Najvyšší súd
1Sžr/11/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: M., bytom M., právne zastúpeného JUDr. D., advokátom vo S., proti
žalovanému: Krajský pozemkový úrad Prešov, Masarykova č. 10, Prešov, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 2009/00187-MM zo dňa 4.5.2009, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/44/2009-57 zo dňa 7.10.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 2S/44/2009-57 zo dňa 7.10.2010 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia
zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. j. 2009/00187-MM zo dňa 4.5.2009, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu Stropkov č. j. 330/2005-KM zo dňa 15.3.2009 o schválení projektu
pozemkových úprav v k. ú. M. podľa § 13 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“),
vypracovaného za účelom usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia
prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona,
ktorého zhotoviteľom bola G., Z. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom
konania ich náhradu nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola
nedôvodná. K námietkam žalobcu o nesprávnom postupe správnych orgánov v konaní ROEP, z údajov ktorého správne orgány vychádzali aj v konaní o pozemkových úpravách, krajský
súd poukázal na uplynutie trojročnej lehoty na rozhodnutie o zmene údajov schváleného ROEP. Pripomenul, že predmetom tohto konania bolo rozhodnutie o schvaľovaní projektu
pozemkových úprav v k. ú. M. podľa zákona č. 330/1991 zb. a nie postup orgánov v konaní
o ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z.z., preto sa postupom pri schválení ROEP-u zaoberať
nemohol. V súvislosti s námietkou žalobcu vytýkajúcu, že pozemok, ktorého je väčšinovým
vlastníkom (v 20/24-inách), nebol značne rozdrobený a preto nemal byť zahrnutý do
pozemkových úprav, s poukazom na § 4 zákona č. 330/1991 Zb. nepovažoval
za dôvodnú s tým, že nezistil nezákonnosť postupu správnych orgánov pri začlenení aj tohto
pozemku do obvodu projektu pozemkových úprav.
Krajský súd poukázal tiež na dispozičnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve
a námietky žalobcu vznesené až na pojednávaní dňa 7.10.2010 označil za irelevantné pre rozhodnutie vo veci, pretože boli vznesené po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1
v spojení s § 250h ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie žiadajúc rozsudok krajského súdu
zmeniť a rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie. Zotrval
na svojom názore, že prvostupňový správny orgán už pri konaní ROEP postupoval v rozpore
so zákonom, keď komisie nezasadali vôbec, alebo zasadali bez zástupcov z radov občanov
a pozemkové úpravy vychádzali práve z podkladov ROEP, čo je podľa žalobcu nesprávne.
Tvrdil, že na prezenčných listinách v konaní o ROEP boli falšované podpisy, jeho účasť
i účasť ostatných členov v komisii z radov občanov bola len formálna a o ničom
sa nerokovalo a listina o jeho delegovaní za člena komisie mu bola doručená až po doručení
rozhodnutia o jeho námietke zo dňa 12.7.2000. Argumentoval, že správny orgán
sa „vyhovára“ na ukončený ROEP, no skutočnosť, že ROEP bol vykonaný v rozpore
so zákonom ich nezaujíma. V uplynutej lehote uviedol, že ani on a ani ostatní občania M.
a vlastníci pozemkov o ukončení ROEP nevedeli. Ďalej tvrdil, že projekt pozemkových úprav
nebol riešený racionálne, nevychádzal z historického užívania predmetných pozemkov vlastníkmi a nebol vo verejnom záujme. Namietal porušenie svojich práv podľa § 123 a 124
OZ, porušenie zásady zákonnosti v zmysle § 3 SP a porušenie ďalších ustanovení SP.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. júla 2011 po tom, čo deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1
a 3 OSP).
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis
žalovaného, vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad Stropkov rozhodnutím č. 330/2005-KM zo dňa 15.3.2009 schválil podľa § 13 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb. projekt pozemkových
úprav v k.ú. M. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutím Okresného úradu v Stropkove č.
280/2005 zo dňa 24.5.2005 boli v zmysle § 8 zákona č. 330/1991 Zb. v k. ú. M. z dôvodov
podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. nariadené pozemkové úpravy za účelom
usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu
vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. Ďalej z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že projekt pozemkových úprav bol zverejnený v obci M.
a na úradnej tabuli správneho orgánu. Správny orgán konštatoval, že údaje registra pôvodného
stavu a údaje registra nového stavu boli v súlade; projekt pozemkových úprav bol v súlade
so zákonom a preto bol projekt schválený.
Žalobca napadol uvedené rozhodnutie odvolaním tvrdiac, že projekt pozemkových
úprav v k. ú. M. vychádzal z podkladov schváleného ROEP-u, ktoré sú podľa jeho názoru
nesprávne a počas konania o ROEP dochádzalo k porušovaniu základných ľudských práv.
Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že všetky námietky žalobcu sa týkali ukončeného konania o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim a nesmerovali ku konaniu o projekte pozemkových
úprav. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 5 zákona č. 185/1995 Z.z., v zmysle ktorého
je schválený ROEP verejnou listinou, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje ROEP
do katastra nehnuteľností a na skutočnosť, že ROEP v k. ú. M. bol schválený rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Stropkov č. j. 504/2000/OPPaLH zo dňa 22.8.2000 a do
katastra nehnuteľností bol zapísaný v apríli 2001. Dodal, že hmotnoprávna lehota, v rámci
plynutia ktorej mohol správny orgán rozhodnúť o zmene schváleného ROEP, uplynula dňom
31.5.2001 (zrejme malo byť správne uvedené 30.4.2004).
V žalobe smerujúcej proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného žalobca tvrdil
(okrem porušení zákona v konaní o ROEP) aj porušenie ustanovení zákona č. 330/1991 Zb.,
konkrétne § 13 ods. 6, § 3 ods. 3, § 10 ods. 1, 3, 4, 6, § 11 ods. 1 až 5, § 12 ods. 1 až 9
a § 12a.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby
žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal
všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne
rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a žalobné dôvody neboli relevantné, bolo
potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu, keď vzhľadom na spoľahlivo
zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup žalovaného ako aj jeho
rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne. V postupe krajského súdu
nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.
V zmysle § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom námietky (proti návrhu registra) spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa
a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,
b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania,
ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú
známe (ods. 2).
Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje
registra do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia správa katastra najviac 90 dní
pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra
nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis
záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Správa katastra po uplynutí tejto
lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností
až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná správa katastra z úradnej
povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu
s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam
14a) a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté (ods. 3).
Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré
sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne
o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu
sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov
od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (ods. 6).
Odvolací súd zhodne s krajským súdom dospel k záveru, že námietky žalobcu (totožné
v správnom konaní, v žalobe i v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku) sa týkali
predovšetkým ukončeného konania o ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z.z. Podľa žalobcu
správne orgány v konaní o ROEP nepostupovali v súlade so zákonom a boli porušené jeho
základné práva, pričom z podkladov ROEP vychádzali správne orgány v konaní
o pozemkových podľa zákona č. 330/1991 Zb. Odvolací sú poukazuje na ustanovenie § 7
ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., v zmysle ktorého je možné o zmene ROEP rozhodnúť
len do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Zo spisu je však
zrejmé, že táto lehota už uplynula, pretože správa katastra zapísala údaje ROEP už v apríli
2000. Schválený a v katastri nehnuteľností zapísaný ROEP je verejnou listinou. Odvolací súd
zdôrazňuje, že postup a rozhodnutia správnych orgánov v konaní o ROEP nemôžu byť
predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní a to ani napriek tomu, že žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali z podkladov ROEP-u aj v konaní o pozemkových
úpravách, pretože súd preskúmava konkrétne rozhodnutie žalovaného vydaného v konaní o pozemkových úpravách podľa zákona č. 330/1991 Zb.
Žalobca namietal porušenie zákona č. 330/1991 Zb., pričom bližšie nezdôvodnil,
v čom videl porušenie konkrétnych zákonných ustanovení, ktoré v žalobe len vymenoval.
Napriek tomu sa krajský súd dôkladne zaoberal tvrdením porušením uvedených zákonných
ustanovení a dospel k totožným záverom ako žalovaný, ktorý sa vyčerpávajúcim spôsobom
ku tvrdenému porušeniu jednotlivých zákonných ustanovení vyjadril vo svojom podaní
zo dňa 16.3.2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné
s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd
len konštatuje, že odvolanie sa neodlišovalo od dôvodov podanej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, s ktorými dôvodmi sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu
vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa
§ 219 ods. 2 OSP potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo nebol v konaní
úspešný. Žalovanému zákona priznanie náhrady trov konania neumožňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 12. júla 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová