Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžo/255/2009

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. A., bytom H., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska č. 4, Bratislava, o poskytnutie ochrany, takto

r o z h o d o l:

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre   č. k. 11S/3/2009-82 zo dňa 26.5.2009   z r u š u j e   a   vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia vyslovil, že odvolaniu žalobcu zo dňa 22.4.2009 proti rozhodnutiu súdneho úradníka   č. k. 11S/3/2009-73 zo dňa 3.4.2009 nevyhovuje a vec predkladá odvolaciemu súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Odvolací súd zo spisu súdu prvého stupňa zistil, že žalobca podal na Okresný súd Bratislava I návrh označený ako „žaloba o poskytnutie ochrany podľa § 9 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii“, o ktorej tento súd rozhodol rozsudkom č. k. 14C 87/04-31 zo dňa 18.5.2005. Na odvolanie žalovaného bol tento rozsudok uznesením Krajského súdu v Bratislave   č. k. 8Co 372/05-54 zo dňa 6.11.2007 zrušený z dôvodu, že vo veci rozhodol vecne nepríslušný súd. Okresný súd Bratislava I preto následne uznesením č. k. 14C 87/2004-65   zo dňa 29.9.2008 vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a postúpil vec Krajskému súdu v Nitre ako súde vecne a miestne príslušnému.

Krajský súd v Nitre dospel k záveru, že podanie žalobcu neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 42 ods. 3, 79 ods. 1 a § 249 OSP a preto žalobcu postupom podľa § 43 ods. 1 OSP uznesením (vydaným vyššou súdnou úradníčkou) č. k. 11S/3/2009-73 zo dňa 3.4.2009 vyzval na odstránenie vád svojho podania v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

Proti tomuto uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal žalobca včas odvolanie, ktoré krajský súd nesprávne predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie, a preto odvolací súd vrátil predmetnú vec krajskému súdu prípisom zo dňa 14.5.2009   ako omylom predloženú s poukazom na skutočnosť, že v zmysle § 374 ods. 4 bolo samotným podaním odvolania proti uzneseniu o odstránenie vád žaloby vydanému vyššou súdnou úradníčkou toto zrušené a vo veci musí rozhodnúť znovu konajúci súd.

Krajský súd sa však usmernením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   a ustanovením § 374 ods. 4 OSP dôsledne neriadil a vo veci vydal uznesenie   č. k. 11S/3/2009-82 zo dňa 26.5.2009, ktorým vyslovil, že odvolaniu žalobcu zo dňa 22.4.2009 proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 3.4.2009 nevyhovuje a vec predkladá odvolaciemu súdu. V odôvodnení tohto uznesenia vo veci konajúci sudca uviedol, že odvolaniu žalobcu nemieni vyhovieť a s poukazom na § 374 ods. 4 OSP vec predkladá odvolaciemu súdu. V poučení uviedla, že proti uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Odvolací súd dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a i/ OSP.  

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie   sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované zákonné ustanovenie upravuje dve možné situácie v súvislosti s podaním odvolania proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. V prvej časti upravuje situáciu, kedy vyšší súdny úradník rozhodne vo veci, v ktorej zákon odvolanie pripúšťa. V tomto prípade   vo veci konajúci sudca sám rozhoduje o odvolaní a buď mu v celom rozsahu vyhovie alebo mu, hoci len sčasti, nevyhovie, a v tom prípade vec predloží príslušnému odvolaciemu súdu na rozhodnutie o tomto odvolaní. Druhá časť citovaného ustanovenia upravuje situáciu (ktorá nastala aj v predmetnej právnej veci) ak vydá v konaní vyšší súdny úradník uznesenie, voči ktorému zákon inak odvolanie nepripúšťa (podľa § 202 ods. 3 písm. l/ OSP nie je odvolanie prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o výzve na doplnenie alebo opravu podania podľa § 43 ods. 1 OSP), teda voči ktorému by odvolanie nebolo prípustné, ak by ho vydal sudca, tak podaním včasného odvolania na to oprávnenou osobou proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nastane priamo zo zákona ten účinok, že toto uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom sa zrušuje a v tejto veci musí opätovne (teda o prípadnej výzve   na doplnenie podania) rozhodnúť sudca. V predmetnej právnej veci sudcovi neprináležalo rozhodovať o odvolaní žalobcu proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka naviac, ak toto uznesenie bolo zo zákona zrušené a teda v odvolacom konaní by ani neexistoval predmet odvolania. Napokon samotné uznesenie si odporuje, ak jedným výrokom sudca ako odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a následne vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie (o odvolaní ?). V danom prípade treba vychádzať z toho, že včas podané odvolanie malo   za následok zrušenie uznesenia vyššieho súdneho úradníka zo zákona a konajúci sudca mal znovu rozhodnúť o prípadnej výzve podľa § 43 ods. 1 OSP a nie rozhodovať ako odvolací súd o odvolaní proti už zrušenému uzneseniu.

Podľa § 221 ods. 1 OSP súd rozhodnutie zruší, ak

- h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- i/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené uznesenie krajského súdu postupom podľa § 221 ods. 1, písm. h/ a i/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P O U Č E N I E : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. augusta 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová