UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: U., bytom X., proti odporcovi: Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, Nám. Ľ. Štúra č. 7/7, Bánovce nad Bebravou, (právny nástupca Správy katastra Bánovce nad Bebravou), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 618/11-4zm zo dňa 12.1.2012, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sp/4/2012-33 zo dňa 14.2.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 12Sp/4/2012-70 zo dňa 11.7.2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sp/4/2012-33 zo dňa 14. februára 2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 12Sp/4/2012-70 zo dňa 11. júla 2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Predmet konania
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom uvedeným vo výroku tohto uznesenia v spojení s opravným uznesením potvrdil rozhodnutie č. V 618/11-4zm zo dňa 12.1.2012, ktorým odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z titulu darovacej zmluvy uzavretej medzi Q. ako darcom a V. V. a navrhovateľom ako obdarovanými z dôvodu, že darovacia zmluva neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že odporca postupoval a rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď vo vkladovom konaní posúdil všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu a na základe zisteného návrh na vklad zamietol.
Krajský súd poukázal na to, že odporca v priebehu vkladového konania zistil, že darca Q. Q. zomrel dňa 29.6.2011, teda ešte pred povolením návrhu na vklad. Smrt'ou zanikla jeho spôsobilosť na práva apovinnosti a teda nakoľko právne skutočnosti vkladu nenastali za života prevodcu, patria prevádzané nehnuteľnosti do dedičstva po ňom (prechod práva dňom úmrtia), teda nebolo možné povoliť návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaných.
Krajský súd dodal, že darovacia zmluva zo dňa 3.6.2011 navyše trpela viacerými nedostatkami, a to rozpor v označení k.ú. (k.ú. P. v návrhu oproti k.ú. B. v zmluve), označenie nehnuteľnosti pozemkov v zmysle § 42 katastrálneho územia, či ide o pozemky evidované ako parcely registra „C“ alebo parcely registra „E“; v predloženej darovacej zmluve ďalej absentoval opis bytu, určenie rozsahu podlahovej plochy, určenie vybavenia bytu, popis spoločných častí domu, popis spoločných zariadení domu, vyhlásenie nadobúdateľov (obdarovaných) o pristúpení k zmluve o výkone správy bytového domu, úprava práv k pozemkom zastavaných bytovým domom, prílohu zmluvy netvorí vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv a ďalšie náležitosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.).
II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na nové konanie.
Krajskému súdu vytýkal, že ho v rozpore so zákonom nepoučil o tom, že mal byť zastúpený advokátom. Trval na tom, že darca vôľu prejavil počas svojho života a medzi účastníkmi zmluvy nebola sporná. Poukázal tiež na skutočnosť, že náklady spojené s bývaním a liečbou jeho ťažko chorého brata (darcu) znášal on a nie deti zomrelého, ktoré sa o otca počas jeho života nestarali.
III. Argumentácia rozhodnutia správneho orgánu
Odporca napadnutým rozhodnutím návrh na vklad vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol. Uviedol, že po podaní návrhu na vklad bolo konanie prerušené a účastníci boli vyzvaní na odstránenie nedostatkov podania a to doloženie originálu darovacej zmluvy v dvoch vyhotoveniach. Počas konania bolo zistené, že darca daň 29.6.2011 zomrel a preto bolo konanie o povolení návrhu na vklad opätovne prerušené až doby zistenia okruhu dedičov po zomrelom Q.. Z oznámenia notárskeho úradu odporca zistil, že ako dedičia po zomrelom účastníkovi konania zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzali do úvahy jeho deti a to J., B. a Y..
Odporca v odôvodnení uviedol, že smrťou darcu zanikla jeho spôsobilosť na práva a povinnosti. Vlastníctvo k predmetu prevodu sa však nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností a keďže právne účinky vkladu nenastali za života prevodcu, patria prevádzané nehnuteľnosti do dedičstva po ňom (prechod práva dňom úmrtia) a nebolo preto možné povoliť návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaných.
Ďalej odporca poukázal na nedostatky darovacej zmluvy v znení, ako ich do odôvodnenia svojho rozsudku prevzal krajský súd a dodal, že nebola splnená podmienka bezplatnosti, pretože darca vyžadoval od obdarovaných majetkové plnenie vo forme doopatrovania a zabezpečenia riadneho pohrebu a pomníka.
IV. Právny názor NS SR
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Odvolací súd na úvod poukazuje na zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým boli s účinnosťou od 1.10.2013 zrušené správy katastra a zároveň ním bola vymedzená pôsobnosť okresných úradov, o.i aj na úseku katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené pôsobnosť zrušenej Správy katastra Bánovce nad Bebravou, ktorá v tomto konaní bola odporcom, vykonáva Okresný úrad v Bánovciach nad Bebravou. Preto odporcom sa stal namiesto zrušenej Správy katastra v Bánoviach nad Bebravou Okresný úrad v v Bánoviach nad Bebravou a pod označením „odporca“ v texte tohto rozhodnutia treba rozumieť pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu, v závislosti od kontextu odôvodnenia.
Zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu, vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva z titulu darovacej zmluvy uzavretej medzi tromi bratmi - Q. ako darcom, V. a navrhovateľom ako obdarovanými. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 3.6.2011 a návrh na vklad bol daný dňa 6.6.2011. Počas vkladového konania ešte pred povolením vkladu odporca zistil, že darca dňa 29.6.2011 zomrel. Darca mal tri deti, ktoré podľa oznámenia konajúceho notára prichádzali do úvahy ako dedičia po poručiteľovi Q. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.
Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Z vyššie uvedeného bolo nesporné, že účastníkom vkladového konania boli všetci účastníci darovacej zmluvy, to znamená ako darca tak i obaja obdarovaní. Návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu síce podal len jeden z obdarovaných, avšak je zrejmé, že zrušením zamietajúceho rozhodnutia odporcu by mohli byť dotknuté práva a povinnosti ďalších osôb, v podstate všetkých účastníkov správneho konania. Teda nielen navrhovateľa ako jedného z obdarovaných, ale aj druhého obdarovaného V. a keďže ďalší účastník vkladového konania - darca Q. zomrel, tak do jeho práv (i prvá účastníka konania) vstupujú jeho právni nástupcovia.
Z druhej vety ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva povinnosť konajúceho súdu aj bez návrhu pribrať do konania účastníkov správneho konania; teda toto ustanovenie predpokladá, že nie všetci účastníci správneho konania využijú svoje právo domáhať sa preskúmania správneho rozhodnutia na súde, avšak prípadným zrušením tohto rozhodnutia by boli dotknutí na svojich právach.
Pokiaľ teda krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi konania, hoci okruh účastníkov je daný ustanovením § 30 ods. 1 katastrálneho zákona a § 250 ods. 1 O.s.p., svojím postupom odňal právo na súdny proces účastníkom, ktorým toto právo zaručuje zákon v § 250 ods. 1 O.s.p. Takýmto postupom a rozhodnutím im krajský súd odňal možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 221 Os.p. z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd sa vzhľadom na pochybenie súdu prvého stupňa vecou samou nezaoberal. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o pribratí obdarovaného V. a právnych nástupcov zomrelého darcu do preskúmavacieho konania, konať s nimi ako s účastníkmi konania a po rozhodnutí vo veci samej im doručiť konečné rozhodnutie vo veci.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.