Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžo/341/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: E., s.r.o., V., právne zastúpeného JUDr. M., advokátom v K., proti žalovanému:
Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI Bratislava, Prievozská č. 32,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0403/99/08 zo dňa
28.7.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/137/2008-
32 zo dňa 7.5.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/137/2008-32 zo dňa 7.5.2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. SK/0403/99/08 zo dňa 28.7.2008, ktorým žalovaný na odvolanie
žalobcu potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj
č. P 0018/08/08 zo dňa 7.4.2008 o uložení pokuty žalobcovi v sume 10 000 Sk (331,94 €)
pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). O trovách konania rozhodol
krajský súd tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie i postup správneho
orgánu boli v súlade so zákonom, žalovaný pri vyvodení zodpovednosti za porušenie
povinnosti postupoval v súlade so zákonom.
Krajský súd v odôvodnení poukázal na to, že žalobcovi bola pokuta uložená
pre porušenie povinnosti stanovenej v § 18 ods. 4 zákona, pretože sa zistilo, že potom,
čo neuznal reklamáciu dodávky a montáže plastových okien uplatnenú dňa 17.10.2007,
nepreukázal zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia na požiadanie orgánu dozoru tak,
ako to vyplýva z uvedeného zákonného ustanovenia účinného do 31.10.2008. Krajský súd
zdôraznil, že pokuta nebola žalobcovi uložená za to, či reklamácia bola opodstatnená, alebo
nie, ale preto, že na požiadanie orgánu dozoru dňa 9.1.2008 nevedel predložiť, že výrobok bol zaslaný na posúdenie, resp. samotný výsledok odborného posúdenia.
Krajský súd uviedol, že SOI ako orgán kontroly vnútorného trhu posudzuje
iba formálny postup reklamačného konania a nie subjektívnu stránku reklamácie, teda to,
či reklamácia bola alebo nebola opodstatnená.
Podľa názoru krajského súdu je samozrejmé, že ak ide o reklamáciu výrobkov, ktoré
už boli zabudované, takýto výrobok nie je technicky možné poslať na odborné posúdenie,
no nič nebráni tomu, aby žalobca na vlastné náklady zadovážil odborné posúdenie
reklamovaného výrobku. Aj v takýchto prípadoch je povinnosťou predávajúceho na mieste
samom zabezpečiť vyjadrenie znalca alebo stanovisko znalca, pretože pri inom výklade
uvedeného ustanovenia (tak, ako to uvádza žalobca) by došlo k k zmareniu reklamácie
zabudovaných výrobkov, prípadne by došlo k spôsobeniu väčšej škody ako má samotný
výrobok.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým ho žiadal zmeniť, žalobe
vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Trval na tom, že výklad ustanovenia § 18 ods. 4 zákona použitý súdom aj žalovaným je príliš extenzívny a neprimerane zaťažujúci
predávajúceho. Ustanovenie by malo byť vykladané v súlade s gramatickým výkladom,
čo znamená, že predávajúci je povinný zaslať výrobok na odborné posúdenie len v tom
prípade, ak je to technicky možné. Teória práva podľa žalobcu uvádza, že extenzívny výklad
sa používa len výnimočne, no predmetný prípad žiadnu výnimočnosť nezakladá, pretože ide
o tradičný prípad reklamácie, pri vybavení ktorej má predávajúci záujem spolupracovať.
Dodal, že mimo výrobku bola reklamovaná aj služba – montáž a táto odbornému posúdeniu
nepodlieha. Na záver uviedol, že povinnosti žalobcu zaslať výrobok na odborné posúdenie
korešponduje povinnosť spotrebiteľa poskytnúť potrebnú súčinnosť a pokiaľ ju spotrebiteľ
neposkytne, nie je vôbec možné, aby predávajúci na vlastné náklady zadovážil odborné
posúdenie reklamovaného výrobku.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odvolacie dôvody žalobcu, ktoré sú
totožné so žalobnými dôvodmi, nie sú dôvodné. Trval na tom, že vykonanou kontrolou bolo
spoľahlivo preukázané porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 4 zákona, pretože zo strany žalobcu táto zákonná povinnosť splnená nebola – reklamovaný výrobok nebol
zaslaný v prípade zamietnutia reklamácie na odborné posúdenie. Podľa názoru žalovaného
si žalobca vykladá zákon svojvoľne, na základe vlastného uváženia.
Tvrdenie žalobcu, že okrem výrobku bola reklamovaná aj služba, označil žalovaný
za zavádzajúce, s poukazom na to, že predmetom reklamácie bolo poškodené (poškriabané)
vnútorné sklo v pravom hornom rohu v dĺžke cca 8 cm a zarezaný vonkajší rám v dolnom
ľavom rohu. Zdôraznil, že žalobca nebol postihovaný za to, že nevybavil reklamáciu montáže
zákonným spôsobom, ale za to, že nevybavil reklamáciu vád výrobku – plastových okien,
ktoré dodal a namontoval a na ktoré poskytol záručnú dobu 5 rokov v súlade so zákonom.
Pripomenul, že na internetových stránkach ako aj na súdoch sú uvedené zoznamy znalcov,
autorizované, notifikované alebo akreditované osoby, na ktoré sa žalobca v prípade potreby
odborného posúdenia môže obrátiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil
dňa 8. februára 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej
päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného odvolací
súd zistil, že dňa 9.1.2008 bola vykonaná kontrola v prevádzkarni žalobcu na adrese
P.. Z inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly vyplýva, že kontrola sa uskutočnila
na základe podania spotrebiteľky zo dňa 6.12.2007, ktorej žalobca na základe zmluvy o dielo
zo dňa 20.9.2007 vykonal dodávku a montáž plastových okien a poskytol 5-ročnú záručnú
dobu na dodané a namontované výrobky. Spotrebiteľka si v záručnej dobe uplatnila
reklamáciu na dodané plastové okná, ktorú žalobca vybavil 23.10.2007 v stanovenej
30-dňovej lehote tak, že ju neuznal. Vzhľadom na to, že žalobca reklamáciu neuznal,
požadovali inšpektori pri kontrole v prevádzkarni žalobcu doklad o odbornom posúdení
reklamovaného výrobku v zmysle § 18 ods. 4 zákona, ktorý však predložený nebol.
Na podklade tohto inšpekčného záznamu prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi dňa
podaním zo dňa 14.3.2008 začatie správneho konania.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. P/0018/08/08 zo dňa 7.4.2008 uložil
žalobcovi pokutu vo výške 10 000 Sk (331,94 €) pre nedodržanie povinnosti vyplývajúcej
z § 18 ods. 4 zákona – povinnosti predávajúceho, ak reklamáciu neuzná do 3 pracovných dní,
výrobok zaslať na odborné posúdenie a zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia
na požiadanie orgánu dozoru preukázať.
Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. SK/0403/99/08 zo dňa 28.7.2008
napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve
je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 1 zákona ak tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov,
predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami (ods. 1).
Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu
dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Podľa § 2 písm. f/ zákona výrobkom je nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec,
ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania,
a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať,
že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom
je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo
nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa,
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu
vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre marenie
výkonu kontroly orgánom kontroly vnútorného trhu (ďalej len zákon č. 128/2002 Z.z.)
je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom
štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou
organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené
inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"), a to:
a) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,
b) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,
c) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj,
d) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj,
e) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
f) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj,
g) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj,
h) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj.
Podľa § 18 ods. 4 zákona predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo iná
povinná osoba určená na opravu je povinný vybaviť reklamáciu ihneď, v zložitých prípadoch
do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie
vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty
má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby išlo o vadu, ktorú nemožno odstrániť. Predávajúci
je povinný, ak reklamáciu neuzná do troch pracovných dní, výrobok zaslať na vlastné
náklady na odborné posúdenie. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru
zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia preukázať.
Na účely zákona sa podľa § 2 písm. n/ zákona rozumie odborným posúdením
vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou
osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv.
Podľa § 24 zákona za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo
právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26
pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk (ods. 1).
Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania,
závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti (ods. 5).
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby
žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v rozsahu
a z dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal
všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom
konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch
považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol
žalobu žalobcu, považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne
pochybenie.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu spochybňujúce preukázané
porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 4 zákona. Z tohto ustanovenia jednoznačne
vyplýva pre predávajúceho povinnosť v prípade, ak neuzná reklamáciu do 3 pracovných dní,
výrobok zaslať na odborné posúdenie a toto, resp. doklad o zaslaní na odborné posúdenie,
je potom povinný na požiadanie predložiť príslušného orgánu dozoru. Uvedené ustanovenie
nemožno vykladať tak, ako to robí žalobca – že táto povinnosť sa vzťahuje len na tie výrobky,
ktoré možno odoslať na odborné posúdenie. V zmysle § 2 ods. f/ zákona sa za výrobok
považuje aj taká hnuteľná vec, ktorá je súčasťou nehnuteľnej veci, čo znamená, že výrobkom je aj plastové okno – už zabudované, teda také, ktoré už je súčasťou bytu či domu. a teda
povinnosti žalobcu vyplývajúce z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona sa jednoznačne vzťahujú
aj na odborné posúdenie reklamovaného plastového okna po jeho zabudovaní a to po celú
záručnú lehotu poskytnutú žalobcom spotrebiteľke, čo je v danom prípade 5 rokov.
Vychádzajúc z uvedeného nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že povinnosti
žalobcu súvisiace s prípadnou reklamáciou vád zabudovaného okna a povinnosti vyplývajúce
žalobcovi z § 18 ods. 4 zákona po prípadnom neuznaní reklamácie, má žalobca splniť
aj v prípade, že reklamovaným výrobkom je zabudované plastové okno a to spôsobom
zodpovedajúcim obsahu povinnosti nechať odborne posúdiť reklamovaný výrobok,
tak aby bol naplnený účel zákona. Iný výklad (žalobcom preferovaný striktne gramatický
výklad neobstojí v konfrontácii s ďalšími metódami výkladu predovšetkým výkladom
teleologickým prihliadajúci na účel právnej úpravy a logickým) by nepochybne znamenal
výrazné obmedzenie povinností predávajúceho (v súvislosti s predaným a zabudovaným
výrobkom) na úkor spotrebiteľa, čo by nepochybne bolo v rozpore s účelom zákona. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu preto bolo povinnosťou žalobcu ako predávajúceho po neuznaní
reklamácie zabudovaných plastových okien zabezpečiť odborné posúdenie reklamovaného
výrobku na mieste, kde boli zabudované a to na vlastné náklady. Treba pripomenúť, že neboli pochybnosti o tom, že v predmetnej veci spotrebiteľka reklamovala jednoznačne vady
výrobku - okna a nie jeho montáž, teda službu, tak ako to tvrdil žalobca.
Žalobca výšku uloženej pokuty nenamietal, preto sa ňou odvolací ani krajský súd
nezaoberali.
S poukazom na správnosť uvedených zistení, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
správneho orgánu a z ktorých správne vychádzal aj krajský súd pri preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného, nebolo možné odvolacie námietky žalobcu, ktoré boli totožné
s dôvodmi odvolania v správnom konaní i so žalobnými dôvodmi, považovať za dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi
krajského súdu a keďže odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú
správnosť, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
Vzhľadom na to, že žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 8. februára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová