1Sžr/1/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Krupina (pôvodne Správa katastra Krupina), ČSA 3, Krupina, za účasti: T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., zast. opatrovníčkou Q., bytom J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 95/2012 zo dňa 12. apríla 2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 27Sp/19/2012-26 zo dňa 03. októbra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 01. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad.

Na základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Správy katastra Krupina ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Krupina. Uvedená právna zmena sa premietla v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (katastrálny zákon) najmä prostredníctvom novelizovaného znenia najmä ustanovení § 11 (miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak) a § 18 ods. 2 (okresný úrad podľa písm. a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, podľa písm. b/ až k/...).

Preto bude s týmto právnym nástupcom najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na stranežalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví tohto rozsudku a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 07. novembra 2012 vzal podaním zo dňa 07. novembra 2013, doručeným súdu dňa 11. novembra 2013 v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť.

Podľa § 207 ods. 2, 3 OSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

V zmysle § 246c veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal odvolanie podané proti rozsudku súdu prvého stupňa späť pred tým, ako o ňom rozhodol odvolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 246c OSP v spojení s § 207 ods. 3 odvolacie konanie zastavil. Právoplatnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 246c OSP v spojení s § 222 ods. 1 OSP nastala, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1 a s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolacie konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.