Najvyšší súd  

1Sžo 346/2009

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing.Arch. J., bytom B, M., 2/ Ing.Arch. A., bytom B, M., zastúpení advokátom JUDr. J., Advokátska kancelária v B, R., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta č. 8, Bratislava, za účasti: 1/ JUDr. A., bytom B, M., 2/ JUDr. S., bytom B, M., zastúpení JUDr. J., Advokátska kancelária v B, J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. septembra 2005, č. A/2005/1064-HCR, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 398/05-33 zo dňa 6. mája 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   č.k. 2S 398/05-33 zo dňa 6. mája 2009 p o t v r d z u j e.

Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu uvedené v záhlaví tohto rozsudku a žiadali, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že žalovaný Krajský stavebný úrad v Bratislave preskúmavaným rozhodnutím č. A/2005/1064-HCR   zo dňa 16.9.2005 zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Mestskej časti Bratislava – Staré mesto č. SÚ-2005/26155/62524-A/22-KI   zo dňa 10.6.2005, ktorým rozhodnutím ako príslušný stavebný úrad v územnom konaní spojenom so stavebným konaním povolil stavbu „rodinného domu v Bratislave na ulici   Na Slavíne na parc.č. X., kat. úz. S.“.

  Podľa názoru krajského súdu v žalobe namietaný nedostatočne zistený skutkový stav veci bol zo strany žalobcov účelový. Konštatoval, že správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu veci, ktorý existoval v čase rozhodovania a vec správne právne posúdili.

Krajský súd poukázal na to, že pokiaľ žalobcovia namietali nedodržanie lehoty   na oznámenie o začatí stavebného konania, z administratívneho spisu mal preukázané, že   na adrese R., kde boli doručované oznámenia o začatí stavebného konania, bolo poštovým doručovateľom oznámené, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote a tieto zásielky boli uložené dňa 20.4.2005 na pošte. Podľa názoru krajského súdu vzhľadom k tomu, že na mieste označenom na doručenie zásielky skutočne existovala adresa žalobcov, keďže nedošlo k záveru poštového doručovateľa, že adresát je neznámy, pričom v spise sa nachádzajú aj ďalšie doručenky z tejto adresy, na ktorých je zjavné, že adresát požiadal o doposielanie zásielok, bolo oznámenie o začatí stavebného konania žalobcom oznámené včas a bolo len na ich úkor, že na uvedenej adrese zásielky neprevzali včas. Pripustil aj možnosť, že žalobcovia sa mohli zdržiavať aj na inej adrese a to Bratislava, ul. M., avšak zjavne nevyriešili jednoznačne otázku doručovania na tú ktorú konkrétnu adresu. Uviedol, že nie je povinnosťou žalovaného správneho orgánu v prípade, že má za oznámené poštovým doručovateľom, že adresát v odbernej lehote zásielku neprevzal, pátrať, či náhodou adresát nemá aj inú eventuálnu adresu.

  Krajský súd aj ďalšie námietky vznesené žalobcami v žalobe a to týkajúce sa projektu statiky, nevyriešenia odberu elektrickej energie, nezakreslenia MTL prípojky a jej umiestnenia, ako aj neumiestnenie kanalizačnej prípojky do kanalizačnej siete, považoval   za vyvrátené. Súčasne konštatoval, že ostatné námietky žalobcov neskúmal, pretože podľa jeho názoru sú závery správneho orgánu napadnuté týmito námietkami správnou úvahou stavebného úradu a pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Poukázal na to, že súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Krajský súd zastával názor, že žalobcovia nepreukázali svojimi tvrdeniami ani žiadnymi dôkazmi, že by rozhodnutia v danej veci vybočili z medzí a hľadísk zákonom ustanovenými, ako aj, že žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by sa žalované správne orgány vo svojich rozhodnutiach neboli podrobne zaoberali a ktorými by boli preukázané konkrétne porušenia alebo ohrozenia ich subjektívnych práv.

  Krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením veci Krajským stavebným úradom v Bratislave uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré zároveň poukázal, v dôsledku čoho žalobu zamietol.

  Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil   na ďalšie konanie. Vytýkali súdu prvého stupňa, že sa vecou dostatočne nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Uviedli, že žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a ich odvolanie zamietol, pričom podľa ich názoru celé konanie bolo postihnuté viacerými vadami, na ktoré upozorňovali. Poukázali   na námietky, ktoré vymenovali, vznesené proti rozhodnutiu stavebného úradu o povolení stavby rodinného domu stavebníkov. Dôvodili, že z namietaných skutočností vyplýva, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a neúplnosť spisov a že v konaní žalovaného správneho orgánu sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

  Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne správnych právnych dôvodov potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi žalobcov uvedenými v ich odvolaní. Súčasne poukázal na to, že žalobcovia v odvolaní uvádzajú rovnaké skutočnosti, aké namietali v žalobe a ktoré uplatnili aj vo forme námietok v spojenom územnom a stavebnom konaní, ako aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu MČ Bratislava –Staré mesto č. SÚ-2005/26155/62524/-A/22- KI z 10.6.2005.

  Účastníci preskúmavacieho konania JUDr. A. a JUDr. S. vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhovali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalobcovia v podanom odvolaní vlastne iba doslovne opakujú svoje názory a námietky, ktoré uviedli už vo svojom odvolaní podanom dňa 7.7.2005 proti vydanému stavebnému povoleniu a následne ich zopakovali vo svojej žalobe zo dňa 23.11.2005, ktorými sa správne orgány oboch stupňov ako aj súd prvého stupňa zaoberali, dospejúc k rovnakému záveru, že námietky žalobcov sú nedôvodné s poukazom na to, že dôkazy o ich neopodstatnenosti vyplývajú z administratívneho spisu. S odvolacími dôvodmi, ktoré žalobcovia uviedli v ich odvolaní, nesúhlasili.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.  

  Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce, ktorými rozhodnutiami bolo rozhodnuté v zlúčenom územnom a stavebnom konaní o povolení stavby rodinného domu.

  Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len “stavebný zákon“) stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery   v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 5 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.   Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej   7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, dokedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

Stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko   k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

  Podľa § 62 ods. 1, 3, 4 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom   a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený   vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.

Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad   a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.   Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva   a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

  Podľa § 66 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov   a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania   na životné prostredie. Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehota na dokončenie stavby, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby.   V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná   na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete   a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa   § 135, spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [§ 62 ods. 1, písm. d)], úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1), požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok).

  Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov   pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, s námietkami účastníkov zlúčeného územného a stavebného konania sa náležite vyporiadali, a preto ich právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

  Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu zistil, že stavebný úrad Mestskej časti Bratislava – Staré mesto začal konanie o vydanie stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Rodinného domu na ulici N.na parc. č. X., kat.úz. S.“ na základe žiadosti stavebníkov JUDr. A. a JUDr. S. dňa 14.3.2005; stavebný úrad oznámením zo dňa 15.4.2005 o začatí územného a stavebného konania určil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním dňa 28.4.2005, žalobcom oznámenie doručoval poštou na adresu, ktorú mali uvedenú na liste vlastníctva č. 2623,., na ktorej adrese neboli zastihnutí, ktorú skutočnosť poštový doručovateľ vyznačil na zásielke a následne im zásielku uložil na pošte, po nevyzdvihnutí tejto zásielky v odbernej lehote ju pošta vrátila späť odosielateľovi – stavebnému úradu. Žalobcovia sa ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním nezúčastnili.

  Mestská časť Bratislava – Staré mesto ako príslušný stavebný úrad v územnom konaní zlúčenom so stavebným konaním rozhodnutím č. SÚ-2005/26155/62524-A/22-KI zo dňa 10.6.2005, povolil stavbu „rodinného domu v Bratislave na ulici N. na parc.č. X., kat. úz. S.“ a súčasne stanovil podmienky výstavby a vyslovil, že v konaní neboli vznesené námietky účastníkmi konania.

  Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia, v ktorom odvolaní súčasne vzniesli námietky voči novostavbe stavebníkov JUDr. A. a JUDr. S.. Vo znesených námietkach namietali, že im nebolo doručené oznámenie o začatí stavebného konania; zlúčenie územného konania so stavebným s poukazom na umiestnenie predmetnej stavby vzhľadom na jej charakter; ďalej namietali, že stavebný úrad sa nevyporiadal so skutočnosťou, že RD pripojil NN prípojku na rozvodnú skriňu na ich pozemku, ktorá nie je zakreslená v prílohe rozhodnutia; súčasne, že sa nevyporiadal s umiestnením NTL prípojky na parcelu z U. ulici, taktiež nezakreslenej v prílohe rozhodnutia; že stavebný úrad neumiestnil kanalizačnú prípojku do kanalizačnej siete, ktorá prípojka tiež nie je zakreslená v prílohe rozhodnutia; nevysporiadal sa s tým, že pri umiestnení stavby neuplatnil požiadavku ne rezervu odberu elektrickej energie pre celý sektor 13; že stavebný úrad zasiahol do ich práv tým, že na ich stavebnom pozemku parc.č. X. obmedzil umiestnenie samostatného RD do 5m pri dodržaní vyhlášky stavebným odstupom RD (7m); žiadali, aby boli stavebným úradom umožnené rovnaké podmienky RD vzhľadom na odstupové vzdialenosti, t.j. 3,5 m od spoločnej hranice; nesúhlasili, aby okenné otvory hlavných obytných miestností a garáže boli orientované k parcele č. X. na severovýchodnej fasáde; žiadali riešiť po celej dĺžke hranice plné murované oplotenie do výšky 2m.

  Krajský stavebný úrad v Bratislave - žalovaný správny orgán, ako odvolací správny orgán podľa §§ 58 a nasl. správneho poriadku preskúmavaným rozhodnutím č. A/2005/1064- HCR zo dňa 16.9.2005 zamietol odvolanie žalobcov a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Mestskej časti Bratislava – Staré mesto č. SÚ-2005/26155/62524-A/22- KI zo dňa 10.6.2005 potvrdil.

  V odôvodnení rozhodnutia sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcov vznesených k správnosti a k zákonnosti napadnutého rozhodnutia stavebného úradu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia stavebného úradu a predloženého spisového materiálu, porovnaním ho s príslušnými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a vykonaní miestnej ohliadky z dôvodu posúdenia terénu, územia a osadenia stavby, dospel k záveru, že stavebný úrad   pri konaní a rozhodovaní v predmetnej veci postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku. Taktiež mal za to, že predmetná stavba bola z hľadiska funkčného využitia územia umiestnená v súlade s Aktualizáciou ÚPN hl.m. SR Bratislavy, rok 1993 v znení zmien a doplnkov, nie je v rozpore s Aktualizáciou územného plánu zóny A6 Slavín schválenej Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 333/2004 zo dňa 1.4.2004, v zmysle ktorého je stavebná parcela zaradená do sektoru č. 13 a predloženú PD k stavebnému konaniu vyhodnotil tak, že je v súlade so schválenou aktualizáciou ÚP zóny A6, s poukazom na to, že k umiestneniu predmetnej stavby boli vydané kladné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, ktorých podmienky pre ďalší postup stavebný úrad zapracoval do svojho rozhodnutia, ako aj na to, že taktiež bolo vydané kladné záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 29.9.2004 č.j. MAG-2004/24650/41758, v ktorom sú zahrnuté podmienky aj iných oddelení magistrátu a súčasne bolo vydané súhlasné stanovisko MČ Bratislava – Staré mesto pod č.j. SU-2004/33142/2870 – Ga zo dňa 12.1.2005, v ktorom potvrdzujú, že projektová dokumentácia na stavbu rodinného domu stavebníkov spĺňa podmienku § 39a ods. 4 stavebného zákona. Žalovaný správny orgán v konaní a rozhodovaní stavebného úradu MČ Bratislava – Staré mesto nezistil také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.

  Podľa názoru krajského súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali skutkovo správne a v súlade so zákonom.

  Súdy pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov sú viazané rozsahom dôvodov namietaných žalobcom v žalobe.

  Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že žalobcovia v žalobe namietali najmä tú skutočnosť, že žalovaný správny orgán ako aj správny orgán prvého stupňa nezohľadnili ich námietky vznesené proti zlúčeniu územného konania so stavebným konaním, proti osadeniu stavby rodinného domu stavebníkov v území a proti samotnej realizácii tejto stavby na základe predloženej projektovej dokumentácie, ako aj, že v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu namietali, že neboli informovaní o začatí zlúčeného územného a stavebného konania, ktorou skutočnosťou sa žalovaný náležite nevyporiadal.

Oznámenie stavebného úradu o začatí stavebného konania, resp. zlúčeného územného a stavebného konania je podstatnou procesnoprávnou podmienkou, s ktorou zákonodarca v stavebnom zákone spája ďalšie hmotnoprávne podmienky ustanovené v právnej norme § 61.

Pokiaľ žalobcovia namietali, že v danej veci neboli informovaní o začatí zlúčeného územného a stavebného konania, aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa nebolo možné ich námietke vyhovieť. Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, že stavebný úrad žalobcom doručoval oznámenie o začatí zlúčeného územného a stavebného konania na adresu, ktorú mali vyznačenú na liste vlastníctva č. X., preukazujúcim ich vlastníctvo k susedným nehnuteľnostiam, a to R., z ktorej adresy sa zásielka vrátila s vyznačením poštového doručovateľa, že adresát si zásielku nevyzdvihol v uloženej lehote. Zo skutkových zistení aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že stavebný úrad v súlade s § 140 stavebného zákona v spojení s § 24 považoval oznámenie o začatí zlúčeného územného a stavebného konania žalobcom za doručené a pokračoval v tomto konaní. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu nebolo povinnosťou stavebného úradu zisťovať dôvody nevyzdvihnutia zásielky žalobcami na pošte a bolo povinnosťou žalobcov si zosúladiť adresu pobytu vyznačenú na úradných listinách (list vlastníctva) so skutočným stavom. Žalovaný správny orgán sa uvedenou námietkou žalobcov vznesenou v ich odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu o povolení stavby rodinného domu stavebníkov zaoberal a správne ju považoval za nedôvodnú. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, pretože žalobcovia vlastným konaním, resp. nečinnosťou spôsobili, že im oznámenie o začatí zlúčeného územného a stavebného konania nebolo doručené.

Pokiaľ žalobcovia vzniesli ďalšie námietky týkajúce sa ich nesúhlasu so spojením územného a stavebného konania, osadenia stavby rodinného domu stavebníkmi v teréne a samotnej realizácie stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie, odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na tieto ďalšie námietky. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že tieto námietky žalobcovia vzniesli v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu MČ Bratislava – Staré mesto a žalovaný sa jednotlivo každou ich námietkou zaoberal a v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol svoje skutkové zistenia týkajúce sa jednotlivých námietok a súčasne konštatoval svoj právny záver, z ktorého dôvodu ich považoval za nedôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové zistenia správnych orgánov oboch stupňov, týkajúce sa skutočností namietaných žalobcami, vyplývajú z listinných podkladov, tvoriacich súčasť administratívneho spisu, predložených stavebníkmi a zadovážených stavebným úradom, ako aj, že MČ Bratislava – Staré mesto ako príslušný stavebný úrad skutkové zistenia zapracoval do svojho rozhodnutia v časti určenia podmienok výstavby predmetnej stavby rodinného domu. Žalobcovia v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu stavebného úradu síce vzniesli námietky, avšak na preukázanie ich dôvodnosti nepredložili odvolaciemu správnemu orgánu – žalovanému, žiadne dôkazy a ani nenavrhli vykonanie takých dôkazov, ktorými by oprávnenosť ich tvrdení preukazovali, pričom dôvodnosť ich námietok z administratívneho spisu nevyplývala.  

  Vzhľadom na uvedené pokiaľ žalobcovia v žalobe a následne v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietali nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, pretože sa dôsledne nezaoberal ich námietkami vznesenými v zlúčenom územnom a stavebnom konaní proti výstavbe budúcej stavby rodinného domu a tieto námietky opätovne vymenovali, odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobcov v danej veci nie sú dôvodné. Žalovaný správny orgán sa námietkami žalobcov vznesenými v zlúčenom územnom a stavebnom konaní proti stavbe rodinného domu stavebníkov náležite zaoberal a vychádzajúc z vykonaného dokazovania v administratívnom konaní ich aj náležite vyhodnotil. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcov, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a neúplnosť spisov a že v konaní žalovaného správneho orgánu sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv   na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa každou námietkou žalobcov zaoberal, poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a svoj právny záver, z ktorého dôvodu ich námietky považoval za nedôvodné aj riadne odôvodnil citáciou príslušných právnych noriem stavebného zákona a správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť a neúplnosť spisov a odvolací súd nezistil, že v konaní žalovaného sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.  

  Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

  Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods. 1, žalobcom nepriznal náhradu trov tohto konania pre ich neúspech v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 19. mája 2010  

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth