Najvyšší súd

1Sžr/11/2011

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka   a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci žalobcu: Krajská prokuratúra Trnava, Dolné Bašty č. 1, Trnava, proti žalovanému:

Správa katastra Šaľa, Staničná č. 23, Šaľa, za účasti: 1/ Mgr. L., bytom N., 2/ Č.Č., a.s., R.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 897/2006 zo dňa 26.6.2006,

o odvolaniach zúčastnených osôb 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave  

č. k. 14S/113/2009-80 zo dňa 7.10.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave  

č. k. 14S/113/2009-80 zo dňa 7.10.2010   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi a zúčastneným osobám 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania  

nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia

z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a e/ OSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. V 897/2006

zo dňa 26.6.2006 o povolení vkladu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. X., k. ú. Š., vo vlastníctve Mgr. Š., uzatvorenej dňa

25.5.2006 medzi Č.Č., a.s., ako záložným veriteľom a Mgr. Š. ako záložcom. O trovách

konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu žalobcovi ani účastníkom konania 1/ a 2/

nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že v čase vydania napadnutého

rozhodnutia nemal správny orgán zistený skutkový stav v rozsahu postačujúcom na riadne

posúdenie veci a tiež z dôvodu vady v konaní, žalovaného, ktorou bolo nerešpektovanie

predbežného opatrenia, hoci mal o ňom vedomosť. Správe katastra uložil v novom konaní

zohľadniť skutočnosť, že predbežné opatrenie dňom právoplatnosti rozsudku vo veci samej,

t. j. 2.6.2006, zaniklo a správa katastra sa tak bude musieť vysporiadať s obsahom rozsudku,

prípadne aj ďalších súdnych rozhodnutí týkajúcich sa predmetných nehnuteľností.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v súvislosti s vkladovým

konaním vedeným pod č. V 897/06 na základe návrhu na vklad záložného práva v prospech

Č.Č., a.s., došlo k zásadnému pochybeniu žalovanej správy katastra, keď ignorovala

uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/30/2006-73 zo dňa 18.4.2006, preukázateľne jej

doručené dňa 5.6.2006 a absolútne nezohľadnila skutočnosť, že ohľadne predmetu záložného

práva bolo záložkyni (zúčastnená osoba 1/) zakázané „akýmkoľvek spôsobom nakladať

s nehnuteľnosťami, tieto previesť na inú osobu“. Krajský súd argumentoval, že hoci

formulácia výroku predbežného opatrenia mohla do určitej miery vyvolávať pochybnosti,

hlavne v nadväznosti na jeho odôvodnenie, v prípade súdnych rozhodnutí je záväzným výrok,

ktorý v tomto prípade jednoznačne obsahoval formuláciu „akýmkoľvek spôsobom nakladať

s nehnuteľnosťami“ – teda obmedzenie, ktoré sa vzťahovalo na celý rozsah dispozičného

oprávnenia vlastníka nehnuteľností, t. j. aj na zriadenie záložného práva. Uviedol, že ide

o konštantné a všeobecne akceptované vymedzenie pojmu akýmkoľvek spôsobom „nakladať“

s nehnuteľnosťami.

Podľa krajského súdu správa katastra pochybila, keď neaplikovala § 31 katastrálneho

zákona a neprerušila konanie do doplnenia riadneho písomného vyhotovenia predbežného

opatrenia. Svojej zákonnej povinnosti v zmysle § 31 katastrálneho zákona a § 40 vykonávacej

vyhlášky sa žalovaný nemôže zbaviť tvrdením, že faxové podanie nie je listinou spôsobilou

na zápis, ani sa vyviňovať tvrdením, že R. mohol právoplatné uznesenie doručiť správe

katastra. Zdôraznil, že pri akejkoľvek pochybnosti o oprávnení účastníka vkladového konania

nakladať s nehnuteľnosťami je povinnosťou správy katastra konanie prerušiť a rozhodovať až

po jednoznačnom a definitívnom vyriešení tejto otázky.

Podľa záveru súdu namietaným postupom správy katastra došlo k zásadnému zásahu

do práv Mgr. R., ktorý sa v súdnom konaní domáhal vyslovenia neúčinnosti prevodu

vlastníctva na účastníčku 1/. Tým, že správa katastra povolila vklad záložného práva

k sporným nehnuteľnostiam v prospech účastníka 2/, došlo k situácii, že Mgr. H.  

sa pri vymáhaní priznanej pohľadávky od H.Š. (matka Mgr. Š.) cestou exekúcie na

nehnuteľnosť neúčinne prevedenú na Mgr. Š. dostal do postavenia záložného veriteľa

s neskorším poradím a teda uspokojenie jeho pohľadávky by bolo fakticky ohrozené.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie zúčastnené osoby pod 1/ a 2/, ktoré  

sa domáhali zmeny rozsudku krajského súdu a zamietnutia žaloby.

Mgr. Š. tvrdila, že ani ona, ani správa katastra neporušili predbežné opatrenie

Krajského súdu v Trnave, lebo správa katastra svojim zápisom č. V/897/2006 nepreviedla

nehnuteľnosti na inú osobu, iba ich zaťažila v prospech Č.Č., a.s. Krajskému súdu vytýkala

predovšetkým to, že svojim rozsudkom narušil právnu istotu občana, keď sa vyjadril, že

uznáva len časť a nie celé rozhodnutie. Vytýkala tiež zmeškanie lehoty na podanie žaloby

prokurátorom, pretože v čase vydania rozhodnutia mohol prokurátor podať žalobu v rámci

lehoty 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Č.Č., a.s. namietala, že k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam došlo na

základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Účinky vkladu záložného

práva nastali 26.6.2006. Tvrdila, že nemala vedomosť o existencii akýchkoľvek skutkových

a právnych skutočností brániacich povoleniu vkladu a poukázala na to, že v prípade výmazu

záložného práva nie je možné obnovenie právneho stavu, aký bol pred zápisom GP č. 89/2005 vrátane výmeru predmetnej rozostavanej stavby na parc. č. X., vzhľadom na zásadu právnej

istoty a na skutočnosť, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. v k. ú. Š., vrátane rozostavanej

stavby, boli predmetom zriadenia exekučného záložného práva zo dňa 2.1.2009-Z 124/09.

Podľa jej názoru správa katastra neporušila predbežné opatrenie, pretože účastníčka 1/

neprekročila vymedzený rozsah nakladania s nehnuteľnosťami. Dodala, že dôsledkom zmeny

rozhodnutia správy katastra by došlo aj k zmene podmienok úverového vzťahu a jeho

zabezpečenia, ktorý by sa svojim charakterom stal rizikovým a problémovým z hľadiska jeho

vysporiadania.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniam navrhol napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdiť ako vecne správny. Právne argumenty odvolateľov nepovažoval za spôsobilé

vyvrátiť záver krajského súdu, s ktorým sa plne stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení  

s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré  

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolania

zúčastnených osôb 1/ a 2/ nie sú dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. októbra 2011

po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156

ods. 1 a 3 OSP).  

Z obsahu spisu krajského súdu a pripojeného administratívneho spisu žalovaného,

vyplýva, že správa katastra na základe návrhu na vklad podaného 26.5.2006 rozhodnutím  

č. V 897/2006 zo dňa 26.6.2006 povolila vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X., k. ú. Š., v zmysle geometrického

plánu č. 89/2005 zo dňa 13.1.2006 – rozostavaný rodinný dom na pozemku s parc. č. X.

a pozemok s parc. č. X. – vo výlučnom vlastníctve Mgr. L.Š. a to pre záložného veriteľa Č.Č.,

a.s.

Správa katastra dňa 26.6.2006 vklad povolila, hoci dňa 5.6.2006 jej bolo

prostredníctvom faxu doručené uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/30/2006-73  

zo dňa 18.4.2006 v právnej veci žalobcu Bc. R. proti žalovanej Mgr. L.Š., z ktorého vyplývalo, že Mgr. Š. bolo zakázané akýmkoľvek spôsobom nakladať aj s predmetnými

pozemkami. Obmedzujúca poznámka (uvedené uznesenie KS v Trnave) bola v katastri

vpísaná pod č. Z 1496/06 až 22.8.2006 po doručení odpisu uznesenia.

Okresný prokurátor v Nových Zámkoch podal protest pod sp. zn. Pd 30/09  

zo dňa 8.4.2009 z dôvodu, že správa katastra svojim rozhodnutím o povolení vkladu

záložného práva V 897/2006 zo dňa 26.6.2006 porušila zákon, pretože vklad povolila napriek

vykonateľnému predbežnému opatreniu súdu o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami tvoriaci

predmet zálohu.

Správa katastra protestu prokurátora nevyhovela a vec bola predložená na rozhodnutie

nadriadenému Katastrálnemu úradu v Nitre, ktorý svojim rozhodnutím sp. zn. Vo 20/2009-

4/Zv zo dňa 27.5.2009 (právoplatným dňa 30.6.2009) protestu nevyhovel napriek tomu,  

že v odôvodnení sám konštatoval, že správa katastra sa neriadila dôsledne príslušnými

ustanoveniami (najmä § 31 katastrálneho zákona a § 36b   a 40 vyhlášky ÚGKK SR  

č. 79/1996 Z.z.) a že v čase posudzovania neboli splnené v celom rozsahu podmienky  

pre povolenie vkladu záložného práva. Z odôvodnenia rozhodnutia katastrálneho úradu ďalej

vyplýva, že hoci sa nestotožňuje so všetkými dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora, mal

za to, že správa katastra bola s poukazom na § 159 ods. 2 v spojitosti s § 167 ods. 2 OSP

viazaná výrokom právoplatného uznesenia KS v Trnave č. k. 9Co/30/2006-73  

zo dňa 18.4.2006, ktorým bolo účastníčke 1/ ako záložkyni zakázané „akýmkoľvek spôsobom

nakladať s nehnuteľnosťami, tieto previesť na inú osobu“, čo zahŕňalo aj zákaz zakladania

nehnuteľnosti, napriek tomu, že tento výrok nebol z časti v súlade s odôvodnením, prípadne

s formuláciou petitu Bc. H. na vydanie tohto predbežného opatrenia. Podľa katastrálneho

úradu slovné spojenie „zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou“ v sebe

zahŕňa zákaz všetkých foriem nakladania s nehnuteľnosťou, vrátane jej zaťažovania záložným

právom. Stotožnil sa s právnym názorom prokurátora, že právo zriadiť záložné právo

k uvedeným nehnuteľnostiam bolo v čase posudzovania a rozhodovania o návrhu na vklad

záložného práva obmedzené na základe vykonateľného predbežného opatrenia súdu. Protestu

prokurátora však nevyhovel z dôvodu, že v prípade zrušenia vkladu by bolo potrebné vykonať

aj výmaz nadväzujúceho GP č. 89/2005, vrátane zrušenia zápisu rozostavanej stavby  

na novovytvorenej parc. č. X., pričom obnovenie právneho stavu pred zápisom  

GP č. 89/2005 nie je možné vzhľadom na zásadu právnej istoty a na skutočnosť, že k týmto nehnuteľnostiam bolo medzičasom zriadené exekučné záložné právo (2.1.2009 Z154/09);

obnovením stavu by mohlo dôjsť k zmareniu výkonu exekúcie predajom predmetných

nehnuteľností a tým aj k možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa Mgr. H..

Z dôvodu nevyhovenia protestu podal prokurátor dňa 26.8.2009 na krajskom súde

žalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. V 897/2006 zo dňa 26.6.2006. Dôvodil tým, že predmetné

nehnuteľnosti sú zároveň aj predmetom zálohu exekučného záložného práva zriadeného

2.1.2009 v exekučnom konaní vednom pod č. EX 386/2005 vo veci oprávneného Mgr. H.

proti povinnej Helene Š. (matke účastníčky 1/) o vymoženie pohľadávky vo výške 7 528 600

Sk s prísl., no exekučné záložné právo bolo zaznamenané pod č. Z 124/09 až 2.1.2009,

v dôsledku čoho je Mgr. H. v postavení záložného veriteľa s neskorším poradím

a uspokojenie jeho pohľadávky realizáciou predmetu zálohu predpokladá zohľadnenie práv

záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva v prospech Č., ktorá má postavenie

prednostného záložného veriteľa. Uviedol, že ním navrhovaným postupom by k zmareniu

exekúcie nedošlo, ale Mgr. H. (ktorý sa úspešne dovolal neúčinnosti darovacej zmluvy medzi matkou a dcérou Š. voči sebe) by sa dostal do postavenia prednostného záložného veriteľa.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia

správy katastra č. V 897/2006 zo dňa 26.6.2006, ktorým povolila vklad záložného práva

k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve Mgr. Š. (účastníčky 1/) v prospech Č.Č.,

a.s. (účastník 2/) a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne

v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil napadnuté rozhodnutie

a postup žalovaného.  

S poukazom na § 22 ods. 4 katastrálneho zákona sa na katastrálne konanie vzťahuje

Správny poriadok („SP“).

Podľa § 32 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci  

a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný  

len návrhmi účastníkov konania (ods. 1).

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov  

pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).

V zmysle § 31 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy,  

a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený  

v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné  

a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené (ods. 1).

Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (ods. 2).

V zmysle § 31a ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad  

sa preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke.  

V zmysle vykonávacej vyhlášky ÚGKK SR č. 79/1996 Z.z. ku katastrálnemu zákonu

sa v konaní o povolenie vkladu skúma aj to, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia  

o povolení vkladu nenastali skutkové, alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu  

do katastra (§ 36b ods. 1, písm. c/). Pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon

svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči

dobrým mravom, a to najmä, či uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku

okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka,

ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol

udelený potrebný súhlas (§ 36b ods. 2. písm. f/).

Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že v danom prípade sa správa

katastra vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadila, keď napriek vedomosti

o existencii uznesenia KS v Trnave obmedzujúceho dispozičné právo záložcu k tam

uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré bolo faxom doručené správe katastra už 5.6.2006, povolila na návrh podaný dňa 26.5.2006 vklad záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi

účastníčkou 1/ ako záložcom a účastníkom 2/ ako záložným veriteľom a to dňa 26.6.2006.

Správa katastra v zmysle § 32 ods. 1 a 2 SP v spojení s § 31 ods. 2 katastrálneho zákona mala

povinnosť na základe doručeného faxu – uznesenia KS v Trnave – vykonať riadne šetrenie

o tom, či neexistujú prekážky pre povolenie vkladu, pretože z tohto uznesenia bolo zrejmé,  

že dispozícia záložcu bola určitým spôsobom obmedzená. Obmedzujúcu poznámku

v súvislosti s uvedeným uznesením KS v Trnave zapísala správa do katastra pod Z 1496/06  

až dňa 22.8.2006. Ak by správa katastra postupovala v súlade so zákonom, zistila by,  

že v rozhodnom čase záložca nemal právo nakladať s nehnuteľnosťami a preto mala v tejto

časti návrh na vklad záložného práva v prospech Č. zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na výrok uznesenia KS v Trnave  

č. k. 9Co/30/2006-73 a v súvislosti s ním na ustanovenia § 159 os. 2 v spojení s § 167 ods. 2

OSP, z ktorých vyplýva, že záväznou časťou súdneho rozhodnutia je práve jeho výrok.

Výrokom súd zakázal záložcovi „akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, tieto

previesť na inú osobu“. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou krajského súdu, že pojem

„nakladať akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťou“ zahŕňa aj zákaz k nehnuteľnosti zriadiť

záložné právo. Hoci výrok nie je sčasti v súlade s odôvodnením rozsudku, nemožno dospieť k záveru, že obmedzenie dispozície sa týka len prevodu – v takom prípade by výrok znel

jednoznačne, že sa záložcovi zakazuje nehnuteľnosť previesť na inú osobu. Treba zdôrazniť,

že rovnaký názor zastáva aj Katastrálny úrad v Nitre, ktorý vo svojom rozhodnutí

konštatoval porušenie zákona správou katastra, ktorá bola viazaná uvedeným výrokom

zahŕňajúcim aj zákaz zakladania nehnuteľnosti. Je preto zrejmé, že správa katastra

v rozpore so zákonom povolila vklad záložného práva v čase, kedy musela mať vedomosť

o pravdepodobnom obmedzení dispozičného práva záložcu, hoci v súlade so zákonom mala

konanie prerušiť a zabezpečiť si potrebné podklady pre svoje rozhodnutie a skúmať,  

či nenastali okolnosti brániace povoleniu vkladu. Ak by správa katastra postupovala tak,  

ako jej to ukladá zákon, nemohla by povoliť vklad záložného práva, pretože na to neboli

splnené zákonom požadované podmienky.

K námietke účastníčky 1/ ohľadne tvrdeného zmeškania lehoty na podanie žaloby

prokurátorom odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 250b ods. 5 OSP v znení účinnom  

ku 31.12.2009, podľa ktorého je lehota na podanie žaloby 2 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým protestu nebolo vyhovené. (Jednoročná lehota, v rámci ktorej mohol

prokurátor podať žalobu, bola zrušená k 1.7.2007.) V predmetnej veci je týmto rozhodnutím

rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre č. Vo 20/2009-4/Zv zo dňa 27.5.2009, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2009, dvojmesačná lehota preto uplynula dňom 31.8.2009,

lebo posledný deň lehoty pripadol na nedeľu (§ 57 ods. 2 OSP). Ak by sa malo počítanie lehôt

riadiť znením § 250b ods. 5 OSP účinným v čase rozhodovania o vklade záložného práva tak,

ako to uviedla účastníčka 1/ v odvolaní, išlo by o retroaktivitu, ktorá je v našom právnom

poriadku zakázaná.

K odvolacím dôvodom účastníka 2/, že prokurátorom navrhovaným postupom  

by došlo k zmene podmienok úverového vzťahu (medzi Č. ako veriteľom a účastníčkou 1/

ako dlžníčkou) a tento by sa stal rizikovým a problémovým, odvolací súd uvádza,  

že ak by nedošlo k pochybeniu na strane správy katastra, bol by veriteľom s prednostným

právom uspokojenia Mgr. H. a nie Č., ktorá by pri správnom a zákonnom postupe žalovaného

zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam s účastníčkou 1/ pravdepodobne nebola uzavrela

práve z dôvodu, že k predmetným nehnuteľnostiam by v rozhodnom čase bolo zaznamenané

obmedzenie dispozičného práva Mgr. Š.. Nemožno prehliadnuť a tolerovať porušenie zákona

správnym orgánom, ktoré výrazným spôsobom zasahuje do práv a oprávnených záujmov

jednej osoby, len preto, že je „výhodnejšie“ pre iný subjekt. Ak by správa katastra neporušila

zákon a postupovala by tak, ako jej to predpisy ukladajú, bola by v katastri riadne a včas

zaznamenaná poznámka obmedzujúca dispozičné právo účastníčky 1/ nakladať

s nehnuteľnosťami, teda nemohla by byť v tom čase účinne uzavretá zmluva o záložnom

práve k týmto nehnuteľnostiam medzi Č. a Mgr. Š.. Mgr. H. by bol takto v postavení veriteľa

so skorším poradím na uspokojenie jeho nemalej pohľadávky od matky Mgr. Š., ktorá sporné

nehnuteľnosti previedla na svoju dcéru darovacou zmluvou, pričom neplatnosti tejto zmluvy

sa Mgr. H. úspešne dovolal v samostatnom súdnom konaní. K zmareniu exekúcie by podľa

názoru odvolacieho súdu nedošlo, no pohľadávka Mgr. H. by bola uspokojená prednostne.  

Treba dodať, že rozhodnutím vo veci samej /relatívna neplatnosť darovacej zmluvy/

predbežné opatrenie a uznesenie KS v Trnave č. k. 9Co 30/2006-73 v zmysle § 77 OSP

zaniklo a preto bude úlohou správy katastra túto skutočnosť v novom rozhodnutí zohľadniť

a vysporiadať sa s novovzniknutou situáciou.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením

rozhodnutia krajského súdu, ktorý vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania

napadnutého rozhodnutia správy katastra (§ 250i ods. 1 OSP) konštatoval porušenie

zákonných ustanovení v postupe a rozhodnutí žalovaného a preto správne žalobou napadnuté

rozhodnutie o povolení vkladu zrušil. Odvolacie dôvody účastníkov 1/ a 2/ neboli spôsobilé

spochybniť takto ustálený právny záver krajského súdu, preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho rozsudok podľa § 219 OSP potvrdil.  

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení  

s   § 250k ods. 1 OSP, keď úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo  

si ich neuplatnil a účastníkom 1/ a 2/ preto, že neboli v konaní úspešní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 11. októbra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová