1Sžr/11/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobkyne: Obec Kolinovce, právne zastúpenej JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou, Starosaská 3, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Okresný úrad Spišská Nová Ves, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, (pôvodne Správa katastra Spišská Nová Ves, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves), za účasti: Urbárska spoločnosť, k. ú. pozemkové spoločenstvo E., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. j. ROEP 30/2011 zo dňa 13. decembra 2011, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6Sp/1/2012-71 zo dňa 07. novembra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6Sp/1/2012-71 zo dňa 07. novembra 2012 p o t v r d z u j e.

Žalobkyni ani účastníkovi konania Urbárskej spoločnosti, k. ú. pozemkové spoločenstvo Kolinovce, náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 01. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad.

Na základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Správy katastra Spišská Nová Ves ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Spišská Nová Ves. Uvedená právna zmena sa premietla v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (katastrálny zákon) najmä prostredníctvom novelizovaného znenia najmä ustanovení § 11 (miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, akosobitný zákon neustanovuje inak) a § 18 ods. 2 (okresný úrad podľa písm. a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, podľa písm. b/ až k/...).

Preto bude s týmto právnym nástupcom najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

I Predmet konania

Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil žalobou napadnuté rozhodnutie č. j. ROEP 30/2011 zo dňa 13.12.2011, ktorým žalovaná schválila podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v k. ú. E., obec Kolinovce, okres Spišská Nová Ves, spracovaný zhotoviteľom P., CZIPO, Kmeťova 36, Košice. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovanej v medziach žaloby boli v súlade so zákonom a teda že žaloba nebola dôvodná.

Krajský súd v odôvodnení konštatoval, že žalovaná rozhodnutím č. ROEP-Reg.C 138/2003-Pa zo dňa 03.08.2010 podľa § 7 ods. 3 zákona rozhodla o námietke Urbárskej spoločnosti k. ú., Pozemkové spoločenstvo E. (ďalej len „urbárska spoločnosť“) zo dňa 28.07.2003 tak, že pozemky špecifikované vo výroku uvedeného rozhodnutia budú predmetom konania a vlastnícke práva budú zapísané na jednotlivých podielnikov urbárskej spoločnosti na základe zápisov z jednotlivých PKN vložiek uzatvorených na celok. Uvedené rozhodnutie bolo doručované predsedovi pozemkového spoločenstva - P..

Krajský súd poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe sama uviedla, že v rámci námietkového konania sa odvolala urbárska spoločnosť tvrdiac, že ona je vlastníkom týchto nehnuteľností. Súčasne žalovaná vyzvala i Obec Kolinovce k tomu, aby predložila preukázanie svojho vlastníckeho práva. Z vyššie uvedených právnych skutočností teda podľa krajského súdu vyplynulo, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa konalo vo veci PKN vložky č. 15 a že sa súčasne skúmalo, kto je vlastníkom týchto nehnuteľností.

Krajský súd poznamenal, že žalobkyňa v žalobe neuviedla, že by taktiež podala námietky, na základe ktorých by v námietkovom konaní mohla uplatniť svoje práva a zdôraznil, že v tomto konaní sa žalobkyňa nemôže domáhať nápravy konania, ktoré bolo potrebné uskutočniť v námietkovom konaní a kde vo vzťahu k týmto námietkam mohla reagovať (preukázať, že je skutočne vlastníkom pozemkov uvedených v PKN vložke č. 15). Krajský súd sa nestotožnil s tým, že žalobkyňa nemala vedomosti o tom, na základe čoho bol v ROEP vykonaný zápis tak, že vlastníkom pozemkov v PKN vložke č.15 sa stala urbárska spoločnosť. Starosta Obce Kolinovce bol totiž predsedom komisie, ktorá posudzovala právne vzťahy k spornej PKN vložke č. 15, a preto nebolo možné sa domnievať, že obec o týchto skutočnostiach vedomosti nemala. K námietke žalobkyne, že jej nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu č. ROEP-Reg.C 138/2003-Pa zo dňa 03.08.2010, uviedol, že ak sa žalobkyňa cítila byť ukrátená na svojich právach postupom správneho orgánu, mala možnosť domáhať sa svojich práv postupom podľa § 250b ods. 2 a 3 OSP a dožadovať sa žalobou doručenia rozhodnutia tohto správneho orgánu. Zároveň však krajský súd poznamenal, že opodstatnenosť podania takejto žaloby by mala žalobkyňa zvážiť vzhľadom na skutočnosti preukázané v správnom konaní pri vydaní rozhodnutia zo dňa 03.08.2010. V tomto rozhodnutí sa totiž správny orgán podrobne zaoberal vlastníckymi vzťahmi spornej PKN vložky č. 15.

II Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobkyne

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie žiadajúc jeho zmenu a zrušenie rozhodnutia žalovanej.

Uviedla, že síce mali vedomosť o tom, že prebiehalo námietkové konanie vo veci PKN vložky č. 15, avšak ani starosta obce, ktorý bol zároveň predsedom komisie, nemal vedomosť o tom, ako bolo o námietke nakoniec rozhodnuté a konečné rozhodnutie o námietke urbárskej spoločnosti, hoci ním obec mohla byť dotknutá na svojich právach, jemu ani obci nebolo doručené.

Tvrdila, že urbárska spoločnosť nepredložila žiaden dôkaz svedčiaci o jej vlastníckom práve k uvedeným nehnuteľnostiam. Dodala, že urbárska spoločnosť nepreukázala ani nástupníctvo, teda či oprávnené osoby boli skutočne právnymi nástupcami po pôvodných členoch spoločnosti. Žalobkyňa trvala na tom, že z prekladu PKN vložky č. 15 vyplynulo, že urbárska spoločnosť nebola vlastníkom uvedených nehnuteľností, ale že išlo o majetok spoločný, teda obecný.

Žalobkyňa krajskému súdu vytýkala, že sa nezaoberal jej námietkou o tom, že vo veci už bolo vydané rozhodnutie o schválení ROEP zo dňa 21.04.2006, pričom nebolo zrejmé, ako sa s ním naložilo a ako a kedy bolo zrušené.

Nakoniec žalovaná namietala, že krajský súd sa nevysporiadal ani s námietkou o tom, že žalobkyňa nemala vedomosť o obsahu prílohy preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko hoci v rozhodnutí bolo uvedené, že sa schvaľuje ROEP podľa prílohy, ktorý je súčasťou rozhodnutia, táto príloha žalobkyni doručená nebola. III Stručné zhrnutie vyjadrenia žalovanej a účastníka konania urbárskej spoločnosti k odvolaniu žalobkyne

A/ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

K námietke žalobkyne o tom, že starosta obce nemal vedomosť o námietkovom konaní, uviedla, že starosta obce ako predseda komisie sa zúčastňoval na zasadnutiach komisie. Nezúčastnil sa zasadnutia dňa 01.06.2010, a to napriek pozvánke, ktorá mu bola riadne doručená. O výsledku tohto zasadnutia komisie bol však starosta obce informovaný, a to formou zaslania „Záznamu z kontrolného dňa zameraného na spracovanie ROEP - k. ú. E. konaného na Správe katastra Spišská Noá Ves dňa 01.06.2010“.

K ďalším námietkam žalovanej uviedol, že jednotliví podielnici urbárskej spoločnosti sú vlastníkmi nehnuteľností v PKN vložke č. 15, nakoľko z prekladu tejto vložky vyplynulo, že ide o spoločný majetok, na čo poukazuje základný článok XIX z roku 1898 o spoločnom obhospodarovaní časť A, vložka č. 15. Zo zápisov z PKN vložiek v k. ú. E. bolo zrejmé, že k jednotlivým vložkám súkromného majetku bol vyznačený aj odkaz k urbárskemu majetku. Vlastníkov v takto vyznačených vložkách treba považovať za podielových vlastníkov urbariátu. Ak teda pôvodní vlastníci mali súkromný majetok, od veľkosti tohto majetku sa odvíjala aj veľkosť podielu v spoločenstve. Vyššie uvedené nasvedčuje tomu, že Obec Kolinovce nikdy nebola vlastníkom PKN vložky č. 15, to znamená, že schválením ROEP žalobkyni neboli odňaté vlastnícke práva.

Žalovaná ďalej uviedla, že s týmito závermi bola žalobkyňa oboznámená, a to práve doručením vyššie uvedeného záznamu z rokovania zo dňa 01.06.2010. Rozhodnutie o námietke bolo doručované účastníkom konania, teda urbárskej spoločnosti (jej predsedovi). Vyjadrila názor, že rozhodnutie o námietke urbárskej spoločnosti nebolo treba zasielať žalobkyni z dôvodu, že ním mebola nijakým spôsobom dotknutá na svojich právach, pretože nie je a nikdy nebola vlastníkom pozemkov vedených v PKN vložke č. 15.

K už raz vydanému rozhodnutiu o schválení ROEP v roku 2006 uviedla, že toto rozhodnutie bolo vydanépredčasne, označila ho za administratívny omyl a zdôraznila, že bolo vyžiadané od subjektov, ktorým sa doručovalo, späť, títo boli navyše o uvedenej skutočnosti informovaní aj telefonicky a rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť.

Na záver svojho vyjadrenia žalovaná poukázala na to, že údaje schváleného ROEP-u sú po zápise do katastra v zmysle § 68 ods. 1 katastrálneho zákona verejné a preto sa aj obec mohla obrátiť na správu katastra o poskynutie uvedených údajov a nebolo nevyhnutné, aby obec disponovala schváleným ROEP- om.

B/ Účastník konania urbárska spoločnosť sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a navrhol ho potvrdiť ako vecne správny.

Uviedol, že urbárska spoločnosť bola zriadená dňa 16.11.1995 z bývalých vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov. Vyjadril názor, že predseda komisie ROEP a zároveň starosta obce mal od začiatku vedomosť o tom, kto bol vlastníkom pozemkov vedených v PKN vložke č. 15.

IV Rozhodnutie a postup správneho orgánu

Na základe vládou Slovenskej republiky schváleného harmonogramu katastrálnych území, v ktorých sa v príslušnom roku uskutočňuje konanie podľa zákona, začala Správa katastra Spišská Nová Ves v k. ú. E. konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, a to vyvesením oznámenia o začatí konania v obci Kolinovce podľa § 5 ods. 4 zákona dňa 17.09.2002. Týmto dňom bola zriadená komisia. V oznámení boli nájomcovia pozemkov a iné oprávnené osoby vyzvané, aby poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a právnych vzťahov k nim. Na základe výsledkov verejného obstarávania zhotoviteľom registra sa stal P. CZIPO, so sídlom na Kmeťovej 36, v Košiciach.

Po zistení údajov potrebných na zostavenie registra bol návrh registra v súlade s § 7 ods. 1 zákona uverejnený dňa 02.07.2003 na verejné nahliadnutie v obci Kolinovce, na mieste v obci obvyklom.

V roku 2006 bolo vydané rozhodnutie o schválení ROEP, ktoré však nikdy nenadobudlo právoplatnosť, pretože išlo o administratívny omyl. Správny orgán oznámil členom komisie neplatnosť vydaného rozhodnutia a požiadal o jeho vrátenie. Rozhodnutie bolo predčasné, nakoľko bolo treba ešte posúdiť návrh P., námietky podľa § 7 zákona B., Z. a urbárskej spoločnosti a návrh na vydanie rozhodnutia podľa § 12 zákona.

Výsledkom zasadnutia komisie ROEP zo dňa 30.10.2006 ohľadom námietky Urbárskej spoločnosti bola dohoda komisie o doručení stanoviska nadriadeného orgánu - Katastrálneho úradu Košice. Katastrálny úrad dospel k záveru, že nebolo možné jednoznačne definovať, kto bol skutočným vlastníkom, a preto po odporúčaní bola vyzvaná Obec Kolinovce k úradnému prekladu PKN vložky č. 15. Z uvedeného prekladu PKN vložky vyplynulo, že išlo o spoločný majetok, na čo poukazoval základný článok XIX z roku 1898 o spoločnom obhospodarovaní časť A, vložka č. 15.

V roku 1898 došlo k vydaniu osobitného zákona pre podmienky urbárnikov v Uhorsku, išlo o článok 19 z roku 1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných nehnuteľností, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. Majetok podľa tohto zákona ako celok ostal viazaný ohľadne riadneho udržiavania obhospodarovania a poberania úžitkov pod štátnym dozorom, avšak každému jeho vlastníkovi - podielnikovi patrilo právo so svojim vlastníckym podielom.

Zo zápisov z PKN vložiek v k. ú. E. bolo zrejmé, že k jednotlivým vložkám súkromného majetku bol vyznačený odkaz k urbárskemu majetku. Príkladmo PKN vložka č. 81, v ktorej záhlaví časť A bolo uvedené 2/8 urbár, z čoho vyplynulo, že vlastníkov v takto vyznačených vložkách bolo treba považovaťza podielových vlastníkov urbariátu. Ak teda pôvodní vlastníci mali súkromný majetok, od veľkosti tohto majetku sa odvíjala aj veľkosť podielu v spoločenstve. Ak bol vlastník zapísaný v PKN vložke s vyznačením urbárskej osminy - viď PKN vložka č. 1, 17, 73, tak bol aj podielnikom na urbariáte, teda v PKN vložke č. 15.

Žalovaný sa pri posudzovaní vlastníckych práv riadil aj metodickým návodom MN 74.20.73.41.10. Podľa bodu 10 tohto návodu pozemky zo spoločných lesov, vrátane pasienkov zo spoločného lesa, na ktoré sa vzťahoval zákonný článok XIX/1898 a po ňom zákon č. 2/1958 Zb. SNR, ak neboli dotknuté osobitnými predpismi, sú v súčasnosti vo vlastníctve fyzických osôb, a to buď pôvodných členov spoločenstva, alebo ich dedičov. Tieto nehnuteľnosti, resp. ich podiely, mohli teda byť vo vlastníctve iných subjektov, najmä štátu, ak boli dotknuté osobitnými predpismi. Žiaden z osobitných predpisov (nariadenie SNR č. 104/1945 Zb. SNR, zákon č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, § 8 ods. 2 zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch, stavebný zákon alebo iné predpisy) sa na pozemky v PKN vložke č. 15 však nevzťahoval.

Po zistení uvedeného rozhodla žalovaná o námietke urbárskej spoločnosti týkajúcej sa jej vlastníctva k pozemkom v PKN vložke č. 15 rozhodnutím č. ROEP - Reg.C 138/2003-Pa zo dňa 03.08.2010 tak, že podľa § 7 ods. 3 zákona námietke vyhovela a konštatovala, že vlastnícke práva k tam špecifikovaným pozemkom budú zapísané na jednotlivých podielnikov urbárskej spoločnosti na základe zápisov z jednotlivých PKN vložiek uzatvorených na celok.

Následne po prešetrení všetkých námietok podaných podľa § 7 zákona a rozhodnutí o návrhoch podľa § 11 a § 12 zákona a po ich zapracovaní do registra žalovaná rozhodla o schválení ROEP v k. ú. Kolinovce rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu.

V Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovanej o schválení ROEP v k. ú. E., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa riadne zaoberal námietkami žalobkyne a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a žaloby neboli relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie žalovanej potvrdil, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup žalovanej ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovanej, vyplynulo, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodnutia o schválení ROEP tvrdiac, že jej postupom a rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach. Namietala nedoručenie rozhodnutia o námietke urbárskej spoločnosti vo veci pozemkov vedených v PKN vložke č. 15, opakované vydanie rozhodnutia o schválení ROEP prek. ú. Kolinovce, ako aj absenciou prílohy v rozhodnutí o schválení ROEP.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).

Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

V zmysle § 2 ods. 1 a 2 zákona katastrálne územia, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku uskutoční konanie, uvedú sa v harmonograme konaní, ktorý schvaľuje na návrh Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky.

Podľa § 4 zákona správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ods. 1).

Komisia: a) spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, b) zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12, c) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona (ods. 2).

Podľa § 5 zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy (ods. 1).

Konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí na vhodnom mieste v obci (jej časti); toto oznámenie bude vyvesené až do schválenia registra (ods. 4).

V oznámení podľa odseku 4 správny orgán vyzve nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené osoby, aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov. Nájomcom a iným oprávneným osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk (ods. 5).

V oznámení podľa odseku 4 sa uverejní aj určený operát, uvedie sa časový postup konania a určí sa lehota na predkladanie listín o právnych vzťahoch k pozemkom, ktoré nepredložia osoby uvedené v odseku 5 (ods. 6).

Správny orgán uvedie v oznámení podľa odseku 4 aj poučenie o možnosti podať návrh na konanie podľa § 11 ods. 1 (ods. 7).

Podľa § 6 zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci (ods. 1).

Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje (ods. 2).

Podľa § 7 zákona správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe,výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra (ods. 1).

Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa: a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe (ods. 2).

Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom (ods. 3).

Na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje toho, kto námietku podal (ods. 4).

Schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia okresný úrad najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Okresný úrad po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté (ods. 5).

Podstatu odvolania žalovanej tvorí jej tvrdenie o porušení jej práv žalovanou tým, že jej nebolo umožnené reagovať na námietky urbárskej spoločnosti týkajúce sa vlastníctva k pozemkom vedeným v PKN vložke č. 15. Odvolací súd dáva sčasti za pravdu žalobkyni, že žalovaná nedodržala postup podľa § 7 ods. 3 zákona, keď si k námietkam urbárskej spoločnosti týkajúcim sa vlastníctva k pozemkom v PKN č. 15 nevyžiadala vyjadrenie obce, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu bola subjektom, ktorého práva mohli byť dotknuté v námietkovom konaní. Žalovaná zrejme žalobkyňu za takýto subjekt nepovažovala (ako to vyplynulo z jej vyjadrenia - obec nikdy nebola a nie je vlastníkom sporných pozemkov) a preto nepostupovala v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Zároveň však treba dodať, že žalobkyňa samotná v odvolaní uviedla, že o podanej námietke urbárskou spoločnosťou a o tom, že sa o nej vedie u žalovanej konanie, vedela. Ak tomu tak skutočne bolo, žalovanej nič nebránilo v tom, aby sa aktívne domáhala svojich práv v námietkovom konaní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o ROEP je zvláštnym druhom správneho konania, ktoré je tvorené viacerými po sebe idúcimi a na seba nadväzujúcimi etapami. Až po skončení jednej etapy možno pristúpiť k začatiu nasledujúcej etapy. Konanie o námietkach bolo riadne ukončené a až po ňom sa mohlo pristúpiť k samotnému schváleniu ROEP rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. V tomto štádiu konania o ROEP bol register už riadne schválený, rozhodnutie o jeho schválení nadobudlo právoplatnosť a na jeho základe boli zapísané príslušné vlastnícke a iné práva do katastra nehnuteľností.

Odvolací súd dospel k záveru, že zrušenie rozhodnutia o schválení ROEP by v tomto prípade neviedlo k vydaniu rozhodnutia priaznivejšieho pre žalobkyňu, pretože správny orgán by vzhľadom na vyššie uvedené jednoznačne nedospel k iným záverom o vlastníckom práve k pozemkom v PKN vložke č. 15,ako boli ustálené v konaní o ROEP, pretože jednak vlastnícke právo urbárskej spoločnosti bolo preukázané (tak, ako bolo uvedené v časti IV tohto rozsudku) a jednak žalobkyňa ani v žalobe ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nepredložila žiadne doklady svedčiace o jej vlastníckom práve; len spochybňovala vlastníctvo urbárskej spoločnosti. Zrušenie rozhodnutia o schválení ROEP z dôvodu, že žalovaná nepostupovala v konaní o námietkach doslovne podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona, by bolo len formálnym krokom. K zisteniu iných vzťahov, ako boli v konaní o ROEP ustálené, by nedošlo a samotné konanie o ROEP by bolo opätovne predlžované, čo by v konečnom dôsledku bolo vysoko nehospodárne.

Ďalšie odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za relevantné. Je pravdou, že správny orgán vo veci už raz vydal rozhodnutie o schválení ROEP, túto skutočnosť nikto v konaní nepopieral. Išlo však o rozhodnutie predčasné (pred rozhodnutím o námietkach a ďalších návrhoch podľa zákona), označené žalovanou za administratívny omyl. Uvedené rozhodnutie bolo od účastníkov konania vyžiadané späť, nikdy nenadobudlo právoplatnosť a nikdy nevyvolalo ani žiadne právne účinky. Túto skutočnosť uviedol vo svojom rozsudku už aj krajský súd, preto ani námietka žalobkyne, že sa jej odvolacím dôvodom súd prvého stupňa nezaoberal, neobstojí.

Rozhodnutie o schválení ROEP malo prílohu, podľa ktorej sa zapísali vlastnícke vzťahy v katastri nehnuteľností. Uvedená príloha bola na CD nosiči a účastníkom konania sa nedoručovala. Ako uviedla žalovaná - údaje schváleného ROEP sú po zápise do katastra nehnuteľností verejné a každému prístupné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval odvolacie dôvody žalobkyne za relevantné a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OS P ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nebola v tomto konaní úspešná. Žalovanej zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje a účastník konania urbárska spoločnosť si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.