Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžo/304/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej
veci žalobcu: Ing. J., bytom R., zastúpený advokátom JUDr. L., P.A., proti žalovanému:
Obvodný pozemkový úrad v Prešove, Nám. Mieru č. 2, Prešov, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. januára 2007 č. j. OPÚ 2007/34-82/Ba, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S 17/2007-41 zo dňa 23. júna 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 2S 17/2007-41 zo dňa 23. júna 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného
zo dňa 15. januára 2007 č. j. OPÚ 2007/34-82/Ba z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 279,09 € (8.408,-Sk) v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk jeho právneho zástupcu
JUDr. L.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je v súlade so zákonom č. 64/1997 Z.z. o užívaní
pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej
len zákon). Podľa názoru krajského súdu konanie v zmysle ustanovení uvedeného zákona
je rozdelené na etapy, z ktorých každá nasledujúca začína po právoplatnosti rozhodnutí
správneho orgánu, predstavujúcich ukončenie predchádzajúcej etapy. V danom prípade
zo skutkových okolností mal preukázané, že žalovaný správny orgán rozhodoval o poskytnutí
náhrady v peniazoch vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade K. v katastrálnom území P.,
ktorým bolo zo strany žalovaného zasielaných 6 výziev podľa § 10 ods. 1 zákona a na základe
poslednej výzvy zo dňa 8.9.2006, v ktorej sa v rámci danej lehoty žalobca nevyjadril, bolo
vydané preskúmavané rozhodnutie. Podľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval
v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 písm. a/ zákona a rozhodnutie žalovaného zodpovedá
podmienkam uvedeným v tomto ustanovení. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
považoval za dostatočné a presvedčivé, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Konštatoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa nezaoberal otázkou
podmienok začatia konania, pretože o tejto už bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom rozhodnutí Okresného úradu v Prešove zo dňa 17.7.2002
pod č. j. OPPaLH 2002/104-44/ba. Poukázal na to, že predmetné rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa bolo potvrdené druhostupňovým správnym orgánom rozhodnutím
č. j. 03-00042-JA zo dňa 6.3.2003, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
prvostupňové rozhodnutie. Uviedol, že v etape schvaľovania projektu pozemkových úprav
mal žalobca právo vyjadriť sa k otázke náhrady za pozemky, čo žalobca využil,
ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Zdôraznil, že podľa ustanovenia § 10 ods. 4
zákona na rozhodnutie podľa odseku 3 sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní zákona
č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Krajský súd
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru,
že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom,
a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Neprihliadol na námietky žalobcu, ktorými
žiadal náhradné pozemky a jeho požiadavke nebolo vyhovené. Poukázal na to, že výzvy
vyplývajúce z rozhodnutia svedčia o tom, že náhradné pozemky boli žalobcovi niekoľko krát
ponúkané a na základe jednotlivých ponúk tak zo strany správneho orgánu
ako aj Slovenského pozemkového fondu, boli mu ponúkané náhradné pozemky
v katastrálnom území P., M., Č. a Z.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1
O.s.p. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca bol v konaní neúspešný
a žalovanému toto právo neprislúcha.
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa. Dôvodil, že aj v tejto etape
správneho konania je treba skúmať, či sú splnené podmienky na jeho začatie a trvanie.
Namietal, že nemožno bagatelizovať jeho postoje spočívajúce v tom, že odmietol
resp. nevyužil ponuky na náhradné pozemky. Poukázal na to, že povinnosťou krajského súdu
bolo skúmať, či ponúknuté náhradné pozemky zodpovedajú ako náhrada za pozemky
v záhradkárskej osade, nielen pokiaľ sa týka výmery, ale aj bonity a predovšetkým lokality.
Namietal, že ponúknuté pozemky nezodpovedali adekvátnej náhrade. Uviedol, že neodmietal
pridelenie náhradných pozemkov, ale nebol spokojný s tými pozemkami, ktoré mu boli
ako náhrada ponúknuté. Nesúhlasil s tvrdením o počte ponúk, pretože niektoré ponuky
mu vôbec neboli doručené.
Žalobca po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa predložil krajskému
súdu dňa 21.7.2008 rozsudok ESĽP Rozsudok v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike.
Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie
mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru,
že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
krajský sú zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
správneho orgánu, ktorým správny orgán rozhodol o spôsobe náhrady na vyporiadanie
vlastníctva pozemkov v zriadenej záhradkovej osade K. v kat. úz. P. podľa § 10 ods. 3
zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd
prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto
vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný
právoplatne rozhodol o spôsobe náhrady na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v zriadenej
záhradkovej osade K. v kat. úz. P. podľa § 10 ods. 3 zákona
Medzi účastníkmi preskúmavacieho konania ostala predovšetkým sporná otázka
náhrady pri vyporiadaní vlastníctva pozemkov v zriadenej záhradkovej osade podľa § 10
zákona.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona tento zákon upravuje
a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu
zriadeného týmto zákonom,
b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených
záhradkových osadách (ďalej len "vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov
v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní
o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len "konanie") na účely
vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách.
Tento zákon sa nevzťahuje na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených
záhradkových osadách, ak k nim bolo zriadené právo osobného užívania.
Podľa § 10 ods. 1 až 5 zákona okresný úrad pred vyhotovením projektu pozemkových
úprav (ďalej len "projekt") a na základe oznámenia Slovenského pozemkového fondu (§ 7
ods. 5) vyzve vlastníkov, aby sa v lehote 60 dní vyjadrili, či žiadajú ako vyrovnanie náhradné
pozemky vo výmere a v kvalite zodpovedajúcej ich pôvodným pozemkom v obvode
pozemkových úprav alebo či súhlasia s poskytnutím náhrady v peniazoch (§ 11). Ak sa zriadená záhradková osada nachádza v zastavanom území obce, môže vlastník žiadať
náhradný pozemok v zastavanom území obce.
Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného
predpisu, okresný úrad vyzve Slovenský pozemkový fond, aby sa vyjadril k spôsobu náhrady.
Slovenský pozemkový fond môže súhlasiť s poskytnutím náhrady v peniazoch (§ 11).
Po preskúmaní žiadostí podľa odsekov 1 a 2 okresný úrad
a) rozhodne, že vlastníkom, ktorí sa v lehote 60 dní nevyjadrili k spôsobu náhrady,
náhrada sa poskytne v peniazoch,
b) rozhodne, že vlastníkom, ktorí napriek tomu, že nebola splnená podmienka uvedená
v § 8 ods. 5, trvajú na odkúpení stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení,
poskytne sa náhrada v pozemkoch,
c) určí obvod pozemkových úprav, ktorý tvorí samostatný obvod zriadenej záhradkovej
osady a samostatný obvod náhradných pozemkov.
Na rozhodnutie podľa odseku 3 sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní (zákon
č. 71/1967Zb.).
Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 zákona po schválení úvodných podkladov okresný úrad
vypočíta výšku náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch. Pri výpočte
výšky náhrady podľa odseku 1 okresný úrad vychádza z bonity pôdy a kultúry pozemku
v čase vzniku práva užívania. Pri určení hodnoty pozemku a porastu na ňom sa postupuje
podľa osobitného predpisu (podľa § 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991
Zb. v znení zákona č. 549/2004 Z.z. je to vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky
č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva
osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení vyhlášky
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 608/1992 Zb. a vyhlášky Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. 265/1993 Z.z.) Ak je výška náhrady vypočítaná podľa odseku 2 nižšia
ako 3 Sk, platí, že táto výška je 3 Sk za m2.
Výška náhrady vypočítaná podľa § 11 ods. 2, 3 sa zvýši v prípade splnenia zákonných
podmienok ustanovených v odsekoch 5 a 6 a výška náhrady vypočítaná podľa odsekov 5 a 6
sa zníži po splnení zákonných podmienok ustanovených v odseku 7.
Predpokladom začatia konania o vyhotovenie a schválenie projektu pozemkových
úprav, ktorého súčasťou je aj konanie o priznaní náhrady vlastníkom pozemkov
v záhradkovej osade, je právoplatné skončenie konania o schválení úvodných podkladov
v zmysle §§ 6 až 9 zákona.
Žalovaný správny orgán nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem,
pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil
skutkový stav správne a preto zo skutkových podkladov nevyvodil správny právny záver,
z ktorých dôvodov neboli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby krajským súdom
§ 250j ods. 1 O.s.p..
Z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis odvolací súd zistil, že v danej veci Obvodný pozemkový úrad v Prešove
rozhodnutím zo dňa 15.1.2007 č. j. OPÚ 2007/34-82/Ba rozhodol tak, že podľa § 10 ods. 3,
písm. a/ zákona sa poskytne náhrada v peniazoch vlastníkom pozemkov - A., J. – žalobcovi, a H., rod. H., v záhradkovej osade K. v kat. úz. P.. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že žalovaný vzhľadom k tomu, že OÚ – OPPaLH rozhodnutím č. OPPaLH
2002/104-44/Ba v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Prešove č. j. 03-00042-JA zo dňa
6.3.2003 schválil úvodné podklady projektu pozemkových úprav, niekoľko krát vyzval
vlastníkov pozemkov v záhradkovej osade K. v zmysle § 10 ods. 1 zákona, aby sa k spôsobu
náhrady vyjadrili do 60 dní odo dňa obdržania výzvy, či žiadajú ako vyrovnanie náhradné
pozemky, alebo vyrovnanie vo forme finančnej náhrady. Žalovaný správny orgán konštatoval,
že v danej veci sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie, pretože vlastníci pozemkov A.
a J. sa v určenej lehote nevyjadrili na poslednú výzvu, v ktorej im boli ponúknuté náhradné
pozemky v kat. úz. M., Č. a P. a súčasne boli vyzvaní, či napriek tomu, že nebola splnená
podmienka podľa § 8 ods. 5 zákona, trvajú na odkúpení trvalých porastov, stavieb
a spoločných zariadení, a to napriek poučeniu, že v prípade, ak sa v určenej lehote nevyjadria,
rozhodne podľa § 10 ods. 3 zákona.
Zo skutkových zistení v danej veci teda vyplýva, že žalovaný správny orgán začal
konanie o schválení projektu pozemkových úprav podľa §§ 10 a nasl. zákona, súčasťou
ktorého bolo konanie o priznanie náhrady vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade,
po právoplatnom ukončení prvej etapy podľa §§ 6 až 9 zákona a to konania o schválení
úvodných podkladov projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov
v záhradkovej osade na základe rozhodnutia OPPaLH v Prešove č. OPPaLH 2002/104-44/Ba
v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Prešove č. j. 03-00042-JA zo dňa 6.3.2003,
právoplatného dňa 27.3.2003.
Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania v podstate ani sporná,
i keď žalobca v žalobe tvrdil, že neboli splnené zákonné podmienky pre začatie správneho
konania, pretože návrh nepodala nadpolovičná väčšina užívateľov záhradkovej osady
a nepreukázalo sa, že žalobca odmietol uzavrieť k týmto pozemkom kúpnu zmluvu, ako aj,
že už v tom období žiadal náhradné pozemky a súčasne v odvolaní namietal, že aj v tejto
etape správneho konania je treba skúmať, či sú splnené podmienky na jeho začatie a trvanie.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého konanie v zmysle ustanovení uvedeného zákona (zákon č. 64/1997 Z.z.) je rozdelené na etapy,
z ktorých každá nasledujúca začína po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu,
predstavujúceho ukončenie predchádzajúcej etapy. Odvolací súd ho dopĺňa tak,
že v predmetnom preskúmavacom konaní súd prvého stupňa nemal oprávnenie preskúmavať
konanie a rozhodnutie správneho orgánu o schválení úvodných podkladov, predchádzajúceho
preskúmavaciemu konaniu a rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu, z dôvodu jeho
právoplatného ukončenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že žalobca v prvej etape
správneho konania, predmetom ktorého bolo schvaľovanie úvodných podkladov, nevyužil
všetky opravné prostriedky, ktoré mu zákon dovoľuje, keďže nepodal žalobu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu Krajského úradu v Prešove č. j. 03-00042-JA zo dňa
6.3.2003 na súd.
Medzi účastníkmi konania v tomto štádiu konania teda ostala predovšetkým sporná
otázka, akým spôsobom sa poskytne náhrada vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade.
Z listinných podkladov tvoriacich súčasť administratívneho spisu vyplýva,
že žalovaný po právoplatnosti rozhodnutia o schválení úvodných podkladov vyzval vlastníkov pozemkov v záhradkovej osade listom zo dňa 17.3.2003, z potvrdenia o doručení vyplýva,
že žalobcovi bola zásielka uložená na pošte dňa 24.3.2003, aby sa vyjadrili v lehote 60 dní
odo dňa doručenia výzvy, či žiadajú za pozemky v záhradkovej osade náhradné pozemky,
alebo či súhlasia s poskytnutím náhrady; ďalším listom zo dňa 14.11.2003 vyzval vlastníkov
pozemkov, aby navrhli náhradné pozemky ako vyrovnanie za pozemky v záhradkovej osade,
ktorá výzva bola doručená žalobcovi dňa 29.12.2003; treťou výzvou z 17.3.2004, ktorá bola
žalobcovi doručená dňa 26.3.04, žalovaný žiadal o vyjadrenie, či žalobca napriek tomu,
že neboli splnené podmienky podľa § 8 ods. 5 zákona, trvá na odkúpení stavieb, trvalých
porastov a spoločných zariadení; žalovaný správny orgán ďalej doručoval vlastníkom
pozemkov ponuku náhradných pozemkov z 18.6.2004, spracovanú Slovenským pozemkovým
fondom, z ktorej vyplýva, že žalovaný vlastníkom ako náhradné pozemky ponúkol pozemky
v kat. úz. P. a K., k tejto výzve neboli priložené potvrdenia o doručení vlastníkom, teda ani
žalobcovi; žalobca však na túto ponuku žalovanému odpovedal tak, že pozemky nepovažuje
za primeranú náhradu, z ktorých dôvodov nemá o ponúknuté náhradné pozemky záujem;
ďalšia výzva s ponukou náhradných pozemkov v kat. úz. M., Č., P. z 31.5.2006 bola
žalobcovi doručená dňa 5.6.2006, a žalobca na ňu odpovedal tak, že vzhľadom k tomu, že
doposiaľ neobdržal odpoveď na svoje odvolanie zo dňa 26.6.2006, ktorého kópiu prikladá v prílohe, v spise sa však nenachádza, sa nevie vyjadriť k listu, resp. k výzve zo dňa
31.5.2006.
Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených listinných podkladov nevyplýva,
že by žalovaný správny orgán venoval dostatočnú pozornosť splneniu zákonných podmienok
ustanovených v § 10 zákona. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že žalobca
ako vlastník pôvodných pozemkov sa na základe výzvy žalovaného na spôsob vyrovnania
v priebehu konania vyjadril tak, že žiadal náhradné pozemky a súčasne zo skutkových zistení
vyplýva, že náhradné pozemky žiadal aj v konaní o schválení úvodných podkladov,
predchádzajúceho preskúmavaciemu konaniu, a preto bez ohľadu na výzvu žalovaného
správneho orgánu (z 17.3.2004), ktorou žiadal o vyjadrenie, či žalobca napriek tomu,
že neboli splnené podmienky podľa § 8 ods. 5 zákona, trvá na odkúpení stavieb, trvalých
porastov a spoločných zariadení, táto skutočnosť podmieňuje právo žalobcu ako vlastníka
pôvodných pozemkov na rozhodnutie žalovaného správneho orgánu na poskytnutie náhrady
v pozemkoch podľa § 10 ods. 3, písm. b/ zákona. Odvolací súd zastáva názor, že ťarchu
vyrovnania formou náhradných pozemkov, žalovaný správny orgán nemôže preniesť
na vlastníka pôvodných pozemkov, a preto jeho povinnosťou v súčinnosti so Slovenským pozemkovým fondom bolo žalobcovi ako vlastníkovi pôvodných pozemkov ponúknuť
na vyrovnanie náhradné pozemky vo výmere a v kvalite zodpovedajúcej jeho pôvodným
pozemkom v obvode pozemkových úprav a takúto ponuku s ním aj prerokovať. Finančná
náhrada by prichádzala do úvahy len v krajnom prípade a to predovšetkým v tom prípade,
pokiaľ by vlastník pôvodných pozemkov odmietol na vyrovnanie náhradné pozemky
vo výmere a v kvalite zodpovedajúcej jeho pôvodným pozemkom. Takýto právny záver
vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 17/00 uverejnenom
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 1/2001, ktorým bol
odvolací súd pri rozhodovaní viazaný podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 135 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti, že Európsky súd pre ľudské práva
v Štrasburgu v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike
o sťažnosti č. 74258/01 rozhodol Rozsudkom dňa 27.11.2007, v ktorom v bode 146 Súd
konštatoval, že v danom prípade došlo k porušeniu článku 1 Protokolu č. 1 a súčasne vyslovil
názor, že v rámci výkonu tohto rozsudku sa za účelom zabezpečenia účinnej ochrany práva
na majetok v súlade s článkom 1 Protokolu č. 1 zdajú byť na vnútroštátnej úrovni žiaduce
všeobecné opatrenia; 1/ dotknutý štát by mal odstrániť všetky prekážky toho, aby sa nájom
pôdy v záhradkových osadách realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu
pôdy a súčasne trhové podmienky v dotknutej lokalite, 2/ dotknutý štát by mal odstrániť
všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k týmto pozemkom poskytla
náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý
právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný
zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkový Protokol č. 1
má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom (zákon č. 64/1997
Z.z.), keďže pre ČSFR nadobudol platnosť na základe článku č. 6 dňa 18. mája 1992, bol
ratifikovaný a vyhlásený spôsobom ustanoveným zákonom. V zbierke zákonov bol
publikovaný pod č. 209/1992 Zb.
Podľa zásad medzinárodného práva musia štáty záväzné zmluvy dodržiavať a najmä
ich aplikovať prostredníctvom svojich zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov
pod hrozbou vzniku medzinárodnoprávnej zodpovednosti štátu za porušenie povinnosti
vyplývajúcich z týchto zmlúv.
Odvolací súd teda dáva do pozornosti, že viazanosť správneho orgánu
s medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkový Protokol č. 1) mu vyplýva z článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súdy ako aj orgány verejnej správy
v konaní a rozhodovaní by mali postupovať v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva, pretože v obdobných veciach možno dôvodne očakávať, že súdny dvor bude
v každej obdobnej veci postupovať rovnakým spôsobom.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd, s poukazom na interpretačnú právoplatnosť
Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 27.11.2007 v prípade
Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike o sťažnosti č. 74258/01,
dospel k záveru, že žalovaný správny orgán si v preskúmavanej veci ohľadne vyrovnania
podľa § 10 zákona nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil skutkový stav
a preto jeho rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov žalovaný správny orgán bude v ďalšom konaní a rozhodovaní
povinný postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.)v súlade
s článkom 1 Protokolu č. 1, ktorý má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku prednosť pred zákonom (zákon č. 64/1997 Z.z.), a teda
taktiež v intenciách názoru vysloveného Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu
v Rozsudku zo dňa 27. novembra 2007 v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti
Slovenskej republike o sťažnosti č. 74258/01.
Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je skutkovo a právne správne, podľa
názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo nesprávne a v rozpore so zákonom
a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil
tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p
v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, pretože
v tomto konaní bol úspešný. Priznal mu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením
súdneho poplatku za žalobu v sume 2000,-Sk a právnym zastúpením advokátom za 4 úkony
právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov: prevzatie a príprava, podanie
žaloby dňa 13.4.2007 po 1371.-Sk a režijný paušál po 178,-Sk, účasť na pojednávaní súdu
prvého stupňa dňa 23.6.2008 a podanie odvolania dňa 25.9.2008 po 1465,-Sk a režijný paušál
po 190,-Sk, teda v celosti 8.408,-Sk. Podľa § 9 ods. 3, 4 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení
meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov odvolací súd
vyjadril sumu zodpovedajúcu výške náhrady trov konania v eurách t. j. 279,09 € (8.408.-Sk)
prepočítanú a zaokrúhlenú v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z..
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 8. septembra 2009
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová



