1Sžr/13/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Liptovský Mikuláš (pôvodne Správa katastra Liptovský Mikuláš), so sídlom Kollárova 3, Liptovský Mikuláš, za účasti: E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 3903/2011 zo dňa 06. septembra 2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 29Sp/38/2012- 32 zo dňa 07. decembra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 01.10.2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.09.2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad.

Na základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Správy katastra Liptovský Mikuláš ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Liptovský Mikuláš. Uvedená právna zmena sa premietla v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (katastrálny zákon) najmä prostredníctvom novelizovaného znenia najmä ustanovení § 11 (miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak) a § 18 ods. 2 (okresný úrad podľa písm. a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, podľa písm. b/ až k/...).

Preto bude s týmto právnym nástupcom najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na stranežalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví tohto rozsudku a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 20.12.2012 vzal podaním zo dňa 06.12.2013 doručeným súdu dňa 09.12.2013 v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť.

Podľa § 207 ods. 2, 3 OSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

V zmysle § 246c veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal odvolanie podané proti rozsudku súdu prvého stupňa späť pred tým, ako o ňom rozhodol odvolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 246c OSP v spojení s § 207 ods. 3 odvolacie konanie zastavil. Právoplatnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 246c OSP v spojení s § 222 ods. 1 OSP nastala, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1 a s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolacie konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.