Najvyšší súd

1Sžr/101/2011

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka   a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci žalobcov: 1/ Združenie urbárnikov, pozemkové spoločenstvo Ladce – Tunežice,  

IČO: 37915967, 2/ Lesné družstvo, pozemkové spoločenstvo Ladce – Tunežice,  

IČO: 37915975, obaja právne zastúpení JUDr. Evou Baginovou, advokátkou v Trenčíne,  

Pod Brezinou č. 58, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Trenčíne, M.R. Štefánika č. 20,

Trenčín, za účasti: PK Doprastav, a.s., Kragujevská č. 11, Žilina, právne zastúpený  

JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou, Nám. SNP č. 2/2, Rajec, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 3/09, X 24/08 zo dňa 3.4.2009, o odvolaní žalobcov

1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/56/2009-87 zo dňa 19.4.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  

č. k. 13S/56/2009-87 zo dňa 19.4.2011   p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/ a 2/, zúčastnenej osobe PK Doprastav, a.s., náhradu trov odvolacieho

konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

č. Xo 3/09, X 24/08 zo dňa 3.4.2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie Správy katastra v Ilave č. X 24/2008 zo dňa 9.2.2009 o zastavení

konania podľa § 30 ods. 1 písm. e/ správneho poriadku o návrhu žalobcov na opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny

zákon“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu žalobcom 1/ a 2/

nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že žalovaný správne a úplne zistil

skutkový stav na základe vykonaného dokazovania a rozhodol v súlade so zákonom.

Konštatoval, že v konaní neboli splnené podmienky na postup podľa § 59 ods. 1 katastrálneho

zákona, lebo nebol zistený rozpor medzi verejnou listinou alebo inou listinou a údajmi

katastra. Podstatou sporu bolo podľa krajského súdu vlastníctvo k časti pôvodnej PKN  

parc. č. X., v k.ú. T., o výmere 183 750 m², ktorá bola začlenená do pozemkov zapísaných na

LV č. X. Rozhodnutie v spore o určenie vlastníctva však patrí do právomoci všeobecného

súdu (§ 7 OSP), nie do právomoci žalovaných správnych orgánov a preto prvostupňový

správny orgán správne zastavil konanie, keď zistil, že na opravu chyby v katastrálnom operáte

neboli splnené zákonné podmienky.

Žalobcovia 1/ a 2/ včas podaným odvolaním navrhli rozsudok krajského súdu zmeniť

a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vrátiť vec na nové konanie.

V odvolaní v podstate zotrvali na svojej doterajšej argumentácii s tým, že podľa ich názoru

boli splnené predpoklady pre postup žalovaného podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona.

Tvrdili, že vlastníkom celej parc. č. 863/1 podľa zápisu v pozemkovej knihe č. 459 je žalobca a nedostatok chýbajúcej výmery bolo možné odstrániť z ďalších verejných listín. Zdôraznili,

že žalovaný evidentne postupoval nezákonne a v rozpore s verejnou listinou, nerešpektoval

posledné zápisy vlastníckych vzťahov v pozemkovej knihe a rozhodol o prevodoch  

bez akceptácie existujúceho právneho vzťahu.  

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že správa katastra postupovala správne,  

keď odmietla vykonať opravu údajov, pretože na to neboli splnené podmienky. Opravu totiž

môže správa katastra vykonať len v prípadoch taxatívne vymedzených v § 59 katastrálneho

zákona, no správa katastra nemôže posudzovať skutočnosti, na ktoré sa žalobcovia

odvolávajú. Dodal, že údaje v katastri sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Výpis

z verejnej listiny, pokiaľ sa táto použila pre prevod nehnuteľnosti, nemohol byť predmetom

preskúmania vo vkladovom konaní. Zdôraznil, že v súčasnosti neexistuje iná možnosť,  

ako dokázať pred súdom, že prevodca v čase uzavretia zmluvy nebol vlastníkom prevádzanej

nehnuteľnosti a teda že samotná zmluva, ktorá bola predmetom skúmania v konaní

V 2054/1998, je neplatná.

K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril aj účastník PK Doprastav, a.s., ktorý žiadal

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení   s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré  

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie

žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. januára 2012 po tom,  

čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 OSP).  

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobcovia

(resp. v správnom konaní účastník označený ako „Združenie Urbárnikov a členov Lesného

družstva PS Ladce Tunežice“) sa svojim návrhom zo dňa 18.9.2008 domáhali opravy chyby

v katastrálnom operáte, a to konkrétne pri nehnuteľnosti parc. registra E č. X. zapísanej na LV

č. X. v k. ú. L., keď žalobcovia tvrdili, že časť pozemku o výmere 183 750 m² bola prevedená

na iného vlastníka, hoci podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia z 27.7.1971 bola táto časť

pozemku v správe Štátnych lesov – lesného závodu Pruské a nebola predmetom vyvlastnenia. Správa katastra rozhodnutím č. X 24/2008 zo dňa 9.2.2009 konanie o návrhu žalobcov

zastavila s odôvodnením, že opraviť chybu v katastrálnom operáte podľa § 59  

písm. katastrálneho zákona nemožno, pretože sporná časť pozemku bola prevedená

do vlastníctva spoločnosti Doprastav a.s. Bratislava na základe kúpnej zmluvy V 2054/1998

zapísanej pod v. z. 196/98 a následne došlo k ďalšiemu prevodu vlastníctva v prospech

právneho predchodcu spoločnosti PK Doprastav, a.s. Z tohto dôvodu správa katastra

odporučila navrhovateľovi obrátiť sa na príslušný všeobecný súd s určovacou žalobou podľa

§ 80 písm. c/ OSP.

Žalovaný na odvolanie žalobcov prvostupňové rozhodnutie správy katastra potvrdil.

V svojom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom opísal všetky skutočnosti a zápisy týkajúce

sa sporného pozemku a konštatoval, že správnemu orgánu neprislúcha v konaní o oprave

chyby v katastrálnom operáte rozhodovať o tom, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Poukázal

na to, že vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. 43/1969-330-A/20 zo dňa 27.7.1971 došlo

k vyvlastneniu tam vymedzených nehnuteľností v prospech čsl. štátu do správy

Stredoslovenských kameňolomov a štrkopieskov n. p. PR Žilina a to s výnimkou tých častí,

ktoré už boli v správe soc. organizácií. Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, š. p.

Žilina, v likvidácii, kúpnou zmluvou zo dňa 18.9.1998 previedli vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X., k. ú. L., na spoločnosť Doprastav a. s. Bratislava,

a to so súhlasom vtedajšieho Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR

a následne táto spoločnosť na základe kúpnej zmluvy previedla v roku 2006 vlastníctvo

k predmetným pozemkom na spoločnosť Priemysel kameňa, a.s., Lučenec – právneho

predchodcu spoločnosti PK Doprastav, a.s. Žilina.  

Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu

a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo  

s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,

b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne

zakreslené hranice pozemkov,

c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými

oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných

listinách a v iných listinách.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom správnych orgánov

a krajského súdu, že neboli splnené podmienky pre vykonanie opravy v katastrálnom operáte,

ktorá mala spočívať podľa návrhu žalobcov v preverení zápisu vlastníctva k nehnuteľnosti

parc. č. X., lesný pozemok, v k.ú. L. (predtým T.), ku ktorej bolo podľa ich názoru prevedené

vlastníctvo v rozpore s existujúcim stavom na iné subjekty, hoci vlastníkom mali byť

žalobcovia.

Odvolací súd zdôrazňuje, že správa katastra môže opraviť chybu v katastrálnom

operáte len v prípadoch taxatívne vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení § 59 ods. 1

katastrálneho zákona. V predmetnej veci je bez všetkých pochybností zrejmé, že žiadna

z uvedených situácií nenastala. Údaje, ktoré správa katastra zapísala do katastra

nehnuteľností, boli v súlade s kúpnou zmluvou z roku 2006, v zmysle ktorej kupujúci   -

právny predchodca vedľajšieho účastníka v tomto konaní - nadobudol v dobrej viere vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti od subjektu vedeného na príslušnom LV ako vlastník

tejto nehnuteľnosti; ten ju nadobudol podobne na základe kúpnej zmluvy z roku 1998  

a navyše so súhlasom vtedajšieho príslušného ministerstva od subjektu, ktorý bol v katastri

vedený ako jej vlastník. Nebolo preto možné vykonať opravu tak, ako sa žalobcovia

domáhali, pretože práve takým zásahom by došlo k rozporu katastrálneho operátu s verejnou listinou. Odvolací súd k argumentácii krajského súdu dodáva, že opravu v katastrálnom

operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej

(alebo inej) listiny a žiadosťou o opravu operátu nastali už iné skutočnosti, resp. zapísané

zmeny v operáte na základe neskorších listín. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak by správa

katastra vyhovela návrhu žalobcov o opravu chyby v operáte tak, ako sa toho domáhali, došlo

by tým k zásahu do vlastníckeho práva vedľajšieho účastníka, ktorý toto nadobudol v dobrej

viere.

Otázka platnosti a právnych účinkov dohody o o vydaní majetku bývalých

Urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov č. 5151/P/94 zo dňa 26.1.1995, na ktorú  

sa žalobcovia odvolávajú, nemôže byť riešená v správnom konaní – v konaní o návrhu   na opravu chýb v katastrálnom operáte. Ako správne poukázal krajský súd aj žalované

správne orgány, v predmetnej veci ide o spor o určenie vlastníckeho práva k uvedenej

nehnuteľnosti, je to otázka, ktorá nepatrí do právomoci správnych orgánov, ani ju nemožno

vyriešiť v preskúmavacom konaní vedeným podľa ustanovení piatej časti OSP pred správnym

súdom (§ 244 a nasl. OSP). Túto otázku možno riešiť len v civilnom konaní na príslušnom

okresnom súde (§ 80 písm. c/ OSP).

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré

mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď návrh žalobcov  

na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietli.

Rovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými

žalobnými námietkami, ktoré sú v podstate totožné s odvolacími námietkami a dospel

k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu

zákona, práv a chránených záujmov žalobcov, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací

súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.  

Žalobcovia neuviedli v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jej odvolacie námietky

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom  

na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP

v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcom vzhľadom na ich neúspech v konaní

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov neumožňuje

a vedľajší účastník si náhradu trov neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 17. januára 2012

  JUDr. Igor Belko, v. r.  

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová