Najvyšší súd

1Sžo/217/2008

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD, v právnej veci žalobcu: K., P., proti žalovanému: 1/ Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici, Ľ. Štúra č. 1, B., za účasti Ing. R., bytom S., o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 16. februára 2007, č. 2007/00039, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S 87/2008-17 zo dňa 19. júna 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici   č. k. 23S 87/2008-17 zo dňa 19. júna 2008 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. a/, c/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým udelil súhlas podľa § 15 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov na nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy (ďalej len Zákon o ochrane pôdy) pre stavbu rodinného domu jednej bytovej jednotky + prístupovej komunikácie v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto súhlasu, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z administratívneho spisu mal preukázané,   že proti uvedenému rozhodnutiu – opatreniu Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici – žalovaného, podala protest K.; žalovaný protestu nevyhovel a vec predložil Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím zo dňa 7.3.2008 č. 1291/2008-430 protestu prokurátora nevyhovelo, s odôvodnením, že súhlas s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy podľa § 15 Zákona o ochrane pôdy má charakter vyjadrenia a nie rozhodnutia, ako aj, že vydaním súhlasu nedochádza k reálnej zmene druhu pozemku v katastri nehnuteľností a vlastníci a užívatelia ani správcovia poľnohospodárskej pôdy nie sú dotknutí vo svojich právach a povinnostiach s poľnohospodárskym využitím dotknutej poľnohospodárskej pôdy; krajská prokuratúra v žalobe podanej podľa § 35 ods. 1, písm. b/ O.s.p. navrhovala zrušiť opatrenie – súhlas žalovaného na nepoľnohospodárske využitie predmetnej poľnohospodárskej pôdy, namietajúc, že k udeleniu súhlasu podľa § 15 Zákona o ochrane pôdy nepredchádzalo správne konanie, t. j. protestný postup upravený v Správnom poriadku, keďže žiadateľ nepredložil podklady potrebné na riadne a presné zistenie skutočného stavu veci, pričom pozemkový úrad neodstránil v súčinnosti so žiadateľom tieto nedostatky, v dôsledku čoho vydal nezákonný – nepreskúmateľný súhlas na nepoľnohospodárske využitie poľnohospodárskej pôdy, s poukazom, že udelenie súhlasu je individuálny správny akt vydaný konkrétnej osobe na základe jej individuálneho návrhu pre konkrétny stavebný zámer a v § 15 ods. 2 Zákona o ochrane pôdy je vymedzené, ktoré podklady sú potrebné na posúdenie tohto individuálneho návrhu. Krajský súd ďalej zistil, že podľa geometrického plánu č. 32010087-47/2006 vyhotoveného Ing. V. dňa 4.1.2007 výstavba prístupovej komunikácie by okrem iného zasiahla do parciel č. 487, 485, 484 (vyznačené podľa geometrického plánu) a zo žiadosti žiadateľa Ing. R. ani zo správneho spisu a v konečnom dôsledku ani z opatrenia – súhlasu správneho orgánu nevyplýva, aký je právny vzťah žiadateľa k týmto pozemkom a kto je ich vlastníkom. Konštatoval, že vzhľadom k tomu, že ide o zásah do vlastníckeho práva, bolo povinnosťou správneho orgánu vyzvať žiadateľa, aby doplnil príslušné údaje, zistil vlastníkov, vyžiadal si ich stanovisko a správny orgán by mal s týmito vlastníkmi konať ako s účastníkmi konania, pretože stavbou miestnej komunikácie sa zasiahne do ich vlastníckeho práva. Poukázal na to, že podľa napadnutého opatrenia žalovaného – udelenie súhlasu, mal byť súhlas udelený k výmere 0,3744 ha a v skutočnosti bol tento súhlas udelený k výmere 0.3966 ha, čo bude zrejme dôsledkom nesprávneho sčítania výmer v samotnom rozhodnutí o súhlase. Súčasne konštatoval, že z dôvodov súhlasu vyplýva, že stavba rodinného domu a prístupovej cesty je navrhnutá na pozemku vo vlastníctve žiadateľa a fyzických osôb, ktorí s jeho nepoľnohospodárskym využitím súhlasia vo svojich písomných stanoviskách, avšak takéto konštatovanie nezodpovedá skutočnému stavu, pretože podľa pripojeného geometrického plánu prístupová cesta zasahuje aj do parciel, označených geometrickým plánom ako parcely č. 484, 485 a 487, pričom nie je známe, kto je ich vlastníkom a keď nie sú známi vlastníci nemohol byť od nich vyžiadaný ani súhlas k stavbe prístupovej komunikácie. Podľa názoru krajského súdu vzhľadom k tomu, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nepostačujúce na posúdenie veci, nemohol byť vyvodený ani správny právny záver, a preto na základe podanej žaloby žalobcu, napadnuté opatrenie – súhlas žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. Uložil správnemu orgánu povinnosť odstrániť nedostatky, ktoré naznačil v dôvodoch rozsudku.

Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, pretože   si trovy konania nežiadal a okrem toho mu trovy nevznikli.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný žiadajúc,   aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Konštatoval, že v danom prípade ide o nepochopenie podstaty veci, čo vlastne je riešené predmetným geometrickým plánom č. 32010087-47/2006, ktorý obnovoval vlastnícky vzťah k parcele E KN č. 182, s tým, že vlastnícky je zasiahnutá len parc. E KN č. 182, do ktorej zasahujú parc. č. C KN 484, 485 a 487 a to znamená, že vlastnícke vzťahy je potrebné skúmať len k parc. E KN č. 182, ktorá je v administratívnom spise zdokladovaná listami vlastníctva a vyjadreniami spoluvlastníkov. Poukázal na to, že parcely č. 484,485,487 sú parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, pričom na ne nie je založený list vlastníctva registra „C“ a rovnako nie je založený list vlastníctva ani na zostávajúce parcely uvádzané v súhlase,   ako aj nie je uvedené, kto je vlastníkom parciel, na ktoré bol udelený súhlas. Uviedol,   že údaje potrebné pre udelenie súhlasu mu boli známe z predloženého geometrického plánu č. 32010087-47/2006 úradne overeného dňa 19.1.2007 č. j. 35/07- výkaz výmer, stav právny, tabuľková a grafická časť. Dôvodil, že z predloženého geometrického plánu – stav právny, je zrejmé, že v predmetnej veci sa jedná o parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu: parc. E KN č. 182, list vlastníctva č. X., účastník právneho vzťahu: D. v podiel 3/30, H. a K. v podiele 13/20 a 30/20, parc. E KN č. 241 a č. 242, list vlastníctva č. 669, vlastník H. v podiele 1/1 a parc. E KN č. 243, list vlastníctva č. 668 vlastník H. v podiele 1/1, z ktorých dôvodov vydaním súhlasu neboli porušené práva ani povinnosti ďalších vlastníkov dotknutej poľnohospodárskej pôdy, spoluvlastníci dotknutých pozemkov mali možnosť k návrhu a vyjadriť, priložené technické údaje katastra nehnuteľností boli v zodpovedajúcom rozsahu rešpektované, k žiadosti bol predložený postačujúci katalógový projekt vyhotovený v 12/2006 a spis obsahuje všetky náležitosti potrebné na posúdenie návrhu a udelenie súhlasu. Ďalej uviedol, že rešpektoval § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), osobitne dbal na zásadu hospodárnosti a zbytočného zaťažovania účastníkov konania, opatrenie sa vydalo na základe vtedy platných a priložených dokladov a preto doklady uvádzané v žalobe a resp. v rozsudku krajského súdu, ktoré boli vystavené po vydaní opatrenia, sú právne irelevantné. Poukázal na to, že udelením súhlasu na nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy nedochádza k zmene vlastníckych práv, je platný len na účel, pre ktorý bol vydaný a je podkladom na vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy, ako aj na to, že podľa § 17 ods. 5 písm. g/ právnické alebo fyzické osoby ktoré požiadajú o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy sú povinné k žiadosti priložiť právoplatné územné rozhodnutie alebo potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania.

Žalobca navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný v odvolaní argumentuje obdobne, ako uvádzal v prvostupňovom konaní. Poukázal na to, že podnet na preskúmanie zákonnosti opatrenia – súhlasu žalovaného na nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy č. 2007/00039 zo dňa 16.2.2007 podal prokuratúre stavebný úrad Obec H., pretože nadobudol pochybnosti o jeho zákonnosti pri preskúmavaní žiadosti R. a manž. o vydaní územného rozhodnutia. Zúčastnená osoba R. sa na odvolanie žalovaného vyjadril tak, že nemá k nemu žiadne pripomienky a plne s ním súhlasí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ktorým správny orgán udelil súhlas podľa § 15 ods. 1 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy pre stavbu rodinného domu a prístupovej komunikácie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.  

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodoval o udelení súhlasu na nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy podľa Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy.

Účelom Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy vymedzeným v § 1 tohto zákona je ustanoviť:

a) ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania,

b) ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: produkcia biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode,

c) ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi   na nepoľnohospodárske použitie,

d) postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy   na nepoľnohospodársky účel,

e) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ochrana poľnohospodárskej pôdy pri územnoplánovacej činnosti.

Podľa § 13 ods. 1, 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy pri každom obstarávaní a spracúvaní územnoplánovacej dokumentácie, projektov pozemkových úprav a iných návrhov podľa osobitných predpisov (Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov). sa musí dbať na ochranu poľnohospodárskej pôdy a riadiť sa zásadami ochrany podľa § 12. Návrh podľa odseku 1 musí byť pred schválením podľa osobitného predpisu odsúhlasený orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 22). Na vydanie súhlasu   s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné zámery a iné zámery a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy. Súhlas je podkladom na vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17.

Podľa § 15 ods. 1, 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 22) môže udeliť súhlas aj k individuálnemu návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy na konkrétny stavebný zámer alebo iný zámer.

Podkladom na posúdenie individuálneho návrhu podľa odseku 1 je okrem údajov o pozemku podľa katastra, prípadne technických podkladov na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri aj projektová dokumentácia, stanovisko vlastníka a dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Podľa § 16 ods. 1, 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy ak predložený návrh podľa § 13 až 15 nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 22) súhlas podľa § 13 až 15 neudelí. Súhlas podľa § 13 až 15 sa nevyžaduje, ak ide o celkovú a konečnú výmeru odňatia poľnohospodárskej pôdy do 1 000 m2, ak ide o usporiadanie neoprávnených záberov poľnohospodárskej pôdy, alebo ak ide o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.

Podľa § 12 ods. 1, 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Poľnohospodársku pôdu možno odňať natrvalo alebo dočasne podľa § 17, alebo použiť poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel na čas do jedného roka vrátane uvedenia pôdy   do pôvodného stavu podľa § 18.

Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, je povinný:

a) chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny uvedenej v prílohe č. 3,

b) riešiť alternatívne umiestnenie stavby na poľnohospodárskej pôde za hranicou zastavaného územia obce so zreteľom na ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd podľa písmena a) a vyhodnotiť dôsledky   pre poľnohospodársku pôdu pre každú alternatívu,

c) nenarušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy nevhodným situovaním stavieb, jej delením a drobením alebo vytváraním častí nevhodných na obhospodarovanie poľnohospodárskymi mechanizmami,

d) zabezpečiť prístup na neprístupné hony v prípade rozdelenia honov vybudovaním účelových poľných ciest,

e) vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu,

f) vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných dočasne a zabezpečiť starostlivosť o skladovanú skrývku na základe bilancie skrývky humusového horizontu,

g) vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy použitej   na nepoľnohospodársky účel na čas kratší ako jeden rok a zabezpečiť starostlivosť o skladovanú skrývku na základe bilancie skrývky humusového horizontu,

h) vykonať rekultiváciu dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy na základe schváleného projektu rekultivácie,

i) zabezpečiť vrátenie poľnohospodárskej pôdy použitej na nepoľnohospodársky účel   na čas kratší ako jeden rok do pôvodného stavu,

j) zabezpečiť základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu odňatú podľa § 17   až do realizácie stavby, najmä pred zaburinením pozemkov a porastom samonáletu drevín,

k) zabezpečiť skladovanú skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy   z dočasne odňatých plôch pred výskytom a šírením burín, samonáletom drevín   a pred rozkradnutím,

l) zaplatiť odvod za trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (ďalej len "odvod"); povinnosť zaplatiť odvod sa vzťahuje aj na toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 17. Ak odvod nebol zaplatený včas, vzniká povinnosť zaplatiť penále za každý, aj začatý deň omeškania vo výške 0,5%   z nezaplatenej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti. Odvod   a penále sú príjmom štátneho rozpočtu. Podľa § 22 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy krajský pozemkový úrad:

a) koordinuje spoluprácu s pôdnou službou pri uplatňovaní tohto zákona,

b) spracúva a ministerstvu predkladá informáciu o úbytkoch poľnohospodárskej pôdy   v rámci územného obvodu kraja.

Podľa § 28 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy na konanie   a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,( Správny poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní   v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu   a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,   má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to,   aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.

Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5   sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní   a iných podobných opatrení.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa žalovaný   v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, v predmetnej veci žiadateľovi R. vydal súhlas na základe nedostačujúcich podkladov potrebných k jeho posúdeniu, v dôsledku čoho je tento súhlas nezákonný pre nepreskúmateľnosť, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobe prokurátora vyhovel a preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasťou ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, zistil, že žalovaný udelil súhlas podľa § 15 ods. 1 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy pre stavbu rodinného domu jednej bytovej jednotky + prístupovej komunikácie v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto súhlasu. Súhlas sa týkal pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. okr. B. a to parciel C KN č. 668, 484, 485, 487, 650, 651, 653/2, 652, 653/3. Žalovaný v konaní uviedol, že v danom prípade ide o nepochopenie podstaty veci, čo vlastne je riešené predmetným geometrickým plánom č. 32010087-47/2006, ktorý obnovoval vlastnícky vzťah k parcele E KN č. 182, s tým, že vlastnícky je zasiahnutá len parc. E KN č. 182, do ktorej zasahujú parc. č. C KN 484, 485 a 487 a to znamená, že vlastnícke vzťahy je potrebné skúmať len k parc. E KN č. 182, ktorá je v spisovom materiály zdokladovaná listami vlastníctva a vyjadreniami spoluvlastníkov; parcely č. 484, 485, 487 sú parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, pričom na ne nie je založený list vlastníctva registra „C“, rovnako nie je založený list vlastníctva ani na zostávajúce parcely uvádzané v súhlase. Súčasne tvrdil, že skutočnosť, kto je vlastníkom parciel, na ktoré bol udelený súhlas, mu bola známa z predloženého geometrického plánu č. 32010087-47/2006 úradne overeného dňa 19.1.2007 č. j. 35/07 - výkaz výmer, stav právny, tabuľková a grafická časť. Poukázal na to, že z GP – stav právny, je zrejmé, že sa jedná o parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu: parc. E KN č. 182, list vlastníctva č. X., účastník právneho vzťahu: D. v podiel 3/30,   H. a K. v podiele 13/20 a 30/20, parc. E KN č. 241 a č. 242, list vlastníctva č. 669, vlastník H. v podiele 1/1 a parc. E KN č. 243, list vlastníctva č. 668 vlastník H. v podiele 1/1. Z predloženého geometrického plánu č. 32010087-47/2006 úradne overeného dňa 19.1.2007 č. j. 35/07 z jeho grafickej prílohy odvolací súd zistil, že prístupová komunikácia by mala byť vybudovaná na parc. C KN č. 668/3, ktorá bola vytvorená z parc. E KN č. 182 zapísaná na liste vlastníctva X. a z výkazu výmer uvedeného geometrického plánu súčasne mal preukázané, že parc. č. 668/3 bola vytvorená z parciel C KN č. 484, 485, 487, 650 a 651, pričom z uvedeného geometrického plánu zo žiadnej z jeho časti nevyplýva, že by označené parcely tvorili súčasť parcely E KN č. 182. Z predložených výpisov listov vlastníctva na vlastnícke vzťahy k označeným parcelám vyplýva, že sú evidované v registri „C“, avšak bez zapísania vlastníctva.

Vzhľadom na uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenia žalovaného,   že vlastnícky je zasiahnutá len parc. E KN č. 182, do ktorej zasahujú parc. č. C KN 484, 485 a 487 a to znamená, že vlastnícke vzťahy je potrebné skúmať len na parc. E KN č. 182, ktorá je v spisovom materiály zdokladovaná listami vlastníctva a vyjadreniami spoluvlastníkov, z predloženého spisového materiálu nevyplývajú, z ktorých dôvodov žalobca K. v žalobe dôvodne namietal, že žiadateľ R. nepredložil v danej veci úplné podklady na riadne a presné zistenie skutočného stavu veci a ani pozemkový úrad tieto nedostatky v súčinnosti so žiadateľom neodstránil, a preto žalovaný vydal súhlas na nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy bez dostatočných podklad pre jeho posúdenie, čo má za následok nezákonnosť vydaného súhlasu pre jeho nepreskúmateľnosť.

Vzhľadom na uvedené nebolo preto možné ani prihliadnuť na námietky žalovaného. Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici žalobe Krajského prokurátora v Banskej Bystrici vyhovel a preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného pre vecnú a právnu nesprávnosť je nezákonné, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so Zákonom o ochrane poľnohospodárskej pôdy, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože si ich náhradu neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 26. mája 2009

Za správnosť vyhotovenia:   JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. Ľubica Kavivanovová   predseda senátu