Najvyšší súd
1Sžr/109/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ J., bytom K.K., 2/ H., bytom K.K., 3/ M., bytom K.K., 4/ M., bytom K.K., 5/ H., bytom P., 6/ M., bytom K.K., 7/ J., bytom K.K., 8/ M., bytom K.K., 9/ J., bytom K.K., 10/ A., bytom K.K., 11/ J., bytom G., 12/ A., bytom K.K., 13/ Ing. M., bytom K.K., 14/ M., bytom H., 15/ P., bytom tamtiež, 16/ Ing. J., bytom I., 17/ M., bytom V., 18/ V., bytom B., 19/ D., bytom K.K., 20/ M., bytom A., 21/ A., bytom Ľ., 22/ Ľ., bytom K.K., 23/ P., bytom K.K., 24/ T., bytom Č., 25/ P., bytom K.K., 26/ J., bytom K.K., 27/ M., bytom M., 28/ J., bytom K.K., 29/ E., bytom K.K., 30/ J., bytom K.K., 31/ S., bytom K.K., 32/ H., bytom K.K., žalobcovia 1/ až 32/ právne zastúpení JUDr. Jankou Chorvátovou, advokátkou v Žiline, Hollého č. 371/31, proti žalovanému: Obvodný pozemkový úrad v Žiline, A. Kmeťa č. 17, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObPÚ 2008/00335/Maj zo dňa 8.4.2008, o odvolaní žalobcov 1/ až 32/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/103/2010-110 zo dňa 25.5.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/103/2010-110 zo dňa 25.5.2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie o žalobe o preskúmanie rozhodnutia č. ObPÚ 2008/00335/Maj zo dňa 8.4.2008, ktorým žalovaný schválil podľa § 15 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon“) vykonanie urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a to vytýčenie hranice náhradného pozemku v k. ú. K. v lokalite N. parcela KN-C č. X. v doterajšom nájme PD Kotešová.
Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, teda neboli splnené podmienky podľa druhej hlavy piatej časti OSP pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia na základe žaloby. Krajský súd v uznesení síce dal za pravdu žalobcom, ktorí tvrdili, že uvedené rozhodnutie nebolo riadne doručené (t. z. doručené formou verejnej vyhlášky), pretože žalovaný rozhodnutie doručil obci Kotešová len ako účastníkovi konania a nie ako orgánu zabezpečujúcemu vyvesenie nariadenia spôsobom a v mieste obvyklým. Zároveň však konštatoval, že žalovaný so všetkými žalobcami konal ako s účastníkmi konania, teda mohli využiť svoje práva a prihlásiť sa o účasť na urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov za účelom spolupráce a uplatnenia svojho práva v lehote 30 dní. Preto podľa krajského súdu nebolo potrebné doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcom 1/ až 32/.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcom ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia včas odvolanie a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa ich názoru krajský súd postupoval v rozpore so zákonnými ustanoveniami, najmä s § 15 ods. 1 zákona, pretože napadnutým uznesením žalovaného nebolo nariadené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, ale žalovaný schválil vykonanie urýchleného usporiadania a to konkrétne vytýčenie hranice náhradného pozemku. Toto rozhodnutie malo byť doručené obci Kotešová, ktorá ho mala doručiť verejnou vyhláškou, čo sa však nestalo, rozhodnutie teda nikdy nebolo riadne doručené všetkým účastníkom.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, zistil, že rozhodnutím žalovaného (č. ObPÚ 2008/00335/Maj zo dňa 8.4.2008), ktorého prieskumu sa žalobcovia 1/ až 32/ domáhali, žalovaný schválil podľa § 15 ods. 1 zákona vytýčenie hranice náhradného pozemku. Pôvodné Konanie o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v areáli PD Kotešová sa začalo na základe návrhu vlastníka pozemkov (špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí) P. a to nariadením tohto konania žalovaným pod č. ObPÚ 2007/01479/Maj zo dňa 13.8.2007. Žalobou napadnuté rozhodnutie obsahovalo správne poučenie o práve účastníkov podať voči nemu odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Doručené bolo P., PD Kotešová a Obecnému úradu Kotešová. Obec Kotešová toto rozhodnutie nevyvesila na úradnej tabuli. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebolo sporná a vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.2.2011 (č. l. 104). Treba teda konštatovať, že toto rozhodnutie nebolo žalobcom vôbec doručené. Keďže v zákonnej lehote nebolo napadnuté opravným prostriedkom, nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2008.
Podľa § 247 OSP sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ods. 1).
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2).
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (ods. 3).
Podľa § 250b OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť (ods. 1).
Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí (ods. 2).
Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov (ods. 3).
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v napadnutom uznesení správne konštatoval, že rozhodnutie, ktorého preskúmania sa žalobcovia domáhali, nemožno preskúmať na základe žaloby, pretože takémuto postupu bráni skutočnosť, že ide o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vydané v správnom konaní (§ 30 ods. 1 zákona) proti ktorému neboli vyčerpané všetky opravné prostriedky, ktoré preň zákon pripúšťa.
Treba pripomenúť, že žalobcovia aj potom čo si na základe vlastnej iniciatívy vyžiadali predmetné rozhodnutie a oboznámili sa s jeho obsahom, sa poučením v ňom uvedeným o práve účastníkov (za ktorých sa pokladajú) podať voči nemu odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia (resp. jeho faktického získania) nespravovali a nenapadli ho hoci i dodatočným odvolaním, tak ako to predpokladá Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.) v ustanovení § 53. Nevyvolali tak odvolacie konanie pred odvolacím správnym orgánom, ktorého rozhodnutie by uvedenú zákonnú prekážku v postupe súdu podľa 2. hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku (po prípadnom následnom podaní žaloby) odstránilo.
Podľa názoru odvolacieho súdu takúto prekážku by neodstránilo ani prípadné nariadenie dodatočného doručenia rozhodnutia správnym orgánom postupom súdu v zmysle ustanovenie § 250b ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie (odhliadnuc od skutočnosti, že v čase rozhodnutia už 3-ročná objektívna prekluzívna lehota na takýto postup v zmysle § 250b ods. 3 OSP uplynula) pretože naďalej by absentoval predpoklad pre postup súdu v podobe rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa o prekážke v postupe súdu z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom (§ 250d ods. 3 v spojení s § 247 ods. 2 OSP) za správny.
Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi konania v zmysle § 250 ods. 1 OSP a do konania nepribral ďalších účastníkov konania (tak ako vyplývajú z preskúmavaného správneho rozhodnutia), zohľadnil však skutočnosť, že títo boli s rozhodnutím žalovaného uzrozumení, sami žalobu nepodali, preto odvolací súd vychádzajúc z ústavne uznávanej premisy „nech si každý stráži svoje práva“, nepovažoval za daných okolností, keď konanie o žalobe o preskúmanie správneho rozhodnutia bolo zastavené z vyššie uvedených dôvodov, ich prípadné dodatočné formálne pribratie do konania za spôsobilé zmeniť skutkové okolnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.
Právo na náhradu trov konania analogicky podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP nemá žiaden z účastníkov.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. mája 2012
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová