Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžo/248/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej
veci žalobcu: L., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. J., N., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného č. 21024/2008-1409 zo dňa 4.4.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/74/2008-54 zo dňa 19.3.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/74/2008-54 zo dňa 19.3.2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 21024/2008-1409 zo dňa 4.4.2008, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce
č. R-25/2008-5334 zo dňa 4.2.2008 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len zákon) z dôvodu, že žalobca porušil povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona tým, že povrchne a nedbalo vykonanou colnou kontrolou umožnil nezákonne doviezť na územie Slovenskej republiky 100 kartónov cigariet, čím porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom za súčasného konštatovania, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. O trovách rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal.
Súd prvého stupňa tak rozhodol potom, čo mal za preukázané, že preskúmavané správne rozhodnutia sú v súlade so zákonmi, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, majú požadované formálne i obsahové náležitosti a sú dostatočne odôvodnené.
Súd mal z dôkazov vykonaných v správnom konaní za nepochybne preukázané, že žalobca nevykonal dôsledne a zodpovedne colnú kontrolu rušňa č. 132 vlakovej súpravy č. 3631, v ktorom boli prevážané cigarety opatrené ukrajinskými ochrannými známkami. I keď nebolo preukázané, že by sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti úmyselným konaním, bolo dostatočne preukázané, že porušenia sa dopustil z nedbanlivosti, pričom aj takéto porušenie môže byť dôvodom na prepustenie
colníka zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona.
Podľa súdu vyjadrenia colníkov B., B., B., T. a A. nemožno hodnotiť v prospech žalobcu, pretože ani jeden z nich nevykonával colnú kontrolu uvedeného rušňa. V prospech žalobcu nesvedčia ani výpovede N. K., I. F. a J. P., ktorí nie sú colníkmi, ale práve naopak – mali sa na pašovaní cigariet podieľať; rovnako tak výpoveď rušňovodiča M., ktorý by si mohol privodiť opačnou výpoveďou sám trestné stíhanie.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím sa zruší a vec sa vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Krajskému súdu vytýkal, že si osvojil právny názor žalovaného a rozhodol v podstate len na základe dvoch dôkazov a to z úradného záznamu z 22.11.2007 spísaného colníkmi inšpekcie GR CR a z vyjadrení colníkov JUDr. T. a Š. zo dňa 11.1.2008, hoci tieto sú podľa jeho názoru v rozpore s ďalšími dôkazmi. Rozpor videl vo výpovedi JUDr. T., ktorý uviedol, že „osobne od 00.45 hod. do 03.20 hod. nevidel, že by colníci prišli k súpravám a rušňom a robili nejakú colnú kontrolu v priestoroch pobočky CÚ Maťovce“ a v konštatovaní služobného úradu, že žalobca v uvedenom rušni vykonal kontrolu len povrchne a nedbalo. Poukázal na to, že kontrolu vykonal o 02.40 hod. a colníci zaistili cigarety až o 03.20 hod., pričom kotolňa je vzdialená od hranice asi 1,5 km a ak by tento priestor bol neustále monitorovaný, tak ako to tvrdili colníci z inšpekcie, tak by si museli všimnúť, že v rušni žalobca kontrolu vykonal. Tiež vyjadril počudovanie nad tým, prečo colníci inšpekcie nezaistili cigarety hneď na mieste, keď údajne videli, ako ich niekto vyhodil z rušňa č. 132.
Pripomenul, že z jeho vyjadrenia ako aj z vyjadrení colníkov B., B., B. a T. vyplýva, že žiadne igelitové tašky s cigaretami vyhodené neboli. Poukázal tiež na uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-956/OEK-MI-2007 zo dňa 22.11.2007, ktorý podľa neho jednoznačne dokazuje, že 100 kartónov cigariet z rušňa č. 132 vyhodených nebolo, keďže ani vyšetrovateľ to v uznesení neuviedol.
Ďalej namietal, že cigarety mali byť vyhodené z 2 rušňov a vôbec nebolo zrejmé, ako
colníci inšpekcie dospeli k záveru a ako vôbec mohli vidieť, že z rušňa č. 132 malo byť vyhodených 100 kartónov a z druhého rušňa zvyšných 190, najmä keď boli zabalené v čiernych igelitových taškách. Ďalší rozpor je podľa žalobcu v tvrdeniach colníka JUDr. T., ktorý videl, ako niekto vyhodil z rušňa čierne igelitové tašky a druhého colníka,
ktorý uviedol, že videl, ako dve osoby prevzali predmety z rušňa a šli ku kotolni. Poukázal na vyjadrenia P., K., F., M., C. a A. tvrdiac, že aj tieto dôkazy svedčia v jeho prospech a vyvracajú tvrdenia colníkov inšpekcie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Zaujal stanovisko k vzneseným námietkam a trval na tom, že žalobca pri vykonávaní colnej kontroly postupoval nedbalo a povrchne, čím porušil služobné povinnosti uvedené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona v konečnom dôsledku aj služobnú prísahu.
K tvrdeniu žalobcu o existencii rozporov vo výpovediach colníkov inšpekcie uviedol, že žalobca si zrejme zamieňal vyjadrenia colníkov k vykonaniu colnej kontroly v prvom a druhom prípade, teda rušňov č. 071 a č. 132, keďže colník JUDr. T. sa vyjadril:
„V prvom prípade rušňa, ktorý prišiel o 00.45 hod. dňa 22.11.2007 do priestorov pobočky colného úradu Maťovce, bolo zistené, že po odpojení rušňa č. 071 od vlakovej súpravy v čase, keď ešte nebol pripojený k odchodovej súprave, došlo k vyhodeniu čiernych kvádrových predmetov z lokomotívy. Ako sa neskôr ukázalo, išlo o 19 čiernych tašiek s nápisom Hugo – Boss, v ktorých bolo v každej po 10 kartónov ukrajinských cigariet. K rušňu prišli traja muži s baterkami a tieto tašky zobrali a zaniesli do kotolne ŽSR Maťovce.“ O druhom prípade sa vyjadril takto: „V druhom prípade o 02.40 hod. došiel do priestoru colnej pobočky rušeň č. 132, aj v tomto prípade ešte pred pripojením k odchodovej súprave prišli k rušňu tí istí muži – nižšej postavy. V tom čase vyšiel z kotolne aj J. P., ktorého som osobne o 03.20 hod. zaistil.“ K výpovedi colníka Š. uviedol že tento sa vyjadril tak, že „pozoroval v prvom prípade rušeň, pri ktorom boli tri osoby, ktoré preberali čierne balíky a tie mohli byť aj vyhadzované aj podávané z rušňa“ a v druhom prípade sa presunul ku kotolni, kde videl, „ako zaistil kolega T. osobu (J. P.) a následne do kotolne prišli 2 osoby, ktoré v rukách niesli čierne igelitové tašky, v ktorých sa našou kontrolou našlo 100 kartónov ukrajinských cigariet...“ S poukazom na uvedené žalovaný trval na tom, že vo výpovediach colníkov inšpekcie neboli žiadne rozpory.
V súvislosti s námietkami žalobcu o vyjadreniach colníkov T. a B. zdôraznil, že v nich
je len uvedené, že vykonali colnú kontrolu s negatívnym výsledkom ložnej plochy vagónov po odpojení rušňov od súprav a vo vyjadrení colníka B. sa vlaková súprava ani rušeň neuvádzali.
K námietke žalobcu týkajúcej sa uznesenia o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-956/OEK-MI-2007 zo dňa 22.11.2007 uviedol, že z odôvodnenia tohto uznesenia bolo potvrdené, že príslušníci inšpekcie a Železničnej polície Slovenskej republiky vykonali v priestoroch ŽSR Maťovce dňa 22.1.2007 monitoring, pričom zaznamenali pohyb osôb s taškami a neskôr bolo zistené, že v nich boli cigarety s ukrajinskými známkami. Tvrdenie, že z neho bolo jednoznačne preukázané, že cigarety z rušňa č. 132 vyhodené neboli, označil za neodôvodnené.
Žalovaný zdôraznil, že colníci inšpekcie a policajti ŽP SR na základe operatívnych poznatkov vykonali monitoring i zadržanie osôb a cigariet s ohľadom na to, aby sa dalo preukázať protiprávne konanie čo najširšiemu okruhu osôb, ktoré sa na pašovaní cigariet podieľali, preto colníci inšpekcie postupovali tak, ako to vyplýva zo spisu a nezadržali osoby ihneď pri preberaní cigariet pri rušni.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. júla 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Odvolací súd v rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného zistil, že rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-25/2008-5334 zo dňa 4.2.2008 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. d/
zákona z dôvodu, že porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona, keď dňa 22.11.2007 povrchne a nedbalo vykonanou colnou kontrolou rušňa č. 132 vlakovej súpravy š. 3631 umožnil nezákonne doviezť na územie Slovenskej republiky 100 kartónov cigariet zn. BOSS opatrených ukrajinskými ochrannými známkami v rozpore s čl. 46 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 zo dňa 28.3.1983 ustanovujúce systém spoločenstva pre oslobodenie od cla ako aj v rozpore s čl. 4 ods. 13 a 14 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ako aj v rozpore s ust. § 9 ods. 3 písm. q/ zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prvostupňový správny orgán zároveň konštatoval, že týmto konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 21024/2008-1409 zo dňa 4.4.2008 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že uvedeným konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že žalobca vykonal colnú kontrolu nedôsledne a povrchne a dospel k záveru, že boli naplnené podmienky pre jeho prepustenie zo štátnej služby, pretože sa dopustil porušenie služobnej prísahy a porušil základné povinnosti colníka ustanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona a jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keďže spôsob a intenzita jeho porušenia nedáva záruku na ďalší riadny výkon štátnej
služby a hrubé porušenie základných povinností colníka vytvára a posilňuje negatívnu mienku verejnosti, narušuje vážnosť colnej správy a ohrozuje dôveru k colnej správe.
Podľa § 17 ods. 1 zákona občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!"
Podľa § 44 ods. 3 zákona colník je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť colnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne
kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru, n) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej služobnej zbrane, služobného preukazu alebo služobného odznaku, o) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, p) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, q) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené, s) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Podľa § 227 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka (ods. 2).
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3).
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo dospel k záveru, že colné orgány si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom
relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konanie žalobcu, tak ako je konkretizované v napadnutom rozhodnutí, bolo porušením služobných povinností colníka a v rozpore s obsahom služobnej prísahy a preto bolo správnymi orgánmi dôvodne kvalifikované ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona.
Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa v podstate zhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v žalobe neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa nimi dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. S jeho záverom v ich posúdení sa súd prvého stupňa stotožnil dôvodne, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo možné k nemu dospieť vyhodnotením obsahu úradného záznamu zo dňa 21.11.2007, zápisníc a vyjadrení, ktoré si správny orgán zabezpečil pre účely objasnenia skutkového stavu.
Z úradného záznamu spracovaného colníkmi Inšpekcie GR CR SR vykonávajúcimi
s príslušníkmi ŽP SR monitoring colného priestoru colnej pobočky Maťovce, č. j. 21171/2007-1202-INT zo dňa 22.11.2007, vyplýva, že v tento deň o 0.45 hod. prišiel nákladný vlak Pn 3629 s číslom rušňa 071, pričom z tohto rušňa boli vyhodené čierne predmety v tvare kvádra, potom k rušňu prišli traja muži s baterkami a tieto predmety pozbierali a odišli s nimi do centrálnej kotolne; po chvíli vyšli dvaja z mužov z kotolne už bez čiernych predmetov a v kotolni ostal len jeden muž a to kurič J. P.. K druhému prípadu sa v úradnom zázname vyjadrili tak, že o 02.40 hod. došiel vlak Pn 3631 s číslom rušňa 132, ktorý bol odvesený a posunovaný na odchodovú koľaj vo vzdialenosti si 500m od budovy colnej pobočky. V čase, ako bola na rušeň pripojená odchodová súprava, boli z tohto rušňa vyhodené čierne kvádrové predmety a k rušňu prišli dvaja muži, ktorí ich pozbierali a odišli po rovnakej trase ako v prvom prípade do kotolne, z ktorej v tom čase vyšiel J. P. a bol následne v čase o 3.20 hod. zaistený colníkmi inšpekcie. Po tomto boli v kotolni nájdené spomínané čierne predmety, išlo o čierne igelitové tašky v počte 19 ks, v ktorých bolo po 10 kartónov cigariet s ukrajinskými známkami. O 3.25 hod. vstúpili do
kotolne aj zvyšní dvaja muži, ktorí boli predtým monitorovaní a boli následne zaistení colníkmi inšpekcie. Išlo o dvoch Ukrajincov – K. a F.. Colníci inšpekcie zistili, že
pašované cigarety mali byť prevzaté od rušňovodičov.
Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalobca nastúpil do nočnej služby o 18.54 hod. a vykonával kontrolu rušňov vstupujúcich vlakov č. 3629, 3631, 3605 a služobného rušňa č. 9501 s negatívnym výsledkom. Colníci Ing. B., T. a B. vykonávali
kontrolu ložnej plochy a podvozkov vozňov s negatívnym výsledkom. Do zápisnice spísanej so žalobcom dňa 17.12.2007 na Zamestnaneckom oddelení Colného úradu Michalovce žalobca uviedol, akým spôsobom vykonal colnú kontrolou v rušni, ktorý ťahal vlakovú súpravu č. 3631. Z výpovede colníka A. vyplýva, že vykonal v rušni pasovú kontrolou a kontrolu toho, či sa v ňom nenachádzajú osoby, ktoré nemajú vstupovať na územie Slovenskej republiky a dodal, že žalobca vykonal kontrolou štandardným spôsobom, pričom boli otvárané a kontrolované aj priestory, o ktorých sa vie, že sa v nich môže pašovať tovar. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno postaviť obranu žalobcu na vyjadreniach osôb podozrivých z pašovania cigariet z Ukrajiny – rušňovodiča M. a ukrajinských občanov F. a K., keďže je pravdepodobné, že svojimi výpoveďami sa budú snažiť svoju nelegálnu
činnosť kryť.
Zo zápisnice o výpovedi colníka inšpekcie JUDr. T. zo dňa 11.1.2008 k prípadu rušňa č. 132 vyplýva, že monitoroval priestory PCÚ Maťovce, aj za použitia prostriedkov na nočné videnie a uviedol, že o 2.40 hod. došiel do priestoru colnej pobočky rušeň č. 132, pričom ešte pred jeho pripojením k odchodovej súprave prišli k rušňu dvaja muži (tí istí, ktorí aj v prvom prípade prišli k rušňu č. 071 prevziať pašované cigarety); o 3.20 hod. osobne zaistil v kotolni kuriča P. a v tom čase prišli do kotolne aj títo dvaja muži (F. a K. - vozmajstri) s taškami vyhodenými z rušňa č. 132, v ktorých boli cigarety a následne boli v kotolni zaistení. JUDr. T. ďalej vypovedal, že operatívnym vyťažovaním vozmajstrov chceli zistiť, ktorí rušňovodiči im odovzdali
cigarety, pričom zistili, že vozmajstri týchto rušňovodičov nepoznali, pretože po otvorení dverí v rušni bola v tomto priestore tma a oni nevideli ich tváre. Uviedol tiež, že tašky s cigaretami boli jednoznačne v rušni, pretože „videl, ako sa tieto vyhodili z predmetných
rušňov“.
Skutkovému stavu zistenému správnym orgánom nasvedčuje aj výpoveď colníka Š. zo dňa 11.1.2008, ktorý uviedol, že bol na stanovisku, kde bol nepozorovaný a zároveň mal dobrý výhľad na rušeň aj na kotolňu, pričom v prípade prvého rušňa videl 3 osoby,
ktoré preberali čierne balíky podávané alebo vyhadzované z rušňa a v druhom prípade sa
presunul ku kotolni, kde videl, ako colník T. zaistil P. a následne vošli do kotolne 2 osoby s čiernymi igelitovými taškami, v ktorých boli cigarety v počte 100 kartónov. Uviedol, že v druhom prípade išlo o rovnaký postup ako v prvom prípade a že keďže chceli preukázať osobám jednoznačne pašovanie cigariet, zaistili ich až v kotolni a nie už pri rušni.
Na základe vyššie popísaných okolností je zrejmé, že pašované cigarety v počte 100 kartónov boli podané, resp. vyhodené z rušňa č. 132 po tom, čo v tomto rušni žalobca vykonal colnú kontrolu, z čoho správny orgán vyvodil, že žalobca kontrolu vykonal nedbalo a povrchne. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nemohol považovať námietky žalobcu za opodstatnené a schopné spochybniť záver žalovaného a preto ani v odvolacom konaní na ne neprihliadol.
Konanie žalobcu, ktoré bolo v správnom konaní dostatočne preukázané, bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne správnymi orgánmi posudzované ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, pričom je potrebné pripomenúť, že pre konštatovanie konania predstavujúceho v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 písm. d) zákona dôvod pre prepustenie colníka zo služobného pomeru sa nevyžaduje porušenie služobných povinností takej intenzity, ktorá by bola charakterizovaná ako úmyselné konanie colníka.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd žalobu zamietol podľa § 250j ods.1 OSP z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne, rozhodol vo veci v súlade so zákonom a preto odvolací súd jeho rozsudok podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP, pretože mu v tomto konaní nevzniklo
právo na ich náhradu, keďže v tomto konaní bol neúspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 13. júla 2010
JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová