Najvyšší súd Slovenskej republiky  

1Sžo/90/2007

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ N. P. J., bytom B. X., M., 2/ S. G., bytom B. I., M. proti odporcovi: O.P.Ú. v N., o preskúmanie zákonnosti odporcu č. 2004/00537-149/04 zo dňa 5.5.2005, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. 19Sp/4/2007-32 zo dňa 26.4.2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre   č. k. 19Sp/4/2007-32 zo dňa 26.4.2007 p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením postupom podľa § 250p OSP odmietol opravný prostriedok navrhovateľov proti rozhodnutiu č. 2004/00537-149/04- R zo dňa 5.4.2005, ktorým odporca podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov rozhodol, že oprávnená osoba J. M. spĺňa zákonné podmienky pre navrátenie vlastníctva k pozemkom. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že navrhovatelia nie sú oprávnenými osobami na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.

Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia včas odvolanie a domáhali sa ním zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátenia veci na nové konanie   a rozhodnutie. Dôvodili znením § 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z. z. a tým, že J. M. ako jeden z troch vnukov pôvodnej vlastníčky pozemkov mal nárok najviac na 1/3 majetku. Uviedli, že navrhovateľka 1/ - vnučka a navrhovateľ 2/ - vnuk pôvodnej vlastníčky si neuplatnili reštitučný nárok a nežiadajú, aby im bolo priznané právo na navrátenie vlastníctva podľa zákona; žiadajú len, aby súd zaviazal odporcu   na vydanie nového rozhodnutia, v ktorom časť majetku, na ktorú J. M. nemá právo, zostala štátu. Namietali, že J. M. zatajil ich existenciu a preto v konaní pred odporcom nefigurovali.

Odporca vo vydarení k odvolaniu navrhovateľov poukázal na rozsudok krajského súdu č. k. 13Sp/25/2005-76 zo dňa 27.4.2007, ktorým bolo napadnuté správne rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že správny orgán nesprávne posúdil vlastnícky podiel oprávnenej osoby k nehnuteľnostiam. Ďalej uviedol, že oprávnená osoba - J. M. - zomrela v roku 2006 a preto správny orgán v ďalšom konaní posúdi zákonnosť nároku oprávnenej osoby, resp. jej právnych nástupcov a po predložení príslušného dedičského rozhodnutia znovu rozhodne o reštitučnom nároku, avšak len v podiele príslušnom pre J. M. po pôvodnej vlastníčke a nie v celosti, ako to bolo v zrušenom rozhodnutí správneho orgánu.  

Uznesenie krajského súdu navrhol potvrdiť ako vecne správne, pretože navrhovatelia 1/ a 2/ nie sú oprávnenými osobami, nakoľko si neuplatnili reštitučný nárok v zákonnej lehote, ich právo zaniklo a ich podiel takto pripadne Slovenskej republike.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že ho treba potvrdiť.

V predmetnej veci sa navrhovatelia domáhali preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2004/00537-149/04 zo dňa 5.4.2005, ktorým odporca priznal právo   na navrátenie vlastníckeho práva J. M., manželovi oprávnenej osoby. Zo spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vrátené odporcovi na ďalšie konanie rozsudkom krajského súdu č. k. 13Sp/25/2005-76 zo dá 27.4.2007. Odporca v ďalšom konaní bude prihliadať   na nové skutočnosti (neb. J. M. bol jedným z troch vnukov a nie manžel pôvodnej vlastníčky), ktoré sú v podstate dôvodom podania opravného prostriedku i odvolania navrhovateľmi v tomto konaní.

Navrhovatelia nie sú oprávnenými osobami na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, pretože – ako správne uviedol krajský súd – neboli účastníkmi konania o reštitučnom nároku, nárok si neuplatnili v zákonnej lehote a túto skutočnosť navrhovatelia ani nepopierajú.

Podľa § 250p OSP ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.  

S ohľadom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Náhradu trov konania odvolací súd nepriznal podľa § 250l ods. 2 v spojení   s §250k ods. 1 OSP, pretože navrhovatelia v ňom neboli úspešní a odporcovi trovy v tomto konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 28. februára 2008

JUDr. Igor Belko, v. r.  

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová