Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžo/233/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Š. M., bytom B., právne zastúpeného Mgr. A. M., advokátom v B., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V, Okresný dopravný inšpektorát, Nám. hraničiarov č. 1/B, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. ORP-P-535/DI-2004-V zo dňa 20.10.2005, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 135/08-71 zo dňa 8.4.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 135/08-71 zo dňa 8.4.2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. ORP-P-535/DI-2004-V zo dňa 20.10.2005 o zastavení konania vo veci dopravného priestupku vedeného proti Ing. M. C. podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon) z dôvodu, že žalobu podala na to neoprávnená osoba.
Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalobou napadnutým rozhodnutím bolo zastavené konanie vedené voči obvinenému zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona, pretože spáchanie skutku mu nebolo preukázané. V predmetnom konaní však žalobca nebol jeho účastníkom a preto mu nepatrí ani právo podať žalobu. Konštatoval, že účastníctvo v konaní o priestupku upravuje § 72 zákona a v zmysle písm. b/ tohto ustanovenia by bol poškodený (žalobca) účastníkom konania len ak by šlo o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom.
Proti uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia zastavujúceho uznesenia a pokračovania v konaní z dôvodu, že mu rozhodnutím krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dôvodil tým, že uplatnenie nároku na náhradu škody nie je podmienkou, aby sa poškodený stal účastníkom konania, pretože ním sa stal tak, že táto skutočnosť bola zistená pri ohliadke dopravnej nehody a odhadom bola určená výška škody. Dodal, že poškodený nemusí oznamovať správnemu orgánu, že je poškodený, pretože táto skutočnosť je mu známa.
Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil s uznesením krajského súdu a uviedol, že predmetná škoda na vozidlách bola vecou vysporiadania sa s poisťovňou. Poukázal na záver znaleckého posudku, na základe výsledkov ktorého konanie o priestupku voči obvinenému Ing. C. zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona, lebo spáchanie skutku sa mu nepreukázalo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c, § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že dňa 8.2.2004 došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli Ing. C. a žalobca. Správny orgán viedol voči obvinenému Ing. C. konanie vo veci spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona, ktoré však rozhodnutím č. p. ORP-P-535/DI-2004-V zo dňa 20.10.2005 podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona zastavil z dôvodu, že mu spáchanie skutku nebolo preukázané.
V predmetnej veci ostala spornou otázka, či žalobca je osobou oprávnenou, teda aktívne legitimovanou, na podanie návrhu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení konania proti obvinenému z priestupku podľa ustanovení piatej časti OSP.
Podľa § 72 zákona v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.
Podľa § 81 zákona proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca a orgán starostlivosti o dieťa (ods. 1).
Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody (ods. 2).
Podľa § 83 zákona návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní (ods. 2).
Na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81) (ods. 3).
Podľa § 244 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ods. 1). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3).
Súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám aj v rámci správneho súdnictva môže byť poskytnutá len spôsobom a za podmienok stanovených zákonom. V predmetnej veci sú tieto podmienky definované zákonom tak, že preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní sa môže domáhať účastník tohto konania len v rozsahu, v akom mu patrí právo podať odvolanie a teda žalobca, ktorý vystupuje ako poškodený, by sa mohol domáhať súdnej ochrany len v časti správneho rozhodnutia týkajúcej sa náhrady škody.
Treba uviesť, že vzťah medzi obvineným a poškodeným je súkromnoprávny, keďže jeho predmetom je výlučne majetkovoprávny nárok, o ktorom môže byť rozhodnuté len v prípade, ak je v priestupkovom konaní vyslovené, že obvinený skutok spáchal. Posudzovanie viny a následného trestu však je zo zákona zverené príslušným orgánom štátnej správy a preto nie je ovplyvniteľné účastníkom konania.
Nemožno ani skonštatovať, že žalobca by bol dotknutý na svojich právach, ak príslušný správny orgán nevyslovil vinu obvineného z priestupku, ale dospel k záveru, že priestupkové konanie zastavuje. Rozhodnutím žalovaného o zastavení konania totiž žalobca nebol ukrátený na svojom práve domáhať sa cestou občianskoprávnej žaloby náhrady škody, pretože ak sa priestupkové konanie neskončilo vydaním rozhodnutia o tom, že bol spáchaný priestupok a kto bol jeho páchateľom, súd by v občianskom konaní s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 OSP (výklad opakom) takýmto výsledkom priestupkového konania nebol viazaný.
Podľa názoru odvolacieho súdu poškodený v priestupkovom konaní, ktorý by si náhradu priestupkom spôsobenej škody uplatnil, by sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní podľa ustanovení piatej časti OSP len v tej časti, ktorá by sa týkala náhrady škody. Predmetom súdneho prieskumu na návrh žalobcu preto nemohlo byť rozhodnutie žalovaného o zastavení priestupkového konania z dôvodu, že obvinenému nebolo preukázané spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. OSP 1 tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. februára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová