Najvyšší súd

1Sžr/137/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., bytom M., právne zastúpeného JUDr. V., advokátkou v K., proti žalovanému: Krajský pozemkový úrad v Prešove, Masarykova č. 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného  

č. j. 1/2010/00134-FM zo dňa 19.3.2010, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove č. k. 1S 62/2010-49 zo dňa 17.6.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky výrok uznesenia Krajského súdu v Prešove  

č. k. 1S 62/2010-49 zo dňa 17.6.2011 o zastavení konania o žalobe   p o t v r d z u j e.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove  

č. k. 1S 62/2010-49 zo dňa 17.6.2011 v časti o trovách   m e n í   tak, že účastníkom právo  

na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby

konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. j. 1/2010/00134-FM  

zo dňa 19.3.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu (a ďalších účastníkov)

a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov  

č. j. OPÚ-2009/1037-74/JV zo dňa 14.10.2009 o schválení úvodných podkladov projektu

pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade D. v k. ú. P. podľa § 9 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových

osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon“). O trovách konania rozhodol tak,

že právnej zástupkyni žalobcu priznal náklady právneho zastúpenia v sume 55,49 €.  

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobca aj žalovaný.

Žalobca napadol uznesenie v časti o trovách tvrdiac, že krajský súd neaplikoval

správne a účinné zákonné ustanovenie, keď priznal odmenu za jeden úkon právnej služby  

vo výške 1/13 z výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.  

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“),

hoci v tom čase mala patriť odmena vo výške 1/6 z výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 4

vyhl., teda 120,23 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál 7,21 €.

Žalovaný žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť alebo zmeniť, pretože krajský súd

podľa jeho názoru pochybil, keď nepostupoval podľa 250i ods. 4 OSP   ale podľa § 250h  

a § 250d ods. 3 OSP. V súvislosti s tým namietal tiež priznanie náhrady trov konania

žalobcovi, pretože žalobca vzal žalobu späť vzhľadom na výsledok konania o proteste

prokurátora, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho

orgánu zrušené, no na základe toho nemožno urobiť právny záver, že dôvodne podaný návrh

bol vzatý späť pre správanie žalovaného.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril podaním zo daň 5.12.2011

a tvrdil, že žalobu podal dôvodne, nakoľko v nej vytýkal nezákonnosť rozhodnutia, ktorá bola

zistená aj prokuratúrou. Prokurátor podal proti rozhodnutiu protest a žalovaný mu vyhovel,

čím uznal jeho nezákonnosť a nahradil ho novým rozhodnutím. Uviedol, že dôvod

nezákonnosti predmetného rozhodnutia spočíval podľa prokurátora v tom, že námietky

žalobcu proti výpisom z úvodných podkladov neboli prejednané a nebolo o nich právoplatne

rozhodnuté. Dodal, že obsah týchto námietok bol totožný so žalobnými dôvodmi. Ďalej

argumentoval, že podľa judikatúry z zásade zastavenie konania zaviní ten, kto vezme svoj

návrh späť okrem prípadu, na ktorý sa aplikuje druhá veta § 146 ods. 2 OSP. Uviedol tiež,  

že žalovaný nebol povinný vyhovieť protestu prokurátora a teda išlo o dobrovoľné konanie –

správanie sa – žalovaného, pre ktoré bola žaloba zo strany žalobcu vzatá späť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení   s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že je potrebné výrok

o zastavení konania potvrdiť a výrok o trovách zmeniť.

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia č. j. 1/2010/00134-FM zo dňa 19.3.2010, ktorým žalovaný zamietol jeho

odvolanie (a odvolanie ďalších účastníkov) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného

pozemkového úradu Prešov č. j. OPÚ-2009/1037-74/JV zo dňa 14.10.2009 o schválení

úvodných podkladov projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom

v záhradkovej osade D. v k. ú. P. podľa § 9 ods. 4 zákona. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že

výpovede z nájmu ZO D. boli platné, v súlade s § 3 ods. 5 zákona a nájomný vzťah

užívateľovi zanikol tak, ako to určuje § 22 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. v termíne 1.4.2004.

Listom dali účastníci obvodnému pozemkovému úradu návrh na zastavenie konania

s odôvodnením, že 1.4.2004 skončil nájomný vzťah pozemkov,   na čo však správny orgán

neodpovedal. Správnemu orgánu ďalej vyčítali, že konanie zahájil bez náležitého prípravného

prešetrenia v zmysle § 3 SP a § 3 ods. 1 zákona.

Počas konania o žalobe napadol uvedené rozhodnutie prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove protestom č. Kd 57/11-10 zo dňa 28.4.2011, ktorému žalovaný vyhovel

a prvostupňové rozhodnutie č. j. OPÚ-2009/1037-74/JV zo dňa 14.10.2009 zrušil a vec vrátil

Obvodnému pozemkovému úradu v Prešove na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom podania protestu prokurátora bola skutočnosť, že v konaní podľa zákona podali účastníci

konania proti výpisom z úvodných podkladov námietky, o ktorých rozhodol prvostupňový

správny orgán tak, že námietkam nevyhovel. Na odvolania účastníkov žalovaný rozhodnutia

o námietkach zrušil a vrátil na nové rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý

však v novom konaní o námietkach znovu nerozhodol a aj napriek tomu schválil úvodné

podklady projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO. Práve

z tohto dôvodu – nerozhodnutie o námietkach proti úvodným podkladom – došlo k podaniu

protestu prokurátorom a k následnému zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.6.2011 vzal svoju žalobu v celom rozsahu

späť, žiadal konanie zastaviť a uplatnil si náhradu trov konania (odmena za 1 úkon právnej

služby s prislúchajúcim režijným paušálom).

Krajský súd následne konanie zastavil s poukazom na § 250h ods. 2 a § 250d ods. 3

OSP a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania v sume 55,49 €.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,  

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250i ods. 4 OSP ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté

protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté

rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne  

sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho

orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.

Podľa ust. § 250h ods. 2 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť;

ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Podľa ust. § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 146 ods. 1 OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

podľa jeho výsledku, ak konanie

a) mohlo sa začať i bez návrhu;

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

c) bolo zastavené,

d) začalo na návrh prokurátora (ods. 1).

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť

jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,  

je povinný uhradiť trovy konania odporca (ods. 2).

Na rozdiel od názoru krajského súdu podľa odvolacieho súdu nemožno v danom

prípade aplikovať zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle

ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Pri posudzovaní trov konania v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá OSP  

je všeobecný súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie  

sa muselo zastaviť. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia

niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov zastavenia konania  

pre späťvzatie žaloby (§ 146 ods. 2 veta druhá OSP), ku ktorému došlo pre správanie

žalovaného, pričom žaloba bola podaná dôvodne, čo zakladá právo žalobcu na náhradu trov

zastaveného konania.

Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplýva, že na základe protestu

prokurátora bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nahradené novým, ktorým

žalovaný prvostupňové rozhodnutie č. j. OPÚ-2009/1037-74/JV zo dňa 14.10.2009 zrušil

a vec vrátil Obvodnému pozemkovému úradu v Prešove na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dôvody žaloby sa však nezhodovali s dôvodmi protestu prokurátora, ani s dôvodmi

rozhodnutia zo dňa 30.5.2011, ktorým žalovaný protestu vyhovel a ktorým boli žalobou

napadnuté rozhodnutia zrušené. Odvolací súd s argumentáciou žalobcu v podaní zo dňa

5.12.2011 (že obsah námietok proti úvodným podkladom bol totožný so žalobnými dôvodmi)

nesúhlasí, pretože dôvodom podania protestu prokurátora a následného zrušenia žalobou

napadnutého rozhodnutia bolo nedodržanie zákonom stanoveného postupu – schválenie

úvodných podkladov bez rozhodnutia o námietkach účastníkov proti výpisom z úvodných

podkladov. Prokurátor nekonštatoval v proteste, následne ani žalovaný v rozhodnutí, ktorým

protestu vyhovel, že uvedené námietky boli dôvodné, pretože ani prokurátor, ani žalovaný sa

obsahom námietok vo svojich rozhodnutiach nezaoberali. Konštatovali len porušenie

zákonného procesu a nie dôvodnosť námietok, ktoré podľa žalobcu boli obsahovo zhodné  

so žalobnými dôvodmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v žalobe nerozhodnutie

o námietkach správnym orgánom vôbec nevytýkal. A práve vzhľadom na uvedené nemožno

konštatovať, že žaloba v danej veci bola podaná dôvodne. Preto krajský súd nesprávne

aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 druhá veta OSP, keď žalobcovi priznal náhradu trov

konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že žalobcovi právo

na náhradu trov konania v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 146 ods. 2 veta

druhá nevzniklo a preto v tejto časti uznesenie krajského súdu zmenil a účastníkom náhradu

trov konania nepriznal (§ 250h ods. 2, § 146 ods. 2 veta druhá OSP).

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že krajský súd v konaní nekonal so všetkými

účastníkmi konania v zmysle § 6 zákona č. 64/1997 Z.z. v spojení s § 250 ods. 1 OSP.  

No hoci do konania nepribral ďalších účastníkov konania (tak ako vyplývajú z preskúmavaného správneho rozhodnutia), vzhľadom na skutočnosť, že títo boli

s rozhodnutím správnych orgánov uzrozumení a sami žalobu nepodali, odvolací súd

vychádzajúc z ústavne uznávanej premisy „nech si každý stráži svoje práva“, nepovažoval  

za daných okolností, keď bolo konanie o žalobe o preskúmanie správneho rozhodnutia

zastavené preto, že došlo k jeho zrušeniu na základe protestu prokurátora, ich prípadné

dodatočné formálne pribratie do konania za spôsobilé zmeniť skutkové okolnosti.  

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a analogicky podľa ustanovenia § 250k ods. 1

OSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nebol v odvolacom konaní

úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová