Najvyšší súd
1Sžr/13/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., bytom K., proti žalovanému: Krajský súd v Nitre, Štúrova č. 9, Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 6Co/107/2009-67 zo dňa 21.5.2009 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/31/2009-53 zo dňa 30.9.2010 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie o žalobe z dôvodu, že žalobca napriek výzve a poučeniu neodstránil v stanovenej lehote vady svojho návrhu brániace jeho vecnému vybaveniu.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a pokračovania v konaní. Uviedol, že odvolanie smeruje proti rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 5C/16/97-70 zo dňa 14.10.1996 v spojení s uznesením správneho orgánu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/107/2009-67 zo dňa 21.5.2009. Namietal postup okresného súdu pri dedičskom konaní a v súvislosti so zamietnutím vydržania nehnuteľností. Tvrdil, že sa domáhal vlastníckeho práva k vymedzenej nehnuteľnosti podľa vydržania, podľa dedičskej dohody a podľa podielu na majetku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c OSP, § 10 ods. 2 OSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, v rozsahu odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd zo spisu súdu prvého stupňa zistil, že žalobca podal dňa 3.7.2009 na Najvyššom súde Slovenskej republiky „návrh, žalobu“, v ktorej uviedol, že napáda tam špecifikované uznesenia Štátneho notárstva v Topoľčanoch, Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu v Topoľčanoch.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Sž 44/2009 zo dňa 29.10.2009 postúpil vec Krajskému súdu v Nitre ako súdu vecne a miestne príslušnému. Krajský súd v ďalšom konaní v intenciách prípisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ndz 3/2010 zo dňa 21.6.2010 uznesením č. k. 15S/31/2009-47 zo dňa 14.7.2010 vyzval žalobcu na odstránenie vád a nejasností jeho podania v lehote 10 dní. Poučil ho, aby špecifikoval, či svojim podaním mienil podať mimoriadny opravný prostriedok alebo či sa domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu podľa piatej časti OSP. Zároveň ho poučil o následku zastavenia konania v zmysle § 250d ods. 3 OSP spojenom s márnym uplynutím poskytnutej lehoty.
Uznesenie krajského súdu bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk na ním uvedenú adresu bydliska prvýkrát dňa 23.7.2010, opakovane dňa 26.7.2010. Dňa 26.7.2010 bola zásielka uložená na pošte. Zásielka bola dňa 17.8.2010 vrátená krajskému súdu s poznámkou, že adresát – žalobca ju neprevzal v odbernej lehote. Preto s poukazom na § 47 ods. 2 OSP sa považuje deň, keď bola zásielka vrátená súdu (17.8.2010), za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).
Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci boli dané podmienky odôvodňujúce zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 OSP. Krajský súd vyzval žalobcu k odstráneniu vád, ktoré bránili vecnému vybaveniu žaloby. Žalobca však výzvu na odstránenie vád s náležitým poučením o tom, ako to má urobiť, i o následkoch zastavenia konania v prípade márneho uplynutia lehoty, neprevzal v odbernej lehote. Preto platí zákonná fikcia o náhradnom doručení, podľa ktorej bola zásielka – výzva doručená účastníkovi v deň jej vrátenia súdu, teda 17.8.2010 napriek tomu, že sa o tom žalobca nedozvedel. Lehota na odstránenie vád teda začala žalobcovi plynúť 18.8.2010 a posledný deň lehoty pripadol 27.8.2010. K odstráneniu vád podania však nedošlo. (Odvolací súd poznamenáva, že ani z odvolania proti zastavujúcemu uzneseniu krajského súdu nemožno jednoznačne ustáliť, čoho sa žalobca domáhal.)
Podľa názoru odvolacieho súdu preto krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď konanie podľa 250d ods. 3 OSP zastavil, pretože žaloba trpela vadami brániacimi jej vecnému vybaveniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 246c ods. 1 v spojení s § 146ods. 1 písm. c/ tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. februára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová