody, prečo všetky doterajšie konania boli zamietnuté:

1. kataster nemôže stanoviť nové miesto bez súdneho rozhodnutia,

2. súd nemôže rozhodnúť proti operatíve katastra,

3. kataster nemôže meniť hranice pozemkov, pretože sa medzitým zmenil katastrálny

zákon,

4. súd nemôže riešiť zmenu miesta parcely a podobne.

26. Súčasne žalobca poukázal na záver súdneho znalca v inom konaní, ktorý predložil

súdu znalecký posudok, podľa ktorého sa uvedená parcela s rovnakou rozlohou nachádza

na ním presne uvedenom inom mieste terénu. Túto parcelu však označil ako novú, dovtedy

neexistujúcu parc. č. X.1. Navyše Okresný súd Komárno, napriek výhradám žalobcu, že sa

parc. č. X. len voľnomyšlienkárskym postupom znalca premenovať na imaginárnu novú

parcelu X.1, zamietol jeho žalobu, lebo parc. č. X.1 nemohla byť predmetom dedenia

žalobcom ani iného získania.

Hoci žalobca tvrdil, že v písomnom odvolaní znovu namietal, že súd bol viazaný

prejednaním predmetu podľa jeho žaloby, tzn. parc. č. X. a nie akejsi fatamorgánne

vytvorenej parcely namiesto tej v jeho žalobe mal podľa tvrdenia žalobcu súd svojvoľne

zmeniť označenie parcely, a následne odvolací súd potvrdil rozsudok 1. stupňa.

27. Ďalej žalobca vyslovil nesúhlas so záverom krajského súdu, že žalobca mal uviesť,

že pri výpočte výmery v tomto geometrickom pláne došlo pravdepodobne k chybnému

výpočtu výmery novovytvorenej parcely č. X., pričom bola asi umelo vytvorená parcela č. X.

Žalobca však zdôraznil, že táto bola po roku 1964 prerozdelená dedením a tiež po roku 1964

zanikla a ani dnes nejestvuje. Preto žalobca zastáva názor, že takéhoto úsudku Krajského súdu

mu bolo odňaté nezákonne 328 m2 pozemku, aj keď je naďalej ich formálnym (žalobca použil

označenie „papierovým“) vlastníkom.

28. Tiež žalobca zdôraznil tú skutočnosť, že súdy vymenovali znalcov, aby v konaní

o parcele č. X. zistili jej možnú polohu. Avšak znalci zistili a predložili súdom znalecké

posudky, podľa ktorých existuje výmera pre parcelu č. X. v inej parcele u iného vlastníka,

ktorý oproti jeho evidovanej výmere narába s výmerou svojho vlastníctva o 328 m2 väčšou.

Žalobca teda konštatoval, že výmera parcely teda existuje, jej označenie musí zostať, aby sa

parcela odlíšila z výmery inej parcely iného vlastníka do vlastníctva žalobcu.

29. Záverom žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vysloviť

neplatnosť napadnutého rozhodnutia žalobcu. Súčasne požadoval zaviazať Správu katastra

Komárno, aby v súlade s ust. § 59 ods.1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. na odstránenie chybu

v zakreslení a zaevidovaní parcely č. X. k. ú. V., zapísanej na LV č. X. k. ú. V. spôsobom, aby

bol súlad medzi reálnym stavom s operátom katastra nehnuteľností v tejto veci.

B)

30. Žalovaný vo svojom stanovisku z 26.08.2011 (č. l. 67) zdôraznil zistenia uvedené

v znaleckom posudku č. 5/2005 súdneho znalca Ing. J., podľa ktorého parcela č. X. tak, ako je

zakreslená v katastrálnej mape na mieste samom, už neexistuje a fakticky neexistovala už

pred rokom 1964, teda nemôže ju užívať ani žalobca, ani vlastníci priľahlých parciel č. X., č.

X.0, č. X. a č. X.. Plocha tejto parcely mala byť zahrnutá do celkového rozdelenia pôvodnej

pozemkovoknižnej parcely č. X. a č. X..

31. Vo vzťahu k napadnutému zastaveniu proti žalovanému 1/ bez vydania uznesenia

žalovaný uviedol, že krajský súd rozhodol o uvedenej skutočnosti v súlade s Občianskym,

súdnym poriadkom.

32. Záverom žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

rozhodol podľa § 250ja ods. 3 druhá veta s odkazom na § 219 O.s.p.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

33. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci

v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej

porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že konanie

krajského súdu je zaťažené vadou, ktoré nie je v súlade s ústavným právom každého

na poskytnutie súdnej ochrany (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom), a preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich

záverov.

1) Okruh účastníkov súdneho konania:

34. Na prvom mieste musí odvolací súd vždy preverovať splnenie podmienok súdneho

konania ako aj správne vymedzený okruh účastníkov. Nesplnenie podmienok konania (§ 103

O.s.p.) ako aj odňatie možnosti niektorému z účastníkov zúčastniť sa na konaní predstavujú

závažné pochybenia pri poskytovaní súdnej ochrany v zmysle čl. 46 a nasl. v spojení

s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré musí súd vždy prihliadnuť.

35. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa zaoberal so žalobou

žalobcu, ktorú podal proti žalovanému ako odvolaciemu katastrálnemu orgánu. Avšak

z pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že už prvostupňový katastrálny

orgán konal s okruhom účastníkov vymedzeným nielen žalobcom, ale aj pánom Ing. Ľ.

a paňou E. N., obaja bytom V.. S rovnakým okruhom účastníkov konal aj žalovaný.

36. Ak krajský súd účasť obidvoch posledne menovaných v súdnom prieskume

nezabezpečil, potom porušil ich práva na spravodlivú súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 ústavy

v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), čo je

na účely správneho súdnictva vykonané prostredníctvom ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu

uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti

by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

2) K vymedzeniu nápravného inštitútu opravy vád:

37. Je nepochybné, že manželia N., ako pôvodní účastníci katastrálneho konania, nemali

ani aktívny ani pasívny prístup k informáciám, a preto nemali ani informácie, aký je ďalší

osud návrhu žalobcu na opravu chýb v súdnom prieskume.

V súvislosti s uvedeným je najmä nutné podčiarknuť to, že žalovaný správne

signalizoval nesprávnosti, resp. minimálne nejasnosti týkajúce sa sporom dotknutej parcely

registra C-KN č. X., kde prostredníctvom svojho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

napríklad uviedol (na str. 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že „bola medzi nimi

vytvorená parcela registra C-KN č. X., ktorá bola zakreslená akoby bola súčasťou verejného

priestranstva“ alebo „namiesto nesprávne zakreslenej parcely registra C-KN č. X., ktorá

v novom geometrickom pláne zanikla“ (viď body č. 9 a 10). Preto Najvyšší súd nemohol

v merite odvolania rozhodnúť, lebo hore uvedená vada mu v tom bránila.

38. Napriek tomu, že Najvyšší súd označil za zrušovací dôvod ustanovenie § 221 ods. 1

písm. f) O.s.p., musí vzhľadom na zabezpečenie účelu Občianskeho súdneho poriadku

a na často sa opakujúce nedostatky pri prieskume rozhodnutí vydaných v konaní o oprave

chýb v katastrálnom operáte podať v prejednávanej veci zhrnutie svojej doterajšej judikatúry.

Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

39. Základný rámec pre opravu chýb v katastrálnom operáte vymedzuje v prejednávanej

veci ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. spolu s ustanovením § 22 ods. 1

a X., podľa ktorého aj konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je katastrálnym

konaním, ktoré je všeobecne upravené ako správne konanie.

Pritom od správy katastra sa celkom legitímne očakáva, že si bude v zmysle čl. 2 ods. 2

ústavy riadne plniť svoje úlohy jej zákonom vymedzené v oblasti evidencie nehnuteľností,

a to najmä, že v zmysle § 18 ods. 2 písm. c) zák. č. bude spravovať a aktualizovať kataster

v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien

zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien

zistených pri obnove katastrálneho operátu, to všetko v súčinnosti s vlastníkmi, s inými

oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. správa katastra aj bez návrhu opraví

údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami

prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,

40. Už vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžr 76/2011 zo dňa 06.03.2012 Najvyšší súd

načrtol myšlienku, že „legitímne očakávaným dôsledkom povolenia vkladu [uvedené sa

nepochybne vzťahuje aj na záznam] účastníka tohto konania je to, že orgán správy katastra

zabezpečí bezchybný prenos všetkých nevyhnutných údajov a informácií potrebných

pre riadny výkon vlastníckeho práva do príslušného katastrálneho operátu “.

Potom za chybu katastrálneho operátu, ktorá je predmetom opravy, je nutné označiť

taký nesprávny prenos dokumentačných údajov alebo iných informácií z podkladových listín

(vkladuschopné verejné alebo iné listiny), ktorého dôsledkom je vytvorenie, po vykonaní

zápisu do príslušného katastrálneho operátu (§ 3 ods. 9), rozporu, ktorý je kvalifikovaný

(opísaný) v hore uvedenom ustanovení § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z., pričom

tento rozpor musí napríklad znemožňovať, zhoršovať alebo iným spôsobom negatívne

zasahovať do výkonu vlastníckeho práva vymedzenom v zmysle triády oprávnení vlastníka

(viď ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka) k jeho predmetu – nehnuteľnosti evidovanej

v katastri, tzn. predmet vlastníckeho práva užívať, disponovať s ním a nerušene ho držať

vo svojej moci.

41. Je pritom nepochybné, že nakoľko iba správa katastra je oprávnená na vykonávanie

zápisov práv k nehnuteľnostiam (§ 4 v spojení s § 18 ods. 2 písm. b/), je potom iba ona

zodpovedná za ich správnosť, tzn. hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (§ 70),

a následne je povinná bezodkladne odstrániť oprávnene namietané chyby údajov (rozpory)

zapísané u nehnuteľností. V opačnom prípade by sa oprávnenie správy katastra opravovať

chyby pri výkone svojej vlastnej právomoci stalo celkom nepoužiteľným (obsolétnym)

prvkom ochrany práv a oprávnených záujmov jednotlivcov a mohlo by výrazne a najmä negatívne ovplyvniť nerušený výkon vlastníckeho práva v rozsahu hore uvedenom (viď záver

bodu č. 40).

Preto aj Najvyšší súd v hore citovanom rozsudku sp. zn. 1Sžr 76/2011 zo dňa

06.03.2012 ďalej vyslovil, že „Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte (písm. a/ a § 22

ods. 1) je osobitným opravným prostriedkom zameraným v zmysle imperatívu § 18 ods. 2

písm. c) cit. zákona na výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií vrátane

obnovenie hodnovernosti (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.) a tým aj záväznosti údajov katastra

po zistení, že to, čo správa katastra zapísala, nezodpovedá tomu, čo nepochybne zmluvná

strana chcela svojou vôľou prejaviť.

Obnovenie hodnovernosti sa dosahuje na základe zásady súčinnosti s dotknutými

subjektmi odstránení rozporov medzi preverenými údajmi a informáciami z návrhu vrátane

zmluvy a dotknutými údajmi katastrálneho operátu, a to aj prostredníctvom využitia

výkladových pravidiel občianskeho alebo obchodného práva.

42. Vykonaniu opravy v katastrálnom operáte nemôže po právnej stránke zabrániť ani

tvrdené vlastnícke právo inej osoby k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o oprave

chýb, lebo nielenže Ústava Slovenskej republiky majetku nadobudnutému v rozpore

s právnym poriadkom súdnu a inú právnu ochranu neposkytuje (viď čl. 20 ods. 1 veta druhá

v spoj. s čl. 152 ods. 4 ústavy) ale na druhej strane vytvára kontinuálny právny tlak

na legitímny výkon právomoci orgánov štátnej moci (čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 veta

prvá ústavy); ibaže originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenej

nehnuteľnosti nezahladí právne dôsledky tejto chyby.

V súvislosti s uvedeným právnym názorom Najvyšší súd poukazuje napríklad na svoj

rozsudok sp. zn. 1Sžr 110/2011 zo dňa 17.04.2012, v ktorom sa konštatuje nasledujúce:

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd správne zamietol žalobu žalobcov. Vždy, keď

správa katastra formou konania o odstránení chýb v katastrálnom operáte rozhoduje

o nároku na prinavrátenie vlastníckeho práva alebo vecného práva k cudzej veci, ktorý na inú

osobu prešiel bez právneho dôvodu, tzn. riešia problém, ktorý zvyšná spoločnosť chápe ako

krivdu, musí okrem iného aj prihliadnuť na právne dôsledky vyplývajúce z princípu,

že z bezprávia (krivdy) právo nevzniká,,ex iniuria ius non oritur“. Preto v žiadnom prípade

nemôže ani dlhá doba existencie stavu (v prejednávanej veci od roku 1993) existujúceho

v rozpore s požiadavkami zákona (zásada legality) vytvoriť u orgánu správy katastra

[vo vzťahu k možnosti opravy chýb katastrálneho operátu]domnienku, že už ide o nemenný

právny stav.

43. Obdobne sa Najvyšší súd vyslovil aj prostredníctvom iného rozsudku (m.m.

rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr 72/2011 zo dňa 14.02.2012):

Charakter demokratickej spoločnosti a rešpektovanie starorímskej zásady „nemo plus

iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ neumožňuje štátu v oblasti realizácie

súkromného práva počas obdobia neslobody nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku. ktorý

bol pôvodnému vlastníkovi odňatý bez právneho dôvodu. Ak by takúto situáciu súd

akceptoval, poprel by demokratickou spoločnosťou akceptovaný princíp „ex iniuria ius non

oritur“.

44. Judikovaný rozsah porušenia vlastníckeho práva jednotlivca zo strany štátnych

orgánov a vymedzený hore uvedenými názormi Najvyšší súd zatiaľ zavŕšil nasledujúcim

konštatovaním: „Vždy, keď správne orgány rozhodujú (či už formou reštitučného konania

alebo konania o odstránení chýb v katastrálnom operáte) o nároku na prinavrátenie

vlastníctva k pozemku, ktorý na štát prešiel bez právneho dôvodu, tzn. riešia problém, ktorý

zvyšná spoločnosť chápe ako krivdu, musia okrem iného aj prihliadnuť na právne dôsledky

vyplývajúce z princípu „nemo turpitudinem suam allegare potest“.

Pokiaľ v predchádzajúcom procese štát pochybí pri aplikácii zásady legality, musí

bezodkladne prostriedkami nápravy (napríklad konaním o oprave chýb v katastrálnom

operáte) odstrániť nezákonnosť navrátením veci do pôvodného právneho stavu (restitutio in

integrum); pričom ani právoplatný výsledok procesu obnovy katastrálneho operátu novým

mapovaním ani právoplatné schválenie registra obnovy evidencie pozemkov netvorí v zmysle

§ 70 zák. č. 165/1995 Z.z. v spojení s čl. 20 ods. 1 veta tretia ústavy prekážku“ (m.m. hore

uvedený rozsudok sp. zn. 1Sžr 72/2011 zo dňa 14.02.2012).

3) Oprava vád zasahujúcich do vlastníctva:

45. Vzhľadom na hore uvedené právne názory a tiež s poukazom na argumentáciu

žalobcu (viď bod č. 25) sa ako najzávažnejšia a súčasne právne veľmi komplikovaná bude

v prejednávanej veci (nakoľko v konaní bude nutné ustáliť v zmysle znaleckých posudkov

[najmä závery doslovne citované nižšie v bode č. 50], či neexistujú pochybnosti o tom, či

uvedená parcela nie je zapísaná na liste vlastníctva tretích osôb, resp. o jej výmeru sa

vlastnícke právo týchto tretích osôb nenavýšilo) javiť otázka, či chyby vzniknuté počas

katastrálneho konania v príslušnom katastrálnom operáte môžu viesť k zmenám vlastníckeho

práva, resp. aké dopady na vlastnícke právo môžu mať.

Hľadanie odpovede na takto položenú otázku je mimoriadne dôležité, lebo ustanovenie

§ 59 zák. č. 162/1995 Z.z. nevylučuje, že oprava údajov katastra, ak sú v rozpore s verejnou

listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo

s výsledkami revízie údajov katastra, môže mať dopad na vznik, zmenu ani na zánik práv

k nehnuteľnostiam, tzn. v prejednávanej veci aj vlastníckeho práva.

Podľa § 59 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z. oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv

na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59

ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.

46. Právna teória (napríklad Lazar, J. a kol.: Základy občianskeho hmotného práva,

Facultas Iuridica, Trnava, 2000, s. 172 a nasl., alebo Vojčík, P. a kol.: Občiansky zákonník,

stručný komentár, IURA EDITION, Bratislava, 2008, s. 289 a nasl.) rieši problematiku

nadobudnutia vlastníckeho práva jednotlivcom ako vecného práva prostredníctvom

derivatívneho alebo orginárneho spôsobu (módu) nadobudnutia vlastníckeho práva k veci,

pričom striktne odlišuje vznik právnych účinkov pri hnuteľných veciach od nehnuteľností.

V prípade nehnuteľností, ako osobitných predmetov vlastníctva, nadobudnutie

vlastníckeho práva v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka podlieha osobitnému

registračnému procesu pred štátnym orgánom podľa zák. č. 162/1995 Z.z. – katastrálne

konanie o zápise vlastníckeho práva (najmä právotvorný [konštitutívny] zápis vlastníckeho

práva vo vkladovom konaní alebo formou jeho záznamu s evidenčnými [deklaratórnymi]

účinkami).

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú

vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv

k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach

k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. zápisy práv k nehnuteľnostiam majú

právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

47. Je preto nepochybné, že účinky derivatívneho nadobudnutia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti jeho prevodom nenastávajú v čase jeho vzniku, tzn. v čase nadobudnutia

platnosti zmluvy alebo iného právneho úkonu vykonaného s týmto úmyslom (tzn. za účelom

uskutočnenia samotného prevodu vlastníckeho práva), ale občianske právo vznik účinkov

prostredníctvom viaže (časovo odsúva) na naplnenie odkladacej podmienky (viď § 36 v spojení s § 47 Občianskeho zákonníka), ktorou je právoplatné rozhodnutie katastrálneho

orgánu s právotvornými, tzn. konštitutívnymi účinkami (§ 4 ods. 3).

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či

povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.

Podľa § 36 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej

splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak zákon ustanovuje, že k zmluve je

potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

48. Naopak, v prípade originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti jeho prechodom účinky pre osobu vlastnícke právo nadobúdajúcu nastávajú

v čase jeho vzniku, tzn. v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci o prechode

vlastníckeho práva; avšak správne právo vznik účinkov časovo odsúva prostredníctvom

vykonania záznamu (evidenčné, tzn. deklaratórne účinky), resp. skorším konaním

o poznámke (predbežné účinky); ide o rozhodnutia správnych orgánov s časovým dopadom

ex tunc“ na účinky vlastníckeho práva voči tretím osobám.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či

povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.

Podľa § 36 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej

splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak zákon ustanovuje, že k zmluve je

potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

49. V prejednávanej veci namietaná chyba nemala podľa tvrdenia žalobcu (viď najmä

bod č. 23) vzniknúť v katastrálnom operáte na základe vkladuschopnej listiny vyhotovenej

podľa súkromného práva, ale naopak na základe geometrického (polohopisného) plánu

č. 920-0124-4-15 z 18.03.1964 zrealizovaného katastrálnym orgánom samotným za účelom

rozdelenia existujúcich pozemkov zaevidovaných v PKV č. X. parc. č. X. a X. za účelom

umožnenia dedičského konania, na ktorý, ak je na požiadanie vydaný ako kópia, sa v zmysle

§ 69 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. v súčasnosti nazerá ako na verejnú listinu vo vzťahu nielen

k svojmu obsahu grafickému ale aj textovému.

Podľa § 69 ods. 1 veta prvá zák. č. 162/1995 Z.z. správa katastra vyhotoví

na požiadanie výpis alebo kópiu zo súboru geodetických informácií, výpis alebo kópiu zo súboru popisných informácií, kópiu z pozemkových kníh, ako aj identifikáciu parcely. Výpis

alebo kópia, ako aj identifikácia parcely sú verejné listiny.

Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrický plán je technický podklad právnych

úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv

k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa

zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú

dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa

geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť

právnickej osoby zriadenej štátom.

50. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že súdny znalec v odbore geodézia a

kartografia Ing. V. prostredníctvom znaleckého posudku č.: 16/97 -1/2001 na str. 1 vo vzťahu

k existencii možnej chyby katastrálneho operátu konštatoval, že

„Po kontrolnom zameraní hraníc pozemkov užívaných navrhovateľom E. som zistil, že

tento užíva menej o plochu 328 m2.

Po kontrolnom zameraní a výpočte plôch užívaných A. H. a spol. som zistil, že

menovaní užívajú viac o 328 m2.“

Napriek skutočnosti, že už v predchádzajúcom znaleckom posudku č.: B-209-26/90

z 25.08.1990 uvedený súdny znalec už raz poukázal v súdnom konaní na to, že A. H. a spol.

užívajú väčšiu plochu a na odstránenie zisteného rozporu [vo výkone užívacieho práva

(possesio) ako súčasti oprávnení vlastníka] je potrebné vyhotoviť geometrický plán, tak bol

v tom čase konajúcim súdom usmernený, že predmetom sporu je určenie hranice medzi

nehnuteľnosťami parc. č. X., X. a susednými parc. č. X. a X. Následne odstránenie

nezrovnalosti vo výmerách podľa konajúceho súdu nebolo predmetom sporu a na základe

nariadenia krajského súdu bolo potrebné vykonať len kontrolné dokazovanie vzájomných

nárokov. Ani túto skutočnosť krajský súd v prejednávanej veci nezobral dostatočne do úvahy

a ani z nej nevyvodil zodpovedajúce závery.

51. Práve s rozsahom užívacieho práva k predmetu vlastníctva, tzn. k   pozemkom

dotknutým návrhom žalobcu na opravu chýb, sa mal a musel žalovaný katastrálny úrad

v správnom odvolacom konaní zaoberať. Ako už bolo hore uvedené (viď bod 40.),

pod negatívnym zásahom do výkonu vlastníckeho práva (jeho porušením) v rozsahu

vymedzenom v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnosti evidovanej v katastri je

nutné chápať aj znemožnenie užívať predmet vlastníckeho práva v celom jeho zákonnom rozsahu a v prípade takéhoto porušenia vlastníckeho práva sa napĺňa účel občianskeho

súdneho konania vymedzený v zmysle § 3 záver v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.

52. Je celkom evidentné, že správa katastra by následne za situácie opísanej hore (viď

bod č. 51 a v argumentácii žalobcu v zmysle bodu č. 26) mohla čeliť problému spojeného

s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretie osoby, ktoré umožňujú jeho

terajším vlastníkom v skutočnosti užívať výmeru týchto nehnuteľností vo väčšom rozsahu,

ako je evidované v katastri nehnuteľností.

53. V súvislosti s hore uvedenou situáciou je však nutné pri súdnom prieskume

rozhodnutia správneho orgánu vždy klásť dôraz na podmienku riadnosti (tzn. legálnosti

a legitímnosti v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy) katastrálneho konania. Preto, ak správny súd

na základe tvrdenia žalobcu alebo iného účastníka súdneho prieskumu v súvislosti

s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne opodstatnené pochybnosti o riadnosti prv

urobeného rozhodnutia vydaného v katastrálnom konaní (v danej veci ide o historický

geometrický [polohopisný] plán ako osobitný právno-aplikačný akt [tretia skupina rozhodnutí

správnych orgánov vymedzená prostredníctvom § 244 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia spôsobilé

na súdny prieskum], ktorého čiastočný technický charakter nebráni vo vykonaní súdneho

prieskumu a súčasne ktorým môžu byť práva jednotlivcov priamo dotknuté – viď záver prvej

vety § 244 ods. 3 O.s.p.), je jeho povinnosťou v zmysle § 245 ods. 1 O.s.p. tento prieskum

vykonať.

Podľa § 245 ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané

rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho

preskúmanie určený osobitný postup.

Podľa § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických

osôb priamo dotknuté.

54. Na podporu svojho záveru o súdnej preskúmateľnosti geometrického plánu ako

osobitného rozhodnutia ako aj možných dôsledkov z neho vyplývajúcich je nutné na tomto mieste poukázať na právne názory obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu

sp. zn. 1Sžd 2/2011 zo dňa 23. augusta 2011:

„Práve ústavnú formuláciu „rozhodnutia týkajúce sa“ (čl. 46 ods. 2) nie je

potom možné reštriktívne vykladať ako rozhodnutia, ktoré sú zákonným spôsobom

za právoplatné označené, ale podľa mienky Najvyššieho súdu sa vzťahuje aj

na také rozhodnutia, ktorých právoplatnosť správny orgán vyslovil alebo ich tak

označil, hoci neskôr sa preukáže, že na ich právoplatnosť nie sú zákonné

podmienky splnené.

Najvyšší súd k tomuto záveru uvádza, že do skupiny rozhodnutí, u ktorých

podmienky pre platnosť, a s tým spojenú právoplatnosť, nenastanú nikdy, patria

podľa odbornej literatúry (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správní právo;

Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo) predovšetkým nulitné akty

vrchnostenskej správy nazývané tiež paakty. Medzi typické znaky, ktoré by mali

vyvolávať pochybnosti o nulite inak formálne vydaného aktu, patria najmä

absencia právneho titulu, najzávažnejšie vady príslušnosti a nedostatok

právomoci konajúceho správneho orgánu, resp. úradnej osoby.“

55. Z uvedeného vyplýva, že najmä právno-aplikačné akty katastrálnych orgánov

vydané v katastrálnom konaní, prostredníctvom ktorých boli nad rámec ich právomoci

(a contrario čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 veta prvá a čl. 20 ods. 1 ústavy) chybne

zapísané vlastnícke práva rozhodnutia v prospech tretích osôb, a ktoré trpia tak závažnými

vadami, že domnienka súdu o ich nulitnosti je ťažko spochybniteľná, spadajú do hore

uvedenej skupiny rozhodnutí, ktoré sa musia v zmysle ústavného príkazu zakomponovaného

do čl. 46 ods. 2 ústavy preskúmať.

Preto pokiaľ správny súd dospeje k záveru, že takéto rozhodnutie by muselo byť

vyhodnotené ako paakt bez konštitutívnych (právotvorných) účinkov, potom ani tretie osoby

ako ďalší vlastníci sa nemôžu dovolávať konštitutívnych účinkov zapísaných práv

(vlastníckeho práva) v katastri nehnuteľností, resp. ich hodnovernosti a záväznosti (§ 70),

lebo by v zmysle čl. 20 ústavy došlo k popretiu mechanizmu derivatívneho nadobudnutia

vlastníckeho práva slovne vyjadreného zásadou – nikto nemôže nadobudnúť viac práv ako ich

mal jeho predchodca („nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“)

a nakoľko by dôsledkom tohto nelegitímneho konania muselo byť odmietnutie poskytnutia

súdnej a inej ochrany majetku nadobudnutého v rozpore s právnym poriadkom.

Podľa článku 20 ods. 1 veta druhá ústavy majetok nadobudnutý v rozpore s právnym

poriadkom ochranu nepožíva.

4) Ku konštitutívnym účinkom zápisu (intabulácia):

56. Hore uvedený geometrický (polohopisný) plán z 18.03.1964 má historický charakter

(v čase jeho vyhotovenia platil ešte pôvodný zákon č. 177/1927 Sb.), a preto jeho záväznosť

a právne účinky je nutné posudzovať najmä vzhľadom na pôvodný zákonný text uvedený

v § 42 zák. č. 177/1927 Zb., a to konkrétne v jeho odseku 8. Je jednoznačné, že už v tomto

období bol kladený dôraz cez intabulačný princíp na formálnu publicitu pozemkového

katastra, a to v rozsahu všetkých jeho zložiek, tzn. aj popisných (technických) údajov

zachytených v geometrických plánoch.

Podľa § 42 zákona č. 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení. (Katastrální

zákon.)

(1) Pozemkový katastr s jedné strany a desky zemské, knihy pozemkové, knihy

železniční, horní a oficiální soupis památek s druhé strany dlužno udržovati ve stálém

vzájemném souladu.

(2) Jsou proto povinny zaslati jednak knihovní soudy katastrálnímu měřickému úřadu

všechna knihovní usnesení o změnách ve statkové podstatě knihovních těles a o zápisech

věcných práv, jež jsou předmětem zápisu v pozemkovém katastru, jednak katastrální měřický

úřad knihovnímu soudu k nahlédnutí ohlášení o shledaných změnách v rozsahu knihovního

tělesa nebo věcných práv, jež jsou předmětem zápisu v pozemkové knize nebo co do druhů

pozemků (§ 21) a jejich hranic. O takto oznámených změnách zavede knihovní soud pokud se

týče katastrální měřický úřad příslušné řízení podle vládního nařízení o tom vydaného. Doví-

li se však knihovní soud z ohlášení katastrálního měřického úřadu, že nějaké věcné právo

nebylo zapsáno do veřejných knih, zavede z úřední povinnosti řízení a dohlédá, aby zápis byl

vykonán.

(3) Jde-li v ohlášení katastrálního měřického úřadu o změnu, kterou se mění zákres

na mapě veřejné knihy, připojí katastrální měřický úřad příslušný náčrtek anebo, je-li již

změna ta v mapě katastrální zakreslena, snímek této mapy.

(4) Liší-li se knihovní vlastník anebo jeho jméno od řádného držitele nebo jeho jména,

zapsaného v pozemkovém katastru, a není-li možno do dohledné doby odstraniti tento

nesoulad, poznamená se v pozemkovém katastru i jméno knihovního vlastníka.

(5) K soudnímu usnesení, podle něhož byl proveden ve veřejné knize zápis, který

vyvolává v pozemkovém katastru změnu předmětu měření, musí býti připojen geometrický

(polohopisný) plán (odst. 8).

(6) Parcela se rozdělí v pozemkovém katastru podle usnesení knihovního soudu

a k němu připojeného geometrického (polohopisného) plánu i tehdy, nebyla-li změněna držba.

(7) Ve veřejné knize mohou býti parcely děleny, jejich hranice změněny (opraveny)

nebo nové vlastnické hranice vyznačeny toliko podle geometrického (polohopisného) plánu

nebo snímku katastrální mapy vyhotoveného katastrálním měřickým úřadem, nebo podle

geometrického (polohopisného) plánu vyhovujícího ustanovením § 51, na němž jest

katastrálním měřickým úřadem potvrzen souhlas s novým označením parcel nebo jejich dílců

(§ 80).

(8) Se žádostí za knihovní zápis musí strana předložiti mimo původní plán anebo snímek

katastrální mapy kolku prostý, ověřený jeho opis (kopii) pro soudní spisy a nepochází-li plán

od příslušného katastrálního měřického úřadu, druhý kolku prostý ověřený opis (kopii)

pro provedení zápisu v pozemkovém katastru. Pro soudní spisy může býti stranou ponechán

původní plán nebo snímek katastrální mapy.

(9) Má-li knihovní soud po ruce příslušný náčrtek nebo snímek katastrální mapy,

dodaný katastrálním měřickým úřadem (odst. 3), může se strana naň odvolati žádajíc

za dělení nebo opravu hranic parcely nebo za vyznačení nové vlastnické hranice ve veřejné

knize a není povinna předložiti jiný plán a jeho snímky.

(10) V usneseních doručovaných katastrálnímu měřickému úřadu uvede knihovní soud

katastrální území, v jehož obvodu pozemek leží, označení příslušného knihovního tělesa a

jméno a adresu nabyvatelovu.

57. Na podporu hore uvedeného (bod č. 56) je možné napríklad prezentovať názory

uvedené v pomerne staršej odbornej literatúre (Doc. Dr. Fajnor, V. a Dr. Záturecký, A.:

Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, 3. vydanie pôvodného

diela, Heuréka, Šamorín, 1998, s. 128 a 132), kde sa zdôrazňuje [Najvyšší súd sa pri citácii

pridržiava aj archaického vyjadrenia myšlienky]: „1. Vlastníkom nehnuteľnosti,

do pozemkovej knihy zapísanej, zpravidla môže byť len ten, kto je v pozemkovej knihe ako

vlastník vpísaný.

Jestli si kúpim nehnuteľnosť od dosavadného vlastníka A, aj vyplatím cenu

nehnuteľnosti a on ma aj uvedie v jej držbu, avšak nedám sa vpísať do pozemkovej knihy:

vlastníkom nehnuteľnosti ešte vždy nie som ja, ale A.

58. Hoci v období od roku 1951 až do účinnosti zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch

vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam bolo upustené od hore uvedeného

princípu konštitutívnych účinkov zápisov vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností, tak prostredníctvom ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona č. 265/1992

Zb. bol tento princíp aj pre zápisy právnych vzťahov, ktoré boli v evidencii nehnuteľností

vykonané podľa doterajších predpisov, opätovne oživený, a preto aj na historické údaje

zapísané v katastrálnom operáte pre k. ú. V. je nutné nazerať ako na hodnoverné (tzn. že sa

nevylučujú ich právotvorné účinky), pokiaľ sa nepreukáže opak.

5) K charakteru geometrického plánu:

59. Najvyšší súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre načrtol právnu charakteristiku

geometrického plánu. Napríklad v rozsudku sp. zn. 1Sžr 14/2011 zo dňa 30. novembra 2011

sa zaoberal právnou otázkou, či geometrický plán a údaje v ňom obsiahnuté si môžu

odporovať, a pokiaľ nastane takáto situácia, či je možné niektoré údaje označiť za hodnoverné

a niektoré naopak nie. Navyše takto vymedzenú otázku ďalej rozvinul aj v tom duchu, ktoré

údaje v geometrickom pláne sú právne záväzné a či je možné za hore opísaného stavu

od vlastníka parcely logicky očakávať, že bude preverovať jednotlivé údaje v geometrickom

pláne overenom pracovníkom správy katastra nehnuteľností. Následne Najvyšší súd vyslovil

tieto závery [ďalej nasleduje citácia všetkých relevantných častí uvedenú rozsudku]:

„Z obsahu jednotlivých podaní je pre Najvyšší súd jednoznačné, že medzi

vlastníkmi pozemkov, tzn. žalobcami a zúčastnenými osobami navzájom existuje

spor o priebeh hranice susedných pozemkov, a preto zákonná domnienka uvedená

v § 3 ods. 2 veta posledná zák. č. 162/1995 Z.z. nemohla nastať. Najvyšší súd

potom musí vychádzať z hranice pozemku určenej lomovými bodmi, tzn.

zo znázornenia hranice vymedzenej vlastníckym právom k nehnuteľnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. parcelou sa rozumie geometrické

určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape alebo

v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.

Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrickým určením nehnuteľnosti

alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov

nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami.

Podľa § 95 vyhl. č. 79/1996 Z.z. je geometrický plán grafickým znázornením

nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje

stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových

parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je

aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku.

Podľa § 103 vyhl. č. 79/1996 Z.z. na úradné overenie geometrického plánu

vyhotoviteľ predkladá

a) autorizačne overený geometrický plán (najmenej v štyroch

vyhotoveniach),

b) dokumentáciu uvedenú v § 94,

c) podklady na aktualizáciu vo výmennom formáte vo všetkých katastrálnych

územiach,

d) oznámenie o nedostatkoch zistených na geodetických bodoch.

Výsledný operát sa v jednom vyhotovení ukladá do štátnej dokumentácie.

Pre Najvyšší súd v zmysle hore uvedených ustanovení vyplýva,

že geometrický plán nie je iba jednoduchým grafickým znázornením hraníc

pozemkov a ich zmien, ale obsahuje podľa § 97 citovanej vyhlášky ďalšie

numerické údaje, a to popisové pole a výkaz výmer parciel a dielov. Aj v tomto

konaní predložený geometrický plán................... vykazuje u pozemkov č............

šírku 22,00 m a nie žalovaným uvádzaných 20,00 m.

Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrický plán je technický

podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad

na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú

na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností

aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia

osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán

bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej

osoby zriadenej štátom.

S podporou hore citovaného ustanovenia § 67 zák. č. 162/1995 Z.z. sa

Najvyšší súd stotožňuje s argumentmi žalobcov, že geometrický plán v prípade

originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, čo v prejednávanej

veci reálne nastalo, je aj právno-relevantným dokumentom na preukázanie všetkých tvarových a rozmerových vlastností pozemku (viď § 98 písm. c/

vyhl. č. 79/1996 Z.z.). Najmä právna relevancia tohto dokumentu je zvýraznená

požiadavkou, že nejde o jednoduchý náčrt vykonaný vlastníkom pozemku,

ale o výsledok činnosti odbornej osoby, navyše autorizačne overený a následne

úradne overený správou katastra.

Údaje a tvar pozemkov dotknutých rozhodnutím sú výsledkom meračských

prác v teréne (bližšie § 101 vyhl. 79/1996 Z.z.) vykonaných dňa 01.08.1994

a výpočtových a zobrazovacích prác (bližšie § 102 vyhl. 79/1996 Z.z), kde ich

hranice boli v prejednávanej veci vymedzené, resp. vytýčené plotom a kovovými

rúrkami. Na základe uvedeného pre Najvyšší súd zatiaľ vyplýva z citovaných

ustanovení záver, že geometrický plán je právne relevantným dokumentom (§ 67),

ktorý prostredníctvom lomových bodov (§ 3 ods. 6) geometricky a polohovo

určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery) vymedzené

vlastníckym právom k nehnuteľnosti.

B) Rozpory v geometrickom pláne

Uvedený geometrický plán vypracovaný......... na oddelenie parciel bol

v celosti overený.........., zamestnankyňou Správy katastra Poprad, a ako taký sa

stal hodnoverným technickým podkladom k zápisu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností.

Vo vzťahu k uvedenému musí Najvyšší súd na tomto mieste vysloviť

prinajmenej hlboké znepokojenie nad argumentáciou žalovaného, že podľa neho

bolo možné jednoduchým pomeraním dotknutých hraníc parciel v predmetnom

geometrickom pláne zistiť (viď mierka geometrického plánu 1:1000), že dotknuté

strany (hranice) parciel majú výmeru o 2 mm menej v porovnaní s protiľahlými

stranami. Pokiaľ by Najvyšší súd túto argumentáciu žalovaného mal akceptovať,

potom je namieste otázka, prečo sa táto skutočnosť nepreverovala už v štádiu

autorizácie (..........), resp. v štádiu úradného overenia. Avšak Najvyšší súd musí

ihneď dodať, že takýto spôsob overovania vnútornej a vzájomnej pravdivosti

údajov zachytených na geometrickom pláne a navrhnutý žalovaným sa

prinajmenej javí ako problematický, lebo na jednej strane žalovaný tvrdí, že numerický údaj 22,00 m zaznamenaný pri šírke pozemku je na geometrického

plánu nepresne uvedený, ale na druhej strane v svojom odvolaní deklaruje

absolútnu presnosť grafického vyhotovenia tohto geometrického plánu bez ohľadu

na prípustnosť bežnej chyby v meraní neškoleným jednotlivcom pri využití rôznych

geometrických pomôcok na zistenie odchýlky 2 mm.

Na základe uvedeného preto musí Najvyšší súd uzavrieť svoje úvahy

konštatovaním, že po úradnom overení geometrického plánu správou katastra

nie je možné od vlastníka nehnuteľnosti rozumne očakávať, že je schopný

odstrániť možné rozpory vo vnútornej a vzájomnej pravdivosti údajov zachytených

na geometrickom pláne, ak ich vôbec zistí.

C) Záväznosť geometrického plánu

Odhliadnuc od uvedenej argumentácie žalovaného, práve údaj o šírke

jednotlivých pozemkov sa stal predmetom sporu žalobcov a zúčastnených osôb.

Najvyšší súd sa preto zameral na zistenie toho, ktoré údaje katastra je nutné

považovať za právne relevantné, tzn. že sú hodnoverné a záväzné dovtedy, dokiaľ

sa právnou cestou nepreukáže ich opak.

Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach

k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh

pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov

katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej

hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a

podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj

štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže

opak. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ak je

určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním

vykonaným po účinnosti tohto zákona.

Je nepochybné z obsahu ustanovení § 3 ods. 3 a 4 zák. č. 162/1995 Z.z.,

že pod pojmom geometrické určenie nehnuteľnosti sa rozumie vymedzenie tvaru

a rozmerov nehnuteľnosti a jej hraníc, ktoré sa vykoná napríklad prostredníctvom

geometrického plánu.

Ak v zmysle citovaného § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. iba výmera parcely, ktorá

nebola určená v digitálnej forme prostredníctvom obnovy katastrálneho operátu,

nie je záväzným a hodnoverným údajom katastra (toto sa však vzťahuje iba na tú

časť geometrického plánu označenú ako výkaz výmer), potom žalovaný mal

právne objasniť v rámci svojho odôvodnenia, prečo v prejednávanej veci

nepripisuje popisným údajom o rozmeroch nehnuteľnosti (§ 3 ods. 4 zák. č.

162/1995 Z.z.), medzi ktoré patria aj číselné údaje o šírke a dĺžke pozemkov,

právnu relevanciu. Toto žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nevykonal, čím zapríčinil nepreskúmateľnosť svojich právnych názorov a záverov

v dôsledku nedostatku dôvodov (zrušovací dôvod v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/

O.s.p).

Na základe uvedeného musí Najvyšší súd konštatovať, že medzi záväzné

a hodnoverné údaje geometrického plánu (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.) patria

v zmysle § 3 ods. 4 údaje vymedzujúce tvar a rozmery nehnuteľnosti, tzn. aj šírka

pozemku.“

60. Okrem iného zhora citovaného rozsudku ako aj z predchádzajúcich záverov

Najvyššieho súdu vyplýva jednoznačne právny názor, že na

geometrický plán, a to aj historicky starší, je nutné v súčasnosti nazerať

ako na verejnú listinu a súčasne ako na právno-aplikačný akt správy katastra,

ktorý je spôsobilý aj negatívne zasiahnuť do evidencie zapísaných práv vrátane

práva vlastníckeho, a súčasne je právne relevantným dokumentom (§ 67)

evidovaným orgánom správy katastra, ktorý prostredníctvom lomových bodov

(§ 3 ods. 6) geometricky a polohovo určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice

pozemku (tvar a rozmery), čo všetko je predurčené (determinované)

vlastníckym právom k nehnuteľnosti; inak povedané, geometrický plán je

právne relevantné grafické znázornenie priestoru (vrátane pod a nad ním),

v ktorom štát umožňuje a súčasne garantuje uplatnenie právnej sily vlastníka.

6) K možnosti prevodu vlastníckeho práva zaťaženého chybou:

61. Najvyšší súd v úvode (viď bod č. 45) načrtol základnú právnu otázku, či chyby

vzniknuté počas katastrálneho konania v príslušnom katastrálnom operáte môžu viesť

k zmenám vlastníckeho práva (tzn. či sú najmä spôsobilým titulom na prevod z pôvodného

vlastníka na tretiu osobu), resp. aké dopady na vlastnícke právo môžu mať. Inak povedané,

ako právne nazerať v katastrálnom konaní na majetok nadobudnutý v rozpore s právnym

poriadkom.

62. S prihliadnutím na skôr vyslovené závery o derivatívnych a originárnych spôsoboch

nadobudnutia vlastníckeho práva (viď body č. 46 a 48) ako aj na opis právnych následkoch

ničotných rozhodnutí (paktov charakterizovaných prostredníctvom bodu č. 54) sa v zmysle

výkladovej zásady „reductio ad absurdum“ ako celkom logický javí právny názor, že chyba

v katastrálnom operáte nie je sama o sebe právnym titulom na vznik, zmenu alebo zánik

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

63. Obdobné závery je možno nájsť v citovanej literatúre (bod č. 57), kde na str. 132 sa

uvádza:

„2. Ačkoľvek vlastníkom môže byť len ten, kto je v pozemkovej knihe

vpísaný: preca nie je každý vlastníkom, kto sa javí v pozemkovej knihe ako

vlastník. Nestane sa totiž vlastníkom ten, koho vklad je neplatný.“

Ak hore citovaný text Najvyšší súd zovšeobecní, potom z neho vyplýva očakávaný

záver, že otázka perfektnosti zápisu (tzn. vrátane zápisu oprosteného od existencie chýb

v katastrálnom operáte) má zásadný vplyv na vznik práv evidovaných v katastri

nehnuteľností.

64. Následne sa dá hore uvedený záver (bod č. 63) výkladovou metódou „a contrario

dotvoriť v tomto duchu. Ak bol zápis vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaťažený

A. externými chybami, tzn. vykonaný v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi

schopnosť osoby konať vrátane nátlaku alebo existencie podstatného omylu,

nelegitímneho zastúpenia alebo nemravného konania až po intenzitu podvodu či

prevodu nehnuteľnosti nevlastníkom; inak povedané – vklad vykonaný na základe

absolútne neplatného právneho úkonu, resp.

B. internými chybami, tzn. vyvolávajúce rozpor s verejnou listinou alebo s inou listinou,

alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra; inak povedané – záznam práva vykonaný na základe chyby

zapríčinenej vnútorným prenosom údajov zapisovaného práva do katastrálneho

operátu,

potom vo všetkých uvedených príkladoch chýb vkladu je tento právne neúčinný (tzn. vkladom

za týchto podmienok nie je možné dosiahnuť právotvorných účinkov) a nedôjde od samého

počiatku (ex tunc) k nadobudnutiu vlastníckeho práva vkladajúcou osobou.

65. Odlišná situácia nastane pri zápise vlastníckeho práva na základe záznamu (§ 34

ods. 1), kde správa katastra plní dohliadaciu právomoc nad úplnosťou obsahu verejnej listiny.

Pokiaľ bol zápis záznamu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaťažený

A. externými chybami, tzn. záznam vykonaný bez prihliadnutia na existujúce chyby

v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností verejnej listiny (najmä jej

neprávoplatnosti v dôsledku doručovacích vád) vrátane prekročenia, poprípade

zneužitia právomoci orgánu verejnej moci (falšovania alebo pozmeňovania verejnej

listiny) resp. absenciu jej predpísaných náležitosti (§ 36 ods. 1), ako aj

B. internými chybami, tzn. vyvolávajúce rozpor s verejnou listinou alebo s inou listinou,

alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie

údajov katastra,

potom vo všetkých uvedených príkladoch chýb záznamu prechod vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti je síce voči adresátom verejnej listiny, ktorá je alebo titulom alebo

zaznamenáva dôvody na vznik, zmenu alebo zánik práva, účinný, ale dispozitívne účinky voči

tretím osobám nenastanú.

66. Proti vzniku externých chýb vkladu, tzn. proti nadobudnutiu majetku v rozpore

s právnym poriadkom, sa môže osoba dotknutá ich existenciou najmä brániť v samotnom

vkladovom katastrálnom konaní, následne v súdnom prieskume vkladu podľa 2. hlavy X..

časti O.s.p., poprípade v adhéznom súdnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Proti vzniku externých chýb záznamu sa môže osoba dotknutá ich existenciou brániť

napríklad prostredníctvom opravného, odvolacieho konania, či obnovy konania u dotknutého

orgánu verejnej moci, poprípade v osobitnom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva.

Naopak proti interným chybám tak pri vklade ako aj pri zázname sa dotknutá osoba

môže brániť iba v katastrálnom konaní o oprave chýb.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. práva katastra aj bez návrhu opraví

údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami

prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

7) K plynutiu času na majetok získaný v rozpore s právnym poriadkom:

67. Ustanovenie § 59 ovládajúce katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom

operáte neobsahuje explicitne vymedzený časový limit pre svoje začatie a tak sa javí,

že nespokojný jednotlivec sa môže návrhom kedykoľvek domáhať nápravy chýb

v katastrálnom operáte. Takýto výklad by však odporoval princípu právnej istoty (čl. 1 ods. 1

veta prvá ústavy), z ktorého vychádza evidenčný charakter katastra nehnuteľností ako

hodnoverných a záväzných údajov, tzn. všeobecne vierohodných a stabilných údajov nielen

pre účastníkov katastrálneho konania ale aj pre tretie osoby vrátane orgánov verejnej moci.

Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak

sa nepreukáže opak.

Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach

k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku,

geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera

poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,

údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,

ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Podľa § 7 zák. č. 162/1995 Z.z. kataster obsahuje tieto údaje:

a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,

b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape,

údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery

pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce,

2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných

pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov

do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje

o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného

prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len

"vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"),

ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj

údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,

d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje

o bodových poliach,

e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

68. V zmysle zásady proporcionality je preto nutné právne vyvažovať postavenie

vlastníka, ktorému bolo chybou v katastrálnom operáte zhoršený výkon vlastníckeho práva,

s presvedčením inej osoby, ktorá uvedený majetok užíva tiež v dôsledku tejto chyby.

Rozhodujúcim kritériom pre vyvažovanie obidvoch záujmov je plynutie času a počas neho

nenarušené spravodlivé presvedčenie osoby, ktorá majetok užíva, že ho užíva v dobrej viere,

tzn. že nie je obmyseľná (opozitum pre pojem dobromyseľný) a koná v medziach dobrých

mravov.

69. V spojitosti s hore načrtnutým záverom (viď bod č. 68) Najvyšší súd už

prostredníctvom svojho uznesenia sp. zn. 6MCdo 1/2011 zo dňa 30.05.2012 vymedzil obsah

pojmu dobrá viera ako veľmi všeobecne vymedzený morálno-právny príkaz (apel) spoločnosti

na vlastné i očakávané cudzie správanie jednotlivca a súčasne ako základný prvok (maxima)

súkromného práva nasledovne:

Dobromyseľnosť, resp. dobrá viera znamená, že niekto s ohľadom

na určitý právny vzťah, pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti (ostražitosti či

starostlivosti), je vnútorne presvedčený o správnosti (poctivosti) svojho konania.

Dobromyseľnosť je mravnou kategóriou a v súvislosti s posudzovaním

konkrétnej veci zároveň základným právnym princípom súkromného práva

(príkazom k jeho optimalizácii, jeho maximou, právnym pravidlom

v najvšeobecnejšej podobe). Tento právny princíp rešpektovala súdna prax na

území Slovenska už dávno v minulosti, čo možno doložiť rozhodnutím právnej

jednotnosti bývalej uhorskej kráľovskej Kurie R.P.J. zo 27/XI. 1913 č. 3 (Doc. Dr.

Vladimír Fajnor a Dr. Adolf Záturecký, Zásadné rozhodnutia býv. uh. kr. Kurie

do 28/X. 1918 a Najvyššieho súdu Československej republiky do roku 1926

vo veciach občianskoprávnych z oboru práva súkromného platného na Slovensku

a v Podkarpatskej Rusi, vydané nákladom Právnickej jednoty na Slovensku

v Bratislave, ročník 1927, rozhodnutie č. 36, str. 59 až 65), v ktorom je uvedené:

„Podľa všeobecných právnych úkonoch smerujúcich k nabytiu práv je treba

bezelstnosti nabývateľa, v nedostatku ktorej nadobudnutie pokladá sa

za obmyseľné, a nakoľko je obmyseľné, uzavretý právny úkon voči tretej osobe,

práva ktorej boli ním porušené, je bezúčinný a jako taký môže byť napadnutý.“

Z hľadiska dobrej viery akákoľvek snaha vlastníka, napríklad prostredníctvom konania

o oprave chýb v katastrálnom operáte, ju narušuje, lebo povinnosťou správy katastra je zobrať

do katastrálneho konania aj osoby, v prospech ktorých chyby vlastníckeho práv svedčia, tzn.

že ich informuje o stave neistoty ich doteraz vykonávanej držby majetku.

70. Avšak hore uvedené plynutie času (bod č. 68) spôsobuje neistotu osoby, ktorá

majetok užíva. Princíp proporcionality vyžaduje, aby sa uvedená neistota čo najskôr ukončila

a aby právo zapísané v katastri bolo uznané v prospech doterajšieho vlastníka alebo popreté

v neprospech tretej osoby, ktorá svoju neprerušenú dobrú vieru nepreukáže. Zákonodarca

ponúka jasný limit prostredníctvom inštitútu vydržania, tzn. po uplynutí desaťročnej lehoty,

kedy nie je narušená dobrá viera osoby, že majetok, ktorý užíva, jej patrí aj v zmysle

právneho poriadku. Pokiaľ tretia osoba v katastrálnom konaní namietne vydržanie užívaného

majetku, uvedený inštitút vytvorí v zmysle § 31a písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. v zmysle

ustálenej judikatúry skutočnú prekážku pre ďalšie konanie o oprave chýb, lebo pravdivosť

námietky vydržania môže preveriť iba súd.

V.

71. Slovenský právny poriadok pri usporiadaní právnych vzťahov vychádza z princípu

právneho štátu (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), ktorého imanentnou

súčasťou je aj zásada právnej istoty, tzn. legitímne očakávanie jednotlivcov, že konanie

štátnych orgánov a ich výsledky vo forme individuálnych správnych alebo iných právno-

aplikačných aktov budú v súlade so zásadou legality (čl. 2 ods. 2). Všetky nápravné

mechanizmy v zmysle pozitívneho práva vrátane konaní o oprave chýb musia dôsledne

naplňovať hore uvedené princípy a zásady práva.

72. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery Najvyšší súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho uznesenia.

73. Bude preto úlohou krajského súdu v ďalšom konaní na základe hore uvedeného

prehľadu doterajšej súdnej judikatúry zvážiť po pribratí pôvodných účastníkov katastrálneho

konania, či návrhu žalobcu na vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte majú príslušné

katastrálne orgány vyhovieť s právnymi dôsledkami predpokladanými v § 59 ods. 4 zák. č.

162/1995 Z.z.

Podľa § 59 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z. oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv

na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59

ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.

74. O trovách odvolacieho súdneho konania Najvyšší súd s odkazom na ustanovenie

§ 224 ods. 3 v spojitosti s § 246c ods. 1 O.s.p.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom

rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 O.s.p.).

V Bratislave 14. augusta 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Ľubica Kavivanovová