Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžr/11/2012

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci žalobcov: 1/ D., bytom G., 2/ E., bytom G., oboch právne zastúpených Mgr. Lubomírom

Kadurom, advokátom v Žiline, so sídlom Ul. Republiky č. 16, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Žiline, Hollého č. 7, Žilina, za účasti: 1/ Ing. F., bytom P.P., 2/ J., bytom P., 3/ Mesto Žilina, Nám. obetí komunizmu č. 1, Žilina, 4/ Ing. F., bytom X.P.P., 5/ Mgr. V., bytom X.P., 6/ Ing. P., bytom X.P., 7/ PaeDr. B., bytom X.P., 8/ Ing. I., bytom X.P., 9/ A., bytom X.P.P., 10/ Ing. J., bytom X.P., 11/ A., bytom X.P., 12/ Okresné výstavbové bytové družstvo so sídlom v Žiari nad Hronom „v likvidácii“, IČO: 00176737, so sídlom Chrásteka č. 23, Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-37/2010-Ha zo dňa 25.10.2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/145/2010-68 zo dňa 15.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. 20S/145/2010-68 zo dňa 15.11.2011   p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v sume 120,23 € k rukám ich právneho zástupcu Mgr. Lubomíra Kaduru do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Ostatným účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil v časti rozhodnutie žalovaného č. Xo-37/2010-Ha zo dňa 25.10.2010 o oprave chyby v katastrálnom operáte a vrátil mu ho na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 451,79 € a ostatným účastníkom ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že pri právnom posúdení

predmetnej veci bolo potrebné vychádzať z právneho stavu vzniknutého uzavretím kúpnych zmlúv k bytom v bytovom dome medzi Roľníckym družstvom Brezovec a jednotlivými nájomcami bytov. Keďže pozemok zastavaný bytovým domom (§ 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) ako i priľahlý pozemok (§ 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.) neboli vo vlastníctve vlastníka domu, v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo k týmto pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 151n a nasl. OZ, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností podľa § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) záznamom, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a samotné vecné bremeno vzniklo priamo zo zákona. Podľa krajského súdu správa katastra nesprávne vyhodnotila obsah kúpnej zmluvy, keď mala za to, že práva zodpovedajúce vecným bremenám vznikli na zmluvnom základe a teda aj nesprávne zapísala vecné bremena do katastra nehnuteľností vkladom, hoci v danom prípade bol titulom ich vzniku zákon a teda správa katastra nemala vôbec právomoc v tejto časti o povolení vkladu rozhodovať; zápis mala vykonať len záznamom. Takto sa podľa krajského súdu v časti o povolení vkladu práv zodpovedajúcich vecným bremenám jednalo o ničotné správne akty správy katastra, ktorá nemala právomoc konať vo veci a teda nebola tu splnená základná procesná podmienka. Krajský súd dodal, že uvedené zákonné vecné bremená vznikli okamihom konštituovania vlastníctva bytu na nového vlastníka, t.j. ku dňu doručenia návrhu na vklad, ak došlo k právoplatnému rozhodnutiu o povolení vkladu (§ 28 ods. 5 katastrálneho zákona).

Krajský súd mal ďalej za preukázané, že novovytvorená parcela č. X. bola čiastočne vytvorená i z pôvodného pozemku parc. č. X., vo vzťahu ku ktorému bolo právo zodpovedajúce vecnému bremenu do katastra zapísané vkladom. Keďže vklad práva nemal

byť zapísaný vôbec, nebolo potom možné ani vykonať opravu vo vzťahu k novoutvorenému pozemku tak, že sa vo vzťahu k nemu doplnil rovnaký zápis, aký bol uvedený pri pôvodnom pozemku. K oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona

môže dôjsť len v prípade, ak údaje katastra sú v rozpore s verejnou alebo inou listinou. V danom prípade však na základe kúpnych zmlúv V 1898/98 až 1901/95 nemohlo dôjsť

k vkladu práv zodpovedajúcich vecným bremenám do katastra, ich zápis vkladom ani nemal byť vykonaný. Skutočnosť, že na listoch vlastníctva evidujúcich novovytvorené parcely tieto údaje zapísané neboli, nepredstavovalo žiaden rozpor medzi týmito verejnými listinami a údajmi v katastri.

Podľa krajského súdu bolo nesporné, že na zastavaný pozemok bytovým domom súp. č. X. a na priľahlý pozemok – tak, ako existovali v čase podania návrhu na vklad jednotlivých kúpnych zmlúv (ku dňu 30.3.1998), vzniklo zákonné právo zodpovedajúce vecnému bremenu a teda povinnosťou správy katastra v novom konaní bude, aby vo vzťahu k novovytvorenému pozemku parc. č. X. zapísala uvedené práva zodpovedajúce vecným bremenám a vecné bremená v rozsahu, v akom vyplývajú z § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. Konštatoval tiež, že bude nevyhnutné vyhotoviť nový geometrický plán, ktorým sa určí maximálny rozsah jednotlivých práv zodpovedajúcich vecným bremenám, keďže pôvodný zastavaný a priľahlý pozemok v súčasnej dobe už neexistuje. Pri špecifikácii rozsahu práv

zodpovedajúcich vecným bremenám bude potrebné tento určiť slovne, nemožno však vychádzať z ich označenia tak, ako boli uvedené v kúpnych zmluvách (právo stavby dvora a právo stavby bytového domu).

K námietke žalobcov, že bytový dom bol postavený v rozpore s územným rozhodnutím, lebo bol posunutý z pôvodnej parcely aj na terajšiu parc. č. X., krajský súd uviedol, že posúdenie umiestnenia bytového domu nemôže byť predmetom tohto konania, ale len predmetom stavebného konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný žiadajúc jeho zrušenie. Krajskému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie, keď tento uviedol, že vecné bremená podľa zmlúv predložených pod č. v 1898/98 až V 1901/98 mali byť zapísané záznamom. Jeho odvolacie námietky spočívali v podstate v tom, že z uvedených zmlúv vyplývali jednak nepochybná

vôľa zriadiť vecné bremeno v znení „právo stavby bytového domu“, „právo stavby dvora“, „právo stavby vodomernej šachty a právo vstupu na pozemok v prípade poruchy vodovodného a kanalizačného potrubia“ a jednak aj zrejmý omyl zmluvných strán, ktoré uviedli, že vecné bremená zriaďujú podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. Tvrdil, že zmluvné strany sa zmýlili v zákonnom ustanovení, podľa ktorého bremená chceli zriadiť, čo však nemôže mať vplyv na výklad uvedených zmlúv. Spochybňoval súdom tvrdenú nulitu správnych aktov, pretože rozhodnutia podľa jeho názoru neboli vydané nad rámec právomoci správneho orgánu, bol len nesprávne zvolený právny inštitút – vklad namiesto záznamu. Namietal okamih vzniku zákonného vecného bremena, ktoré podľa krajského súdu malo vzniknúť momentom dôjdenia návrhu na vklad, pretože zákon nikde neuvádza, kedy bremeno vznikne a ani to, že by na jeho vznik bolo potrebné podať návrh na vklad. Žalovaný nesúhlasil s tvrdenou nezrozumiteľnosťou jeho výroku, pretože v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte nemožno upravovať formulácie práv k nehnuteľnostiam, ale možno len zosúladiť údaje katastra so zapísanou listinou. Ku nezrozumiteľnosti a neurčitosti grafického znázornenia vecného bremena uviedol, že v tomto prípade bolo potrebné vyznačiť vecné bremeno v katastri tak, ako malo byť vyznačené už v roku 1998, podľa GP č. 31562388-95 a preto nie je potrebné vyhotovovať nový geometrický plán.

Žalovaný odvolaním výrok rozsudku krajského súdu o trovách konania nenapadol.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Súhlasili so záverom krajského súdu, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo vo vzťahu k vtedy evidovaného pozemku KN parc. č. X. o výmere 231m² ako k zastavanému pozemku a vo vzťahu k vtedajšiemu pozemku parc. č. X. o výmere 945m² ako k priľahlému pozemku. Tvrdili, že správa katastra nesprávne vyhodnotila obsah kúpnych zmlúv, keď mala za to, že práva zodpovedajúce vecným bremenám vznikli na zmluvnom a nie na zákonnom základe. Poukázali na ustanovenie § 34 ods. 1 katastrálneho zákona a na skutočnosť, že titulom vzniku vecných bremien bol zákon a práve preto správa katastra nemala právomoc v tejto časti rozhodovať o povolení vkladu, ale mala zápis vykonať záznamom. Dodali, že argument žalovaného o omyle zmluvných strán v zákonnom ustanovení (v zmluve), podľa ktorého vecné bremená zriadili, nemôže obstáť, nakoľko vecné

bremená vznikli zo zákona a prevodca v čase ich „zriadenia“ nebol oprávnený s pozemkom nakladať.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril aj účastník 1/, ktorý súhlasil s názorom

krajského súdu, že grafická príloha bola nejednoznačná a neurčitá. Tvrdil, že stavba bola svojvoľne posunutá o cca 6 m severným smerom a tým sa jej časť aj s prípojkami inžinierskych sietí dostala na súkromné pozemky. K zriadeniu vecného bremena k takémuto pozemku si preto vyžaduje dohodu a súhlas všetkých zúčastnených strán; musí byť vyjadrený zmluvným vzťahom a potvrdený vkladom do katastra.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. septembra 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis

žalovaného, vyplýva, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie správy katastra ako prvostupňového správneho orgánu zn. Xo-37/2010-Ha, vydané podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona tak, že na LV č. X., X., X., X., k. ú. Z., doplnil vecné bremeno v znení - vecné bremeno v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. spočívajúce v práve stavby dvora pre obytný dom s. č. X.; vecné bremeno v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. spočívajúce v práve stavby bytového domu s. č. X.; na LV č. X., k. ú. Z. doplnil vecné bremeno v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. pre vlastníkov bytového domu súp.č. X. v znení „právo zodpovedajúce vecnému bremenu... spočívajúce v práve stavby dvora a v práve stavby bytového domu“ a to aj na časti parcely č. X.

Prvostupňové rozhodnutie vydala správa katastra v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte na základe opatrení uložených katastrálnou inšpekciou po prešetrení

sťažnosti A. a rozhodla tak, že na LV č. X., X., X. vymazuje vecné bremeno a zároveň zapisuje nové vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech vlastníkov domu súp.č. X. a na LV č. X. bude zapísané nové vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech vlastníkov domu č. X. na časť parc. č. X. spočívajúce v práve stavby bytového domu a v práve stavby dvora pre obytný dom.

Zo spisu ďalej vyplýva, že v roku 1998 boli správe katastra predložené na zavkladovanie kúpnej zmluvy o kúpe jednotlivých bytov v bytovom dome súp. č. X., zapísanom na LV č. X., k.ú. Z., uzatvorené medzi Roľníckym družstvom Brezovec a vtedajšími nájomníkmi bytov. Predmetom zmlúv bolo aj zriadenie vecného bremena zo zákona v prospech vlastníkov na parc. č. X. (zastavaná plocha o výmere 231m²) na LV č. X., parc. č. X. (zastavaná plocha o výmere 945m²) na LV č. X. a parc. č. X. (zastavaná plocha o výmere 42m²) na LV č. X.. V zmluvách bolo uvedené, že vecné bremeno sa zriaďuje podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a spočíva v práve stavby bytového domu (parc. č. X.), v práve stavby dvora pre dom súp.č. X. (parc. č. X.) a v práve stavby vodomernej šachty a vstupu na pozemok v prípade poruchy vodovodného alebo kanalizačného potrubia (parc. č. X.). Správa katastra rozhodla o povolení vkladu vlastníckych práv a vkladom boli zapísané aj vecné bremená v prospech vlastníkov uvedených bytov v bytovom dome.

Geometrickým plánom č. 5/2002 bola vytvorená nová CKN parcela č. X., ktorej vlastníkmi sú žalobcovia 1/ a 2/. Vznikla z časti parciel č. X. a č. X., vedená je na LV č. X. V súvislosti s uvedenými parcelami bolo v katastri zapísané vecné bremeno, na novovytvorenej parcele však zapísané nebolo.

Žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci pozemku parc. č. X., vedeného na LV č. X., k.ú. Z., sa včas podanou žalobou domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného a to práve vo vzťahu k tomuto pozemku.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného o oprave chýb v katastrálnom operáte v časti doplnenia vecného bremena na LV č. X., k.ú. Z. a na LV č. X. (na časti pozemku CKN č. X.) a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu.

Podľa § 244 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 1).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3).

Podľa § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom

pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku (ods. 1).

Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností (ods. 5).

Podľa § 28 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 1).

Právne účinky vkladu zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru do vlastníctva nájomcu podľa osobitného predpisu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho

povolení ku dňu doručenia návrhu na vklad (ods. 5).

Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými

zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade v čase uzavretia kúpnych zmlúv, ktorými odkúpili do svojho vlastníctva pôvodní nájomcovia svoje byty v bytovom dome (vtedy) vo vlastníctve RD Brezovec, nebol vo vlastníctve prevodcu ani pozemok zastavaný bytovým domom ani priľahlý pozemok. Preto ex lege v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo k týmto pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu

podľa § 151n a nasl. OZ, ktoré sa malo zapísať do katastra nehnuteľností a to záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona (odkaz č. 17).  

Podľa názoru odvolacieho súdu správa katastra nepostupovala v súlade so zákonom,

keď zákonné vecné bremená záznamom do katastra nezapísala vôbec, za to však povolila vklad vecného bremena tak, ako bolo uvedené v kúpnych zmluvách v roku 1998, hoci

zároveň odkazovala na ustanovenie § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. Pochybenie je zrejmé najmä vzhľadom k tomu, že prevodca v čase uzavretie kúpnych zmlúv nebol oprávnený

nakladať s pozemkom zastavaným, ani priľahlým a teda bolo krajne nelogické, keď správa

katastra napriek tejto skutočnosti a napriek jej povinnosti preveriť oprávnenie prevodcu disponovať dotknutými nehnuteľnosťami (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona) povolila vklad vecných bremien uvedených v predmetnej zmluve a k tomu ešte aj odkázala na ustanovenie § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. týkajúce sa práve situácie, kedy prevodca nie je vlastníkom pozemkov.

Otázka pochybenia správnych orgánov v konaní v roku 1998 však nemôže byť predmetom tohto súdneho prieskumu a súd nemôže zmeniť, zrušiť, či inak zasiahnuť do zjavne vadného rozhodnutia správy katastra. Rovnako tak súd v preskúmavacom konaní podľa piatej časti OSP nemôže riešiť namietané nesprávne umiestnenie stavby (bytového domu), resp. jej posun oproti pôvodnému plánovanému umiestneniu, čím malo dôjsť – podľa tvrdenia žalobcov – k tomu, že stavba zasahuje aj na CKN parc. č. X.. Otázky povolenia vkladu, ako aj umiestnenia stavby už môžu byť (vzhľadom na časové obdobie, ktoré uplynulo od povolenia vkladu, resp. rozhodnutia o umiestnení stavby) len predmetom určovacej

žaloby v civilnom konaní (§ 80 písm. c/ OSP).

Súd mohol v tomto konaní preskúmať len rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte a to v rozsahu žaloby (§ 250j ods. 1 OSP) – teda len vo vzťahu k novovytvorenej parc. č. X., ktorej vlastníkmi sú fyzické osoby – žalobcovia 1/ a 2/.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo rozhodnutie žalovaného v časti doplnenia vecného bremena aj k novovytvorenému pozemku parc. č. X. v súlade so zákonom. Vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte možno len v prípadoch vymedzených v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. V danom prípade boli zavkladované vecné bremená k pôvodnému pozemku parc. č. X. (v rozpore so zákonom, nakoľko mali byť len zapísané záznamom). Po

vytvorení novej parc. č. X. (čiastočne aj z parc. č. X.) však nebolo možné formou opravy chyby v katastrálnom operáte zavkladovať k tomuto pozemku vecné bremeno. Vecné

bremeno bolo možné zapísať len formou záznamu a to len k pôvodným parcelám. Súd v preskúmavacom konaní nemohol potvrdiť rozhodnutie žalovaného o oprave chyby v

katastrálnom operáte   ako vydané v súlade so zákonom, pretože časťou rozhodnutia bolo zasiahnuté aj do parcely vytvorenej až v roku 2002 – pre opravu chyby podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona vo vzťahu k tomuto pozemku tak neboli splnené zákonné predpoklady - pretože nemožno konštatovať, že by išlo o taký údaj katastra, ktorý by bol v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

Odvolací súd sa však nestotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa o ničotnosti individuálnych správnych aktov (rozhodnutí správy katastra o povolení vkladu vecných bremien v roku 1998) z dôvodu nedostatku právomoci správy katastra. Právomoc orgánu predstavuje súbor oprávnení a povinností v určitej oblasti a správa katastra jednoznačne je oprávnená rozhodovať o vklade práv do katastra nehnuteľností. Preto jej rozhodnutia, hoci inak vadné, no vydané v rámci jej zákonných právomocí, nemožno v žiadnom prípade označiť za paakty, či nulitné/ ničotné správne akty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k zhodnému záveru s krajským súdom o potrebe zrušiť rozhodnutie žalovaného v časti týkajúcej sa CKN parc. č. X. a preto

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP).

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď úspešným žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa vyčíslenia ich právnym zástupcom v sume 120,23 € za jeden úkon právnej služby – podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaného na súd. Účastníkom konania 1/ až 12/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ich neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 11. septembra 2012

JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová