Najvyšší súd Slovenskej republiky  

1Sžo/75/2007

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M. J., bytom 14, B., proti žalovanému: Vyššia vojenská správa, ČSA č. 7, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. OÚ-66-7-5/2006 zo dňa 16.3.2006, o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 159/2006- 18 zo dňa 7.2.2007, takto

r o z h o d o l:

  Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie o d m i e t a.

  Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. p. OÚ-66-7-5/2006 zo dňa 16.3.2006. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu Územnej vojenskej správy Bratislava č. p. OÚ-41/6-353/2005 zo dňa 31.12.2005, ktorým skončil štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného.

Krajský súd dňa 26.5.2006 vyzval v súlade s § 250a OSP žalobkyňu   o predloženie plnej moci udelenej advokátovi resp. o preukázanie skutočnosti,   že sama má právnické vzdelanie a zároveň ju poučil, že v prípade márneho uplynutia 15-dňovej lehoty súd konanie zastaví. Žalobkyňa výzvu prevzala dňa 14.6.2006.

Dňa 6.7.2006 predložil súdu Slovenský odborový zväz zamestnancov obrany T. (ďalej len „SOZ ZO“) oznámenie, že prevzal na základe žiadosti svojej členky – žalobkyne - jej právne zastúpenie podľa § 26 ods. 2 OSP a to na základe plnomocenstva na celé konanie ako právnická osoba ktorej štatutár ako aj zamestnanec majú právnické vzdelanie. Ďalej uviedol, že ak súd s týmto nebude súhlasiť, žiada o písomné rozhodnutie tak, aby mohli v záujme splnomocniteľky vykonať ďalšie právne kroky. (Na margo je treba poukázať na zmeškanie lehoty stanovenej na predloženie plnej moci, nakoľko lehota uplynula žalobkyni už dňa 29.6.2006.)

Následne krajský súd konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP a v odôvodnení uviedol, že ustanovenie § 26 ods. 2 OSP, na ktoré sa SOZ ZO odvoláva, umožňuje odborovej organizácii na základe plnomocenstva zastupovať v konaní účastníka, ktorý je jej členom, vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov, no v danom prípade nejde o pracovnoprávnu vec, ktorá patrí do právomoci súdu podľa § 7 ods. 1 OSP ale ide o konanie o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, o ktorej koná súd na základe ustanovenia § 7 ods. 2 OSP podľa osobitnej časti OSP a keďže táto časť upravuje zastupovanie účastníka osobitným spôsobom, zastupovanie odborovou organizáciou neprichádza do úvahy.

Dňa 30.4.2007 podal na krajský súd JUDr. M. L., predseda SOZ ZO, odvolanie proti zastavujúcemu uzneseniu a zároveň predložil plnomocenstvo udelené mu žalobkyňou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie podané predsedom SOZ ZO musí odmietnuť.

Žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a to podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP. Odvolanie však podal predseda SOZ ZO ako jej právny zástupca.

Podľa § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach žiadateľov o priznanie postavenia utečenca.

S poukazom na vyššie citované ustanovenie je zrejmé, že v danom prípade je zastupovanie účastníka konania riešené osobitným ustanovením a to § 250a OSP. Je teda zrejmé, že v konaní o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia   na základe žaloby, musí byť žalobca zastúpený advokátom, pokiaľ sám alebo jeho zamestnanec nemá právnické vzdelanie. O tejto skutočnosti bola žalobkyňa riadne poučená. Napriek tomuto v konaní nedoložila plnomocenstvo udelené advokátovi, ani nepreukázala, že sama má právnické vzdelanie.

Toto osobitné ustanovenie o právnom zastupovaní advokátom sa vzťahuje   aj na odvolacie konanie vo veciach, kde v prvom stupni o žalobe rozhodoval krajský súd.  

Odvolanie podal JUDr. M. L., predseda SOZ SO, ako právny zástupca žalobkyne. Hoci doložil plnú moc od žalobkyne, nemožno na ňu prihliadnuť, nakoľko § 250a OSP jasne stanovuje, že právnym zástupcom žalobcu musí byť advokát (ak sám žalobca alebo jeho zamestnanec nemá právnické vzdelanie). Je teda zrejmé, že odvolanie v tejto veci podala osoba, ktorá na tento úkon nie je oprávnená.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa   § 218 ods. 1, písm. b/ OSP odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

Náhradu trov konania odvolací súd nepriznal, keďže v odvolacom konaní účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 30. novembra 2007

  JUDr. Igor Belko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová