1Sžr/112/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor v Poprade so sídlom Okresná prokuratúra Poprad, Štefánikova č. 11, 058 55 Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Poprad (pôv. Správa katastra Poprad so sídlom Joliota Currie č. 3, Poprad), za účasti: 1/ H., bytom R. 2/ J., bytom G., zast.: Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Okružná č. 871/65, Stará Ľubovňa, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie zúčastnenej osoby 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. januára 2013 č.k. 3S/67/2011-34, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. januára 2013 č.k. 3S/67/2011-34 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi a zúčastneným osobám 1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Ia. Pôvodné konanie na správnom orgáne A) 1. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 Obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.09.2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Na základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Správy katastra v Banskej Bystrici ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Banská Bystrica. Uvedená právna zmena sa premietla v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (katastrálny zákon) najmä prostredníctvom novelizovaného zneniapredovšetkým ustanovenia § 11 (miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak) a 18 ods. 2 (okresný úrad podľa písm. a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, podľa písm. b/ až k/......) Preto bude s týmto právnym nástupcom Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Podľa § 9 ods. 12 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom životného prostredia, obvodným pozemkovým úradom, obvodným lesným úradom, obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, správou katastra a Obvodným úradom Štúrovo do 30. septembra 2013, dokončí okresný úrad, v ktorého územnom obvode mali sídlo obvodný úrad životného prostredia, obvodný pozemkový úrad, obvodný lesný úrad, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, správa katastra a Obvodný úrad Štúrovo.

B) 2. Dňa 27.04.2011 bol Správe katastra Poprad doručený návrh zúčastnených osôb 1/ a 2/ na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. R., a to k rozostavanému rodinnému domu postavenému na pozemku KN-C parc.č. 2207/2 a samotného pozemku KN-C parc.č. 2207/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, zapísané na LV č. XXXX, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2011 uzavretej medzi J. ako zúčastnenou osobou 2/ a H. ako zúčastnenou osobou 1/. Toho istého dňa 27.04.2011 uvedená správa katastra vydala rozhodnutie č. V 1452/2011, na základe ktorého povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zmysle vyššie citovanej kúpnej zmluvy.

Ib. Protest prokurátora

3. Vzhľadom na vyššie uvedené podal okresný prokurátor dňa 13.06.2011 proti tomuto rozhodnutiu správy katastra protest prokurátora podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre pod spisovou značkou Pd/65/11. Protest prokurátora bol správnemu orgánu doručený dňa 15.06.2011.

4. Podľa prokurátora uvedené rozhodnutie správy katastra bolo vydané v rozpore so zákonom. Na podporu svojho tvrdenia prokurátor citoval § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) a § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 162/1995 Z.z.“). Ďalej poukázal na text § 77 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. 5. Prokurátor súčasne vyzdvihol uznesenie Okresného súdu Poprad sp.zn. 12C/94/2009 z 10.09.2009, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie s právoplatnosťou zo dňa 22.10.2009. Týmto predbežným opatrením okresný súd zakázal zúčastnenej osobe 2/ ako žalovanému v prebiehajúcom súdnom konaní nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri nehnuteľností vedenom na Správe katastra Poprad, na LV č. XXXX v k.ú. R., rozostavaný dom na parc.č. 2207/2 a samotná parc.č. 2207/2 o výmere 372 m2, zastavané plochy a nádvoria (t. j. totožný rozsah nehnuteľností ako bol uvedený v kúpnej zmluve z 26.04.2011), a to od doručenia uznesenia do právoplatného skončenia sporu.

6. Hore uvedené súdne konanie na Okresnom súde v Poprade bolo ukončené rozsudkom zo dňa

17.06.2010 právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co/147/2010 zo dňa 23.02.2011. Rozhodnutia súdov oboch stupňov nadobudli právoplatnosť dňa 14.04.2011. Predmetným rozsudkom okresný súd vyhovel žalobe a uložil zúčastnenej osobe 2/ ako žalovanému, aby zaplatil žalobcovi (t. j. v uvedenom súdnom konaní pred okresným súdom to bol J., Poprad) sumu 69.398,54 € s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. Podľa prokurátora správa katastra rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva v čase, keď ešte trvali účinky predbežného opatrenia a teda v čase, keď bol prevodca obmedzený v dispozícii s predmetnou nehnuteľnosťou. V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že ustanovenie § 77 ods. 1 písm. c) O.s.p. je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 77 ods. 1 písm. d) O.s.p. Jeho aplikácia je nevyhnutná vo všetkých tých prípadoch, keď sa návrhu vo veci samej vyhovelo. Zánik predbežného opatrenia nastáva z dôvodov, ktoré výslovne upravuje zákon. K zániku dochádza ex lege, bez potreby o tom rozhodovať.

8. Preto prokurátor zdôraznil, že ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo, predpokladom zániku predbežného opatrenia je to, že najprv uplynie lehota na plnenie a po nej ďalšia lehota 30 dní, po uplynutí ktorej predbežné opatrenie zanikne. K zániku dochádza bez ohľadu na to, či navrhovateľ už dosiahol uspokojenie (dobrovoľné alebo exekučné) vo veci samej.

9. Správa katastra svoj postup odôvodnila poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 písm. d) O.s.p., teda že uplynul určený čas, po ktorý malo predbežné opatrenie trvať. Takýto výklad zákona by mohol znamenať účelové obchádzanie zákona zo strany žalovaného - prevodcov nehnuteľnosti. Pri výklade zákona je však potrebné použiť nielen gramatický výklad konkrétneho ustanovenia, ale tiež systematický a teleologický výklad - skúmať účel a zmysel jednotlivých ustanovení zákona. Účelom inštitútu predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Ochranná lehota 30 dní slúži na to, aby sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie mohol účinne domôcť svojho judikovaného práva (nároku). V prípade pripustenia opačného výkladu zákona by inštitút predbežného opatrenia stratil zmysel.

Ic. Nasledujúce správne konania

10. Správa katastra Poprad protestu prokurátora vyhovela a podľa § 69 ods. 1 Správneho poriadku napádané pôvodné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva zrušila.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie zúčastnené osoby 1/ a 2/ ako účastníci katastrálneho konania. Na základe podaného správneho odvolania Katastrálny úrad Prešov rozhodol vo veci dňa 21.09.2011 pod sp.zn. Upo/11/2012/Ba tak. že vyhovel odvolaniam. Rozhodnutie o vyhovení protestu zmenil tak, že protestu prokurátora nevyhovel.

II. Konanie na prvostupňovom súde A) 12. Proti tomuto nevyhovujúcemu rozhodnutiu okresný prokurátor podľa § 35 ods. 1 písm. b) v spojení s § 249 ods. 3 O.s.p. podal na Krajský súd v Prešove prokurátorskú žalobu zo dňa 20.10.2011. Z dôvodov uvedených v prokurátorskej žalobe prokurátor žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 27.04.2011, číslo: V 1452/11 a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

13. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Zúčastnená osoba 1/ navrhla žalobu zamietnuť (č.l. 20). Poukázala na to, že kúpna zmluva bola uzatvorená riadne, v súlade so zákonom, na základe „čistého" listu vlastníctva a pre ňu to bol dôvod navyplatenie peňazí. Podanou žalobou sa cíti dotknutá a ukrátená na svojich právach.

15. Zúčastnená osoba 2/ v zastúpení advokáta žiadala žalobu zamietnuť (č.l. 24). Vyslovila názor, že samotný navrhovateľ (pán J.) sa dožiadoval vydania predbežného opatrenia len do času právoplatného skončenia súdneho konania.

B) 16. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto z uvedených dôvodov postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

17. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd pri posudzovaní skutkového stavu s poukazom na ustanovenia § 31 ods. 1 a 3, § 22 ods. 5, § 3 ods. 1 Správneho poriadku ako aj § 35 ods. 1 písm. b) a § 77 ods. 1 O.s.p. zdôraznil, že základnou úlohou je vyriešiť otázku, kedy zaniklo predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/94/2009 z 10.09.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2009, lebo od posúdenia tejto otázky záviselo posúdenie zákonnosti postupu žalovanej pri povoľovaní vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 zák. č. 162/1995 Z. z.

18. V súvislosti s uvedeným krajský súd zdôraznil, že ako správne argumentoval prokurátor, zánik predbežného opatrenia nastáva z dôvodov, ktoré výslovne upravuje zákon. K zániku dochádza ex lege, a ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo, bez ohľadu na výrok predbežného opatrenia, je potrebné posudzovať otázku zániku predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 1. písm. c) O.s.p.

19. Pri aplikácii ustanovenia § 77 O.s.p. je treba vychádzať z účelu predbežného opatrenia, ktorým nie je len dočasná úprava pomerov účastníka konania, ale aj ochrana oprávnených nárokov úspešného navrhovateľa (žalobcu), aby sa mohol účinne domôcť svojich práv, resp. nárokov. Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd poukázal na to, že predbežné opatrenie v predmetnej veci zaniklo dňa 16.05.2011 (t.j. rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2011, vykonateľnosť uplynula dňa 17.04.2011 a lehota 30 dní od uplynutia rozhodnutia vo veci uplynula 16.05.2011).

20. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku, že nemohlo byť prokurátorskou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ale rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Uvedená nedôvodnosť vyplýva zo Stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. SNJ 124/00, podľa ktorého návrh podáva prokurátor proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré založilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenie a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, pričom takýmto rozhodnutím nie je rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, lebo samo o sebe nezakladá, nemení ani nezrušuje oprávnenie a povinnosti fyzických a právnických osôb, je to rozhodnutie procesnej povahy.

III. Odvolanie zúčastnenej osoby/stanoviská A) 23. Vo včasnom odvolaní zo dňa 08.03.2013 (č.l. 41) podanom proti rozsudku prvostupňového súdu zúčastnená osoba 2/ prostredníctvom právneho zástupcu uviedla nasledujúce odvolacie dôvody:

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).

24. Predovšetkým zdôraznila návrhový charakter všetkých konaní, ktoré súdy vykonávajú podľa O.s.p. Vo svojom návrhu sa navrhovateľ dožadoval vydania predbežného opatrenia len do času právoplatného skončenia súdneho konania (viď aj ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p.). Ďalej zúčastnená osoba 2/ vyslovila názor, že správny orgán je viazaný (tu odkázala na ustanovenia § 22 ods. 5, § 31 a § 32 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., § 46 a § 40 ods. 1 Správneho poriadku) obsahom súdneho rozhodnutia, a tento nemôže vykonávať výklad zákona, ktorý upravuje sféru súkromnoprávnych vzťahov účastníkov.

24. Ďalej zopakovala svoju argumentáciu o tom, že prokurátorskou žalobou bolo napadnuté nesprávne rozhodnutie správneho orgánu. Argumentáciu krajského súdu, ktorá vychádzala zo Stanoviska Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. SNJ 124/00, je podľa zúčastnenej osoby 2/ prekonané práve aktuálnou rozhodovacou činnosťou správnych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čoho výsledkom je práve rozhodnutie č.k. 2Sžo/229/2010 zo septembra 2012.

25. Záverom zúčastnené osoba 2/ navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil v plnom rozsahu napadnutý rozsudok krajského súdu, a to podľa ust. § 250ja ods. 3 druhá veta za použitia ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vrátil vec súdu na nové konanie a rozhodnutie. B) 26. Zúčastnená osoba 1/ vo svojom vyjadrení z 08.05.2013 (č.l. 48) konštatovala, že nie je právnicky vzdelaná, a nakoľko za dom zaplatila, tak jej patrí.

27. Vo svojom vyjadrení z 10.05.2013 (č.l. 49) žalovaný zdôraznil, že sa zaoberal znením Uznesenia o nariadení predbežného opatrenia Okresného súdu Poprad zo dňa 10.09.2009. Preto sa stotožňuje s vyjadreniami a použitými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na rozhodovaciu činnosť správy katastra, ktoré zúčastnená osoba 2/ použila ako argumentáciu vo svojom odvolaní.

28. V súdnom spise sa vyjadrenie žalobcu nenachádza.

IV. Právne názory odvolacieho súdu

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (hoci preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore vychádzajúce z občianskoprávnych /vlastníckych/ vzťahov často vyžaduje konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. v odvolacom konaní senát nepovažoval za potrebný) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

30. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok krajského súdu o vyhovení žalobe, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami zúčastnených osôb vrátane stanoviska žalovaného a prokurátora, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

31. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či účinky predbežného opatrenia zanikajú v okamihu právoplatnosti meritórneho súdneho rozhodnutia. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

32. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného napadnuté prokurátorom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

33. Zúčastnená osoba 2/ svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu z titulu nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je zásadnou prekážkou, ktorá bráni vykonaniu odvolacieho súdneho konania. Až po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky).

34. Následne v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje, že po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej skutkovej/ právnej otázke.

1) K zisťovaniu skutkového stavu:

41. Medzi účastníkmi je sporným výklad ustanovenia § 77 ods. 1 O.s.p., prostredníctvom ktorého zákonodarca obmedzuje trvanie účinkov predbežného opatrenia. Pre odvolací súd je nepochybné, že uvedené ustanovenie obsahovalo text citovaný nižšie. Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

42. Ďalej z uvedeného textu vyplýva, že všetky ustanovenia uvedené pod písm. a) až d) sa viažu na plynutie času, resp. že nastala právne relevantná skutočnosť (márne uplynutie lehoty na podanie návrhu, meritórne nevyhovenie či vyhovenie a uplynutie určeného času). Uvedené závery sú celkom v súlade s dočasnou úpravou pomerov medzi účastníkmi súdom riešeného sporu. Avšak Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že uplynutie určeného času (písm. d/) nie je možnézamieňať s dosiahnutím meritórneho výsledku súdneho sporu. Čas je určiteľný iba prostredníctvom jeho presného vymedzenia formou počítateľných časových jednotiek (minúty, dni, roky a iné), ktoré vopred dávajú adresátovi jasnú informáciu o konci takto stanoveného časového úseku; nie však všeobecnou formuláciou s časovo nevymedzeným obsahom „do právoplatného skončenia sporu“.

43. Nič na tomto právnom názoru nezmení ani tá skutočnosť, že okresný súd do výroku uznesenia nad rámec požadovaný prostredníctvom § 76 ods. 1 O.s.p. zakomponoval časť týkajúcu trvania účinkov predbežného opatrenia. Tento postup okresného súdu by bol relevantný iba v tom prípade, ak by chcel vyhovieť výslovnej požiadavke navrhovateľa na časové obmedzenie účinkov predbežného opatrenia kratšie, ako je uvedené pod písm. b) alebo c). Toto však okresný súd v svojom uznesení nezakotvil.

44. Preto sa Najvyšší súd stotožnil s právnymi názormi krajského súdu, ktorý si osvojil argumentáciu prokurátora.

45. Vo vzťahu k námietke zúčastnenej osoby 2/, že Stanovisko Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. SNJ 124/00 je prekonané ďalšou rozhodovacou činnosťou správnych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čoho výsledkom je práve rozhodnutie sp. zn. 2Sžo/229/2010 zo septembra 2012, Najvyšší súd konštatuje, že ústavný princíp právnej istoty si vyžaduje od konajúceho súdu (senátu) uviesť argumenty, v čom spočíva jeho názor o nutnosti odchýliť sa od doterajšej ustálenej rozhodovacej činnosti súdu. Nakoľko po oboznámení sa s obsahom uvedeného rozsudku sp. zn. 2Sžo/229/2010 konajúci senát nenašiel relevantnú argumentáciu podporujúcu názor o nutnosti odchýliť sa od záverov Stanoviska Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. SNJ 124/00, tak ani sa nemohol pridržiavať tohto rozsudku, ako zúčastnená osoba 2/ navrhovala. Za tejto situácie sa Najvyšší súd stotožňuje s názormi krajského súdu, že takýto postup žalovaného nemá oporu v zákone.

V.

46. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení žalobných námietok prokurátora ako aj s prihliadnutím na stanovisko zúčastnených osôb a žalovaného a závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/229/2010, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa k nemu priklonil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

47. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 146 ods. 1 písm. d) v spojitosti s § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh prokurátora.

48. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov týkajúcich sa vedenia katastrálneho operátu vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).