Najvyšší súd
1Sžr/11/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: Krajská prokuratúra Trnava, Dolné Bašty č. 1, Trnava, proti žalovanému:
Správa katastra Šaľa, Staničná č. 23, Šaľa, za účasti: 1/ Mgr. L., bytom N., 2/ Č.Č., a.s., R.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 897/2006 zo dňa 26.6.2006,
o odvolaniach zúčastnených osôb 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/113/2009-80 zo dňa 7.10.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/113/2009-80 zo dňa 7.10.2010 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi a zúčastneným osobám 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia
z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a e/ OSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. V 897/2006
zo dňa 26.6.2006 o povolení vkladu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. X., k. ú. Š., vo vlastníctve Mgr. Š., uzatvorenej dňa
25.5.2006 medzi Č.Č., a.s., ako záložným veriteľom a Mgr. Š. ako záložcom. O trovách
konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu žalobcovi ani účastníkom konania 1/ a 2/
nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že v čase vydania napadnutého
rozhodnutia nemal správny orgán zistený skutkový stav v rozsahu postačujúcom na riadne
posúdenie veci a tiež z dôvodu vady v konaní, žalovaného, ktorou bolo nerešpektovanie
predbežného opatrenia, hoci mal o ňom vedomosť. Správe katastra uložil v novom konaní
zohľadniť skutočnosť, že predbežné opatrenie dňom právoplatnosti rozsudku vo veci samej,
t. j. 2.6.2006, zaniklo a správa katastra sa tak bude musieť vysporiadať s obsahom rozsudku,
prípadne aj ďalších súdnych rozhodnutí týkajúcich sa predmetných nehnuteľností.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v súvislosti s vkladovým
konaním vedeným pod č. V 897/06 na základe návrhu na vklad záložného práva v prospech
Č.Č., a.s., došlo k zásadnému pochybeniu žalovanej správy katastra, keď ignorovala
uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/30/2006-73 zo dňa 18.4.2006, preukázateľne jej
doručené dňa 5.6.2006 a absolútne nezohľadnila skutočnosť, že ohľadne predmetu záložného
práva bolo záložkyni (zúčastnená osoba 1/) zakázané „akýmkoľvek spôsobom nakladať
s nehnuteľnosťami, tieto previesť na inú osobu“. Krajský súd argumentoval, že hoci
formulácia výroku predbežného opatrenia mohla do určitej miery vyvolávať pochybnosti,
hlavne v nadväznosti na jeho odôvodnenie, v prípade súdnych rozhodnutí je záväzným výrok,
ktorý v tomto prípade jednoznačne obsahoval formuláciu „akýmkoľvek spôsobom nakladať
s nehnuteľnosťami“ – teda obmedzenie, ktoré sa vzťahovalo na celý rozsah dispozičného
oprávnenia vlastníka nehnuteľností, t. j. aj na zriadenie záložného práva. Uviedol, že ide
o konštantné a všeobecne akceptované vymedzenie pojmu akýmkoľvek spôsobom „nakladať“
s nehnuteľnosťami.
Podľa krajského súdu správa katastra pochybila, keď neaplikovala § 31 katastrálneho
zákona a neprerušila konanie do doplnenia riadneho písomného vyhotovenia predbežného
opatrenia. Svojej zákonnej povinnosti v zmysle § 31 katastrálneho zákona a § 40 vykonávacej
vyhlášky sa žalovaný nemôže zbaviť tvrdením, že faxové podanie nie je listinou spôsobilou
na zápis, ani sa vyviňovať tvrdením, že R. mohol právoplatné uznesenie doručiť správe
katastra. Zdôraznil, že pri akejkoľvek pochybnosti o oprávnení účastníka vkladového konania
nakladať s nehnuteľnosťami je povinnosťou správy katastra konanie prerušiť a rozhodovať až
po jednoznačnom a definitívnom vyriešení tejto otázky.
Podľa záveru súdu namietaným postupom správy katastra došlo k zásadnému zásahu
do práv Mgr. R., ktorý sa v súdnom konaní domáhal vyslovenia neúčinnosti prevodu
vlastníctva na účastníčku 1/. Tým, že správa katastra povolila vklad záložného práva
k sporným nehnuteľnostiam v prospech účastníka 2/, došlo k situácii, že Mgr. H.
sa pri vymáhaní priznanej pohľadávky od H.Š. (matka Mgr. Š.) cestou exekúcie na
nehnuteľnosť neúčinne prevedenú na Mgr. Š. dostal do postavenia záložného veriteľa
s neskorším poradím a teda uspokojenie jeho pohľadávky by bolo fakticky ohrozené.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie zúčastnené osoby pod 1/ a 2/, ktoré
sa domáhali zmeny rozsudku krajského súdu a zamietnutia žaloby.
Mgr. Š. tvrdila, že ani ona, ani správa katastra neporušili predbežné opatrenie
Krajského súdu v Trnave, lebo správa katastra svojim zápisom č. V/897/2006 nepreviedla
nehnuteľnosti na inú osobu, iba ich zaťažila v prospech Č.Č., a.s. Krajskému súdu vytýkala
predovšetkým to, že svojim rozsudkom narušil právnu istotu občana, keď sa vyjadril, že
uznáva len časť a nie celé rozhodnutie. Vytýkala tiež zmeškanie lehoty na podanie žaloby
prokurátorom, pretože v čase vydania rozhodnutia mohol prokurátor podať žalobu v rámci
lehoty 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Č.Č., a.s. namietala, že k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam došlo na
základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Účinky vkladu záložného
práva nastali 26.6.2006. Tvrdila, že nemala vedomosť o existencii akýchkoľvek skutkových
a právnych skutočností brániacich povoleniu vkladu a poukázala na to, že v prípade výmazu
záložného práva nie je možné obnovenie právneho stavu, aký bol pred zápisom GP č. 89/2005 vrátane výmeru predmetnej rozostavanej stavby na parc. č. X., vzhľadom na zásadu právnej
istoty a na skutočnosť, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. v k. ú. Š., vrátane rozostavanej
stavby, boli predmetom zriadenia exekučného záložného práva zo dňa 2.1.2009-Z 124/09.
Podľa jej názoru správa katastra neporušila predbežné opatrenie, pretože účastníčka 1/
neprekročila vymedzený rozsah nakladania s nehnuteľnosťami. Dodala, že dôsledkom zmeny
rozhodnutia správy katastra by došlo aj k zmene podmienok úverového vzťahu a jeho
zabezpečenia, ktorý by sa svojim charakterom stal rizikovým a problémovým z hľadiska jeho
vysporiadania.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniam navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdiť ako vecne správny. Právne argumenty odvolateľov nepovažoval za spôsobilé
vyvrátiť záver krajského súdu, s ktorým sa plne stotožnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolania
zúčastnených osôb 1/ a 2/ nie sú dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. októbra 2011
po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156
ods. 1 a 3 OSP).
Z obsahu spisu krajského súdu a pripojeného administratívneho spisu žalovaného,
vyplýva, že správa katastra na základe návrhu na vklad podaného 26.5.2006 rozhodnutím
č. V 897/2006 zo dňa 26.6.2006 povolila vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X., k. ú. Š., v zmysle geometrického
plánu č. 89/2005 zo dňa 13.1.2006 – rozostavaný rodinný dom na pozemku s parc. č. X.
a pozemok s parc. č. X. – vo výlučnom vlastníctve Mgr. L.Š. a to pre záložného veriteľa Č.Č.,
a.s.
Správa katastra dňa 26.6.2006 vklad povolila, hoci dňa 5.6.2006 jej bolo
prostredníctvom faxu doručené uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/30/2006-73
zo dňa 18.4.2006 v právnej veci žalobcu Bc. R. proti žalovanej Mgr. L.Š., z ktorého vyplývalo, že Mgr. Š. bolo zakázané akýmkoľvek spôsobom nakladať aj s predmetnými
pozemkami. Obmedzujúca poznámka (uvedené uznesenie KS v Trnave) bola v katastri
vpísaná pod č. Z 1496/06 až 22.8.2006 po doručení odpisu uznesenia.
Okresný prokurátor v Nových Zámkoch podal protest pod sp. zn. Pd 30/09
zo dňa 8.4.2009 z dôvodu, že správa katastra svojim rozhodnutím o povolení vkladu
záložného práva V 897/2006 zo dňa 26.6.2006 porušila zákon, pretože vklad povolila napriek
vykonateľnému predbežnému opatreniu súdu o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami tvoriaci
predmet zálohu.
Správa katastra protestu prokurátora nevyhovela a vec bola predložená na rozhodnutie
nadriadenému Katastrálnemu úradu v Nitre, ktorý svojim rozhodnutím sp. zn. Vo 20/2009-
4/Zv zo dňa 27.5.2009 (právoplatným dňa 30.6.2009) protestu nevyhovel napriek tomu,
že v odôvodnení sám konštatoval, že správa katastra sa neriadila dôsledne príslušnými
ustanoveniami (najmä § 31 katastrálneho zákona a § 36b a 40 vyhlášky ÚGKK SR
č. 79/1996 Z.z.) a že v čase posudzovania neboli splnené v celom rozsahu podmienky
pre povolenie vkladu záložného práva. Z odôvodnenia rozhodnutia katastrálneho úradu ďalej
vyplýva, že hoci sa nestotožňuje so všetkými dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora, mal
za to, že správa katastra bola s poukazom na § 159 ods. 2 v spojitosti s § 167 ods. 2 OSP
viazaná výrokom právoplatného uznesenia KS v Trnave č. k. 9Co/30/2006-73
zo dňa 18.4.2006, ktorým bolo účastníčke 1/ ako záložkyni zakázané „akýmkoľvek spôsobom
nakladať s nehnuteľnosťami, tieto previesť na inú osobu“, čo zahŕňalo aj zákaz zakladania
nehnuteľnosti, napriek tomu, že tento výrok nebol z časti v súlade s odôvodnením, prípadne
s formuláciou petitu Bc. H. na vydanie tohto predbežného opatrenia. Podľa katastrálneho
úradu slovné spojenie „zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou“ v sebe
zahŕňa zákaz všetkých foriem nakladania s nehnuteľnosťou, vrátane jej zaťažovania záložným
právom. Stotožnil sa s právnym názorom prokurátora, že právo zriadiť záložné právo
k uvedeným nehnuteľnostiam bolo v čase posudzovania a rozhodovania o návrhu na vklad
záložného práva obmedzené na základe vykonateľného predbežného opatrenia súdu. Protestu
prokurátora však nevyhovel z dôvodu, že v prípade zrušenia vkladu by bolo potrebné vykonať
aj výmaz nadväzujúceho GP č. 89/2005, vrátane zrušenia zápisu rozostavanej stavby
na novovytvorenej parc. č. X., pričom obnovenie právneho stavu pred zápisom
GP č. 89/2005 nie je možné vzhľadom na zásadu právnej istoty a na skutočnosť, že k týmto nehnuteľnostiam bolo medzičasom zriadené exekučné záložné právo (2.1.2009 Z154/09);
obnovením stavu by mohlo dôjsť k zmareniu výkonu exekúcie predajom predmetných
nehnuteľností a tým aj k možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa Mgr. H..
Z dôvodu nevyhovenia protestu podal prokurátor dňa 26.8.2009 na krajskom súde
žalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. V 897/2006 zo dňa 26.6.2006. Dôvodil tým, že predmetné
nehnuteľnosti sú zároveň aj predmetom zálohu exekučného záložného práva zriadeného
2.1.2009 v exekučnom konaní vednom pod č. EX 386/2005 vo veci oprávneného Mgr. H.
proti povinnej Helene Š. (matke účastníčky 1/) o vymoženie pohľadávky vo výške 7 528 600
Sk s prísl., no exekučné záložné právo bolo zaznamenané pod č. Z 124/09 až 2.1.2009,
v dôsledku čoho je Mgr. H. v postavení záložného veriteľa s neskorším poradím
a uspokojenie jeho pohľadávky realizáciou predmetu zálohu predpokladá zohľadnenie práv
záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva v prospech Č., ktorá má postavenie
prednostného záložného veriteľa. Uviedol, že ním navrhovaným postupom by k zmareniu
exekúcie nedošlo, ale Mgr. H. (ktorý sa úspešne dovolal neúčinnosti darovacej zmluvy medzi matkou a dcérou Š. voči sebe) by sa dostal do postavenia prednostného záložného veriteľa.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia
správy katastra č. V 897/2006 zo dňa 26.6.2006, ktorým povolila vklad záložného práva
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve Mgr. Š. (účastníčky 1/) v prospech Č.Č.,
a.s. (účastník 2/) a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne
v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil napadnuté rozhodnutie
a postup žalovaného.
S poukazom na § 22 ods. 4 katastrálneho zákona sa na katastrálne konanie vzťahuje
Správny poriadok („SP“).
Podľa § 32 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania (ods. 1).
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).
V zmysle § 31 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy,
a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné
a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené (ods. 1).
Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (ods. 2).
V zmysle § 31a ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad
sa preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke.
V zmysle vykonávacej vyhlášky ÚGKK SR č. 79/1996 Z.z. ku katastrálnemu zákonu
sa v konaní o povolenie vkladu skúma aj to, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia
o povolení vkladu nenastali skutkové, alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu
do katastra (§ 36b ods. 1, písm. c/). Pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči
dobrým mravom, a to najmä, či uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku
okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka,
ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol
udelený potrebný súhlas (§ 36b ods. 2. písm. f/).
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že v danom prípade sa správa
katastra vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadila, keď napriek vedomosti
o existencii uznesenia KS v Trnave obmedzujúceho dispozičné právo záložcu k tam
uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré bolo faxom doručené správe katastra už 5.6.2006, povolila na návrh podaný dňa 26.5.2006 vklad záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi
účastníčkou 1/ ako záložcom a účastníkom 2/ ako záložným veriteľom a to dňa 26.6.2006.
Správa katastra v zmysle § 32 ods. 1 a 2 SP v spojení s § 31 ods. 2 katastrálneho zákona mala
povinnosť na základe doručeného faxu – uznesenia KS v Trnave – vykonať riadne šetrenie
o tom, či neexistujú prekážky pre povolenie vkladu, pretože z tohto uznesenia bolo zrejmé,
že dispozícia záložcu bola určitým spôsobom obmedzená. Obmedzujúcu poznámku
v súvislosti s uvedeným uznesením KS v Trnave zapísala správa do katastra pod Z 1496/06
až dňa 22.8.2006. Ak by správa katastra postupovala v súlade so zákonom, zistila by,
že v rozhodnom čase záložca nemal právo nakladať s nehnuteľnosťami a preto mala v tejto
časti návrh na vklad záložného práva v prospech Č. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na výrok uznesenia KS v Trnave
č. k. 9Co/30/2006-73 a v súvislosti s ním na ustanovenia § 159 os. 2 v spojení s § 167 ods. 2
OSP, z ktorých vyplýva, že záväznou časťou súdneho rozhodnutia je práve jeho výrok.
Výrokom súd zakázal záložcovi „akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, tieto
previesť na inú osobu“. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou krajského súdu, že pojem
„nakladať akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťou“ zahŕňa aj zákaz k nehnuteľnosti zriadiť
záložné právo. Hoci výrok nie je sčasti v súlade s odôvodnením rozsudku, nemožno dospieť k záveru, že obmedzenie dispozície sa týka len prevodu – v takom prípade by výrok znel
jednoznačne, že sa záložcovi zakazuje nehnuteľnosť previesť na inú osobu. Treba zdôrazniť,
že rovnaký názor zastáva aj Katastrálny úrad v Nitre, ktorý vo svojom rozhodnutí
konštatoval porušenie zákona správou katastra, ktorá bola viazaná uvedeným výrokom
zahŕňajúcim aj zákaz zakladania nehnuteľnosti. Je preto zrejmé, že správa katastra
v rozpore so zákonom povolila vklad záložného práva v čase, kedy musela mať vedomosť
o pravdepodobnom obmedzení dispozičného práva záložcu, hoci v súlade so zákonom mala
konanie prerušiť a zabezpečiť si potrebné podklady pre svoje rozhodnutie a skúmať,
či nenastali okolnosti brániace povoleniu vkladu. Ak by správa katastra postupovala tak,
ako jej to ukladá zákon, nemohla by povoliť vklad záložného práva, pretože na to neboli
splnené zákonom požadované podmienky.
K námietke účastníčky 1/ ohľadne tvrdeného zmeškania lehoty na podanie žaloby
prokurátorom odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 250b ods. 5 OSP v znení účinnom
ku 31.12.2009, podľa ktorého je lehota na podanie žaloby 2 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým protestu nebolo vyhovené. (Jednoročná lehota, v rámci ktorej mohol
prokurátor podať žalobu, bola zrušená k 1.7.2007.) V predmetnej veci je týmto rozhodnutím
rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre č. Vo 20/2009-4/Zv zo dňa 27.5.2009, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2009, dvojmesačná lehota preto uplynula dňom 31.8.2009,
lebo posledný deň lehoty pripadol na nedeľu (§ 57 ods. 2 OSP). Ak by sa malo počítanie lehôt
riadiť znením § 250b ods. 5 OSP účinným v čase rozhodovania o vklade záložného práva tak,
ako to uviedla účastníčka 1/ v odvolaní, išlo by o retroaktivitu, ktorá je v našom právnom
poriadku zakázaná.
K odvolacím dôvodom účastníka 2/, že prokurátorom navrhovaným postupom
by došlo k zmene podmienok úverového vzťahu (medzi Č. ako veriteľom a účastníčkou 1/
ako dlžníčkou) a tento by sa stal rizikovým a problémovým, odvolací súd uvádza,
že ak by nedošlo k pochybeniu na strane správy katastra, bol by veriteľom s prednostným
právom uspokojenia Mgr. H. a nie Č., ktorá by pri správnom a zákonnom postupe žalovaného
zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam s účastníčkou 1/ pravdepodobne nebola uzavrela
práve z dôvodu, že k predmetným nehnuteľnostiam by v rozhodnom čase bolo zaznamenané
obmedzenie dispozičného práva Mgr. Š.. Nemožno prehliadnuť a tolerovať porušenie zákona
správnym orgánom, ktoré výrazným spôsobom zasahuje do práv a oprávnených záujmov
jednej osoby, len preto, že je „výhodnejšie“ pre iný subjekt. Ak by správa katastra neporušila
zákon a postupovala by tak, ako jej to predpisy ukladajú, bola by v katastri riadne a včas
zaznamenaná poznámka obmedzujúca dispozičné právo účastníčky 1/ nakladať
s nehnuteľnosťami, teda nemohla by byť v tom čase účinne uzavretá zmluva o záložnom
práve k týmto nehnuteľnostiam medzi Č. a Mgr. Š.. Mgr. H. by bol takto v postavení veriteľa
so skorším poradím na uspokojenie jeho nemalej pohľadávky od matky Mgr. Š., ktorá sporné
nehnuteľnosti previedla na svoju dcéru darovacou zmluvou, pričom neplatnosti tejto zmluvy
sa Mgr. H. úspešne dovolal v samostatnom súdnom konaní. K zmareniu exekúcie by podľa
názoru odvolacieho súdu nedošlo, no pohľadávka Mgr. H. by bola uspokojená prednostne.
Treba dodať, že rozhodnutím vo veci samej /relatívna neplatnosť darovacej zmluvy/
predbežné opatrenie a uznesenie KS v Trnave č. k. 9Co 30/2006-73 v zmysle § 77 OSP
zaniklo a preto bude úlohou správy katastra túto skutočnosť v novom rozhodnutí zohľadniť
a vysporiadať sa s novovzniknutou situáciou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia krajského súdu, ktorý vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania
napadnutého rozhodnutia správy katastra (§ 250i ods. 1 OSP) konštatoval porušenie
zákonných ustanovení v postupe a rozhodnutí žalovaného a preto správne žalobou napadnuté
rozhodnutie o povolení vkladu zrušil. Odvolacie dôvody účastníkov 1/ a 2/ neboli spôsobilé
spochybniť takto ustálený právny záver krajského súdu, preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky jeho rozsudok podľa § 219 OSP potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP, keď úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo
si ich neuplatnil a účastníkom 1/ a 2/ preto, že neboli v konaní úspešní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 11. októbra 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová