Najvyšší súd

1Sžr/11/2010

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka   a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci žalobcu: M., bytom M., právne zastúpeného JUDr. D., advokátom vo S., proti

žalovanému: Krajský pozemkový úrad Prešov, Masarykova č. 10, Prešov, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 2009/00187-MM zo dňa 4.5.2009, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/44/2009-57 zo dňa 7.10.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove  

č. k. 2S/44/2009-57 zo dňa 7.10.2010   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia

zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. j. 2009/00187-MM zo dňa 4.5.2009, ktorým

žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného

pozemkového úradu Stropkov č. j. 330/2005-KM zo dňa 15.3.2009 o schválení projektu

pozemkových úprav v k. ú. M. podľa § 13 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“),

vypracovaného za účelom usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia

prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona,

ktorého zhotoviteľom bola G., Z. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom

konania ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola

nedôvodná. K námietkam žalobcu o nesprávnom postupe správnych orgánov v konaní ROEP, z údajov ktorého správne orgány vychádzali aj v konaní o pozemkových úpravách, krajský

súd poukázal na uplynutie trojročnej lehoty na rozhodnutie o zmene údajov schváleného ROEP. Pripomenul, že predmetom tohto konania bolo rozhodnutie o schvaľovaní projektu

pozemkových úprav v k. ú. M. podľa zákona č. 330/1991 zb. a nie postup orgánov v konaní

o ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z.z., preto sa postupom pri schválení ROEP-u zaoberať

nemohol. V súvislosti s námietkou žalobcu vytýkajúcu, že pozemok, ktorého je väčšinovým

vlastníkom (v 20/24-inách), nebol značne rozdrobený a preto nemal byť zahrnutý do

pozemkových úprav, s   poukazom na § 4 zákona č. 330/1991 Zb. nepovažoval  

za dôvodnú s tým, že nezistil nezákonnosť postupu správnych orgánov pri začlenení aj tohto

pozemku do obvodu projektu pozemkových úprav.

Krajský súd poukázal tiež na dispozičnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve

a námietky žalobcu vznesené až na pojednávaní dňa 7.10.2010 označil za irelevantné   pre rozhodnutie vo veci, pretože boli vznesené po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1

v spojení s § 250h ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie žiadajúc rozsudok krajského súdu

zmeniť a rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie. Zotrval  

na svojom názore, že prvostupňový správny orgán už pri konaní ROEP postupoval v rozpore

so zákonom, keď komisie nezasadali vôbec, alebo zasadali bez zástupcov z radov občanov

a pozemkové úpravy vychádzali práve z podkladov ROEP, čo je podľa žalobcu nesprávne.

Tvrdil, že na prezenčných listinách v konaní o ROEP boli falšované podpisy, jeho účasť

i účasť ostatných členov v komisii z radov občanov bola len formálna a o ničom  

sa nerokovalo a listina o jeho delegovaní za člena komisie mu bola doručená až po doručení

rozhodnutia o jeho námietke zo dňa 12.7.2000. Argumentoval, že správny orgán  

sa „vyhovára“ na ukončený ROEP, no skutočnosť, že ROEP bol vykonaný v rozpore  

so zákonom ich nezaujíma. V uplynutej lehote uviedol, že ani on a ani ostatní občania M.

a vlastníci pozemkov o ukončení ROEP nevedeli. Ďalej tvrdil, že projekt pozemkových úprav

nebol riešený racionálne, nevychádzal z historického užívania predmetných pozemkov vlastníkmi a nebol vo verejnom záujme. Namietal porušenie svojich práv podľa § 123 a 124

OZ, porušenie zásady zákonnosti v zmysle § 3 SP a porušenie ďalších ustanovení SP.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení  

s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré  

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. júla   2011   po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 OSP).  

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis

žalovaného, vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad Stropkov rozhodnutím č. 330/2005-KM zo dňa 15.3.2009 schválil podľa § 13 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb. projekt pozemkových

úprav v k.ú. M. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutím Okresného úradu v Stropkove č.

280/2005 zo dňa 24.5.2005 boli v zmysle § 8 zákona č. 330/1991 Zb. v k. ú. M. z dôvodov

podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. nariadené pozemkové úpravy za účelom

usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu

vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. Ďalej z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva, že projekt pozemkových úprav bol zverejnený v obci M.  

a na úradnej tabuli správneho orgánu. Správny orgán konštatoval, že údaje registra pôvodného

stavu a údaje registra nového stavu boli v súlade; projekt pozemkových úprav bol v súlade  

so zákonom a preto bol projekt schválený.

Žalobca napadol uvedené rozhodnutie odvolaním tvrdiac, že projekt pozemkových

úprav v k. ú. M. vychádzal z podkladov schváleného ROEP-u, ktoré sú podľa jeho názoru

nesprávne a počas konania o ROEP dochádzalo k porušovaniu základných ľudských práv.

Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým,   že všetky námietky žalobcu sa týkali ukončeného konania o obnove evidencie niektorých

pozemkov a právnych vzťahov k nim a nesmerovali ku konaniu o projekte pozemkových

úprav. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 5 zákona č. 185/1995 Z.z., v zmysle ktorého  

je schválený ROEP verejnou listinou, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje ROEP

do katastra nehnuteľností a na skutočnosť, že ROEP v k. ú. M. bol schválený rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Stropkov č. j. 504/2000/OPPaLH zo dňa 22.8.2000 a do

katastra nehnuteľností bol zapísaný v apríli 2001. Dodal, že hmotnoprávna lehota, v rámci

plynutia ktorej mohol správny orgán rozhodnúť o zmene schváleného ROEP, uplynula dňom

31.5.2001 (zrejme malo byť správne uvedené 30.4.2004).

V žalobe smerujúcej proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného žalobca tvrdil

(okrem porušení zákona v konaní o ROEP) aj porušenie ustanovení zákona č. 330/1991 Zb.,

konkrétne § 13 ods. 6, § 3 ods. 3, § 10 ods. 1, 3, 4, 6, § 11 ods. 1 až 5, § 12 ods. 1 až 9  

a § 12a.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby

žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal

všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne

rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a žalobné dôvody neboli relevantné, bolo

potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu, keď vzhľadom na spoľahlivo

zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup žalovaného ako aj jeho

rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne. V postupe krajského súdu

nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

V zmysle § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom námietky (proti návrhu registra) spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa

a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,

b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania,

ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú

známe (ods. 2).

Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje

registra do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia správa katastra najviac 90 dní  

pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra

nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis

záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Správa katastra po uplynutí tejto

lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností  

až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná správa katastra z úradnej

povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu  

s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam

14a) a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté (ods. 3).

Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré

sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne  

o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu  

sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov  

od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (ods. 6).

Odvolací súd zhodne s krajským súdom dospel k záveru, že námietky žalobcu (totožné

v správnom konaní, v žalobe i v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku) sa týkali

predovšetkým ukončeného konania o ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z.z. Podľa žalobcu

správne orgány v konaní o ROEP nepostupovali v súlade so zákonom a boli porušené jeho

základné práva, pričom z podkladov ROEP vychádzali správne orgány v konaní

o pozemkových podľa zákona č. 330/1991 Zb. Odvolací sú poukazuje na ustanovenie § 7

ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., v zmysle ktorého je možné o zmene ROEP rozhodnúť  

len do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Zo spisu je však

zrejmé, že táto lehota už uplynula, pretože správa katastra zapísala údaje ROEP už v apríli

2000. Schválený a v katastri nehnuteľností zapísaný ROEP je verejnou listinou. Odvolací súd

zdôrazňuje, že postup a rozhodnutia správnych orgánov v konaní o ROEP nemôžu byť

predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní a to ani napriek tomu, že žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali z podkladov ROEP-u aj v konaní o pozemkových

úpravách, pretože súd preskúmava konkrétne rozhodnutie žalovaného vydaného v konaní o pozemkových úpravách podľa zákona č. 330/1991 Zb.  

Žalobca namietal porušenie zákona č. 330/1991 Zb., pričom bližšie nezdôvodnil,

v čom videl porušenie konkrétnych zákonných ustanovení, ktoré v žalobe len vymenoval.

Napriek tomu sa krajský súd dôkladne zaoberal tvrdením porušením uvedených zákonných

ustanovení a dospel k totožným záverom ako žalovaný, ktorý sa vyčerpávajúcim spôsobom  

ku tvrdenému porušeniu jednotlivých zákonných ustanovení vyjadril vo svojom podaní  

zo dňa 16.3.2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné

s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd  

len konštatuje, že odvolanie sa neodlišovalo od dôvodov podanej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, s ktorými dôvodmi sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu

vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa  

§ 219 ods. 2 OSP potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení  

s § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo nebol v konaní

úspešný. Žalovanému zákona priznanie náhrady trov konania neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 12. júla 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová