Najvyšší súd

1Sžo 86/2007

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľa: A. M., s.r.o. so sídlom K., B. B., zastúpeného advokátom JUDr. F. V., Advokátska kancelária v B. B., H., proti odporcovi: S.K. B. B., za účasti: JUDr. P. G., K., B. B., správca konkurznej podstaty P. S. B. B., š. p. V., S., B. B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 10. júla 2006, č. V 1633/2004, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sp 28/2006-23 zo dňa 29. marca 2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sp 28/2006-23 zo dňa 29. marca 2007 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví tohto rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu, ktorým zamietol návrh   na vklad vlastníckeho práva podaný v prospech kupujúceho k nehnuteľnostiam vedených S.K. v B. B. sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí. Krajský súd zo správneho spisu odporcu mal preukázané, že na základe opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci konkurzu na majetok úpadcu P. S. B. B., š. p. V. sp. zn. č. 51-24K 177/97-1615 zo dňa 24.3.2004, právoplatným a vykonateľným dňa 26.3.2004 bol osobitnému správcovi konkurznej podstaty Ing. P. K. daný súhlas na predaj nehnuteľností mimo dražby; dňa 26.4.2004 osobitný správca konkurznej podstaty Ing. P. K. ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu s A. M., s.r.o. B. B., K. – navrhovateľom ako kupujúcim o predaji nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. B., kat. úz. N. označených v kúpnej zmluve za kúpnu cenu 100.000,- Sk; účastníci zmluvy dňa 26.4.2004 podali na S.K. v B. B. návrh na vklad vlastníckeho práva podľa uvedenej kúpnej zmluvy; opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. č. 51-24K 177/97-3908 zo dňa 2.12.2005 v právnej veci konkurzu na majetok úpadcu P. S. B. B. š.p. V. bolo zrušené opatrenie sp. zn. č. 51- 24K 177/97-1615 zo dňa 24.3.2004 v časti týkajúcej sa súhlasu na predaj nehnuteľného majetku úpadcu nachádzajúceho sa v kat. úz. B. B., kat. úz. N.. Krajský súd poukázal na to, že je síce pravdou, že pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy bol daný súhlas súdu k prevodu nehnuteľností tvoriacich predmet zmluvy, avšak v čase rozhodovania správneho orgánu – odporcu tento súhlas bol zrušený. Konštatoval, že pri rozhodovaní o povolení vkladu do katastra nehnuteľností bol pre odporcu rozhodujúci stav v čase rozhodovania, a preto odporca správne postupoval, keď v zmysle § 31 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) skúmal platnosť zmluvy, či po jej uzatvorení do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra. Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania S.K. súhlas s prevodom nehnuteľností daný nebol, pretože opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici   č. k. 51-24K 177/97-3908 zo dňa 2.12.2005 bol zrušený, správny orgán správne posudzoval platnosť zmluvy podľa ustanovenia § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) ako aj § 39 OZ v spojení s § 27 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len zákon o konkurze a vyrovnaní). Neprihliadol na námietky navrhovateľa, že ustanovenie § 47 ods. 1 OZ je treba považovať už za absolútne, pretože toto ustanovenie je v našom právnom systéme v Občianskom zákonníku stále platné. Súčasne poukázal na to, že vecné právo na základe zmluvy vzniká alebo zaniká dňom vkladu do katastra (platí intabulačný princíp) a preto nadobudnutie vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam podľa súčasnej právnej úpravy vyžaduje dva úkony, jedným z nich je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (titul nadobudnutia práva) podľa hmotného práva   (napr. Občiansky zákonník) a druhým úkonom (spôsob nadobudnutia) podľa procesného práva – katastrálneho zákona, je vydanie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra nehnuteľností, pričom v danej veci nedošlo k naplneniu druhého úkonu – vydanie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva, z ktorých dôvodov nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam uvedených v kúpnej zmluve. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že opatrenie krajského súdu č. k. 51- 24K 177/97-1615, ktoré bolo právoplatné, nemohlo byť zrušené opatrením súdu č. k. 51-24K 177/97- 3908 pre prekážku res iudicata, pretože nejde o rozhodnutia vo veci samej,   ale ide o procesné rozhodnutia, s ktorými sa nespájajú následky, ako keď je rozhodnuté vo veci samej. Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu aplikujúc ustanovenia uvedené v odôvodnení rozsudku dospel v konečnom dôsledku k záveru, že zo strany odporcu – správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru. Nesúhlasil s právnym názorom S.K. v B. B. a ani s názorom súdu prvého stupňa. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok relevantných dôvodov, pretože súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vyporiadal s otázkou platnosti zmluvy a vplyvu nového opatrenia na ňu. Poukázal na to, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľností došlo k riadnemu prejavu vôle zmluvných strán a zároveň konkurzný súd vydal opatrenie zo dňa 24.3.2004, ktorým dal súhlas na predaj nehnuteľností a týmto postupom bola uzavretá platná zmluva, ktorá nadobudla záväzkovoprávne účinky. Uviedol, že pokiaľ sa argumentuje ustanovením § 36b ods. 1, písm. c/ vyhlášky č. 79/1996 Z.z., je potrebné sa zaoberať tým, či takéto zmeny nenastali. Konštatoval, že existujúca platnosť právneho úkonu je vlastnosťou k určitému momentu u právneho úkonu daná a potom táto platnosť nemôže byť dotknutá inou skutočnosťou následne vzniknutou, ktorá by mohla pôvodne existujúcu platnosť zmeniť na stav neplatnosti. Uviedol, že podľa jeho názoru z uvedených dôvodov, ak súčasťou skutočností, na základe ktorých platnosť vznikla bolo opatrenie konkurzného súdu zo dňa 24.3.2004 a tento proces uzatvárania platnej zmluvy bol riadne a zákonným spôsobom zavŕšený,   tak po jeho zavŕšení nemohli existovať žiadne iné vonkajšie okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť samú a ňou vyvolané záväzkovoprávne účinky platnej zmluvy. Na posudzovanie platnosti zmluvy poukázal na stanovisko NS ČR 22Cdo 871/2000 publikovaný vo výbere NS ČR. Uviedol, že vydanie nového opatrenia nemohlo mať vplyv na platnosť zmluvy a záväzkovo právne účinky, pretože tieto boli zavŕšené a ukončené vznikom platnosti zmluvy, a preto raz platná zmluva sa novým opatrením nemohla stať neplatnou. Spochybnil aj zákonnosť nového opatrenia.

Odporca sa na odvolanie navrhovateľa nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Zúčastnená osoba – správca konkurznej podstaty P. S. B. B. š.p. V. JUDr. P. G. navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné,   či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré   by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 22 ods. 1,2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní   sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte   a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č.71/1967 Zb., ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3,   4 Správneho poriadku správne orgány postupujú   v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb   a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva   a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých   sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,   aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány   sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,   má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú   na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady   pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov   pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 27 ods. 1, 3 zákona o konkurze a vyrovnaní, v znení platnom   do 31.12.2004, podstatu možno speňažiť predajom na dražbe (§ 27a) alebo predajom mimo dražby. Predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov. Majetok možno predať mimo dražby aj za sumu nižšiu, ako je určená hodnota, alebo za cenu zistenú podľa cenových predpisov. Rovnako tak možno previesť úpadcove ťažko vymáhateľné pohľadávky. Na účely tohto zákona sa za ťažko vymáhateľné pohľadávky považujú tie, ktoré napriek výzve neboli uhradené v lehote jedného roka po lehote splatnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v predmetnej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver a preto jeho rozhodnutie je skutkovo a právne správne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 potvrdil.  

Medzi účastníkmi konania ostalo sporné, či na platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi zmluvným stranami dňa 26.4.2004 môže mať vplyv opatrenie konkurzného súdu zo dňa 2.12.2005, ktorým zrušil opatrenie zo dňa 24.3.2004, ktorým dal súhlas k predaju nehnuteľností predmetnou kúpnou zmluvou.

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že S.K. v B. B. preskúmavaným rozhodnutím č. V 1633/2004 zo dňa 10.7.2006 podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na povolenie vkladu zamietla. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že S.K. zistila, že v danej veci nie je splnená podmienka pre povolenie vkladu, keďže súhlas súdu k prevodu vlastníctva udelený podľa § 27 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 177/97-1615 z 24.3.2004 bol zrušený opatrením toho istého súdu č. k. 51- 24K 177/97-3908 z 2.12.2005. Podľa názoru správneho orgánu vzhľadom na to, že nebola splnená zákonná podmienka pre povolenie vkladu, nemohol rozhodnúť inak než návrh na vklad zamietnuť. Konštatoval, že S.K. nemá právomoc posudzovať obsah verejnej listiny a ani správnosť postupu súdu v konkurznom konaní. Chýbajúci súhlas považoval za takú skutočnosť, na ktorú sa pri rozhodovaní o vklade do katastra musí prihliadať.

Predpokladom rozhodnutia správy katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona je preskúmanie platnosti zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou,   či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené a súčasne pri rozhodovaní o povolení vkladu správa katastra prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Zákonodarca v uvedenej právnej norme správe katastra ustanovil oprávnenie preskúmať platnosť zmluvy z hľadiska splnenia jej náležitostí v zmysle § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona v spojení s § 36b vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon.

Povinnosťou správy katastra v konaní o návrhu na povolenie vkladu je skúmať platnosť zmluvy a v rámci toho teda aj posudzovať oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou a v rámci toho skúmať, či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas (§ 36b ods. 2 písm. f/ uvedenej vyhlášky) a súčasne prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, teda, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové, alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra ( § 36b ods. 1   písm. c/ uvedenej vyhlášky).

Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že predmetom prevodu kúpnou zmluvou zo dňa 26.4.2004 boli nehnuteľnosti patriace do konkurznej podstaty úpadcu P. S. š.p. B. B. V. a preto platnosť tejto kúpnej zmluvy bola podmienená súhlasom konkurzného súdu podľa § 27 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní. Správny bol preto postup správy katastra, keď skúmala neplatnosť zmluvy posudzovaním oprávnenia prevodcu a to osobitného správcu konkurznej podstaty úpadcu nakladať s nehnuteľnosťami a v rámci toho skúmala, či k právnemu úkonu prevodcu, ktorý bol obmedzený pri disponovaní s nimi, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas. Vzhľadom k tomu, že S.K. mala preukázané, že konkurzný súd nedal súhlas k prevodu nehnuteľností predmetnou kúpnou zmluvou, S.K. správne rozhodla, pokiaľ návrh na povolenie vkladu zamietla. S.K. nebola oprávnená posudzovať obsah verejnej listiny a to opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51- 24K 177/97-3908 z 2.12.2005 a vyvodiť z neho záver o jeho nezákonnosti s poukazom na predchádzajúce opatrenie toho istého súdu č.k. 51- 24K 177/97-1615 z 24.3.2004. Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51- 24K 177/97-3908 z 2.12.2005 bolo pre S.K. záväzné a súčasne preukazovalo skutočnosť, ktorá nastala po podaní návrhu na vklad zmluvnými stranami avšak   pred rozhodnutím o vklade, na ktorú bola povinná z úradnej povinnosti prihliadať, pretože preukazovala zákonnú podmienku pre rozhodnutie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 1, 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z. a v spojení s § 27 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní.

Na námietku navrhovateľa, že vydanie nového opatrenia z 2.12.2005 nemohlo mať vplyv na platnosť zmluvy a jej záväzkovo právne účinky, pretože tieto boli zavŕšené a ukončené vznikom platnosti zmluvy na základe predchádzajúceho súhlasu konkurzného súdu opatrením z 24.3.2004, a preto raz platná zmluva   sa novým opatrením nemohla stať neplatnou, ako aj na jeho námietku, ktorou spochybnil zákonnosť nového opatrenia, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože zákonodárca v ust. § 27 ods.3 zákona o konkurze a vyrovnaní spájal účinky platného prevodu nehnuteľností mimo dražby súhlasom konkurzného súdu, ktorý súhlas v čase rozhodovania S.K. o návrhu na vklad do katastra, nebol súdom daný a S.K. nemala právomoc posudzovať zákonnosť obsahu opatrenia súdu, ktorým bolo zrušené predchádzajúce jeho opatrenie o daní súhlasu. Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51- 24K 177/97-3908 z 2.12.2005 je takou skutkovou a právnou skutočnosťou, ktorá preukazuje zmenu, brániacu vkladu do katastra, na ktorú skutočnosť S.K. bola pri rozhodovaní podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 1 písm. c/ vyhl.č. 79/1996 Z.z. prihliadnuť.

Proces prevodu nehnuteľností je zavŕšený až vkladom do katastra, ktorý má konštitutívne účinky. Z ustanovenia § 27 ods. 1, 3 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu, z ktorých dôvodov účinky predaja nehnuteľností patriacich do konkurznej podstaty úpadcu mohli nastať až na základe rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu, a preto povinnosťou správy katastra bolo pred rozhodnutím o vklade skúmať, či súd k predaju týchto nehnuteľností súhlas dal. Pretože súhlas s prevodom bol odňatý rozhodnutím súdu, na ktorú skutočnosť bol žalovaný správny orgán povinný prihliadnuť, nemohol byť tento proces zavŕšený a žalovaný správny orgán postupoval správne, ak návrh na vklad inak v čase uzatvorenia platnej zmluvy nepovolil. Odňatie súhlasu predstavuje takú skutkovú a právnu okolnosť, ktorá bráni vkladu   do katastra. Predmetná zmluva v čase uzatvorenia spĺňala zákonné podmienky platnosti, avšak pre správu katastra bol rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Správa katastra   z uvedených dôvodov z úradnej povinnosti musela prihliadnuť na skutočnosť, že súd svojim rozhodnutím zo dňa 2.12.2005 odňal súhlas k prevodu predmetných nehnuteľností, napriek tomu, že rozhodnutím zo dňa 24.3.2004 v čase uzatvorenia zmluvy tento súhlas k prevodu dal, keďže išlo o takú skutkovú a právne zmenu, ktorá bránila vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku navrhovateľa, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok relevantných dôvodov, pretože súd prvého stupňa náležite preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a postup, ktorý mu predchádzal a v odôvodnení rozsudku riadne uviedol úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu   je v súlade so zákonom. Napriek tomu, že súd prvého stupňa pri posudzovaní zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu sa riadil čiastočne inými právnymi úvahami ako odvolací súd, takýto postup nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej prvostupňovým súdom.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie odporcu potvrdil z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je vecne a právne správne, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade s katastrálnym zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 219 potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože bol v tomto konaní neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 26. februára 2008   JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová