Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžo/304/2008

 

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej

veci žalobcu: Ing. J., bytom R., zastúpený advokátom JUDr. L., P.A., proti žalovanému:

Obvodný pozemkový úrad v Prešove, Nám. Mieru č. 2, Prešov, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. januára 2007 č. j. OPÚ 2007/34-82/Ba, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S 17/2007-41 zo dňa 23. júna 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove  

č. k. 2S 17/2007-41 zo dňa 23. júna 2008   z m e ň u j e   tak, že rozhodnutie žalovaného  

zo dňa 15. januára 2007 č. j. OPÚ 2007/34-82/Ba   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a

na ďalšie konanie.  

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 279,09 €   (8.408,-Sk) v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk jeho právneho zástupcu

JUDr. L.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu

trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je v súlade so zákonom č. 64/1997 Z.z. o užívaní

pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej  

len zákon). Podľa názoru krajského súdu konanie v zmysle ustanovení uvedeného zákona  

je rozdelené na etapy, z ktorých každá nasledujúca začína po právoplatnosti rozhodnutí

správneho orgánu, predstavujúcich ukončenie predchádzajúcej etapy. V danom prípade  

zo skutkových okolností mal preukázané, že žalovaný správny orgán rozhodoval o poskytnutí

náhrady v peniazoch vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade K. v katastrálnom území P.,

ktorým bolo zo strany žalovaného zasielaných 6 výziev podľa § 10 ods. 1 zákona a na základe

poslednej výzvy zo dňa 8.9.2006, v ktorej sa v rámci danej lehoty žalobca nevyjadril, bolo

vydané preskúmavané rozhodnutie. Podľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval

v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 písm. a/ zákona a rozhodnutie žalovaného zodpovedá

podmienkam uvedeným v tomto ustanovení. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

považoval za dostatočné a presvedčivé, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového

stavu veci. Konštatoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa nezaoberal otázkou

podmienok začatia konania, pretože o tejto už bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom rozhodnutí Okresného úradu v Prešove zo dňa 17.7.2002  

pod č. j. OPPaLH 2002/104-44/ba. Poukázal na to, že predmetné rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa bolo potvrdené druhostupňovým správnym orgánom rozhodnutím  

č. j. 03-00042-JA zo dňa 6.3.2003, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené

prvostupňové rozhodnutie. Uviedol, že v etape schvaľovania projektu pozemkových úprav

mal žalobca právo vyjadriť sa k otázke náhrady za pozemky, čo žalobca využil,  

ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Zdôraznil, že podľa ustanovenia § 10 ods. 4

zákona na rozhodnutie podľa odseku 3 sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní zákona  

č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Krajský súd  

po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru,  

že   rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom,

a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Neprihliadol na námietky žalobcu, ktorými

žiadal náhradné pozemky a jeho požiadavke nebolo vyhovené. Poukázal na to, že výzvy

vyplývajúce z rozhodnutia svedčia o tom, že náhradné pozemky boli žalobcovi niekoľko krát

ponúkané a na základe jednotlivých ponúk tak zo strany správneho orgánu  

ako aj Slovenského pozemkového fondu, boli mu ponúkané náhradné pozemky

v katastrálnom území P., M., Č. a Z.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1

O.s.p. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca bol v konaní neúspešný  

a žalovanému toto právo neprislúcha.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa. Dôvodil, že aj v tejto etape

správneho konania je treba skúmať, či sú splnené podmienky na jeho začatie a trvanie.

Namietal, že nemožno bagatelizovať jeho postoje spočívajúce v tom, že odmietol  

resp. nevyužil ponuky na náhradné pozemky. Poukázal na to, že povinnosťou krajského súdu

bolo skúmať, či ponúknuté náhradné pozemky zodpovedajú ako náhrada za pozemky

v záhradkárskej osade, nielen pokiaľ sa týka výmery, ale aj bonity a predovšetkým lokality.

Namietal, že ponúknuté pozemky nezodpovedali adekvátnej náhrade. Uviedol, že neodmietal

pridelenie náhradných pozemkov, ale nebol spokojný s tými pozemkami, ktoré mu boli  

ako náhrada ponúknuté. Nesúhlasil s tvrdením o počte ponúk, pretože niektoré ponuky  

mu vôbec neboli doručené.

Žalobca po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa predložil krajskému

súdu dňa 21.7.2008 rozsudok ESĽP Rozsudok v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie  

mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru,

že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský sú zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

správneho orgánu, ktorým správny orgán rozhodol o spôsobe náhrady na vyporiadanie

vlastníctva pozemkov v zriadenej záhradkovej osade K. v kat. úz. P. podľa § 10 ods. 3

zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd

prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto

vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu.  

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný

právoplatne rozhodol o spôsobe náhrady na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v zriadenej

záhradkovej osade K. v kat. úz. P. podľa § 10 ods. 3 zákona  

Medzi účastníkmi preskúmavacieho konania ostala predovšetkým sporná otázka

náhrady pri vyporiadaní vlastníctva pozemkov v zriadenej záhradkovej osade podľa § 10

zákona.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona tento zákon upravuje

a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu

zriadeného týmto zákonom,

b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených

záhradkových osadách (ďalej len "vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov  

v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní  

o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len "konanie") na účely

vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách.

Tento zákon sa nevzťahuje na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených

záhradkových osadách, ak k nim bolo zriadené právo osobného užívania.

Podľa § 10 ods. 1 až 5 zákona okresný úrad pred vyhotovením projektu pozemkových

úprav (ďalej len "projekt") a na základe oznámenia Slovenského pozemkového fondu (§ 7

ods. 5) vyzve vlastníkov, aby sa v lehote 60 dní vyjadrili, či žiadajú ako vyrovnanie náhradné

pozemky vo výmere a v kvalite zodpovedajúcej ich pôvodným pozemkom v obvode

pozemkových úprav alebo či súhlasia s poskytnutím náhrady v peniazoch (§ 11).   Ak sa zriadená záhradková osada nachádza v zastavanom území obce, môže vlastník žiadať

náhradný pozemok v zastavanom území obce.

Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného

predpisu, okresný úrad vyzve Slovenský pozemkový fond, aby sa vyjadril k spôsobu náhrady.

Slovenský pozemkový fond môže súhlasiť s poskytnutím náhrady v peniazoch (§ 11).

Po preskúmaní žiadostí podľa odsekov 1 a 2 okresný úrad

a) rozhodne, že vlastníkom, ktorí sa v lehote 60 dní nevyjadrili k spôsobu náhrady,

náhrada sa poskytne v peniazoch,

b) rozhodne, že vlastníkom, ktorí napriek tomu, že nebola splnená podmienka uvedená  

v § 8 ods. 5, trvajú na odkúpení stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení,

poskytne sa náhrada v pozemkoch,

c) určí obvod pozemkových úprav, ktorý tvorí samostatný obvod zriadenej záhradkovej

osady a samostatný obvod náhradných pozemkov.

Na rozhodnutie podľa odseku 3 sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní (zákon  

č. 71/1967Zb.).

Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 zákona po schválení úvodných podkladov okresný úrad

vypočíta výšku náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch. Pri výpočte

výšky náhrady podľa odseku 1 okresný úrad vychádza z bonity pôdy a kultúry pozemku  

v čase vzniku práva užívania. Pri určení hodnoty pozemku a porastu na ňom sa postupuje

podľa osobitného predpisu (podľa § 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991

Zb. v znení zákona č. 549/2004 Z.z. je to vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky

č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva

osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení vyhlášky

Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 608/1992 Zb. a vyhlášky Ministerstva financií

Slovenskej republiky č. 265/1993 Z.z.) Ak je výška náhrady vypočítaná podľa odseku 2 nižšia

ako 3 Sk, platí, že táto výška je 3 Sk za m2.

Výška náhrady vypočítaná podľa § 11 ods. 2, 3 sa zvýši v prípade splnenia zákonných

podmienok ustanovených v odsekoch 5 a 6 a výška náhrady vypočítaná podľa odsekov 5 a 6

sa zníži po splnení zákonných podmienok ustanovených v odseku 7.

Predpokladom začatia konania o vyhotovenie a schválenie projektu pozemkových

úprav, ktorého súčasťou je aj konanie o priznaní   náhrady vlastníkom pozemkov

v záhradkovej osade, je právoplatné skončenie konania o schválení úvodných podkladov

v zmysle §§ 6 až 9 zákona.

Žalovaný správny orgán nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem,  

pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil

skutkový stav správne a preto zo skutkových podkladov nevyvodil správny právny záver,

z ktorých dôvodov neboli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby krajským súdom

§ 250j ods. 1 O.s.p..

Z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis odvolací súd zistil, že v danej veci Obvodný pozemkový úrad v Prešove  

rozhodnutím zo dňa 15.1.2007 č. j. OPÚ 2007/34-82/Ba rozhodol tak, že podľa § 10 ods. 3,

písm. a/ zákona sa poskytne náhrada v peniazoch vlastníkom pozemkov - A., J. – žalobcovi, a H., rod. H., v záhradkovej osade K. v kat. úz. P.. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia

vyplýva, že žalovaný   vzhľadom k tomu, že OÚ – OPPaLH   rozhodnutím č. OPPaLH

2002/104-44/Ba v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Prešove č. j. 03-00042-JA zo dňa

6.3.2003 schválil úvodné podklady projektu pozemkových úprav, niekoľko krát vyzval

vlastníkov pozemkov v záhradkovej osade K. v zmysle § 10 ods. 1 zákona, aby sa k spôsobu

náhrady vyjadrili do 60 dní odo dňa obdržania výzvy, či žiadajú ako vyrovnanie náhradné

pozemky, alebo vyrovnanie vo forme finančnej náhrady. Žalovaný správny orgán konštatoval,

že v danej veci sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie, pretože vlastníci pozemkov A.

a J. sa v určenej lehote nevyjadrili na poslednú výzvu, v ktorej im boli ponúknuté náhradné

pozemky v kat. úz. M., Č. a P. a súčasne boli vyzvaní, či napriek tomu, že nebola splnená

podmienka podľa § 8 ods. 5 zákona, trvajú na odkúpení trvalých porastov, stavieb

a spoločných zariadení, a to napriek poučeniu, že v prípade, ak sa v určenej lehote nevyjadria,

rozhodne podľa § 10 ods. 3 zákona.  

Zo skutkových zistení v danej veci teda vyplýva, že žalovaný správny orgán začal

konanie o schválení projektu pozemkových úprav podľa §§ 10 a nasl. zákona, súčasťou

ktorého bolo konanie o priznanie náhrady vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade,  

po právoplatnom ukončení prvej etapy podľa §§ 6 až 9 zákona a to konania o schválení

úvodných podkladov projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov

v záhradkovej osade na základe rozhodnutia OPPaLH v Prešove č. OPPaLH 2002/104-44/Ba

v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Prešove č. j. 03-00042-JA zo dňa 6.3.2003,

právoplatného dňa 27.3.2003.

Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania v podstate ani sporná,  

i keď žalobca v žalobe tvrdil, že neboli splnené zákonné podmienky pre začatie správneho

konania, pretože návrh nepodala nadpolovičná väčšina užívateľov záhradkovej osady

a nepreukázalo sa, že žalobca odmietol uzavrieť k týmto pozemkom kúpnu zmluvu, ako aj,

že už v tom období žiadal náhradné pozemky a súčasne v odvolaní namietal, že aj v tejto

etape správneho konania je treba skúmať, či sú splnené podmienky na jeho začatie a trvanie.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého konanie v zmysle ustanovení uvedeného zákona (zákon č. 64/1997 Z.z.) je rozdelené na etapy,

z ktorých každá nasledujúca začína po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu,

predstavujúceho ukončenie predchádzajúcej etapy. Odvolací súd ho dopĺňa tak,  

že v predmetnom preskúmavacom konaní súd prvého stupňa nemal oprávnenie preskúmavať

konanie a rozhodnutie správneho orgánu o schválení úvodných podkladov, predchádzajúceho

preskúmavaciemu konaniu a rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu, z dôvodu jeho

právoplatného ukončenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že žalobca v prvej etape

správneho konania, predmetom ktorého bolo schvaľovanie úvodných podkladov, nevyužil

všetky opravné prostriedky, ktoré mu zákon dovoľuje, keďže nepodal žalobu na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu Krajského úradu v Prešove č. j. 03-00042-JA zo dňa

6.3.2003 na súd.

Medzi účastníkmi konania v tomto štádiu konania teda ostala predovšetkým sporná

otázka, akým spôsobom sa poskytne náhrada vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade.

Z listinných podkladov tvoriacich súčasť administratívneho spisu vyplýva,  

že žalovaný po právoplatnosti rozhodnutia o schválení úvodných podkladov vyzval vlastníkov pozemkov v záhradkovej osade listom zo dňa 17.3.2003, z potvrdenia o doručení vyplýva,  

že žalobcovi bola zásielka uložená na pošte dňa 24.3.2003, aby sa vyjadrili v lehote 60 dní

odo dňa doručenia výzvy, či žiadajú za pozemky v záhradkovej osade náhradné pozemky,

alebo či súhlasia s poskytnutím náhrady; ďalším listom zo dňa 14.11.2003 vyzval vlastníkov

pozemkov, aby navrhli náhradné pozemky ako vyrovnanie za pozemky v záhradkovej osade,

ktorá výzva bola doručená žalobcovi dňa 29.12.2003; treťou výzvou z 17.3.2004, ktorá bola

žalobcovi doručená dňa 26.3.04, žalovaný žiadal o vyjadrenie, či žalobca napriek tomu,  

že neboli splnené podmienky podľa § 8 ods. 5 zákona, trvá na odkúpení stavieb, trvalých

porastov a spoločných zariadení; žalovaný správny orgán ďalej doručoval vlastníkom

pozemkov ponuku náhradných pozemkov z 18.6.2004, spracovanú Slovenským pozemkovým

fondom, z ktorej vyplýva, že žalovaný vlastníkom ako náhradné pozemky ponúkol pozemky

v kat. úz. P. a K., k tejto výzve neboli priložené potvrdenia o doručení vlastníkom, teda ani

žalobcovi; žalobca však na túto ponuku žalovanému odpovedal tak, že pozemky nepovažuje

za primeranú náhradu, z ktorých dôvodov nemá o ponúknuté náhradné pozemky záujem;

ďalšia výzva s ponukou náhradných pozemkov v kat. úz. M., Č., P. z 31.5.2006 bola

žalobcovi doručená dňa 5.6.2006, a žalobca na ňu odpovedal tak, že vzhľadom k tomu, že

doposiaľ neobdržal odpoveď na svoje odvolanie zo dňa 26.6.2006, ktorého kópiu prikladá v prílohe, v spise sa však nenachádza, sa nevie vyjadriť k listu, resp. k výzve zo dňa

31.5.2006.

Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených listinných podkladov nevyplýva,  

že by žalovaný správny orgán venoval dostatočnú pozornosť splneniu zákonných podmienok

ustanovených v § 10 zákona. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že žalobca  

ako vlastník pôvodných pozemkov sa na základe výzvy žalovaného na spôsob vyrovnania

v priebehu konania vyjadril tak, že žiadal náhradné pozemky a súčasne zo skutkových zistení

vyplýva, že náhradné pozemky žiadal aj v konaní o schválení úvodných podkladov,

predchádzajúceho preskúmavaciemu konaniu, a preto bez ohľadu na výzvu žalovaného

správneho orgánu (z 17.3.2004), ktorou žiadal o vyjadrenie, či žalobca napriek tomu,  

že neboli splnené podmienky podľa § 8 ods. 5 zákona, trvá na odkúpení stavieb, trvalých

porastov a spoločných zariadení, táto skutočnosť podmieňuje právo žalobcu ako vlastníka

pôvodných pozemkov na rozhodnutie žalovaného správneho orgánu na poskytnutie náhrady

v pozemkoch podľa § 10 ods. 3, písm. b/ zákona. Odvolací súd zastáva názor, že ťarchu

vyrovnania formou náhradných pozemkov, žalovaný správny orgán nemôže preniesť  

na vlastníka pôvodných pozemkov, a preto jeho povinnosťou v súčinnosti so Slovenským pozemkovým fondom bolo žalobcovi ako vlastníkovi pôvodných pozemkov ponúknuť  

na vyrovnanie   náhradné pozemky vo výmere a v kvalite zodpovedajúcej jeho pôvodným

pozemkom v obvode pozemkových úprav a takúto ponuku s ním aj prerokovať. Finančná

náhrada by prichádzala do úvahy len v krajnom prípade a to predovšetkým v tom prípade,

pokiaľ by vlastník pôvodných pozemkov odmietol na vyrovnanie náhradné pozemky  

vo výmere a v kvalite zodpovedajúcej jeho pôvodným pozemkom. Takýto právny záver

vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 17/00 uverejnenom

v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 1/2001, ktorým bol

odvolací súd pri rozhodovaní viazaný podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 135 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti, že Európsky súd pre ľudské práva  

v Štrasburgu v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike

o sťažnosti č. 74258/01 rozhodol Rozsudkom dňa 27.11.2007, v ktorom v bode 146 Súd

konštatoval, že v danom prípade došlo k porušeniu článku 1 Protokolu č. 1 a súčasne vyslovil

názor, že v rámci výkonu tohto rozsudku sa za účelom zabezpečenia účinnej ochrany práva

na majetok v súlade s článkom 1 Protokolu č. 1 zdajú byť na vnútroštátnej úrovni žiaduce

všeobecné opatrenia; 1/ dotknutý štát by mal odstrániť všetky prekážky toho, aby sa nájom

pôdy v záhradkových osadách realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu

pôdy a súčasne trhové podmienky v dotknutej lokalite, 2/ dotknutý štát by mal odstrániť

všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k týmto pozemkom poskytla

náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu.  

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené  

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý

právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou

je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím

ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných

ľudských práv a slobôd.

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný

zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkový Protokol č. 1

má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom (zákon č. 64/1997

Z.z.), keďže pre ČSFR nadobudol platnosť na základe článku č. 6   dňa 18. mája 1992, bol

ratifikovaný a vyhlásený spôsobom ustanoveným zákonom. V zbierke zákonov bol

publikovaný pod č. 209/1992 Zb.

Podľa zásad medzinárodného práva musia štáty záväzné zmluvy dodržiavať a najmä

ich aplikovať prostredníctvom svojich zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov  

pod hrozbou vzniku medzinárodnoprávnej zodpovednosti štátu za porušenie povinnosti

vyplývajúcich z týchto zmlúv.

Odvolací súd teda dáva do pozornosti, že viazanosť správneho orgánu

s medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (Dohovor o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkový Protokol č. 1) mu vyplýva z článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súdy ako aj orgány verejnej správy

v konaní a rozhodovaní by mali postupovať v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva, pretože v obdobných veciach možno dôvodne očakávať, že súdny dvor bude

v každej obdobnej veci postupovať rovnakým spôsobom.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd, s poukazom na interpretačnú právoplatnosť

Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 27.11.2007 v prípade

Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike o sťažnosti č. 74258/01,

dospel k záveru, že žalovaný správny orgán si v preskúmavanej veci ohľadne vyrovnania

podľa § 10 zákona nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil skutkový stav

a preto jeho rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov žalovaný správny orgán bude v ďalšom konaní a rozhodovaní

povinný postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu   (§ 250ja ods. 4 O.s.p.)v súlade

s článkom 1 Protokolu č. 1, ktorý má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku prednosť pred zákonom (zákon č. 64/1997 Z.z.), a teda

taktiež   v intenciách názoru vysloveného Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu  

v Rozsudku zo dňa 27. novembra 2007 v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti

Slovenskej republike o sťažnosti č. 74258/01.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol

z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je skutkovo a právne správne, podľa

názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo nesprávne a v rozpore so zákonom

a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil

tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie.

Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p

v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, pretože

v tomto konaní bol úspešný. Priznal mu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením

súdneho poplatku za žalobu v sume 2000,-Sk a právnym zastúpením advokátom za 4 úkony

právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov  

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov: prevzatie a príprava, podanie

žaloby dňa 13.4.2007 po 1371.-Sk a režijný paušál po 178,-Sk, účasť na pojednávaní súdu

prvého stupňa dňa 23.6.2008 a podanie odvolania dňa 25.9.2008 po 1465,-Sk a režijný paušál

po 190,-Sk, teda v celosti 8.408,-Sk. Podľa § 9 ods. 3, 4 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení

meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov odvolací súd

vyjadril sumu zodpovedajúcu výške náhrady trov konania v eurách t. j. 279,09 € (8.408.-Sk)

prepočítanú a zaokrúhlenú v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z..  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 8. septembra 2009

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová