Najvyšší súd
1Sžr/108/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: Ing. N., bytom B., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Topoľčanoch, Nám. Ľ. Štúra 1738, Topoľčany, za účasti: 1/ Obec Prašice, zast. JUDr. Slávik a partneri s.r.o. Topoľčany, advokátskou kanceláriou so sídlom M. R. Štefánika č. 4, 2/ Poľnohospodársko- podielnické družstvo Prašice, so sídlom Jacovce, 3/ Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Banská Štiavnica, so sídlom Radničné námestie č. 8, Banská Štiavnica, 4/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková č. 36, Bratislava, 5/ Združenie bývalých urbárnikov, pozemkové spoločenstvo Prašice, zast. JUDr. Imrichom Hrončekom, advokátom so sídlom ulica 1. mája č. 40, Liptovský Mikuláš, 6/ L.L., X.J., 7/ E.E., Š., zast. navrhovateľom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. mája 2011 č. k. 19Sp/3/2011-42, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie o d m i e t a .
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Rozhodnutím č.: PÚ 137/92-Gn/4 z 02.12.2010 odporca ako prvostupňový správny orgán podľa § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tiež „zák. č. 229/1991 Zb.“) v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) 1. vyslovil, že navrhovateľ spĺňa podmienky ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb. na navrátenie vlastníctva k pozemkom a priznanie práva na náhradu, ktoré prešli do vlastníctva štátu v dôsledku odňatia bez náhrad postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov, a
1.1. navrhovateľovi priznal vlastnícke právo v 1/668–ine k pozemkom parc. č. X., X. a X. v k. ú. P. o celkovej výmere cca 148.000 m2,
1.2. nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. P. na parc. č. X. až X.,
1.3. a ako náhrady za nepriznané vlastníctvo priznal podľa § 11 ods. X. zák. č. 229/1991 Zb. navrhovateľovi tam uvedené iné nehnuteľnosti alebo náhrady. 2. Súčasne odporca vyslovil, že o pozemkoch bývalých urbárnikov alebo ich častiach tvoriacich Rekreačnú Chatovú osadu D. (p. č. X. až X.), o ktorých správny orgán doposiaľ právoplatne nerozhodol a na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok, rozhodne samostatným rozhodnutím.
2. Svoju zamietavú časť rozhodnutia odporca zdôvodnil tým, že vydaniu týchto pozemkov (parc. č. X. až X.) bránia zákonné prekážky uvedené v § 11 ods. 1 písm. a, b, c, d/ zák. č. 229/1991 Zb.
3. Odporca ďalej uviedol, že dňa 21.06.1991 si Združenie bývalých urbárnikov Prašice uplatnilo v zastúpení p. K. reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré boli pôvodným vlastníkom – Pasienkovému spoločenstvu v Prašiciach odňaté podľa zákona č. 81/1949 Zb. V reštitučnom konaní bolo odporcom zápisnice z Valného zhromaždenia Združenia bývalých urbárnikov obce Prašice konaného dňa 20.12.1992 zistené, že prítomní členovia, ktorí sú uvedení v mennom zozname (bydlisko, veľkosť podielu, rodné číslo, podpis) schválili, aby členov urbariátu v ich mene zastupoval p. V., neskôr p. V. a v neskoršom období p. M. a Mgr. L.
4. V priebehu reštitučného konania navrhovateľ uvedeným splnomocneným zástupcom zrušil zastupovanie s tým, že všetky úkony si bude vykonávať sám. V dôsledku uvedeného úkonu vyhodnotil odporca osobitne identifikáciu parciel č. j. 76-III/10 z 05.10.2010 vyhotovená Správou katastra v Topoľčanoch, v ktorej sú uvedené konkrétne fyzické a právnické osoby pri jednotlivých KN parcelách.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Nitre opravný prostriedok z 12.01.2010.
6. Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, podľa § 2501 a nasledujúce O.s.p. a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu (konkrétne vo vzťahu k výške podielu navrhovateľa k reštitučnému majetku), z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov správneho orgánu, a preto ho podľa § 250j ods. 2, písm. b) O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
7. V rámci dokazovania si krajský súd osvojil záver, že správny orgán mal pri vydaní rozhodnutia konať so všetkými tromi právnymi nástupcami neb. Š. a priznať im podiel k nehnuteľnostiam X. odhliadnuc od obsahu splnomocnenia E.E. zo dňa 03.05.2011, ktorá podľa § 4 ods. X. zák. č. 181/1995 Z.z. svoju čiastku z PKV č. X. spoločných lesov a pasienkov z vložky č. X. prenechala svojmu bratovi N., tzn. navrhovateľovi.
8. Vo včas podanom odvolaní z 20.06.2011 (č. l. 50) proti rozsudku prvostupňového súdu v súvislosti so zrušujúcim dôvodom krajského súdu (tzn. že pri určovaní výšky podielu navrhovateľ nerátal so súrodencami navrhovateľa E. a L.) sa navrhovateľ vyjadril k notárskemu osvedčeniu č. k. N 38/96, NZ 86/96 z 03.07.1996, k podielu brata navrhovateľa, k rozhodnutiu rady ONV v Topoľčanoch k rekreačnej zóne D. ako aj k finančnej náhrade za pozemky. Na základe svojich argumentov navrhovateľ označil výrokovú časť I. a II. preskúmavaného rozhodnutia za rozporné s reštitučným zákonom, a preto aj napadnutý rozsudok KS je podľa neho v rozpore so zákonom.
9. Záverom navrhovateľ žiadal, aby Najvyšší súd SR preskúmal celé konanie správneho orgánu a odvolacieho KS a následne celé predmetné rozhodnutie zmenil tak, že správny orgán je povinný konať v súlade s reštitučným zákonom, zákonom o pozemkových spoločenstvách a stanoviskom navrhovateľa z 03.09.2007. Súčasne vyslovil požiadavku, aby aj za 20 ročné zmätočné konanie správneho orgánu boli vyvodené patričné dôsledky a nahradiť aj trovy konania, opätovne zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a tento vrátiť na nové konanie.
II.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, odvolanie navrhovateľa treba odmietnuť.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 250s O.s.p. proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
11. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku, ktorým krajský súd ním napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. zrušil a vrátil mu vec na nové rozhodnutie. Názorom súdu je správny orgán v novom konaní v zmysle § 250j ods. 7 OSP.
12. Navrhovateľ vo svojom podanom opravnom prostriedku z 21.12.2010 sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutie odporcu s tým, aby sa mu vec vrátila na ďalšie konanie. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že navrhovateľ dosiahol svoj hlavný cieľ. Súčasne je povinnosťou konajúceho správneho súdu sa prostredníctvom právneho názoru vyjadriť k podstatným otázkam, ktoré sa v konaní prerokovali.
13. Preto k odvolacím dôvodom navrhovateľa Najvyšší súd odkazuje na ustanovenie § 250q ods. 2 v spojení s § 250j O.s.p. a na skutočnosť, že súd v preskúmavacom konaní nemôže výrokom svojho rozhodnutia uložiť správnemu orgánu povinnosť konať v súlade so zákonom; toto je základná a ústavou predpokladaná charakteristika (zásada legality správneho konania) konania pred správnym orgánom. Iba proti samotným dôvodom súdneho rozhodnutia nie je možné sa odvolať (§ 202 ods. 4 O.s.p.)
14. Správny súd môže preskúmavané správne rozhodnutie potvrdiť alebo zrušiť a vrátiť správnemu orgánu na nové rozhodnutie. Navrhovateľ sa svojim opravným prostriedkom domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu a krajský súd mu vyhovel, hoci z iných dôvodov. Tým mu nevzniklo právo na podanie prostriedku nápravy, lebo krajský súd jeho požiadavke na zrušenie napadnutého rozhodnutia vyhovel.
15. V ďalšom konaní môže navrhovateľ využiť všetky zákonné prostriedky na predloženie a obhájenie svojich argumentov.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na hore uvedené závery nemohol považovať odvolanie navrhovateľa za dôvodné, nakoľko pozícia úspešného účastníka súdneho prieskumu na krajskom súde mu neumožňovala sa dovolávať prostriedkov nápravy. Preto podanie odvolania úspešným navrhovateľom je nutné vyhodnotiť ako podanie osobou, ktorá na podanie odvolania za daných okolností nebola oprávnená (viď hore v bode č. 10 citované ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), a na základe uvedeného podané odvolanie odmietol.
III.
17. Právo na náhradu trov konania analogicky podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov.
18. Vo vzťahu k uplatnenej požiadavke na vyvodenie patričných dôsledkov za 20- ročné zmätočné konanie správneho orgánu musí Najvyšší súd konštatovať, že nejde o nárok uplatniteľný v súvislosti s hľadaním a poskytovaním súdnej ochrany podľa čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ sa navrhovateľ chce domôcť uvedeného nároku, musí si zvoliť iné prostriedky nápravy takéhoto stavu.
19. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok navrhovateľa a tiež s prihliadnutím na argumentáciu odporcu, Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 24. apríla 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová