Najvyšší súd  

1 Sžo 271/2009

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu: Ľ., bytom N., zastúpený advokátom JUDr. A., Advokátska kancelária v D. R., proti žalovanému: Obvodný pozemkový úrad v Námestove, Nám. A. Bernoláka č. 381/4, Námestovo, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. septembra 2008, č. OPÚ-2008/00737, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/134/2008-43 zo dňa 12. mája 2009, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/134/2008-43 zo dňa 12. mája 2009   p o t v r d z u j e.

  Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

  Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný správny orgán Obvodný pozemkový úrad v Námestove podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) námietke žalobcu nevyhovel. Žalovanému správnemu orgánu trovy konania nepriznal.

  Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, mal preukázané, že žalobca kúpnou zmluvou získal do vlastníctva rodinný dom č. 164 kat. úz. Z., sklad paliva pri dome, maštaľ a pozemky – parcele vytvorené z pkn. parciel 166 a to KN 703, zastavaná plocha o výmere 336 m² a KN 704, záhrada, vo výmere 107 m²; v danej veci existovali dva rozdielne geometrické plány na tú istú parcelu KN č. 702 a to geometrický plán, na ktorý pôvodne poukazovala komisia ROEP č. 244-251-0005-87 zo dňa 26.1.1987 na zameranie skutočného stavu pre J., ktorému bola vymeraná parcela KN č. 702 a KN 703 a geometrický plán, ktorý pri vznesenej námietke predložil žalobca zo dňa 4.12.2001 č. 246/01 vyhotovený dňa 15.10.2001 J. pre účely určenia vlastníckeho práva k parcele KN č. 702/1 a 702/2 a zameranie komory. Krajský súd konštatoval, že žalovaný správny orgán správne postupoval v intenciách názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí č.k. 5Sž-o- KS/9/2006 zo dňa 13.3.2007, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie, kartografie a fotogeometrie a následne potom pri rozhodnutí o námietke žalobcu vychádzal zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca Ing. M.. Poukázal na to, že zo záveru tohto znaleckého posudku nesporne vyplynulo, že pozemok – parcela C KN č. 702 je identická s pozemkovoknižnou parcelou č. 165, nie teda s parcelou pkn. č. 166 a súčasne, že znalec v závere ďalej uviedol, že identifikácia parciel je správne vykonaná v geometrickom pláne č. 244-251-5-87 a nesprávne je uvedená identifikácia v geometrickom pláne č. 246/01, nakoľko EN parcela č. 702 nezodpovedá pozemkovoknižnej parcele č. 166. Uviedol, že znalecký posudok Ing. M. bol vyhotovený a jeho jednotlivé časti zodpovedajú ust. § 17 ods. 2, 3, 5 a 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch v platnom znení. Krajský súd súčasne konštatoval, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal len z rozsahu žalobných dôvodov. Podľa názoru krajského súdu pokiaľ žalobca zotrvával na svojej námietke, že parcela č. 702 leží na pozemkovoknižnej parcele 166, tieto skutočnosti žiadnym spôsobom, žiadnym konkrétnym dôkazom oproti záverom znaleckého posudku súdneho znalca Ing. M. nevyvrátil. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým posudzoval námietku žalobcu podanú proti výpisu z registra ROEP a túto posúdil ako nedôvodnú, je preto správne. Žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.  

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil tak, že žalovaný správny orgán bol v tomto konaní úspešný, mal by preto právo na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto ako úspešnému účastníkovi trovy konania priznané neboli.

  Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa odvolal žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku Ing. K., ktorý znalecký posudok spochybnil už v žalobnom návrhu ako aj na pojednávaní súdu, pretože znalec sa nevyporiadal   so skutočnosťou, ktorá je podstatná pre vypracovanie znaleckého posudku a hlavne pre rozhodnutie vo veci samej. Dôvodil, že z predložených dokladov a to z kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1987 a jej dodatku vyplýva, že pozemok parc. č. 165 sa nachádza na inom mieste ako uvádza znalec, pretože z týchto dokladov vyplýva, že pozemok parc. č. 166 zodpovedá parcelám č. 701, 702, 703, 704, z čoho je zrejmé, že Ing. K. nesprávne vyhodnotil stav, ktorý mal zistiť na mieste samom a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré mal možnosť použiť pri vypracovaní znaleckého posudku, t.j. identifikácií parciel. Uviedol, že predložená zmluva a jej dodatok je dôkaz pochybenia znalca. Vytýkal znalcovi, že pokiaľ tento konštatoval, že parc. č. 702 leží na parc. č. 165 a nie na parc. č. 166, pričom vychádzal z tvrdenia, že sa to nedá určiť z krokárskej mapy, mal vyhotoviť geometrický plán, z ktorého by bolo možné určiť, kde sa parc. č. 165 skutočne nachádza. Mal za to, že v konaní je potrebné vypracovať nový geometrický plán za účelom presného stanovenia, resp. určenia polôh parciel č. 165 a č. 166 kat. úz. Z., ako aj skutočnosti, na ktorej parcele sa nachádza KN parc. č. 702 k.ú. Z..  

Žalovaný správny orgán navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, považoval ich za nepravdivé, zavádzajúce a odkláňajúce pozornosť od merita veci.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné.

  Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bol zamietnutý žalobný návrh o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný námietke žalobcu voči výpisu ROEP v kat. úz. Z., v ktorej žiadal, aby parcela CKN č. 702 ležala na PKN parcele č. 166 a nie na PKN parc.   č. 167, nevyhovel, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.  

  Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území Z. nevyhovel námietke žalobcu.

Účelom zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register"). Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len „katastrálny zákon“), ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Katastrálny úrad [§ 3 ods. 2 písm. a)] vyberie na konanie určený operát (napríklad § 8 katastrálneho zákona) (§ 1 ods. 1, 2, 3 zákona).

Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona vecne príslušným správnym orgánom na konanie   v katastrálnych územiach uvedených v § 3 ods. 1 písm. c/ až e/ zákona je pozemkový úrad   (§ 5 a § 32 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.).

Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a/, b/, c/ zákona správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "komisia") (zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12, plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – ďalej len správny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy (katastrálny zákon).

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú   z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov   v prírode sa spravidla nezisťuje.

Podľa § 7 ods. 1 až 7 zákona správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní   na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe 13) spolu s poučením   o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra.

Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.

Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.

Na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje toho, kto námietku podal.

Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností (§ 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 162/1995 Z.z. v platnom znení). Na základe oznámenia správa katastra najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností   k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Správa katastra po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná správa katastra z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam (§ 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z.) a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté.

Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne   o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov   od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

Konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán v preskúmavanej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci správne zistil skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver a preto jeho rozhodnutie je skutkovo a právne správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.    

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že konanie o obnove evidencie nehnuteľností je technicky a právne zložitý proces, ktorý pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené, a to z konania   o zostavenie návrhu registra a z konania o schválenie registra. Komisia v konaní o zostavenie návrhu registra o obnove evidencie nehnuteľností vypracuje návrh registra   na základe údajov zistených podľa § 6 ods. 1 zákona, teda z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov   a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci a ďalších podkladov, pričom priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Proti tomuto návrhu je prípustné podať v zákonnej lehote námietky. Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra   je preskúmateľné súdom. Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).

  V citovanej právnej norme ustanovenej v § 7 v spojení s § 3 ods. 2 písm. b/ zákona zákonodarca zveruje do právomoci obvodného pozemkového úradu rozhodovať o námietkach voči návrhu registra, pričom v tejto právnej norme ustanovuje podmienky a postup správneho orgánu v konaní o námietke oprávnenej osoby, z čoho vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je posudzovať splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie v súlade s ustanoveniami správneho poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa žalovaný správny orgán v danej veci správne posúdil námietku žalobcu podanú proti návrhu registra ROEP v kat. úz. Z. a v súlade s § 7 ods. 3 zákona o nich rozhodol. V danej veci náležite zistil skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Listinné podklady predložené žalobcom neboli spôsobilé vyvrátiť skutkové zistenia zabezpečené žalovaným správnym orgánom. Žalovaný postupoval v konaní v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sž-o-KS/9/2006 zo dňa 13.3.2007, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie, kartografie a fotogeometrie a následne potom pri rozhodnutí o námietke žalobcu vychádzal zo záverov znaleckého posudku ustanoveného súdneho znalca Ing. M.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa zo záveru tohto znaleckého posudku, ktorý je treba považovať za kontrolný znalecký posudok, nesporne vyplýva, že pozemok – parcela C KN č. 702 je identická s pozemkovoknižnou parcelou č. 165, nie teda s parcelou pkn. č. 166 a súčasne, že znalec v závere posudku uviedol, že identifikácia parciel je správne vykonaná v geometrickom pláne č. 244-251-5-87 a nesprávne je uvedená identifikácia v geometrickom pláne č. 246/01, keďže EN parcela č. 702 nezodpovedá pozemkovoknižnej parcele č. 166.

Odvolací súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd prvého stupňa, ako aj správny orgán nevenovali pozornosť podkladom predloženým v administratívnom konaní a to identifikácií parciel a preto aj znalecký posudok Ing. K. je nesprávny, keď nesprávne vyhodnotil stav, ktorý mal zistiť na mieste samom a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré mal možnosť použiť pri vypracovaní znaleckého posudku, pretože   zo zistení uvedených v znaleckom posudku súdneho znalca Ing. K. vyplýva, že z podkladov, z ktorých vychádzal pri vypracovaní svojho znaleckého posudku, vychádzal správne.

  Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, že povinnosťou súdneho znalca bolo vypracovanie geometrického plánu za účelom zistenia, kde sa pozemok parc. č. 165 skutočne nachádza, pretože povinnosťou správneho orgánu v konaní o námietke žalobcu, ktorou žiadal, aby parc. CKN č. 702 ležala na PKN parcele č. 166 a nie na PKN parc. č. 167, bolo posúdenie dôvodnosti jeho námietky a za tým účelom zadovážiť si skutkové okolnosti na preukázanie, s ktorým pozemkom podľa pozemkovej knihy je pozemok CKN parcela   č. 702 identická. Správne postupoval aj súd prvého stupňa, keď pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného vychádzal zo skutkových zistení správneho orgánu ku dňu jeho rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), keďže bol viazaný dôvodmi uvedenými v žalobnom návrhu, v ktorom žalobca namietal nesprávne zistenie súdnym znalcom a tvrdil, že parcela KN 702 leží na parcele PKN 166. Z uvedeného vyplýva, že predmetom námietky žalobcu   zo dňa 4.12.2001 vznesenej voči návrhu registra ROEP nebol pozemok PKN parcela č. 165 a žalobca ani v žalobnom návrhu nevzniesol návrh zisťovania, kde sa pozemok PKN parcela 165 nachádza. Odvolací súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v rozsahu námietok, ktoré žalobca uplatnil žalobným návrhom podaným na súde v lehote v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p., a keďže žalobca vzniesol uvedenú námietku až v odvolacom konaní, teda po uplynutí zákonnej lehoty, na predmetnú námietku nemohol prihliadnuť.  

  Vzhľadom na uvedené, pokiaľ Krajský súd v Žiline žalobu zamietol, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

  Odvolací súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutím správneho orgánu v danej veci nie je dotknuté právo žalobcu sa domáhať ochrany svojho vlastníctva v inom a to občiansko-právnom konaní na všeobecnom súde.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože v tomto konaní bol

neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 10. marca 2010  

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth