1Sžr/102/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor v Prešove, s doručovacou adresou Okresná prokuratúra v Prešove, Masarykova č. 16, 080 97 Prešov, proti žalovanej: Správa katastra Prešov so sídlom Konštantínova č. 6, 080 01 Prešov, za účasti: 1/ Opálové bane Dubník a.s., IČO: 36 472 395, so sídlom Dubník, 082 07 Červenica, zast. JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Žižkova č. 6, 040 01 Košice, 2/ Obec Červenica, s doručovacou adresou 082 07 Červenica č. 41, okres Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie zúčastnenej osoby 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. apríla 2012 č. k. 3S/90/2010-48, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. apríla 2012 č.k. 3S/90/2010-48 m e n í tak, že záznam Správy katastra Prešov č. Z-2455/09 (číslo zmeny 17/09 z 22.07.2009) r u š í a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi a zúčastnenej osobe 2/ Obec Červenica právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Zúčastnenej osobe 1/ Opálové bane Dubník a.s. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom orgáne A) 1. Žalovaná dňa 22. júla 2009 vykonala postupom podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej v texte rozsudku tiež „zák. č. 162/1995 Z.z.“) záznam č. Z 2455/09, pod číslom zmeny 17/09, ktorým bol zrušený LV č. XXX k nasledovným podzemným stavbám nachádzajúcich sa v obci Červenica, k.ú. E.: 1) ohlbeň šachty Fedö, súpisné č. 166, na parcele č. 598/51, 2) ústie štôlne Jozef, súpisné č. 167 na parcele č. 649/3, 3) ústie štôlne Viliam, súpisné č. 168 na parcele č. 652/15,

4) ústie štôlne prieskumný Karol, súpisné č. 182 na parcele č. 598/42, 5) ústie štôlne Fridrich, súpisné č. 183 na parcele č. 598/41, 6) ústie štôlne Ľudovít, súpisné č. 184 na parcele č. 598/33, 7) ústie štôlne Richard, súpisné č. 185 na parcele č. 598/28 a 8) budova šachty Fedö, súpisné č. 186 na parcele č. 598/54.

2. Uvedenému záznamu predchádzalo podanie obce Červenica (doručený príslušnej správe katastra dňa 24. júna 2009), v ktorom obec žiadala o zrušenie vkladu a vlastníka pre Opálové bane Dubník, a.s. K žiadosti boli priložené rozhodnutia obce Červenica zo dňa 03. júna 2009 o zrušení súpisných orientačných čísiel pre stavby postavené na parcelách C-KN vedených na LV č. XXX pre k.ú. E..

B) Ia. Protest prokurátora

3. Proti vykonaniu záznamu č. Z 2455/09, číslo zmeny 17/09 zo dňa 22. júla 2009 podala Okresná prokuratúra v Prešove ako žalobca podľa § 22 ods. 1 písm. b) a § 26 zákona o prokuratúre protest prokurátora č. Pd 61/10-2 zo dňa 22. marca 2010.

4. V odôvodnení protestu žalobca citoval ustanovenie § 10 ods. 7 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 51/1988 Zb.“), ako aj ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c), ako aj ustanovenie § 36 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z.z. a ďalej ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 79/1996 Z.z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). V súvislosti s uvedeným žalobca zdôraznil, že týmito ustanoveniami sa žalovaná v postupe pri vykonaní záznamu č. 2455/09 zo dňa 22. júla 2009 neriadila, v dôsledku čoho je podľa neho vydané rozhodnutie nezákonné. Podľa § 10 ods. 7 zák. č. 51/1988 Zb. hlavnými banskými dielami sa podľa tohto zákona rozumejú všetky banské diela, ktoré vyúsťujú na povrch, a banské diela otvárajúce výhradné ložisko alebo jeho ucelenú časť. Na účely tohto zákona hlavné banské diela sú podzemnými stavbami v miestach ich prienikov so zemským povrchom; evidujú sa v katastri nehnuteľností podľa osobitného predpisu. 8d). Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z. v katastri sa evidujú c) stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré 1. sú označené súpisným číslom, 2. nie sú označené súpisným číslom, 3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, 4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom, 5. sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch; Podľa § 28 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 79/1996 Z.z. stavba sa eviduje v súbore popisných informácií súpisným číslom, parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, kódom druhu stavby, kódom umiestnenia stavby a inými identifikačnými údajmi. Ak sa stavbe neprideľuje súpisné číslo alebo ak ide o stavbu rozostavanú, eviduje sa opisným spôsobom, parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, kódom druhu stavby a inými identifikačnými údajmi. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Podľa § 36 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh. 5. Ďalej žalobca vyslovil záver k citovaným zákonným ustanoveniam, že vykonanie záznamu v katastrinehnuteľnosti má evidenčný charakter. Avšak príslušný orgán je povinný skúmať podmienky na takýto zápis z hľadiska ustanovenia § 36 zák. č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého posúdi, či verejná listina je spôsobilá na vykonanie zápisu. Pri zázname správa katastra príslušnú zmenu právneho stavu vloží záznamom do evidencie nehnuteľnosti, avšak za podmienok stanovených zákonom, ktoré sú určené taxatívne. Musí isť o verejnú listinu zodpovedajúcu zákonným podmienkam a vydanú orgánom k tomuto oprávneným.

6. Tiež žalobca argumentoval tým, že v danom prípade takouto verejnou listinou boli rozhodnutia obce Červenica o zrušení súpisného čísla. Podľa žalobcu Správa katastra Prešov mala na základe predložených verejných listín zrušiť na liste vlastníctva iba súpisné čísla pre predmetné stavby. Tým, že na základe rozhodnutia o zrušení súpisných čísel vykonala zápis záznamom, zrušila list vlastníctva č. XXX a týmto prekročila rámec zákona a rozsah svojho oprávnenia. Zároveň poukázal na to, že katastrálny úrad už vyššie citovaným rozhodnutím zo dňa 03. mája 2010 uviedol, že vykonaním záznamu pod č. Z 2455/09 na podklade rozhodnutí o zrušení súpisných čísel sa nerozhodlo o zrušení vlastníckeho práva, ako poukazuje okresný prokurátor v proteste vzhľadom na to, že záznam ako právny úkon nie je úkonom, ktorý zakladá existenciu vlastníckeho práva, t.j. nie sú ním spojené právotvorné účinky.

7. Nakoľko uvedenému protestu správa katastra nemienila vyhovieť, preto ho postúpila na rozhodnutie Katastrálnemu úradu v Prešove. Katastrálny úrad v Prešove Rozhodnutím zo dňa 03. mája 2010 pod č. Upo 1/2010-So hore uvedenému protestu prokurátora nevyhovel, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a poukázal na to, že vychádzajúc z časovej postupnosti jednotlivých zápisov na LV č. XXX k.ú. E. od jeho založenia pod č. zmeny 25/06 až po jeho zrušenie pod č. zmeny 17/09, bolo zistené, že do katastra nehnuteľností boli zapísané konkrétne určené stavby s prideleným súpisným číslom v prospech Opálových baní Dubník, a.s. V danom prípade postupovala správa katastra v súlade s platnou právnou úpravou vymedzenou v zák. č. 162/1995 Z.z. podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c), v zmysle ktorého sa v katastri evidujú stavby spojené so zemou pevne základom, ktoré sú podľa bodu 1 označené súpisným číslom. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z. v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré 1. sú označené súpisným číslom, 2. nie sú označené súpisným číslom, 3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, 4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom, 5. sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch.

II. Konanie na prvostupňovom súde A) 8. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca v zmysle svojho zákonného oprávnenia podľa § 35 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku podal na Krajský súd v Prešove žalobu zo dňa 30.06.2010.

9. Žalobca na podporu svojej argumentácie opätovne citoval ustanovenie § 10 ods. 7 zák. č. 51/1988 Zb., ako aj ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c) a § 36 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z.z., ďalej ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 79/1996 Z.z. V súvislosti s uvedeným žalobca zdôraznil, že citovanými ustanoveniami sa Správa katastra Prešov pri vykonaní záznamu č. 2455/09 zo dňa 22. júla 2009 neriadila, v dôsledku čoho je dané rozhodnutie nezákonné.

10. Ďalej žalobca opätovne prezentoval svoj skôr uvedený názor, že záznam práva k nehnuteľnosti spĺňa v katastri nehnuteľnosti iba evidenčný účel, avšak príslušný orgán musí skúmať podmienky na takýto zápis z hľadiska ustanovenia § 36 zák. č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého posúdi, či verejná listina jespôsobilá na vykonanie zápisu. Pri zázname správa katastra príslušnú zmenu právneho stavu vloží záznamom do evidencie nehnuteľnosti, avšak za podmienok stanovených zákonom, ktoré sú určené taxatívne. Musí isť o verejnú listinu zodpovedajúcu zákonným podmienkam a vydanú orgánom k tomuto oprávneným.

11. Ďalej žalobca argumentoval tým, že v danom prípade takouto verejnou listinou boli rozhodnutia obce Červenica o zrušení súpisného čísla. V zmysle argumentácie žalobcu katastrálny orgán mal na základe predložených verejných listín zrušiť na liste vlastníctva iba súpisné čísla pre predmetné stavby. Tým, že na základe rozhodnutia o zrušení súpisných čísel žalovaná vykonala zápis záznamom, zrušila LV č. XXX, týmto prekročila rámec zákona a rozsah svojho oprávnenia.

12. Žalobca ďalej konštatoval, že na liste vlastníctva sú uvedené údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, právach a o iných vzťahoch k nehnuteľnostiam. Z vyššie citovaných ustanovení podľa žalobcu vyplývajú dve skutočnosti, na ktoré správa katastra neprihliadala pri zrušení listu vlastníctva, a to hlavné banské diela, ktoré sú podzemnými stavbami v miestach ich prienikov so zemských povrchom a tieto sa evidujú v katastri nehnuteľnosti. Požiadavka evidencia miest prienikov hlavných banských diel so zemským povrchom vyplýva priamo z citovaného zákona o banskej činnosti.

13. Podľa žalobcu druhou podmienkou je to, že stavby, ktorým sa neprideľujú súpisné čísla, sa evidujú opisným spôsobom, parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, kódom druhu stavby a inými identifikačnými údajmi.

B) 14. Žalovaná sa písomným vyjadrením zo dňa 08. októbra 2010 (č.l. 17) vyjadrila k žalobe a navrhla žalobu celom rozsahu zamietnuť.

15. Vo vyjadrení poukázala na skutočnosti, ktoré predchádzali samotnému rozhodnutiu o zrušení súpisných čísel záznamom č. 2455/09 zo dňa 22. júla 2009 pod č. 17/09, pričom v odôvodnení rozhodnutia, ktorým obec zrušila súpisné čísla, bolo uvedené, že k zrušeniu dochádza z dôvodu, že súpisné čísla sa prideľujú iba budovám, nie pre ústia štôlne, resp. ohlbeň šachty, ako vyplýva z vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb. V odôvodnení rozhodnutia, ktorým sa zrušilo súpisné číslo 186 pre budovu šachty Fedö je uvedené to isté, že rozhodnutím obce o zrušení súpisného čísla pre stavbu a zároveň pre vlastníka sa podľa názoru správy katastra zrušilo pôvodné rozhodnutie o pridelení čísla.

16. Ďalej konštatovala, že náležitosti rozhodnutia o pridelení čísla sú stanovené v citovanej vyhl. č. 31/2003 Z.z., konkrétne v § 6 ods. 3. Podľa § 6 ods. 3 vyhl. č. 31/2003 Z.z. 3) Rozhodnutie o určení, zmene alebo zrušení súpisného čísla alebo orientačného čísla budove obsahuje a) názov obce a jej číselný kód, 8) b) názov časti obce, ak sa obec člení na časti, názov ulice a názov katastrálneho územia, v ktorých sa budova nachádza, c) parcelné číslo pozemku, na ktorom je budova postavená; ak je budova postavená na viacerých pozemkoch, uvedú sa všetky parcelné čísla týchto pozemkov, d) označenie budovy, e) dátum vydania a číslo kolaudačného rozhodnutia a názov orgánu, ktorý ho vydal, f) meno, priezvisko a trvalý pobyt stavebníka, ak je fyzickou osobou, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je právnickou osobou, g) výrok o určení, zmene alebo zrušení súpisného čísla alebo orientačného čísla, h) odôvodnenie, i) poučenie o opravnom prostriedku, j) dátum, meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky s erbomobce.

17. Žalovaná s poukazom na ustanovenia § 10 ods. 7 zák. č. 51/1988 Zb. a § 6 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. zároveň poukázala na to, že v danom prípade ani neboli predmetom zápisu samostatné stavby - banské diela, ale iba ich časti - ústie štôlne a ohlbeň (t.j. podľa skutočného vyjadrenia žalovanej - jama, diera v zemi), pričom uvedené nehnuteľnosti neboli inžinierskymi stavbami, prípadne drobnými stavbami. Podľa žalovanej ide iba o súčasť hlavnej stavby, teda súčasťou hlavnej veci (banského diela - šachty) spadajúcej pod režim upravený v § 120 ods. 1 O.s.p. Preto s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 3 citovaného zákona v pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri uvedený v ods. 1 písm. d) rozhodla správa katastra vychádzajúc z uvedeného, nakoľko ústia štôlne a ohlbne nie sú predmetom zápisu v katastri nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu bol zrušený v nadväznosti na zrušenie rozhodnutia o pridelení súpisného čísla aj príslušný list vlastníctva.

C) 18. Zúčastnená osoba 1/ spoločnosť Opálové bane Dubník, a.s. na pojednávaní pred krajským súdom navrhla žalobe Okresného prokurátora v Prešove vyhovieť a v ostatnom zotrvala na tom, že bez ohľadu na to, či ide o vlastnícke právo evidované na LV č. XXX, že bez akýchkoľvek pochybností došlo k zrušeniu súpisných čísiel, pričom evidenčný charakter na liste vlastníctva mal byť podľa nej zachovaný. Takisto zúčastnená osoba 1/ uviedla, že niekedy v roku 2006 alebo 2007 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva, avšak túto skutočnosť nevedel krajskému súdu preukázať.

D) 19. Starostka obce Červenica ako štatutárny orgán zúčastnenej osoby 2/ pred krajským súdom uviedla, že vydala rozhodnutia o pridelené súpisného čísla na žiadosť spoločnosti Opálové bane Dubník, a.s. Avšak na základe protestu prokurátora bol podaný návrh na ich zrušenie z odôvodnením, že na ústia štôlne sa súpisné číslo nedáva a preto protestu prokurátora obec Červenica vyhovela a tým rozhodnutia o pridelení súpisného čísla na ústie štôlne a ohlbeň zrušila. Zdôraznila, že týmto vyhovela protestu a nezrušila list vlastníctva, ale len súpisné čísla na tieto ústia štôlne a ohlbeň. Navrhla preto žalobu zamietnuť, pretože vychádza z obsahu protestu prokurátora, keď podávala návrh na zrušenie súpisných čísel správe katastra.

E) 20. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa v zmysle § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako i konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p., vypočul žalobcu, ako aj účastníkov správneho konania, zástupcu zúčastnenej osoby 1/ a zúčastnenú osobu 2/, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a na tomto základe ju zamietol.

21. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa krajský súd v prvom rade vysporiadal s právnou otázkou týkajúcu sa rozsahu oprávnenia prokurátora v konaní o jeho žalobe v zmysle § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p., hoci k naplneniu zákonnej podmienky (§ 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) podať prokurátorskú žalobu, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, sa krajský súd v prejednávanej veci vyjadril negatívne (č.l. 55).

22. Pretože účastníkmi správneho konania bola tak spoločnosť Opálové bane Dubník, a.s. (v podanej žalobe označená), ako aj obec Červenica, tak posledne menovanú krajský súd uznesením zo dňa 04. januára 2012 č. k. 3S/90/2010-36 pribral v pozícii zúčastnenej osoby do súdneho konania.

23. Ďalej sa krajský súd v odôvodnení rozsudku stotožnil v plnom rozsahu s názorom žalovanej, že v súlade s vykonaným záznamom pod položkou č. 17/09 zároveň bolo povinnosťou správy katastra aj zrušiť predmetný LV č. XXX pre k.ú. E., pretože tento vznikol len na základe zmeny pod č. 25/06, a to konkrétne zapísania súpisných čísel podzemných stavieb, ktoré sa nachádzali v k.ú. E.. Tieto súpisné čísla sú aj predmetom záznamu č. 2455/09 pod položkou 17/09 a to konkrétne zrušeniapríslušných súpisných čísiel 166, 167, 168, 182, 183, 184, 185 a 186 na príslušných podzemných budovách, ktoré sa nachádzajú v k.ú. E..

24. Krajský súd v súvislosti s uvedeným zdôraznil, že predmetné súpisné čísla boli zrušené Obcou Červenica rozhodnutiami pod č. 3/2009, 4/2009 a 5/2009 zo dňa 03. júna 2009 práve na základe protestu prokurátora zo dňa 25. mája 2009 pod č. Pd 47/09-3, z ktorého vyplýva, že Okresný prokurátor v Prešove podal protest proti rozhodnutiam Obce Červenica z 13. novembra pod sp. zn. 18/2007, ktorými rozhodnutiami boli určené súpisné čísla pre stavby nachádzajúce sa v k.ú. E. na príslušných parcelách pre vlastníka Opálové bane Dubník, a.s.

25. Z odôvodnenia samotného protestu žalobcu z 25. mája 2009 pre krajský súd vyplýva, že na základe žiadosti spoločnosti Opálové bane Dubník, a.s. o určenie súpisného čísla (spoločnosť doložila doklady na zapísanie) boli vydané vyššie citované pôvodné rozhodnutia, ktorých vydaním došlo k porušeniu zákona. Krajský súd zdôraznil, že okresný prokurátor v proteste cituje ustanovenie § 4 a § 6 ods. 1 vyhl. č. 31/2003 Z.z. a zároveň poukazuje na to, že v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov platných a účinných na úseku banského a iného práva nepožadujú určenie súpisných čísel pre ústia banských diel a z obsahu citovanej vyhl. č. 31/2003 Z.z. pre krajský súd vyplýva, že súpisné čísla sa určujú len pre pozemné stavby (t.j. budovy), v žiadnom prípade nie pre ústie štôlní, resp. pre ohlbeň šachty.

26. Pre krajský súd aj v obsahu zák. č. 162/1995 Z.z. nepriamo vyplýva, že v prípade hlavných banských diel nemôže vzniknúť vlastnícke právo, či už formou vkladu do katastra nehnuteľnosti alebo na základe iných právnych skutočností, ktorých vznik sa vyžaduje pre zápis do katastra záznamom (viď požadované verejné listiny prípadne iné listiny, ktoré by potvrdili vlastnícke právo banským dielam nemohli byť vydané).

27. Naopak, ak by podľa krajského súdu spoločnosť Opálové bane Dubník, a.s. disponovala takýmito písomnými listinami, ktoré by preukazovali jej vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, môže toto právo realizovať kedykoľvek návrhom na vklad vlastníckeho práva na príslušnú správu katastra.

28. Ďalej krajský súd poukázal na to, že dôvody uvádzané prokurátorom v proteste zo dňa 22. marca 2010 pod č. Pd 61/10-2 sú v príkrom rozpore s dôvodmi uvádzanými v jeho skoršom proteste zo dňa 25. mája 2009, ako aj v dôvodoch samotnej žaloby, nakoľko charakter štôlní a ohlbenia nezodpovedá pojmu „stavba", tak ako ju charakterizuje uvedené ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z. Preto nemožno použiť ani odkaz na ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 79/1996 Z.z., pretože v tomto prípade nejde o zápis vlastníckeho práva k týmto „stavbách“, ale ide o zrušenie nezákonne zapísaného záznamu súpisných čísel vykonaného v rozpore s vyhl. č. 31/2003 Z.z.

29. V zmysle zrušenia príslušných súpisných čísel správne podľa krajského súdu zrušil správny orgán následne aj LV č. XXX, ktorý vznikol a bol založený Správou katastra Prešov na základe záznamu zápisu stavieb do katastra nehnuteľností, teda ich súpisných čísiel s poukazom na žiadosť Obce Červenica zo dňa 10. mája 2006 pod príslušným č. Z 1862/06, ako aj zo dňa 25. januára 2008 pod č. Z 356/08. Podľa názoru krajského súdu prokurátor dôvodmi, na ktoré v žalobe poukázal, nepresvedčil krajský súd o tom, že postupoval v tomto konaní za účelom ochrany verejného záujmu, ktorý by si vyžadoval pri preskúmaní zákonnosti postupu správneho orgánu, t.j. správy katastra pri zrušení záznamu Z - 2455/2009 v predmetnej veci.

III. Odvolanie zúčastnenej osoby 1/stanoviská A) 30. Vo včas podanom faxovom odvolaní zo dňa 11.06.2012 (č.l. 59 v spojení s č.l. 70) proti rozsudku prvostupňového súdu zúčastnená osoba 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentovala, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý a rozhodnutie akotaké vychádza zároveň z neúplného zistenia skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd sa podľa zúčastnenej osoby 1/ nedostatočne vysporiadal s právnou argumentáciou žalovanej a jeho postupom bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom rozhodnutie krajského súdu považuje zúčastnená osoba 1/ zároveň za predčasné.

31. Predovšetkým argument nepreskúmateľnosti rozsudku odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok napriek ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva obsahuje mimoriadne stručné odôvodnenie, ktoré nespĺňa požiadavku (nález IV. ÚS 115/03), aby jasne a zrozumiteľne dalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky.

32. Otázku nesprávneho právneho posúdenia zúčastnená osoba rozdelila do troch častí, a to i. k (ne)zasiahnutiu do subjektívnych práv zúčastnenej osoby postupom správneho orgánu, ii. k nesprávnemu právnemu posúdeniu ohľadne postupu žalovaného pri zrušení LV č. XXX a iii. k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nezisteniu skutkového stavu veci, vrátane konania, ktoré bezprostredne predchádzalo postup napadnutého správneho orgánu. Pri prvej skupine vyjadrila nesúhlas, lebo samotným zrušením listu vlastníctva, došlo k výraznému zásahu do práva zúčastnenej osoby ako vlastníka ústí štolní.

33. Pri druhej skupine zúčastnená osoba s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 1 a 3 a § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z., § 10 ods. 7 zák. č. 51/1988 Zb. a § 28 vyhl. č. 79/1996 Z.z. vyslovila názor, že všetky hlavné banské diela sú podzemnými stavbami, ktoré sa evidujú v katastri nehnuteľností v miestach ich prienikov so zemským povrchom, pričom pokiaľ sa stavbe aj neprideľuje súpisné číslo, evidujú sa takéto stavby opisným spôsobom. Navyše podľa zúčastnenej osoby 1/ zrušenie LV č. XXX (t.j. aj vlastníckeho práva zúčastnenej osoby 1/) v záznamovom konaní nemá oporu v zákone, nakoľko zrušenie orientačného/súpisného čísla neznamená a v žiadnom prípade nemôže znamenať, že ním došlo k zmene alebo zániku vlastníckeho práva.

34. Ďalej si zúčastnená osoba 1/ položila otázku, prečo oba katastrálne orgány, najmä z dôvodu, že všetky nehnuteľnosti boli evidované na LV č. XXX aj popisným spôsobom, nepostupoval v zmysle § 59 zák. č. 162/1995 Z.z. opravou chýb v katastrálnom operáte a to tak, že nehnuteľnosti by už ďalej neevidoval aj pod orientačným (súpisným) číslom, ale iba a výlučne popisným spôsobom (odkaz zúčastnenej osoby na § 28 vyhl. č. 79/1996 Z.z.).

35. Takisto zúčastnená osoba 1/ nesúhlasila s argumentáciou správy katastra, že inžinierske stavby v zmysle § 43a ods. 3 písm. j) Stavebného zákona označené ako banské stavby a ťažné zariadenia sa podľa novely zák. č. 162/1995 Z.z. účinnej od 01.05.2010 nezapisujú, a keďže žiadosť je datovaná 24.06.2010, bol zápis (vlastníckych práv) podľa mienky správneho orgánu na základe uvedeného ustanovenia zrušený. V uvedenej súvislosti zúčastnená osoba zdôraznila, že ústia banských diel boli zapísané pred uvedenou novelou a ich zápis mal byť posudzovaný podľa ustanovení platných v čase zápisu.

36. Rovnako zúčastnená osoba 1/ vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalovanej, že ústie banského diela je „(jama, diera v zemi)“, nakoľko ústia banských diel sú stavby betónovými základmi pevne spojené zo zemským povrchom, zo stenami murovanými z kameňa a murovaným kamenným klenbovým stropom zosilneným železobetónom.

37. Pri tretej skupine zúčastnená osoba 1/ poukázala na nezákonnosť postupu obce Červenica pri zrušení súpisných čísel. Zúčastnená osoba 1/ dňa 04.06.2012 podala správnu žalobu na Krajskom súde v Prešove, ktorou sa domáha preskúmanie rozhodnutí obce Červenica o zrušení súpisných čísiel s odkladom vykonateľnosti na tom základe, že Obec Červenica zúčastnenej osobe, v protiklade s ustanovením § 69 ods. 4 Správneho poriadku svoje rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora nedoručila, a tá potom nemohla využiť svoje právo voči tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. V súvislosti s uvedeným zúčastnená osoba vyjadrila svoj názor, že ako vlastníkovi jej uvedenérozhodnutie nebolo vôbec doručené a o jeho existencii sa náhodne dozvedela iba nahliadnutím do príslušného katastra nehnuteľností.

38. Záverom zúčastnená osoba 1/ navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

B) 39. Zúčastnená osoba ani žalobca svoje právo spochybniť vydaný rozsudok krajského súdu nevyužili a ani nevyužili možnosť k hore opísanému odvolaniu zúčastnenej osoby 1/ zaslať stanovisko.

C) 40. Z vyjadrenia žalovanej (č.l. 35) zo dňa 02.07.2012 vyplýva, že zúčastnená osoba 1/ už v r. 2002 podaním požiadala o prešetrenie údajov katastra a opravu chýb v katastrálnom operáte, v ktorom žiadala o zaevidovanie a zakreslenie v katastri nehnuteľností banských diel a pozemkov. Prílohou uvedeného podania bolo rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach č. 812/2001 obsahujúce predchádzajúci súhlas na prevod dobývacieho priestoru Červenica z organizácie SLOVENSKÝ OPÁL s.r.o. Červenica-F3S 90/2010 Dubník na organizáciu Opálové bane Dubník a.s. Červenica.

41. Ďalej žalovaná s poukazom na ustanovenia § 4 vyhl. č. 31/2003 Z.z. a § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z. zdôraznila, že ústie, resp. ohlbňa je v prírode 20 cm široká betónová obruba vstupu do šachty, t.j. že išlo len o časť stavby - šachty. Vo zvyšku odkázala na argumenty obsiahnuté vo svojom stanovisku zo dňa 08.10.2010. Procesný návrh riešenia odvolacieho konania žalovaná nevyslovila.

IV. Právne názory odvolacieho súdu

42. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore týkajúcom sa zákonnosti rozhodnutia vychádzajúceho z občianskoprávnych /vlastníckych/ vyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

43. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok krajského súdu o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ako aj stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.

44. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd sčasti stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnomspise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania zúčastnenej osoby 1/ proti rozsudku krajského súdu, ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej, je právna otázka, či je možné na zrušujúce rozhodnutie správneho orgánu o udelení súpisných čísiel nazerať ako na právny titul majúci negatívny dopad aj na zapísané vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

45. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej napadnuté pôvodne žalobcom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami, ale aj účastníkmi.

46. Zúčastnená osoba 1 svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré zúčastnená osoba 1/ využila na spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu o riadnom právnom posúdení prejednávanej veci. Až po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo zúčastnenej osobe 1/ na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky).

47. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že katastrálne konania predstavujú v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. z veľkej časti správne konania, pri ktorých správa katastra podľa osobitného zákona rozhoduje o spore, resp. právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych vzťahov (najmä vlastnícke a iné práva k nehnuteľnostiam). Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.

A) K zániku vlastníckeho práva:

48. Je nepochybné, že predmetom tohto súdneho prieskumu je zánik vlastníckeho práva zúčastnenej osoby, ktorého prvotnou príčinou bolo vykonanie záznamu č. Z 2455/09, pod č. zmeny 17/09, ktorým bol zrušený LV č. XXX pre k.ú. E. k podzemným stavbám vymenovaným vyššie (viď bod č. 1). Z priloženého administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že rozhodnutiami zúčastnenej osoby 2/, všetky z 03. júna 2009, boli zrušené nasledovné súpisné (orientačné) čísla pre stavby:

- Ohlbeň šachty Fedo, a to súpisné (orientačné) číslo 166,

- Ústie štôlne Jozef, a to súpisné (orientačné) číslo 167,

- Ústie štôlne Viliam, a to súpisné (orientačné) číslo 168,

- Ústie štôlne Prieskumný Karol, a to súpisné (orientačné) číslo 182,

- Ústie štôlne Fridrich, a to súpisné (orientačné) číslo 183,

- Ústie štôlne Ľudovít, a to súpisné (orientačné) číslo 184,

- Ústie štôlne Richard, a to súpisné (orientačné) číslo 185 a

- Budova šachty Fedo, a to súpisné (orientačné) číslo 186.

49. Všetky hore citované rozhodnutia boli spoločne zúčastnenou osobou 2/ odôvodnené tým, že podľa Všeobecne záväzných právnych predpisov platných a účinných na úseku banského a iného práva nepožadujú určenie súpisných čísel pre ústie banských diel. Z obsahu vyhlášky MV SR č. 31/2003 Z.z., ktorú sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb vyplýva, že súpisné/orientačné číslo sa určuje len pre pozemné stavby /budovy/, v žiadnom prípade nie pre ústia štôlní, resp. pre ohlbeň šachty.

50. K nejasnostiam, či ide alebo nejde v prejednávanej veci o stavby, Najvyšší súd poukazuje, že v citovaných rozhodnutiach je nepochybne konajúcim orgánom, t.j. zúčastnenou osobou 2/ uvedené, že ide o stavby, ktorým boli ako stavbám pôvodne pridelené zrušované súpisné/orientačné čísla. Nakoľko tento záver konajúca zúčastnená osoba 2/, ktorá v zmysle § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vykonáva pôsobnosť stavebného úradu popri špeciálnych stavebných úradoch v zmysle § 120 Stavebného zákona nespochybnila, a ani citovanýbanský úrad nespochybnil skutočnosť, že ide o stavby, ani Najvyšší súd nepociťuje pochybnosti, že by uvedené banské diela nemohli spĺňať charakteristiku stavieb. Podľa § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").

51. Hore uvedené zrušujúce rozhodnutia (viď bod č. 46) vychádzajú zo spoločného právneho základu, a to vyhl. č. 31/2003 Z.z. Predmetom citovaného právneho predpisu však nie je upraviť zánik vlastníckeho práva, ale zákonodarca zmocnil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby právnym predpisom ustanovilo bližšie podrobnosti najmä o číslovaní stavieb. Toto aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prijatím citovanej vyhl. č. 31/2003 Z.z. legislatívne zrealizovalo. Podľa § 27 a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z.z. ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb.

52. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd dáva do pozornosti, že postup katastrálneho orgánu spočívajúcom vo vykonaní záznamu podľa § 34 zák. č. 162/1995 Z.z. viaže zákonodarca na splnenie striktných podmienok, pričom opúšťa vkladovú kombináciu založenú na dvoch fázach nadobúdania, t.j. titulus aquirendi a modus aquirendi. Podľa § 34 zák. č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

53. Prvou podmienkou v prejednávanej veci je existencia účinného rozhodnutia štátneho orgánu. Je nepochybné, že hore uvedené rozhodnutia (viď bod č. 46) uvedenú zákonnú podmienku spĺňajú. Ďalšou zákonnou podmienkou je to, že uvedené rozhodnutia musia vyvolávať právne účinky, ktoré výslovne a nepochybne spočívajú napríklad v zániku vlastníckeho práva. Takéto účinky však Najvyšší súd v uvedených rozhodnutiach nezistil, a preto sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, ako aj s odvolacími námietkami zúčastnenej osoby 1/. 54. Ústava Slovenskej republiky vlastnícke právo prostredníctvom čl. 20 vyzdvihuje medzi základné ľudské práva a slobody. Iba výnimočne dáva súhlas štátnym orgánom na zásahy do tohto práva vo forme obmedzenia, resp. odňatia. Ak žalovaná dospela k záveru o nesprávnosti pôvodného záznamu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech zúčastnenej osoby 1/, potom mala na odstránenie tejto nezákonnej situácie využiť svoje iné oprávnenia a súčasne v zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy vytvoriť zúčastnenej osobe 1/ vhodný priestor na obranu (viď článok 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd) svojho doterajšieho vlastníckeho práva v zmysle citovaného čl. 20 ústavy. Navyše Najvyšší súd aj v tejto veci zotrváva na svojom právnom názore, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve (§ 70) zaväzuje žalovanú. Preto aj Najvyšší súd vyhodnotil právnu argumentáciu žalovanej obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí v tomto ohľade, že ide o nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci nielen krajským súdom ale aj žalovanou. Podľa čl. 20 ods. 1 veta druhá ústavy vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsaha ochranu.

B) K medziam aktívnej legitimácie konajúcej prokuratúry:

55. Nakoľko krajský súd vo vydanom rozsudku tiež spochybnil oprávnenie (viď najmä body č. 21 a č. 29), musel sa Najvyšší súd zaoberať otázkou aktívnej legitimácie prokuratúra najmä v tom rozsahu, kedy je tento štátny orgán dohľadu nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (najmä § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) oprávnený za danej situácie domáhať sa nápravy zistenej nezákonnosti (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu z 08.11.2011 sp. zn. 1 Sžr/10/2011).

56. Potom základnou otázkou je to, či prokurátor v tomto súdnom prieskume rozhodnutia správneho orgánu preukázal naplnenie osobitných zákonných predpokladov, ktoré ho legitimizujú na podanie žaloby v zmysle § 35 v spojení s § 249 O.s.p. Najvyšší súd tu má na mysli striktné obmedzenie právomoci prokurátora v tom duchu, aby iba výnimočne zasiahol do súkromnej autonómie právnych vzťahov. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Podľa § 249 ods. 3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

57. Práve posledne uvedená maxima zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi v dobrej viere (materiálna podmienka aktívnej legitimácie) orgánmi prokuratúry je pre tento súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov a s tým nerozborne súvisiaci záujem na ich ochrane. Akého charakteru a kto je účastníkom právneho vzťahu v katastrálnom konaní posudzovanom, o tom vypovedá administratívny spis.

58. Z priloženého administratívneho spisu pre Najvyšší súd nepochybne vyplýva, že rozhodnutím žalovanej bola vo svojich právach dotknutá zúčastnená osoba 1/, ktorá svojimi argumentmi podporovala žalobcu.

59. Práve takto je vymedzený súkromno-právny vzťah, pri ktorom, ak chcela prokuratúra využiť svoje oprávnenie podľa § 249 ods. 3 O.s.p., musela preukázať, že dbá o to, aby práva, ktoré hore uvedené zmluvné strany nadobudli v dobrej viere, boli čo najmenej dotknuté. Pre Najvyšší súd je z podaní zúčastnenej osoby 1/ preukázané, že žalobca svoje oprávnenie podať žalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. neprekročil.

60. Potom hore opísaný prístup žalobcu k výkonu svojho oprávnenia chrániť práva jednotlivcov má oporu v zákone. Najvyšší súd už v svojom rozsudku sp. zn. 1 Sžr/10/2011 vyslovil: „Predovšetkým v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kam právne vzťahy vznikajúce pri evidencii prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepochybne patria, je nutné kontrolovať dodržiavanie oprávnenosti zasahovania orgánov verejnej moci do týchto vzťahov, a to v rozsahu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

61. V súvislosti s týmto záverom Najvyšší súd odkazuje na základný rámec ochrany poskytovanej v správnom súdnictve. Súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov je nástrojom štátu bezvýnimočne určeným iba na ochranu dotknutých jednotlivcov proti nezákonným právno-realizačným aktom orgánov verejnej správy. Uvedený záver má svoju oporu nielen v čl. 46 ústavy, ale aj v ustanoveniach vykonávajúcich toto ústavné právo pre oblasť správneho súdnictva. Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. V zmysle § 247 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

V.

62. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1 Sžr/10/2011, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

63. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.), ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky výnimočne prípustné a táto situácia v konkrétnej veci nenastala, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.

64. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobcovi, ako orgánu verejnej správy právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo. Na druhej strane bola však úspešná zúčastnená osoba 1/ v zmysle svojich odvolacích námietok. O práve na náhradu trov súdneho konania odvolací súd rozhoduje extenzívnym výkladom (odstraňovanie medzier v práve) aj v prípade osôb zúčastnených na súdnom konaní. Nakoľko z obsahu spisu však nevyplýva, že by právny zástupca úspešnej zúčastnenej osoby 2/ si svoje právo v zákonnej 3- dňovej lehote uplatnil, a zo súdneho spisu ďalšie výdavky zúčastnenej osoby 1/ pre konajúci súd nevyplynuli, náhrada trov konania nebola priznaná.

65. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov týkajúcich sa vedenia katastrálneho operátu vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).