ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu: Z., bytom Y., právne zastúpeného JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou v Poprade, Štefánikova 882/39, proti žalovanému: Okresný úrad v Prešove, Námestie mieru č. 3, Prešov, (pôvodne: Katastrálny úrad v Prešove, Konštantínova č. 6, Prešov), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 7/2012/Ba zo dňa 2.5.2012, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/29/2012-61 zo dňa 24.5.2013 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. mája 2013 č. k. 2S/29/2012-61 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Predmet konania
Krajský súd v Prešove rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. Co 7/2012/Ba zo dňa 24.5.2013, ktorým Katastrálny úrad v Prešove zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie vydané Správou katastra Poprad č. C 25/2011-05/MK zo dňa 1.2.2012. Správa katastra uvedeným rozhodnutím rozhodla o nemennosti údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) pre k.ú. Y. č. C 27/2008 zo dňa 31. 3. 2008 podľa ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“).
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, pretože rozhodnutiežalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli v súlade so zákonom a nezistil žiaden dôvod pre ich zmenu.
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentami uvádzanými správnymi orgánmi, ktoré aj podľa jeho záveru na základe zadovážených dôkazov správne posúdili skutočný stav veci. Správa katastra si zabezpečila dostatok písomných dôkazov, z ktorých pri zostavovaní ROEP vychádzala pri schválení zapísaného stavu do katastra nehnuteľností pod č. Z 1363/08, konkrétne pod č. C 27/2008 zo dňa 31.3.2008, ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľnosti a tieto údaje ani na základe námietok zo strany žalobcu neboli zmenené, pretože obsahovali údaje, ktoré vychádzali z grafickej výmery pôvodných parciel a tieto boli uvedené aj na základe Metodického návodu Ministerstva pôdohospodárstva SR a UGKaK SR v súlade s dovolenými krajnými odchýlkami a boli zapísané riadne do katastra nehnuteľností, pričom správny orgán preveril všetky skutočnosti uvádzané v podaní žalobcu týkajúce sa vytýčenia hraníc medzi pozemkami parc.č. 3743, 3745, 3739, 3747 a 2758, 2747/1. Podľa názoru súdu správne orgány sa dôsledne vysporiadali so zisteným skutkovým stavom a dospeli na základe popísaného rozsiahleho dokazovania k správnemu právnemu záveru.
Krajský súd konštatoval, žalobné dôvody boli totožné s dôvodmi, ktoré boli predmetom stanoviska komisie ROEP, pričom žalobca namietal priebeh hranice medzi pozemkami a domáhal sa zmeny hraníc medzi týmito pozemkami, resp. určenia vlastníckeho práva k jednotlivým nehnuteľnostiam. Krajský súd sa stotožnil s konštatáciou žalovaného, že správny orgán podľa § 7 zák. č. 180/1995 Z.z. nemal právomoc rozhodovať o priebehu hranice medzi pozemkami a tiež nemal právo určovať vlastníctvo k pozemkom, čoho sa žalobca môže domáhať žalobou pred všeobecným súdom. Krajský súd zdôraznil, že schválený register je verejná listina, na základe ktorej príslušný orgán zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. O zmene však možno rozhodnúť len do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Konanie o zmene údajov registra podľa § 7 ods. 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Krajský súd tiež uviedol, že konanie o obnove evidencie nehnuteľností je technicky a právne zložitý proces, ktorý pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené a to z konania o zostavení návrhu registra a z konania o schválení registra. Obidva tieto samostatné konania však už boli právoplatne ukončené a navyše správne orgány nezistili žiadne chyby, ani odchýlky, na ktoré by museli pri rozhodovaní, či je potrebné schválený ROEP meniť alebo nie, prihliadať.
Krajský súd konštatoval, že z predloženého spisového materiálu vyplynula nespokojnosť žalobcu s priebehom hraníc medzi pôvodnými pozemkami. O vznesených námietkach žalobcu bolo rozhodnuté a námietky boli zapracované do schváleného registra. Žalovaný vo svojom rozhodnutí postupoval správne, pretože dôvodnosť námietok žalobcu v danom štádiu konania bola irelevantná, preto správne orgány v danej veci správne rozhodli a pritom správne posúdili skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správny právny názor, s ktorým sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil.
II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie dôvodiac, že rozsudok je arbitrárny, súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu a argumentácia súdu nebola pre účastníka konania zrozumiteľná. Žalobca súdu prvého stupňa i správnym orgánom vytýkal, že síce konštatovali, že správa katastra nemala v konaní o ROEP kompetenciu zasahovať do vlastníckych práv fyzických osôb, napriek tomu však pri ROEP došlo k zmenšeniu výmery pozemku vo vlastníctve žalobcu takmer o 2000 m2 (parc.č. 3747 a parc.č. 3745). O údajoch, z ktorých žalobca pri posúdení veľkosti svojich pozemkov vychádzal, sa žalovaný vyjadril ako o nedostatočných, teda že žalobca tieto skutočností nepreukázal žiadnou verejnou ani inou listinou). Žalobca však disponuje osvedčenou katastrálnou mapou z roku 1937 (tá nadväzuje na mapu z roku 1872). Obe tieto katastrálny mapy sú totožné čo do hraníc i sklonu pozemkov a nadôvažok ich podkladom sú jednotlivé právne úkony právnych predchodcov žalobcu, ktoré pozemkyna uvedených mapách zamerané potvrdzujú čo do ich výmery a druhu. Právny predchodca žalobcu, W. Z., kúpil dotknuté parcely na základe vtedy platných máp (r. 1872 a r. 1937) a v ďalšom období s týmito nijakým spôsobom, okrem riadneho užívania, nedisponoval, teda ich nescudzil.
Žalobca tvrdil, že práve reambulovaná katastrálna mapa z konca roka 1939, ktorá bola podkladom pre ROEP, žiadny relevantný právny základ nemá, nakoľko jednak nedošlo k žiadnemu právnemu úkonu, resp. k právnej udalosti, na základe ktorej by sa zmenšil majetok žalobcu a jeho právnych predchodcov, na druhej strane správny orgán nedisponuje ani žiadnymi listinami, ktoré by preukazovali, že by došlo k takej právnej skutočnosti, ktorá by zakladala opačnú zmenu, teda rozšírenie susedných parciel. Žalobca dodal, že od nadobudnutia sporných parciel jeho právnym predchodcom až do roku 2007 neboli s vlastníkmi susedných parciel žiadne problémy s priebehom hraníc.
Vo vyššie uvedených súvislostiach sa žalobcovi javilo ako nenáležité, aby sa správny orgán, aj napriek viacpočetným zákonným námietkam a predloženým listinným dôkazom vysporiadal s týmito len jednoduchou konštatáciou, že uvedené mapy nie sú verejnými listinami a v registratúrach katastra sa nenachádzajú. Za nezmyselné považoval aj tvrdenie žalovaného, že v prípade, ak by vyhovel námietkam žalobcu, bol by zmenený priebeh hranice. V súčasnosti však práve konaním žalovaného došlo k reálnemu posunu hraníc, čo však pri ROEP nie je možné vykonať, najmä nie vtedy, ak okrem podkladov, z ktorých vychádzal žalobca, existujú ďalšie podklady a listiny (s úradným overením), ktoré s podkladmi žalovaného nekorešpondujú, naopak ich vyvracajú. Žalovaný sa však s námietkami žalobcu k ROEP (doručených žalovanému už v roku 2007, teda ešte v čase, kedy ROEP prebiehala) nijakým spôsobom nevysporiadal.
Rovnako ani súd k tvrdeniam žalobcu a podkladom ním predloženým nezaujal žiadne stanovisko, nijakým spôsobom v rozhodnutí neodôvodnil, prečo tieto považoval za irelevantné a na základe akých skutkových zistení k tomu dospel. V tejto časti označil žalobca dané rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť.
III. Stručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť; žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti a odvolanie odôvodnil v podstate tými istými skutočnosťami, s ktorými sa žalovaný aj krajský súd už vysporiadali.
Žalovaný uviedol, že zákon č. 180/1995 Z.z. upravuje procesný postup pri zostavovaní a schvaľovaní ROEP, pričom predmetom zákona sú pozemky, ktorých evidencia nie je úplná, resp. dostatočná. Predmetom tohto konania bolo iba konanie v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., v ktorom sa rozhodovalo o zmene, či nemennosti údajov už schváleného ROEP, ktorý ako výsledný elaborát konania ukončeného v zmysle § 7 ods. 3 v spojení s odsekom 5 zákona bol do KN zapísaný záznamom s deklaratórnymi účinkami, a to pod číslom zmeny 93/08. Konanie, ktorého finálnym výsledkom bol ROEP, sa skladá z dvoch fáz, pričom v prvej sa koná a rozhoduje o podaných námietkach a táto etapa sa končí právoplatnosťou rozhodnutí o námietkach (§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.) a druhú fázu konania predstavuje samotný schvaľovací proces ROEP ako výsledného elaborátu, pričom toto konanie sa končí právoplatnosťou rozhodnutia o schválení ROEP. Konanie o zmene údajov schváleného ROEP (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.) s prekluzívnou lehotou troch rokov od zápisu údajov ROEP do KN možno podľa žalovaného charakterizovať ako osobitné opravné konanie, v rámci ktorého dochádza k náprave chybných, či doplnení chýbajúcich údajov o pozemkoch a právnych vzťahov k nim.
V danom prípade bol ROEP v k.ú. Y. schválený rozhodnutím správy katastra č. C-27/2008 zo dňa 31.3.2008 a zapísaný prostredníctvom záznamového konania č. Z-1363/08 do KN pod číslom zmeny 93/08. Proti rozhodnutiu o schválení ROEP žalobca nepodal opravný prostriedok a ani toto rozhodnutienežiadal preskúmať súdom. Vzhľadom na to, že právoplatné rozhodnutie o schválení ROEP je verejnou listinou, platí prezumpcia jeho správnosti.
Pretože žalobca podal žiadosť o zmenu údajov už schváleného ROEP v k.ú. Y., úlohou správnych orgánov v danom konaní bolo posúdiť dôvodnosť žiadosti o zmenu údajov a rozhodnúť o zmene, či nemennosti údajov schváleného a zapísaného ROEP. Vzhľadom na to, že hranice parciel predmetu konania neboli v rámci ROEP menené, výmery predmetných parciel boli v dovolených odchýlkach (takmer totožné) a vzhľadom na to, že zo strany žalobcu nebola predložená žiadna relevantná verejná či iná listina, ktorá by jednoznačne spochybnila a zároveň vyvrátila inak už schválené a zapísané údaje ROEP, správne orgány rozhodli o nemennosti údajov ROEP v k.ú. Y..
Žalovaný uviedol, že predmetné parcely neboli geometricky a polohovo zamerané, preto boli predmetom ROEP a ich výmera bola spresnená a vypočítaná z digitalizovaných naskenovaných máp. Výmera predmetných parciel bola pred a po ROEP v podstate totožná a preto sa ani tvrdenia žalobcu o zmene výmery, či zmene hraníc predmetných parciel v rámci schvaľovania ROEP nezakladajú na pravde.
Žalovaný opakovane poukázal na to, že kópia katastrálnej mapy, ktorá bola predložená žalobcom, nie je v súčasnosti platnou katastrálnou mapou a nebola platnou mapou ani v čase tvorby ROEP. Navyše z tejto mapy nebol zrejmý ani priebeh predmetných parciel. Predmetom ROEP bola v rámci súboru geodetických informácií katastra v danom čase na danom mieste platná katastrálna mapa, mapa určeného operátu.
Žalovaný tiež zdôraznil skutočnosť, že od zápisu ROEP v k.ú. Y. uplynulo päť rokov, a teda už nie je možné rozhodnúť o prípadnej zmene údajov schváleného ROEP s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.
Žalovaný správny orgán dodal, že konanie podľa II. hlavy 5. časti O.s.p. sa riadi dispozičnou zásadou, čiže žalobca sám musí v žalobe uviezť, akými konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí, nepostačuje len všeobecné tvrdenie, že rozhodnutím bol porušený zákon, resp. že rozhodnutie nemalo oporu v zákone. Žaloba ani odvolanie proti rozsudku krajského súdu neobsahovali presné určenie právnych predpisov, ktoré mal žalovaný správny orgán porušiť pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a taktiež z predmetného odvolania pri rozsudku nevyplynulo, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal dospieť krajský súd v danom súdnom konaní.
IV. Argumentácia prvostupňového správneho orgánu
Správa katastra v Poprade vydala dňa 1.2.2012 rozhodnutie č. C 25/2011-05/MK, ktorým na základe žiadosti žalobcu doručenej dňa 21.2.2011 rozhodla o nemennosti údajov ROEP v k.ú. Y., schváleného pod č. C 27/2008 dňa 31.3.2008 a zapísaného v katastri nehnuteľností pod č. Z-1363/08 v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.
V odôvodnení rozhodnutia správa katastra uviedla, že žalobca žiadal o opravu hraníc pozemkov parciel registra E KN č. 3745 a 3747 a zároveň aj opravu hraníc pozemkov parc. registra C KN č. 2751/9, 2751/4 a 2751/7 až k parcele č. 2748/2. Správa katastra uviedla, že nakoľko predmetom tohto konania nemôže byť oprava vo vzťahu k parcelám registra C KN, správny orgán postúpil predmetné podanie navrhovateľa v danej časti na konanie podľa § 59 katastrálneho zákona, ktoré sa viedlo pod č. X 15/2012 a zároveň správa katastra začala konanie o zmene údajov ROEP v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.
Návrh žalobcu bol dňa 8.4.2011 prerokovaný v komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „komisia“), pričom komisia odporučila návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Správa katastra ďalej uviedla, že pre účely zostavenia návrhu ROEP správny orgán vybral určený operát v súlade s ust. § 7 Metodického návodu na spracovanie ROEP č. 984 410 MN-1/96 v znení dodatku č.1/97, pričom určeným operátom pre k.ú. Y. bol pre grafickú časť pozemkový kataster a pre popisnú časť pozemková kniha. Správa katastra vyzvala dňa 25.7.2011 žalobcu na doplnenie podania o originálnu mapu z roku 1937 tak, ako ju citoval vo svojom podaní. Žalobca predložil (okrem ďalších podkladov) kópiu časti mapy v mierke 1:2880, ktorá však nebola totožná s mapou určeného operátu - mapou pozemkového katastra ako vybraným operátom pre tvorbu grafickej časti ROEP.
Správa katastra ďalej v odôvodnení uviedla, že preverovaním hraníc parciel registra E KN č. 3745 a 3747 zistila, že ich hranice v grafickej časti ROEP v porovnaní s mapou určeného operátu (pozemkového katastra) sú identické. Hranice predmetných parciel nie sú deformované a ich priebeh je plne v súlade s hranicami pozemkov v mapách určeného operátu. V tejto súvislosti správa katastra tiež uviedla, že ani pri jednej z oboch parciel nebola prekročená hodnota dovolenej krajnej odchýlky vypočítanej podľa vzorca pre výpočet dovolenej krajnej odchýlky v zmysle Metodického návodu. Parcela určeného operátu č. 3745 mala v návrhu ROEP uvedenú grafickú výmeru 9834 m2, v LV č. XXX mala uvedenú výmeru 9812 m2, teda rozdiel + 22 m2 (dovolená odchýlka 137 m2). Parcela určeného operátu č. 3747 mala v PKV č. 297 výmeru 2567 m2, v návrhu ROEP bola rozdelená na parcelu č. 3747/101 s výmerou 79 m2 a na parcelu č. 3747/102 s výmerou 2466 m2, teda rozdiel - 22 m2 (dovolená odchýlka 107 m2). Pôvodná parcela č. 3747 bola rozdelená z dôvodu, že ňou prechádza hranica lesného pozemku.
Správa katastra následne uviedla, že podrobným skúmaním dospela k záveru, že zobrazenie predmetných parciel v grafickej časti, t.j. ich polohové a geometrické určenie plne zodpovedalo grafickému zobrazeniu v doterajších mapových podkladoch. Tvar, poloha a stočenie parciel v grafickej časti ROEP zodpovedalo tvaru, polohe a stočeniu v doterajších mapových podkladoch. Polohové zobrazenie predmetných parciel bolo správne a nebol teda dôvod na akékoľvek zmeny. Mapy predložené navrhovateľom neboli mapami, akými disponoval správny orgán a ktoré boli použité pre tvorbu grafickej časti ROEP. Predložené mapy neboli aktuálnymi mapami a v rámci reambulácie vykonanej v roku 1939 a následných vložkárskych prác boli vyhotovené nové mapy, rovnako aj nový technický operát a operát pozemkovej knihy. Dovtedajšie mapové podklady sa stali neaktuálnymi a nestali sa ani archívnymi dokumentmi s trvalou dokumentárnou hodnotou.
Na záver správa katastra uviedla, že údaje schváleného ROEP v k.ú. Y. boli v tejto časti správne a neodporujúce všeobecne záväzným právnym predpisom, preto správny orgán v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. rozhodol v lehote troch rokov tak, ako bolo uvedené vyššie.
V. Argumentácia rozhodnutia žalovaného
Žalobou napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný po tom, čo žalobca napadol odvolaním vyššie označené prvostupňové správne rozhodnutie.
Žalovaný v odôvodnení uviedol, že v zmysle Metodického návodu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. MN 74.20.73.41.10 na spracovanie ROEP (0- 84.11.13.32.31.00-96) v znení dodatku č. 1/97 účinného odo dňa 1.11.1997 (ďalej len „Metodický návod“), podľa ktorého sa postupovalo pri zostavovaní ROEP v k.ú. Y., sa písomná výmera kontrolovala s grafickou výmerou získanou skenovaním a digitalizáciou máp určeného operátu. Rozdiel výmer musel byť v dovolených odchýlkach, ktoré boli stanovené v zmysle § 110 ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonával katastrálny zákon. Správa katastra mala povinnosť skúmať, či na ich určenie boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy a zároveň mohla zápisnične rozhodnúť o prevzatí výmer z kartometrických súradníc. Pri prešetrení bolo zistené, že pri pozemkovoknižných parcelách mpč. 3745 a 3747 nedošlo k prekročeniu krajnej odchýlky a preto rozhodla, že sa prevezme grafická výmera parciel určeného operátu.
Ďalej uviedol, že predmetné parcely boli v rámci ROEP zapísané v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a zobrazené v súlades geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy, teda v súlade s platným operátom uloženým v dokumentácii správy katastra. Vzhľadom na to, že k žiadnej z uvádzaných listín nebol na zápis do KN pripojený geometrický plán, ktorý by presne definoval geometrické a polohové určenie pozemkov (v danom prípade parciel č. 3745 a 3747), geometrické a polohové určenie predmetných parciel sa prevzalo z určeného operátu v zmysle platných predpisov pri tvorbe ROEP. Pri spracovaní ROEP sú pozemkovoknižné parcely zidentifikované na parcely pozemkového katastra t.j. parcely určeného operátu. Geometrické a polohové určenie pôvodných parciel bolo prevzaté z mapy pozemkového katastra. Vlastnícke vzťahy, pokiaľ neboli dotknuté zmenami na základe ďalších verejných alebo iných listín, boli prevzaté z pozemkovej knihy. Zdôraznil, že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) vyjadrená v § 70 katastrálneho zákona nie je síce absolútna, ide v nej o vyvrátiteľnú právnu domnienku, avšak opak sa preukazuje prostredníctvom inej verejnej listiny.
Ďalej žalovaný v odôvodnení uviedol, že spisový materiál správy katastra bol doplnený o vytýkané nedostatky, predovšetkým o zápisnicu č. 2 z rokovania komisie spolu s prezenčnou listinou podpísanou členmi komisie, z obsahu ktorej bolo zrejmé, že dňa 8.4.2011 bolo zasadnutie komisie pre k.ú. Y., na ktorom komisia prejednala aj námietku žalobcu, pričom jednomyseľne odporučila správnemu orgánu námietke nevyhovieť. Žalovaný preto označil za nedôvdnú odvolaciu námietku žalobcu, že nemal možnosť sa oboznámiť so závermi komisie uvedenými v zápisnici č. 2 z jej rokovania. Dodal, že dňa 21.3.2012 sa žalobca dostavil na katastrálny úrad za účelom nahliadnutia do spisového materiálu, o čom bol spísaný aj úradný záznam nachádzajúci sa v spise a súčasťou spisového materiálu bol aj prvostupňový spis správy katastra v tejto veci, ktorého súčasťou bola aj uvádzaná zápisnica č. 2 z rokovania komisie. Za nesprávne označil tvrdenie žalobcu spočívajúce v tom, že mu nebolo doručené rozhodnutie komisie v danej veci. Podľa zákona č. 180/1995 Z.z. komisia totiž nevydáva rozhodnutia, iba zaujíma stanoviská k námietkam proti výpisom z návrhu ROEP (§ 7 ods. 3), k návrhom na zmenu údajov ROEP (§ 7 ods. 6) a k návrhom na vydržanie (§ 11, § 11a a § 12). Tieto stanoviská komisie majú pre správny orgán len odporúčajúci, nie záväzný charakter. Rozhodnutie v zmysle správneho poriadku vydáva až následne správny orgán rozhodujúci o námietkach proti výpisom z návrhu ROEP, o zmene údajov ROEP a o návrhoch na vydržanie.
Ďalej žalovaný konštatoval, že správa katastra v súlade správnym názorom odvolacieho orgánu vysloveného v rozhodnutí č. Co 5/2011/Ba zo dňa 28.11.2011 rozdelila predmetné podanie navrhovateľa na dve časti, na prvú časť, ktorá je predmetnom tohto konania a druhú časť týkajúcu sa parciel registra C KN č. 2751/9, 2751/4 a 2751/7 až k parcele č. 2748/2, o ktorých sa koná v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa §59 katastrálneho zákona. Parcely registra „C“ nie sú vo všeobecnosti predmetom konaní v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z., a teda o vyššie citovaných parcelách registra C KN nemôže správa katastra rozhodovať v tomto správnom konaní. Uviedol, že postup pri vyhotovovaní protokolu o vytýčení hranice pozemku č. 84/2006 bol pre toto konanie irelevantný. V protokole o vytýčení bol uvedený nesúhlas žalobcu s vytýčenou hranicou. Zhotoviteľ vytyčovacieho náčrtu vytyčoval z platného katastrálneho operátu, a nie podľa snímky z mapy z roku 1832, ktorú predkladal účastník konania. Stav v predloženom snímku nezodpovedal stavu evidovanému v platnom katastrálnom operáte. Predmetom tohto konania bolo rozhodnúť o tom, či sa údaje schváleného a právoplatného ROEP v k.ú. Y. majú alebo nemajú meniť. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na to, že hranice predmetných parciel neboli v rámci ROEP menené, výmery predmetných parciel boli v dovolených odchýlkach, ako aj vzhľadom na to, že nebola predložená žiadna relevantná verejná listina, či iná listina, ktorá by jednoznačne spochybnila a vyvrátila inak už zapísané údaje ROEP, správa katastra správne vo veci rozhodla, keď rozhodla o nemennosti údajov ROEP v k.ú. Y.. Kópia katastrálnej mapy predložená účastníkom konania nie je platnou mapou, ani mapou, ktorá bola použitá v rámci konania ROEP. Navyše z tejto mapy nebol zrejmý ani priebeh predmetných parciel.
VI. Právny názor NS SR
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250ja ods. 1 O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania nebolo dôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok potvrdil. Najvyšší súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. októbra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd poukazuje na zákon č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým boli o.i. s účinnosťou od 1.1.2013 zrušené katastrálne úrady a ich pôsobnosť prešla na správy katastra v sídle krajov. Ďalej je potrebné poukázať na zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým boli s účinnosťou od 1.10.2013 zrušené správy katastra a zároveň ním bola vymedzená pôsobnosť okresných úradov, o.i aj na úseku katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené pôsobnosť zrušenej Správy katastra Poprad, ktorá v tomto konaní bola prvostupovým správnym orgánom, vykonáva Okresný úrad v Poprade a okresný úrad v sídle kraja, teda Okresný úrad v Prešove v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z.z. vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode. Preto žalovaným v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. sa stal namiesto zrušeného Katastrálneho úradu v Prešove Okresný úrad v Prešove a pod označením „žalovaný“ v texte tohto rozsudku treba rozumieť pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu, v závislosti od kontextu odôvodnenia.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o nezmenení údajov schváleného ROEP v k.ú. Y., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného aj správy katastra, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa riadne zaoberal námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že správne rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a svoj rozsudok vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol, považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa v plnom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa a len zdôrazňuje nasledovné.
V zmysle § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch aprávnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplynulo, že žalobca sa domáhal v konaní podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. úpravy hraníc pozemkov - parciel registra E KN č.3745 a 3747 a zároveň aj opravy hraníc pozemkov pare.č.2751/9, 2751/4 a 2751/7 až k parcele 2748/2 v k.ú. Y., v ktorom už prebehlo konanie o ROEP v zmysle ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. ROEP v k.ú. Y. bol schválená pod č. C 27/2008 dňa 31.3.2008 a zapísaný v katastri nehnuteľností záznamom pod č. Z-1363/08.
O návrhu žalobcu rozhodla správa katastra pod č. C 25/2011-02/MK dňa 17.8.2011 tak že údaje schváleného ROEP sa nemenia. V odvolacom konaní katastrálny úrad rozhodnutím č. Co 5/2011/Ba zo dňa 28.11.2011 zrušil rozhodnutie správy katastra a vec jej vrátil na nové konanie s tým, že správny orgán prvého stupňa zaviazal vydať rozhodnutie v súlade s § 46 a § 47 správneho poriadku, doplniť spisový materiál o požadované podklady a rozdeliť dané podanie navrhovateľa doručené správe katastra dňa 21.2.2011 podľa jeho obsahu na dve časti, pričom v časti týkajúcej sa parciel registra E KN č. 3745 a 3747 bude potrebné postupovať podľa zákona č. 180/1995 Z.z. a v časti týkajúcej sa parciel registra C KN (tretia časť podania) postupovať podľa § 59 katastrálneho zákona. V novom konaní správa katastra postupovala v súlade s právnym názorom orgánu odvolacieho, doplnila spisový materiál o požadované podklady, odstránila vytýkané nedostatky a v súvislosti s parc. reg. E KN č. 3745 a 3747 rozhodla podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. pod č. C 25/2011-05/MK dňa 1.2.2012, ktoré rozhodnutie žalovaný svojim rozhodnutím č.Co7/2012/Ba zo dňa 2.5.2012 potvrdil.
Podstatou žalobných i odvolacích námietok žalobcu bol zásah do jeho vlastníckych práv a zmenšenie rozlohy jeho pozemkov posunom hraníc v dôsledku schváleného ROEP. Poukazoval predovšetkým na osvedčenú katastrálnu mapu z roku 1937, nadväzujúcu na mapu z roku 1872, pričom obe tieto katastrálne mapy boli totožné čo do hraníc i sklonu pozemkov a ich podkladom mali byť podľa žalobcu jednotlivé právne úkony jeho právnych predchodcov.
Odvolací súd sa podrobne zaoberal odvolacími námietkami žalobcu, ktoré boli totožné s dôvodmi žaloby ako aj s odvolacími dôvodmi v správnom konaní. Rovnako ako súd prvého stupňa sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že dotknuté pozemky žalobcu neboli geometricky a polohovo zamerané, z ktorého dôvodu boli predmetom konania o ROEP. Ich výmera bola spresnená a vypočítaná z digitalizovaných naskenovaných máp. Parcela registra E KN č. 3745 mala v návrhu ROEP výmeru 9834 m2, pričom na LV mala evidovanú výmeru 9812 m2 (rozdiel vo výmere pred apo ROEP bol +22 m2). Parcela registra E KN č. 3747/101 mala v návrhu ROEP výmeru 79 m2 a parcela č. 3747/102 výmeru 2466 m2, spolu teda 2545 m2, pričom na LV mala parcela č. 3747 evidovanú výmeru 2567 m2 (rozdiel vo výmere pred a po ROEP bol -22 m2). Z uvedeného vyplynulo, že výmera predmetných parciel bola pred a po konaní o ROEP v podstate totožná.
Žalobca v konaní poukazoval na kópiu katastrálnej mapy, ktorá však v období konania o ROEP nebola platnou mapou a nebol z nej zrejmý ani priebeh predmetných parciel. Predmetom ROEP bola v rámci súboru geodetických informácií katastra v danom čase na danom mieste platná katastrálna mapa, mapa určeného operátu. Zhotoviteľ vytyčovacieho náčrtu vytyčoval z platného katastrálneho operátu, a nie podľa snímky z mapy z roku z roku 1872 a roku 1937, ktorú predkladal žalobca, pretože stav v predloženom snímku nezodpovedal stavu evidovanému v platnom katastrálnom operáte.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi pre neúspech v tomto konaní nárok na náhradu trov nevznikol. Žalovanému zákon (§ 250k ods. 1 O.s.p.) priznanie trov konania neumožnuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.