Najvyšší súd

1 Sžo 72/2008

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD a JUDr. Zdenky Reisenauerovej,   v právnej veci žalobkyne: Ing. V., bytom B., zastúpená advokátom JUDr. Š., Advokátska kancelária v B., proti žalovanému: Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. júna 2007, č. Co 2/2007, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S 172/2007-40 zo dňa 19. decembra 2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici   č. k. 23S 172/2007-40 zo dňa 19. decembra 2007 p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

  O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Správy katastra v Brezne zo dňa

12.2.2007 č. ROEP C 144/02 Bre a žiadala, aby krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, mal preukázané, že Správa katastra Brezno rozhodnutím č. ROEP C 144/02 Bre zo dňa 12.2.2007 podľa § 7 ods. 3 zákona o obnovenej evidencii pozemkov schválila register obnovenej evidencie v katastrálnom území Brezno, spracovaný zhotoviteľom fa ORNTH, s.r.o. Partizánska č. 13, Banská Bystrica s tým, že register sa stal neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia   a na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a jej odvolanie zamietol z dôvodov, že o námietkach uvedených žalobkyňou v tomto odvolaní bolo už právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Správy katastra v Brezne č. 0-2/04, a preto žalobkyňa v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu o schválení ROEP nemôže spochybňovať právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo rozhodované o jej námietkach, pričom v konaní o námietkach boli tieto jej námietky v plnom rozsahu v registri zapracované. Krajský súd poukázal na to,   že z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi vyplýva žalobcovi podľa   § 249 ods. 2 O.s.p. povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 a § 79   ods. 1) označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napádané, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí a súčasne, že podľa § 247 ods. 1   za osobitnú náležitosť žaloby treba považovať aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol nezákonným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu ukrátený na svojich právach, pričom nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Konštatoval, že žalobkyňa v danej veci podanou žalobou nesplnila zákonné podmienky v zmysle uvedených právnych noriem, pretože v samotnej žalobe zo dňa 16.8.2007 ako aj jej dodatku zo dňa 19.8.2007 napáda prvostupňové správne rozhodnutie a len v závere žaloby navrhuje žalobný petit, ktorým žiada, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného č. Co 2/2007 zo dňa 8.6.2007 zrušil a to bez toho,   že by tomuto rozhodnutiu vytýkala konkrétne porušenie právnych predpisov, alebo uviedla,   v čom bola ukrátená na svojich právach. Súčasne uviedol, že napriek tomuto pochybeniu preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu   vo veci samej. Súčasne poukázal na to, že námietky žalobkyne, ktoré uviedla v žalobe   a jej doplnku sú v podstate totožné s námietkami, ktoré žalobkyňa uviedla v námietkach proti návrhu ROEP, o ktorých bolo už právoplatne rozhodnuté (spis. zn. 23S 102/2003). Podľa názoru krajského súdu žalobe žalobkyne nebolo možné vyhovieť a preto žalobu zamietol.  

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na neúspech žalobkyne v preskúmavacom konaní jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa. Žiadala,   aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že pokiaľ jej žaloba trpela vadami, bolo jeho povinnosťou   ju vyzvať zákonným spôsobom podľa § 43 O.s.p., aby vady žaloby odstránila, resp. žalobu doplnila a súčasne ju poučil o tom, akým spôsobom má vady odstrániť a ako má správne doplniť svoju žalobu. Namietala, že súd prvého stupňa porušil ustanovenie § 120 O.s.p., pretože ju nepoučil o tom, aby predložila alebo navrhla všetky dôkazy do skončenia dokazovania. Uviedla, že pokiaľ v žalobe poukazovala na nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, namietala tým nezákonnosť rozhodnutiu žalovaného   a keď tvrdila, že bol porušený zákon, mala tým na mysli, že namietaným postupom správne orgány oboch stupňov ju ukrátili na jej právach. Ďalej vytýkala súdu prvého stupňa, že porušil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku tým, že sa vôbec nezaoberal skutkovým stavom v danej veci, pretože žalované správne orgány vo veci nezistili riadne skutkový stav a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov.

Žalovaný sa na odvolanie žalobkyne vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi žalobkyne uvedenými v jej odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobkyne zamietol, ktorými rozhodnutiami bol schválený register obnovenej evidencie nehnuteľností v katastrálnom území Brezno, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.  

V danej veci odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, ktorými bol schválený register obnovenej evidencie nehnuteľností v intenciách ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej   len zákon).

Účelom uvedeného zákona je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") zistiť dostupné údaje o pozemkoch   a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register"). Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv   k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len katastrálny zákon ), ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Katastrálny úrad [§ 3 ods. 2 písm. a/] vyberie na konanie určený operát (napríklad § 8 katastrálneho zákona) (§ 1 ods. 1, 2, 3 zákona).

Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona vecne príslušným správnym orgánom na konanie   v katastrálnych územiach, v ktorých operát pozemkového katastra sa zjednotil s operátom pozemkovej knihy a operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale údaje v nich uvedené možno identifikovať, je katastrálny úrad (§ 10 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb.).

Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a/, b/, c/ zákona správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "komisia") (zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12, plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 - 6 zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – ďalej len Správny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy (katastrálny zákon). Konanie sa uskutočňuje pre každú obec. Ak obec tvorí viac katastrálnych území, register sa zostavuje osobitne pre každé katastrálne územie. Konanie   sa začína na podnet správneho orgánu. Konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí (§ 18 ods. 2 a § 26 Správneho poriadku) na vhodnom mieste v obci (jej časti); toto oznámenie bude vyvesené až do schválenia registra. V oznámení podľa odseku 4 správny orgán vyzve nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené osoby (§ 7 katastrálneho zákona), aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch   v ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov (napríklad zákon   č. 229/1991 Zb.). Nájomcom a iným oprávneným osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk. V oznámení podľa odseku 4 sa uverejní aj určený operát, uvedie sa časový postup konania a určí sa lehota na predkladanie listín o právnych vzťahoch k pozemkom, ktoré nepredložia osoby uvedené v odseku 4.  

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú   z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

Podľa § 7 ods. 1 až 7 správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní   na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením   o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis z návrhu registra.

Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.

Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu   na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.

Na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje toho, kto námietku podal.

Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákon).

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Súčasťou registra je aj rozhodnutie   o jeho schválení.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci správne zistili skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a preto ich rozhodnutia sú skutkovo a právne správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.    

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že konanie o obnove evidencie nehnuteľností je technicky a právne zložitý proces, ktorý pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené, a to z konania   o zostavenie návrhu registra a z konania o schválenie registra. Komisia v konaní o zostavenie návrhu registra o obnove evidencie nehnuteľností vypracuje návrh registra   na základe údajov zistených podľa § 6 ods. 1 zákona, teda z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov   a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci a ďalších podkladov, pričom priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Proti tomuto návrhu je prípustné podať v zákonnej lehote námietky. Námietky po zabezpečení zákonnom predpokladaných podkladov komisia predkladá správnemu orgánu – správe katastra   na rozhodnutie. Až po právoplatnom rozhodnutí o námietkach správou katastra môže sa začať konanie o schválenie registra o obnove evidencie nehnuteľností a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol schválený register o obnove evidencie nehnuteľností, katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákon).

Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, že Správa katastra Brezno rozhodnutím č. ROEP C-144/02-Bre zo dňa 12.2.2007 schválila register obnovenej evidencie nehnuteľností a žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím v odvolacom konaní začatom na základe odvolania žalobkyne potvrdil uvedené prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol potom, ako konanie o námietkach podaných žalobkyňou proti návrhu registra o obnovení evidencie nehnuteľností bolo právoplatne skončené dňom 8.3.2005 a to na základe rozhodnutia Správy katastra Brezno č. O-2/04-Brezno zo dňa

9.12.2004 v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. Co 1/2005   zo dňa 3.3.2005.

Z obsahu písomného odvolania žalobkyne, ktoré podala proti rozhodnutiu Správy katastra Brezno č. ROEP C-144/02-Bre zo dňa 12.2.2007, ktorým schválila register obnovenej evidencie nehnuteľností vyplýva, že žalobkyňa ako dôvody odvolania proti tomuto rozhodnutiu uviedla dôvody, ktoré uviedla v námietkach proti zhotovenému návrhu registra o obnovení evidencie nehnuteľností, o ktorých sa rozhodovalo v konaní o návrhu registra a bolo o nich právoplatne rozhodnuté. Povinnosťou žalovaného správneho orgánu v odvolacom konaní bolo posúdiť len to, či námietky tak, ako bolo o nich právoplatne rozhodnuté, boli zapracované do návrhu registra a takto upravený návrh bol predložený   na schválenie. Žalovaný správny orgán v odvolacom konaní nebol oprávnený posudzovať dôvodnosť námietok žalobkyne, pretože bolo o nich už právoplatne rozhodnuté v konaní o návrhu registra.

Z uvedených dôvodov správne orgány oboch stupňov v danej veci správne zistili skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny názor, ako aj svoje rozhodnutie náležite odôvodnili.

Súdy v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku v zmysle §§ 247 a nasl. preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach, zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmavajú v rozsahu vymedzenom v žalobe (§ 249 ods. 1, 2 v spojení s § 250h ods. 1), pričom pri preskúmaní je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia   (§ 250i ods. 1).

Súd prvého stupňa pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného postupoval náležite v intenciách uvedených právnych noriem ustanovujúcich správne súdnictvo v rozsahu žaloby a preto správne konštatoval, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe a v doplnku žaloby sú v podstate totožné s námietkami, ktoré uviedla v námietkach proti návrhu ROEP, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté v samostatnom správnom konaní predchádzajúcom správnemu konaniu, v rámci ktorého rozhodovali správne orgány oboch stupňov v danej veci. Žalobu správne zamietol, keďže v preskúmavacom konaní v danej veci nebolo možné preskúmať zákonnosť rozhodnutia správy katastra   o jej námietkach vznesených proti návrhu registra o obnovení evidencie nehnuteľností v konaní o zhotovenie návrhu registra, pretože konanie o zhotovení návrhu registra bolo   už právoplatne skončené a v konaní o schválenie zhotoveného registra povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov bolo posúdiť, či námietky, o ktorých bolo kladne rozhodnuté v konaní o návrhu registra, boli zapracované do zhotovenia návrhu registra predloženého na schválenie. Uvedenú námietku však žalobkyňa nevzniesla ani v odvolacom správnom konaní a ani v preskúmavacom konaní súdu.  

Odvolací súd neprihliadol na námietky žalobkyne, že súd prvého stupňa porušil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku najmä § 43 a § 120 O.s.p., pretože ju nevyzval na odstránenie vád žaloby, na predloženie dôkazov pred skončením dokazovania a nezisťovaním skutkového stavu veci. Z dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a z postupu, ktorý mu predchádzal vyplýva, že napriek tomu, že súd prvého stupňa poukazuje na to, že žaloba trpí vadami v zmysle § 249 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 42 ods. 3 a s § 79 ods. 1 ako aj s § 247, preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ako aj rozhodnutia a postup správneho orgánu prvého stupňa posudzujúc žalobu podľa obsahu podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 41 ods. 2 a samotné tvrdenie súdu prvého stupňa, že neboli splnené podmienky pre vecné vybavenie žaloby žalobkyne, nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalobkyňa namietala porušenie § 120 O.s.p. a nezisťovanie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ani tieto námietky nemajú oporu v zákone, pretože pre súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia a v preskúmavacom konaní súd vykonáva dôkazy len nevyhnutne potrebné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, pričom je na úvahe súdu, či takýto dôkaz vykoná (§ 250i ods. 1).

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu zamietol, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1   a s § 219 ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd neprihliadol na žiadosť žalobkyne vznesenú v priebehu odvolacieho konania listom zo dňa 10.1.2009, v ktorom žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie prerušil a zniesol prejudiciálne otázky Európskemu súdu, či sa má čl. 57 a čl. 56 ES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa výberu a zaraďovania parciel registra C na liste vlastníctva do ROEP podľa § 1 zákona s dôsledkom odňatia parcely E-KN v registri E, kde sa prekrýva s parcelou v registri C bez náhrady a odškodnenia a s dôsledkom rozdielneho zaobchádzania s vlastníkmi parciel v registri E.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. (Čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24.12.2002).

Podľa článku 56 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ustanovenia tejto kapitoly a opatrení prijatých na ich základe nevylučujú použiteľnosť tých ustanovení zákonov a iných predpisov, ktoré stanovujú zvláštny režim pre cudzích príslušníkov z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia.

Podľa článku 57 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva za účelom uľahčenia zahajovania prevádzkovania činnosti samostatne zárobkovo činných osôb vydá Rada postupom podľa čl. 189b smernice upravujúce vzájomné uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o kvalifikácii.

Obidva citované články Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sú súčasťou kapitoly 2 tejto zmluvy ustanovujúcej právo podnikania.

Odvolací súd súčasne poukazuje, že predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru je prípustné za splnenia predpokladu, že predbežné rozhodnutie podľa článku 234 ZES   je nevyhnutné na rozhodnutie vo veci samej, pretože predmet konania obsahuje komunitárny prvok v súdnej ochrane požadovanej pred slovenským súdom a v súdnom konaní vznikne otázka výkladu alebo platnosti komunitárneho práva.  

Podľa názoru odvolacieho súdu návrh žalobkyne na prerušenie konania a predloženie žiadosti súdu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu § 1 zákona v súlade s článkami 56 a 57 nie je dôvodný, a to vzhľadom k tomu,   že jednak citované články Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev ustanovujú právny režim v súvislosti s výkonom práva podnikania a pohybu kapitálu medzi členskými štátmi ako aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako i z dôvodu, že predmetom konania v danej veci je úprava vlastníckych vzťahov patriaca do výlučnej právomoci štátu na základe vnútroštátnej právnej úpravy a odvolací súd nemal pochybnosti o jej zákonnosti.  

Vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania a predloženie Súdnemu dvoru na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, odvolací súd na takúto jej žiadosť neprihliadol.

Odvolací súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutím správnych orgánov oboch stupňov v danej veci nie sú dotknuté práva žalobkyne sa domáhať ochrany svojho vlastníctva v inom a to občianskoprávnom konaní na všeobecnom súde.

Odvolací súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože bola v tomto konaní neúspešná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. januára 2009

Za správnosť vyhotovenia:   JUDr. Igor Belko, v. r. Ľubica Kavivanovová   predseda senátu